Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914208867
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7914208867.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting,

s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, práv. zast. advoconsulting, s.r.o., so sídlom
Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: D. D., U.. XX.XX.XXXX, R. O. XX/
XX, E., o zaplatenie 323,24 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 323,24 Eur od obdobie od 01.01.2015
do zaplatenia, zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 12.6.2014, doplnenou podaním zo dňa 23.04.2015, sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 323,24Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská
sporiteľňa, ako právny predchodca žalobcu uzatvorila so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Touto
zmluvou sa žalovaný zaviazal dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne (ďalej
VOP) a Obchodné podmienky pre poskytovanie úverov a polených prečerpaní privátnym klientom a

MIKRO podnikateľov. Žalovaný prekročením povoleného čerpania porušil Obchodné podmienky, čím
predchodcovi žalobcu vznikla voči žalovanému pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Zmluvou o
postúpení pohľadávok, uzavretou medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., prešla pohľadávka
voči žalovanému na žalobcu. Jej výška ku dňu postúpenia predstavovala sumu 323,24 Eur a
príslušenstvo ku dňu 27.09.2013 sumu 33,65 Eur. Uplatnil si trovy konania.

V podaní zo dňa 23.04.2015 žalobca doplnil, že Slovenská sporiteľňa, ako právny predchodca žalobcu

uzatvorila so žalovaným dňa 27.10.2007 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické
osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov, vedenie bežného účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, vydanie platobnej karty VISA Elektron a
a poskytnutie povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Žalovaný sa zaviazal platiť poplatok
za vedenie účtu, ktorý podľa výpisu z účtu ku dňu podpisu zmluvy predstavoval 6,61 Eur a odo dňa
01.07.2009 sumu 7,28 Eur.
Žalobca uviedol, že žalovanému vznikol po založení účtu v zmysle bodu 4.1.18 VOP prvykrát debetný

zostatok na účte dňa 31.07.2009 vo výške -3,73 Eur, ktorý žalovaný vyrovnal dňa 17.08.2009. Obdobná
situácia sa opakovala 31.10.2009, kedy debetný zostatok - 7,28 Eur bol vyrovnaný 02.011.2009; dňa
31.12.2009 kedy debet -7,26 Eur bol vyrovnaný 04.01.2010 a dňa 28.02.2010 kedy bol debet - 7,28 Eur
vyrovnaný 01.03.2010.Posledný vklad na účte žalovaného predstavovala úhrada vo výške 400,-Eur dňa 02.03.2010. Žalovaný i
naďalej pokračoval v realizácii výberov a platieb kartou. Ku dňu 31.03.2010 vznikol žalovanému debetný
zostatok na účte - 7,28 Eur. Žalovaný nepovolené prečerpanie v súlade s ustanovením bodu 7.3.1 VOP

nevyrovnal, pričom pripisovaním debetných úrokov a poplatkov za vedenie účtu došlo na ťarchu účtu
žalovaného k zvyšovaniu nepovoleného prečerpania. V zmysle bodu 7.6.1 druhá časť písm. d) VOP,
zastavila Slovenská sporiteľňa žalovanému poskytnutie a čerpanie úveru. Ku dňu 20.05.2013 výška
pohľadávky voči žalovanému predstavovala sumu 323,24 Eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou na žalobcu postúpená pohľadávka z

nepovoleného prečerpania na účte žalovaného, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny 323,24 Eur
a príslušenstva, ktoré ku dňu postúpenia prestavovalo zvýšenie riadnych úrokov z prečerpania vo výške
0,09 Eur za obdobie od 20.05.2013 do 22.05.2013, zmluvné úroky z omeškania v celkovej výške 27,86
Eur za jednotlivé mesačné obdobia do 31.05.2013 (v sadzbe 5% ročne) a zákonné úroky z omeškania
za obdobie od 31.05.2013 do 26.09.2013 vo výške 5,7 Eur ( v sadzbe 5% ročne), čo spolu predstavuje
33,65 Eur. Žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 21.11.2013 pohľadávku neuhradil.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa, 11.05.2015, teda pred začatím pojednávania, zobral
žalobu v časti 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 323,24 Eur za obdobie od 01.01.2015 do
zaplatenia späť z dôvodu obchodného rozhodnutia žalobcu.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p.
nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je.
Súd konanie v časti o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 323,24 Eur od obdobie od
01.01.2015 do zaplatenia v zmysle us. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala suma 323,24 Eur a úrok z omeškania 56,01
Eur, ktorý žalobca vypočítal za obdobie do 27.09.2013 (do postúpenia pohľadávky) za ktoré obdobie

jeho výška predstavuje 33,65 Eur a ďalej vo výške 5% ročne z istiny za obdobie od 28.09.2013 do
31.12.2014, čo predstavuje 22,36 Eur.
Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 15.06.2016, sa k žalobe nevyjadril.

Listom zo dňa 22.06.2016 žalobca na základe výzvy súdu ozrejmil, že nemá k dispozícii výzvu jeho

právneho predchodcu zaslanú žalovanému v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách,
nakoľko tento listinný dôkaz sa v archíve jeho právneho predchodcu nenachádza. S poukazom na ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa má žalobca za to, že súd je síce povinný prihliadať
na premlčanie a skutočnosti zoslabujúce nárok veriteľa, nie je povinný ani oprávnený vyhľadávať
skutočnosti slúžiace v prospech žalovaného, i keď spotrebiteľa.

Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1
O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to písomnými vyjadreniami žalobcu, Zmluvy

o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 22.10.2007, Zmluvy o postúpení
pohľadávok,oznámiaopostúpenípohľadávkyz11.10.2013,podaniažalobcuadresovanýmžalovanému
zo dňa 21.11.2013, výpismi z účtu XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej
sporiteľne, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej

sporiteľne, a.s., a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 22.10.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a žalovaný
Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bankových produktov, vedenie bežného účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vydanie platobnej karty VISA

Elektron a poskytnutie povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Podľa bodu I. čl. 4. Zmluvy,
poskytnutie povoleného prečerpania je možné po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKROpodnikateľov účinných od 01.07.2007 (ďalej Obchodné podmienky). Uvedenou zmluvou sa nahrádza
zmluva, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania účtu.

Podľa časti C, bod 9, ods. 9.1 Obchodných podmienok, ak banka dlžníkovi poskytne povolené
prečerpanie na základe úverovej zmluvy inej ako zmluva o povolenom prečerpaní, oznámi dlžníkovi
poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v tomto oznámení maximálnu výšku povoleného
prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať. Výšku povoleného prečerpania
stanoví banka na základe zhodnotenia bonity klienta.

Podľa čl. 11, bod 11.1 Obchodných podmienok, dlžník splatí pohľadávku banky najneskôr v deň
konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania
podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

Podľa čl 4.1.18 Všeobecných obchodných podmienok, ak klient čerpá prostriedky na účte tak, že
čerpaním vznikne debetný zostatok na účte, práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú podľa bodu

7 VOP. Klient je povinný vyrovnať debetný zostatok bez zbytočného odkladu a uhradiť banke úroky z
prečerpania, výšku ktorých banka určuje zverejnením, a to od okamihu vzniku debetného zostatku až
do jeho vyrovnania.

Podľa čl. 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo

zmluvného dojednania zo strany klienta, podľa písm. d) teda ak klient prekročil výšku dohodnutého
úverového rámca, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b) vypovedať zmluvu o
úveru alebo od nej odstúpiť, c) započítať pohľadávku d) vypovedať poskytnutie alebo čerpanie úveru,
d) zmeniť výšku úrokovej sadzby.

Dňa 02.10.2013 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
0935/2013/CE, ktorou postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa predloženého výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX a predložených obratov na účte, k založeniu tohto
účtu došlo dňa 22.10.2007. Z predložených výpisov však možno zistiť len výšku a dátumy vkladov a

výberov, výšku poplatkov pripísaných na ťarchu účtu za vedenie účtu, za upomienky, za prolongáciu,
pripísanie kreditu základného úroku. Priebežný stav účtu vo výpisoch uvedený nie je. Podľa výpisu
za obdobie od 23.10.2007 do 31.12.2008 mal zostatok na účte prestavovať 982,23 Sk a v období
od 07.01.2009 do 30.09.2011 mal predstavovať sumu -158,24 Eur. Ku dňu vyhotovenia výpisu t.j. ku
07.11.2014 bol konečný zostatok 0, suma 323,24 Eur bola opísaná 26.09.2013.

Z predloženého prehľadu transakcií za obdobie od 23.10.2007 do 30.09.2011 i z vyjadrenia žalobcu súd
zistil, že poslednú platbu kartou žalovaný realizoval dňa 08.03.2010 a bezhotovostný výber trvalý príkaz/
inkaso sa naposledy uskutočnil dňa 20.03.2010. Podľa prehľadu transakcií žalobca, resp. jeho právny
predchodca, následne za obdobie od 31.03.2010 do 30.09.2011 na ťarchu účtu účtoval len poplatky za

upomienky po 9,96 Eur (2x) a poplatky za vedenie účtu po 7,28 Eur (19x).
Listomzodňa11.10.2013Slovenskásporiteľňa,a.s.žalovanémuoznámila,žepohľadávkabolavzmysle
§ 526 Občianskeho zákonníka postúpená na žalobcu. Doklad o doručení žalobca nepreložil.
Výzvou zo dňa 21.11.2013, žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 356,-Eur, ktorý pozostával z
istiny 323,24 Eur a úrokov z omeškania vo výške 33,56 Eur. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. Doklad

o doručení žalobca nepreložil.
Podľa ust. § 708 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
Obchodný zákonník), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať

zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.Podľa ust. § 710 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej dobe, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu
22.10.2007, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný
účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia

zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.
Podľa ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom ku dňu 22.10.2007, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa 22.10.2007 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bankových produktov, vedenie bežného účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vydanie platobnej karty

VISA Elektron a poskytnutie povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Pohľadávku uplatnenú
žalovaným súd posúdil ako pohľadávku titulom nepovoleného debetného zostatku na účte žalovaného
zriadeného na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 22.10.2007, ktorý vznikol z dôvodu, že žalovaný
čerpal finančné prostriedky (hotovostnými a bezhotovostnými transakciami) nad rámec finančnýchprostriedkov dostupných na účte (nad rámec povoleného prečerpania). V danom prípade bol zmluvný
vzťah založený na základe zmluvy o bežnom účte podľa § 708 v spojení s § 710 Obchodného zákonníka,
keďže žalobca uvádza, že predmetom zmluvy bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania.

Pri uzatváraní zmluvy právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,
keďže zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci svojho povolania alebo podnikania.
Uvedený právny vzťah preto je potrebné hodnotiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a
násl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb.. Táto skutočnosť nebola

medzi účastníkmi sporná, keďže sám žalobca vo svojich vyjadreniach sa k spotrebiteľskému charakteru
uzatvorenej zmluvy pripája.

Žalobca dôvodil, že žalovaný nevyrovnal vyčerpané finančné prostriedky, pokračoval vo výbere a
platbami kartou, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania. Ku dňu 31.03.2010 vznikol žalovanému na
jeho bežnom účte debet vo výške -7,28 Eur, ktorý žalovaný nevyrovnal a ktorý sa v dôsledku pripisovania

debetného úroku a poplatkov za vedenie účtu neustále prehlboval, jeho výška ku dňu 20.05.2013
predstavovala sumu 323,24 Eur. Tu súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu sú nepreskúmateľné. Z
predložených výpisov z účtu žalovaného je možné zistiť len to, aká bola výška vkladov, výberov, v akej
výške boli poplatky pripisované právnym predchodcom žalobcu na ťarchu účtu žalovaného. Nie je z nich
však možné zistiť aký bol stav účtu, v akých sumách a v akých sadzbách boli na ťarchu účtu pripisované

úroky. Z predložených výpisov na prvý pohľad nie je zrejmé ani to, ktorého obdobia sa tieto výpisy týkajú,
keďže na výpise, ktorý má zachytávať obdobie od 22.10.2007 do 31.12.2008 je v záhlaví uvedené, že
zostatok na účte k 01.01.1990(?) bol 0,-SKK a na následnom výpise, ktorý by sa mal týkať obdobia
od 07.01.2009 do 30.09.2011 je uvedený zostatok na účte ku dňu 01.01.2009 v sume 32,60 Eur. Z
predloženého prehľadu transakcií vyplýva, že posledné čerpanie bolo realizované dňa 20.03.2010 vo

výške 4,19 Eur. Po tomto dátume boli na ťarchu účtu opakovane účtované už len poplatky za vedenie
účtu (19 položiek) a za upomienky (2 položky).
Napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, kedy a akým spôsobom právny predchodca žalobcu v zmysle
bodu 7.6.1 písm. d) VOP zastavil žalovanému poskytovanie a čerpanie úveru. Nepreukázal v zmysle
citované bodu 7.6.1 VOP akým úkonom k vypovedaniu úveru došlo. Citované ustanovenie oprávňuje

banku a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b) vypovedať zmluvu o úveru alebo od nej odstúpiť, c)
započítať pohľadávku d) vypovedať poskytnutie alebo čerpanie úveru, d) zmeniť výšku úrokovej sadzby.
Nie je ani zrejmé, ku ktorému dňu sa tak malo stať a či k tomuto dňu boli splnené podmienky na
vypovedanie úveru.

Podmienkou úspešnosti žaloby je, aby bola preukázaná na jednej strane aktívna legitimácia žalobcu a
na strane druhej pasívna legitimácia žalovaného. Aktívnou vecnou legitimáciou je také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu (žalobcovi) ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie aktívnej (existencia
tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je nevyhnutnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a to aj v tom prípade, že ju žiadny z účastníkov nenamieta. Jej nedostatok znamená,
že ten kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide.

V prejednávanej veci súd nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetomtohtokonania.KjejpostúpeniumalodôjsťnazákladeZmluvyopostúpenízodňa02.10.2013
uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňu, a.s. a žalobcom. Ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z., ukladá banke, v danom prípade Slovenskej sporiteľni, a.s., predtým, než postúpi svoju pohľadávku,
povinnosť splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle citovaného

ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní a banka na jej splnenie klienta
písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a teda jej
postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Je teda neplatné
a to nielen medzi zmluvnými stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Právny zástupca v písomnom
podaní z 22.06.2016 uviedol, že žalobca ani jeho právny predchodca nedisponujú dôkazom o tom, že

by Slovenská sporiteľňa vyzvala žalovaného na splnenie pohľadávky pred jej postúpením. Z uvedeného
teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že k
pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Za takúto výzvu nemožno považovať

oznámenie o postúpení pohľadávky. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie
aktívnej legitimácie postupníka.

Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pre neunesenie
dôkazného bremena pokiaľ ide o existenciu a právny titul uplatneného nároku, po zohľadnení späťvzatia

žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% zo žalovane sumy od 01.01.2015 do
zaplatenia, zamietol.

Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, súd by
ním uplatnený nárok zamietol z dôvodu premlčania. V zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
sa nárok uplatnený žalobcom premlčal v objektívnej 3-ročnej lehote, ktorá začala plynúť najneskôr dňa

20.03.2010, kedy došlo k poslednému čerpaniu z účtu. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, povinný prihliadnuť
na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával s poukazom na uplynutie
trojročnej premlčacej lehoty podľa ust. § 100 ods. 1 a ust. § 101 OZ s poukazom na ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republikysp.zn.I.ÚS402/2011-10z19.06.2013inarozsudokNajvyššiehosúduSRz21.04.2015sp.zn.
3 MCdo 14/2014, podľa ktorého sa ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení „na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“, sa vzťahuje i na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.05.2015 sp. zn.
8 MCdo 13/2014, podľa ktorého ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v citovanom znení nadobudlo
účinnosť 01.05.2014; právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená,
že od účinnosti sa zákonodarcom zvolená právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred

týmto dňom.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Žalobcovi, ktorý
v konaní úspech nemal, náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.