Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205450
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bezáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116205450.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou v právnej veci účastníkov konania - manželov U.

I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. K., K. XXXX/X, t.č. bytom U. K., H. XX a S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. K., t.č. bytom H. XXX, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom I.: O., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko
Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo U. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a S. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 15.10.2004 v
U. K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U. K., vo zväzku 10, ročník 2004, strana 104,

pod por. č. 72 rozvádza.

Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti I.: O., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a
I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok
a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, na každé dieťa jednotlivo, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Manžel S. I. nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

o d ô v o d n e n i e :

hovateľka sa svojím návrhom doručeným na Okresný súd Nitra dňa 02.03.2016 domáhala rozvodu
manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom I.:
O., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila
tým, že manžel začal požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom alkoholu jej oplzlo nadával a neustále ju

ponižoval, hádky sa neustále stupňovali, pričom ju aj fyzicky napadol, odsťahovala sa k rodičom aj spolu
s deťmi. Ich manželstvo pretrváva iba formálne, nevládze existovať v takom vzťahu, nakoľko stratila
všetku nádej na jeho obnovenie. (1)

Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že problém v ich manželstve
začal, keď sa manžel rozpil v roku 2011 prišiel o prácu, začal vo veľkom množstve požívať alkohol,
nikde nepracoval, aj predtým pil, nebolo to však v takomto rozsahu. Bol opitý takmer denne, správal sa

k nej agresívne. Už v roku 2014 musela vyhľadať po jeho fyzickom útoku zdravotnú pomoc, rovnako
na neho podala trestné oznámenie, skončilo to v priestupkovom konaní. Nadával deťom, strašne ich
bil po zadku a chrbte, keď chcela tomu zabrániť, správal sa verbálne agresívne aj voči nej. Často
musela s deťmi odísť z domu. V roku 2015 podala návrh na rozvod manželstva, ten však zobrala späť,sľúbil jej, že sa zmení, čo sa však nestalo. Manžel je psychiatrický pacient, začal vynechávať lieky,
prípadne keď ich bral, tak ich zapíjal alkoholom. Na jeseň 2015, keď sa zamestnala a on zostal s deťmi
sám, začal najstaršiu dcéru vyhadzovať z domu. Situácia vyvrcholila vo februári 2016, kedy s deťmi

natrvalo odišla po incidente, kedy ju škrtil. Ona aj deti majú z neho obavu, strach, deti sa s ním nechcú
stretávať. Vzhľadom k tomu, aká bola situácia staršie deti O. K. a I. z dôvodu nezvládnutej výchovy
chodili na sedenia k psychológovi. V mesiaci august a september 2015 sedenia ukončila z dôvodu, že sa
zamestnala a časovo to nestíhala. Mal. I. bola vyšetrená na základe odporúčania obvodnej pediatričky
detským psychiatrom v auguste 2015 z dôvodu rodinných problémov. V súčasnosti býva sama s deťmi

v podnájme, ako uviedla s manželom nie je v osobnom kontakte od februára 2016. Podnájom platili
spoločne, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, inak zabezpečovala všetky potreby mal. detí sama. Od
septembra až októbra 2015 s manželom intímne nežije. V súčasnosti už nemá záujem obnoviť spolužitie.
Je poberateľkou rodičovského príspevku 203,20 eura mesačne, poberá prídavky na deti 70,56 eura
mesačne a má príjem z dohody o pracovnej činnosti vo výške 50-60 eur mesačne, iný príjem nemá, je
nemajetná. Mesačne spláca debet na karte vo výške 20 eur a exekúciu v mesačnej splátke 10 eur na

základedohodysexekútorom,jednásaoexekúciuzanezaplateniespotrebnéhotovaru.I.aI.navštevujú
MŠ Slniečko v U. K., za I. uhrádza školné 12 eura a stravné cca 20 eur mesačne na každého. Mal. O. K.
navštevuje 4 ročník ZŠ Mojmírová v U. K., zvýšené výdavky na deti nie sú, ich zdravotný stav je dobrý,
nemajú žiadne platené krúžky ani aktivity. V záverečnom návrhu žiadala navrhovateľka manželstvo
rozviesť, deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať manžela prispievať na ich výživu minimálnym

výživným. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. (2)

Manžel vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Boli problémy v ich vzťahu asi posledné 2 roky, keď zostal bez zamestnania, do toho ochorel, začal mať
aj psychické problémy. Problémy nie sú kvôli alkoholu, je už dlhodobo liečený. Nie je pravdou, že požíval

alkohol tak, ako to uvádzala navrhovateľka. Pil tak 1x za polroka, celý minulý rok nepil, podala na neho
trestné oznámenie, myslí si, že to mala naplánované aj so svojou matkou, ktorá vždy bola proti nim a
celý čas sa snažila ich vzťah rozbiť. Ak sa s manželkou hádali, tak to bolo len kvôli ich rodinám, navzájom
si to vyčítali. Možno sa vtedy škaredo vyjadril, určite sa však k nej nesprával agresívne, že by ju škrtil
alebo naháňal nožom, ako uvádzala. Ak aj mali problémy, boli to za posledné 2 roky fin. problémy, pokiaľ

mal prácu tak zabezpečoval rodinu. Rovnako bol často s deťmi. Je pravdou, že manželka vo februári
2016 odišla zo spoločnej domácnosti, dovtedy spoločne hospodárili, aj sa intímne stýkali. Odvtedy
nebol v kontakte s deťmi. Od mája 2016 pracuje v Českej republike. Dovtedy bol práceneschopný,
poberal nemocenské dávky vo výške 230 eur mesačne. Peniaze mu chodili na účet, ku ktorému mala
dispozičné právo aj manželka. Za máj 2016 vybrala celú sumu jeho dávok. Aj predtým časť z týchto fin.

prostriedkov použila. V Českej republike má príjem asi 10 000 Kč, presne to uviesť nevie, zatiaľ mzdu
nemal vyplatenú. Má dohodnutých 80 Kč na hodinu. Ubytovanie mu zamestnávateľ hradí. Vie, že je
vedené voči nemu, resp. že manželka podala na ňho trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie, je
v kontakte s vyšetrovateľkou. Aj dnes sa má stretnúť s psychiatričkou za účelom posúdenia jeho stavu.
Aj napriek tomu, že navrhovateľka trvá na rozvode manželstva, je za zachovanie ich vzťahu. Chce nájsť

pre nich podnájom a začať žiť odznova. Pre prípad rozvodu manželstva sa nevie vyjadriť, či súhlasí s
tým, aby boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Rovnako sa nevie vyjadriť k výživnému.
Pre prípad rozvodu súdnu úpravu styku nežiada. Je nemajetný, nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Mal
by platiť exekúcie, majú dlh na nájomnom asi 900 eur, spláca ešte kupónovú privatizáciu, exekútor mu
strhával asi 20 eur mesačne. V súčasnosti exekúcie nespláca. Má vyživovaciu povinnosť aj k K. I., nar.

XXXX, mal by končiť strednú školu, nie je s ním v kontakte, je v telefonickom kontakte len s jeho matkou.
Ešte by mu mal doplatiť za tento mesiac 80 eur na výživnom. (3)

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že rodina I., je evidovaná na ich oddelení od júna 2015,
kedy im bolo poskytnuté sociálne poradenstvo, boli odporučení na RPPS - konzultácia sa nerealizovala,

absolvovali manželia aj spoločnú konzultáciu u MUDr. N. - psychiatra odporcu v auguste 2015. V konaní
boli vypočuté mal. deti, ktoré prezentovali svoje stanovisko a odmietali kontakt s otcom. Pre prípad
rozvodu manželstva navrhuje, aby súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil
výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a styk aby bol ponechaný na dohodu rodičov. (4)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu
zo dňa 29.02.2016 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- potvrdenie o oznámení priestupku zo dňa 21.08.2015,
- nájomná zmluva zo dňa 17.10.2015 + dodatok,- potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku,
- sobášny list účastníkov konania,
- rodné listy mal. detí,

- potvrdenie o zdravotnom stave mal. I.,
- potvrdenie o pracovnom zaradení manžela,
- potvrdenie o návšteve MŠ I. a I.,
- potvrdenie o výdavkoch na stravovanie pre mal. deti,
- výdavky spojené s mal. O.,

- potvrdenie o návšteve školy mal. O.,
- potvrdenie o PnD,
- potvrdenie o príjme manželky + dohoda o vykonaní práce,
- zmluva o nájme bytu zo dňa 15.03.2016,
- potvrdenie o zdravotnom stave mal. detí,
- potvrdenie o evidencií manžela ako uchádzača o zamestnanie,

- potvrdenie o zdravotnom stave oboch manželov,
- pracovná zmluva manžela,
- potvrdenie o ukončení pracovného pomeru manžela,
- pripojené spisy Okresného súdu Nitra č. k. 11P/258/2015, 26P/88/2011, 13P/103/2016 a 7C/80/2002 a
z neho rozsudok zo dňa 07.05.2003 a kópia vyšetrovacieho spisu a zistil tento skutkový a právny stav: (5)

Účastníci konania manželia U. I., nar. XX.XX.XXX a S. I., nar. XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo
dňa 15.10.2004 v U. K.. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti O., nar. XX.XX.XXXX, I., nar.
XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. Manžel má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to k maloletému
K. I.. Obaja manželia sú štátni občania Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko bolo v

Zlatých Moravciach, H. XX. (6)

Manželia ukončili svoje spolužitie vo februári 2016, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej
domácnosti spolu s deťmi. Navrhovateľka býva v podnájme na ubytovni, kde má k dispozícii malý 2-
izbový byt s uzatvorenou nájomnou zmluvou na dobu neurčitú s dohodnutým nájomným 300 eur s

energiami. Navrhovateľka pracuje ako predavačka s príjmom vo výške 50-60 eur mesačne. Okrem toho
matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavky na maloleté deti v sume 70,56
eura mesačne. Iný príjem nemá. Mesačne spláca debet na karte vo výške 20 eur a exekúciu v mesačnej
splátke 10 eur na základe dohody s exekútorom, jedná sa o exekúciu za nezaplatenie spotrebného
tovaru. I. a I. navštevujú MŠ Slniečko v Zlatých Moravciach, za I. matka uhrádza školné 12 eur a stravné

cca 20 eur mesačne na každého. Na maloletú I. a maloletého I. platí matka rodičovský príspevok vo
výške 25 eur za pol roka. Maloletá O. navštevuje 4. ročník ZŠ Mojmírova v Zlatých Moravciach. Z
potvrdenia ZŠ Mojmírova 2 Zlaté Moravce vyplýva, že výdavky na maloletú O. v šk. roku 2015/2016
predstavovali približnú sumu 72 eur. Zvýšené výdavky na deti matka nemá, ich zdravotný stav je dobrý,
nemajúžiadneplatenékrúžkyaniaktivity.ZosprávyMUDr.S.K.neštátnapsychiatrickáambulanciaZlaté

Moravce vyplýva, že navrhovateľka sa liečila od 22.09.2015 do 05.01.2016 pre depresívnu poruchu. (7)

Manžel bol zamestnaný od 05.05. do 21.05.2016 v Českej republike ako robotník, pracoval pre
spoločnosť TETRA CV, a.s. s dosiahnutým príjmom 12 719 Kč (470 eur). Pracovný pomer bol ukončený
v skúšobnej dobe, dohodou. Dovtedy bol na práceneschopný, poberal nemocenské dávky vo výške

230 eur mesačne. Iný príjem nemal. Spolu s manželkou majú dlh na nájomnom vo výške cca 900 eur
a exekútor mu strháva cca 20 eur mesačne za kupónovú privatizáciu. Manžel má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči maloletému K. I., nar.XX.XX.XXXX vo výške 33,19 eura. Zo správy ÚPSVaR Nitra,
pracovisko Zlaté Moravce vyplýva, že manžel je od 20.04.2016 v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy MUDr. K. N. psychiatrická ambulancia Zlaté Moravce vyplýva, že manžel je aktuálne v liečbe

od 18.05.2015 doposiaľ, pričom jeho spolupráca v liečbe je striedavá. Voči manželovi je vedené trestné
stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopusti na manželke ako poškodenej, u
ktorej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie- uznesenie OR PZ Zlaté Moravce zo dňa 15.03.2016.
(8)
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní

v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (9)Podľa § 22 ods. 1 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch. (10)

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (11)

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí. (12)

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. (13)

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (14)

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (15)

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (16)

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť. (17)

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (18)

Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/ s konaním o rozvod
manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
(19)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (20)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(21)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (22)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (23)Podľa§75ods.1Zákonaorodine,vetaprvá,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (24)

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. (25)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod

manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Podľa názoru súdu spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé
životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti od februára 2016, spoločne nehospodária a ako manželia sa intímne nestýkajú.
Podľa navrhovateľky je príčinou rozpadu manželstva a častých manželských hádok nadmerné užívanie

alkoholu zo strany manžela. Navrhovateľka má z manžela strach, nakoľko sa pod vplyvom alkoholu
správal nevyspytateľne. Manžel s rozvodom nesúhlasil, podľa jeho vyjadrenia ich problémy neboli kvôli
alkoholu, poprel agresívne správanie sa k manželke, ich vzájomné nezhody boli podľa neho kvôli ich
rodinám a tiež finančným problémom. Navrhovateľka jednoznačne počas celého konania prezentovala
svoj postoj smerujúci k rozvodu manželstva. Je potrebné uviesť, že dobrovoľnosť v manželstve by mala

byť zachovaná počas celého jeho trvania, a nie len pri jeho uzavretí, a pokiaľ jeden z manželov z
závažných dôvodov nechce v takomto zväzku zotrvať, nie je možné si spolužitie vynútiť. Problematické
spolužitie manželov preukazuje aj trestné konanie vedené voči manželovi, rovnako aj skutočnosť, že
v r. 2015 bol podaný návrh na rozvod manželstva navrhovateľkou, ktorý vzala späť. Pokiaľ sú splnené
zákonné predpoklady na rozvod manželstva, nie je dôvod takéto manželstvo zachovať. (26)

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, manželstvo
nie je riadne fungujúce, manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej
domácnosti. U navrhovateľky súd nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb a aj napriek slovnej
snahe manžela udržať manželstvo, ani perspektívu obnovenie manželského spolužitia. Manžel za čas
trvania súdneho konania bol schopný byť zamestnaný necelý mesiac, finančne rodinu nepodporoval,

neplnil si vyživovaciu povinnosť voči deťom. Na posledné pojednávanie sa bez ospravedlnenia
nedostavil. (27)

Súd na základe uvedených skutočností v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo
účastníkov konania rozviedol. (28)

Súd súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré
pochádzajú z manželstva. Starostlivosť o maloleté deti od rozchodu manželov riadne zabezpečuje
navrhovateľka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky. Súd preto maloleté deti zveril
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Manžela

zaviazal súd prispievať na ich výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa mesačne, čo v súčasnosti predstavuje 27,13 eura mesačne, na každé dieťa jednotlivo.
Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol na jeho možnosti, schopnosti a majetkové
pomery, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
ktorú má otec k maloletému dieťaťu. Jeho príjem v poslednom kalendárnom roku tvorili len nemocenské

dávky. V 05/2016 bol zamestnaný v Česku, pracovný pomer bol však ukončený v skúšobnej dobe.
Otec je nemajetný. Súd preto určil otcovi minimálne zákonom stanovené výživné, pokiaľ sa riadne
nezamestná. Je prvoradou povinnosťou otca ako rodiča využiť svoje schopnosti a možnosti k tomu, aby
si čo najskôr našiel stabilné zamestnanie resp. stabilný príjem, aby tak mohol postupne s pribúdajúci
vekom maloletých detí a tým aj zvyšujúcimi sa nárokmi na zabezpečovanie ich potrieb prispievať

adekvátnym výživným.(29)
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (30)

Podľa §2 ods. 2. zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený

a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný
alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistenciemanželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred
správnym súdom. (31)

Keďže navrhovateľka-manželka bola oslobodená od súdnych poplatkov na pojednávaní dňa
26.04.2016, súd rozhodol o súdnom poplatku v zmysle §2 ods. 2. zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch tak, že manžel nie je povinný zaplatiť súdny poplatok, vzhľadom k jeho aktuálnej finančnej
situácii a majetkovým pomerom. (32)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.