Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/234/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115221072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.VieryŠkultétyovejasudcovJUDr.Beáty
Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky: Z., právne zastúpenej H. proti
odporcovi: Z., o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 29. februára 2016, č.k. 14C/341/2015-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 29.02.2016, č.k. 14C/341/2015-57 zamietol návrh a odporcovi nepriznal
náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala určenia výživného
manželky v sume 150 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania okresného súdu vyplynulo, že účastníci
konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila Y.
F. a dňa XX.XX.XXXX W. F.. Žiaden z účastníkov nemá iné vyživovacie povinnosti k nezaopatreným

deťom. Účastníci spolu nežijú od apríla 2015, kedy sa odporca odsťahoval. Uznesením Okresného súdu
Trenčín, č.k. 21C/340/2015-22 zo dňa 17.12.2015 bol schválený súdny zmier, na základe ktorého sa
odporca zaviazal platiť obom dcéram výživné každej po 200 Eur mesačne s účinnosťou
od 22.09.2015 s tým, že dlh na výživnom u každej dcéry po 113,30 Eur sa zaviazal platiť v splátkach
po 25 Eur na každé dieťa spolu s bežným výživným. Navrhovateľka dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem 629 Eur. Poberá invalidný dôchodok na dcéru 307 Eur, rodinné prídavky na dve deti po 23,52

Eur mesačne a príspevok na benzín 33,09 Eur. V domácnosti má k dispozícii dve autá. Odporca poberá
od 01.06.2015 výsluhový dôchodok v sume 507,50 Eur mesačne a od 6/2015 pracuje ako vodič SAD,
pričom z tejto činnosti za 7 mesiacov dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 572 Eur, spolu teda jeho
príjmy v priemere predstavujú sumu 1.079,50 Eur. Platí výživné na dve deti po 400 Eur mesačne, teda
po úhrade výživného mu ostane suma 679,50 Eur mesačne. Odporca má k dispozícii jedno auto. Po
odpočítaní platieb na výživnom na deti odporcovi zostane pre vlastnú potrebu suma 679,50 Eur,
čo je o 50,50 Eur viac než príjem navrhovateľky. Po zhodnotení životnej úrovne oboch účastníkov

porovnaním ich príjmov a výdavkov tak okresný súd dospel k záveru, že obaja účastníci majú takmer
rovnaké finančné zabezpečenie, pričom odporca nesie väčšiu časť nákladov na zaopatrenie spoločných
detí. Požiadavka rovnosti životnej úrovne manželov, ktorá nezahŕňa mechanickú rovnosť zárobkov, bola
teda preukázaná a okresný súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zaviazal odporcu platiť výživné na manželku v
súlade s návrhom. Odvolanie zdôvodnila tým, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti a od apríla
2015 spoločne nehospodária, majú dve dcéry: Y. nar. XX.XX.XXXX a W. nar. XX.XX.XXXX. Odporcaodmieta finančne prispievať na navrhovateľku a na domácnosť, odmieta hradiť aj
náklady spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 530 Eur,
odporca poberá výsluhový dôchodok 509,46 Eur a pracuje ako vodič autobusu s príjmom cca 700 Eur

mesačne. Navrhovateľka poberá na dcéry rodinné prídavky 23,52 Eur a príspevok na benzín 33,09 Eur.
Navrhovateľka spláca úver po 190 Eur mesačne a zmyslom návrhu bolo, aby odporca na tento úver
prispieval aspoň v polovici. Súd prvého stupňa mal vychádzal výlučne z ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona
o rodine a dbať, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká a prihliadať na
starostlivosť navrhovateľky o domácnosť a o plnoleté, ale ešte nezaopatrené deti. Súd prvého stupňa

nezohľadnil starostlivosť navrhovateľky o domácnosť a oprávnené výdavky s tým spojené, ktoré riadne
preukázala. Naproti tomu odporca poukazoval na výdavky, ktoré v skutočnosti nemá,
nakoľko mnoho hnuteľných vecí na vybavenie novej domácnosti si zobral zo spoločnej domácnosti.
Súd prvého stupňa pri zisťovaní výšky príjmu odporcu vychádzal z údajov od zamestnávateľa odporcu,
pričom navrhovateľka má vedomosť, že výška príjmu odporcu je vyššia ako deklaruje zamestnávateľ,
preto pre objektívne zistenie veci bolo potrebné vyžiadať si podklady od Sociálnej poisťovne.

Navrhovateľka má vedomosť, že odporca neopodstatnene navýšil refinancovaný úver, a teda odporca
sa neprimerane finančne zaťažuje a preberá na seba neprimerané majetkové riziká, čím ohrozuje aj
majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) v rozsahu
podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p.

Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka namieta nesprávnosť, resp. neúplnosť skutkových zistení
okresného súdu (vyšší príjem odporcu než zistil okresný súd, výdavky, ktoré odporca v skutočnosti
nemá, úver splácaný navrhovateľkou) a nesprávne právne posúdenie veci (súd „mal vychádzať výlučne
z ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine“).

K odvolacím námietkam navrhovateľky o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa
odvolací súd uvádza, že konanie o určenie výživného na manželku (na rozdiel napr. od konania o určenie
výživného na maloleté dieťa) je návrhovým konaním, v ktorom je možné návrhu vyhovieť len vtedy, ak
navrhovateľ unesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní tvrdí, že

výška príjmu odporcu je vyššia ako deklaroval jeho zamestnávateľ a navrhuje ako dôkaz vyžiadanie
podkladov od Sociálnej poisťovne, z odvolania nie je zrejmé, prečo navrhovateľka nenavrhovala takýto
dôkaz v konaní pred súdom prvého stupňa, keď jej tvrdenie o mzde odporcu vo výške 700 Eur mesačne
bolo obsiahnuté už v návrhu. Pokiaľ navrhovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa nespochybnila
dôveryhodnosť dôkazu vykonaného potvrdením od zamestnávateľa odporcu a (napriek poučeniu o

dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) nežiadala vykonať iný dôkaz o skutočnom príjme odporcu
a ani v odvolaní neuviedla dôvody, pre ktoré by takýto dôkaz nemohla bez vlastnej viny označiť, alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd nemôže vykonať dôkaz navrhnutý až v
odvolaní (§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.).

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že okresný súd nebral do úvahy jej starostlivosť o
domácnosť, treba uviesť, že navrhovateľka sa síce sama stará o domácnosť v trojizbovom byte v W.
(čo odporca nespochybnil), avšak podľa tvrdenia odporcu (ktoré takisto nebolo v konaní spochybnené)
odporca platí energie v dome v J. S. - keďže ide o spoločný dom účastníkov konania, nemožno tieto
výdavky považovať za výdavky výlučne v prospech odporcu. Výdavky na domácnosť (spolu podľa

navrhovateľky asi 260 Eur mesačne), v ktorej býva navrhovateľka spolu s dvoma dcérami, sú výdavkami
na tri osoby, pričom na výživu dcér (vrátane nákladov na ich bývanie) prispieva odporca osobitne po 200
Eur na každú dcéru. Na navrhovateľku tak pripadajú výdavky na domácnosť približne 86 Eur mesačne,
pričom odporca má výdavky na domácnosť (taktiež podľa jeho vlastného vyjadrenia, ktoré nebolo v
konaní spochybnené) vo výške približne 175 Eur mesačne. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že spláca

úver po 190 Eur mesačne, odporca takisto spláca úver (po 165 Eur mesačne), pričom ide o úver,
ktorým podľa jeho vyjadrenia prefinancoval úver poskytnutý jeho bývalým zamestnávateľom, patriaci
do bezpodielového spoluvlastníctva oboch účastníkov konania. K tvrdeniu, že odporca refinancovaný
úver neopodstatnene navýšil, navrhovateľka nepredložila, ani nenavrhla žiaden dôkaz, z tohto tvrdeniauvedeného v odvolaní nebolo ani zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť k neopodstatnenému navýšeniu.
K tvrdeniu, že odporca poukazoval na výdavky, ktoré v skutočnosti nemá, nakoľko mnoho hnuteľných
vecí na vybavenie novej domácnosti si zobral zo spoločnej domácnosti, treba uviesť, že okresný súd vo

svojom rozsudku ani nebral do úvahy žiadne výdavky odporcu na zariadenie jeho domácnosti (bral do
úvahy len vyššie uvedené výdavky na domácnosť v J. S., čo však sú bežné mesačné platby - nájomné,
elektrina, plyn, nie náklady na zariadenie domácnosti).

Pokiaľ navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci, krajský súd k tomu poznamenáva,

že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi a navrhovaným hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred súdom
úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch

manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Krajský súd sa stotožňuje s okresným súdom v tom, že požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov
neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Tomu nasvedčuje

aj slovné spojenie „v zásade“ v citovanom ustanovení. Aj v tomto prípade platí
ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného a zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených ustanovení nestačí
zistiť len osobné, zárobkové a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj mieru

potrieb, danú povahou práce, spôsobu života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými
závažnými okolnosťami.

V danom prípade okresný súd správne právne posúdil vec podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona
o rodine tak, že príjem odporcu po odpočítaní výživného na dcéry je v zásade rovnaký ako príjem

navrhovateľky, podobne výdavky na domácnosť a na veci patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva oboch účastníkov sú približne rovnaké a obaja účastníci majú aj takmer rovnaké
finančné zabezpečenie. Navrhovateľka teda v konaní neuniesla dôkazné bremeno o tom, že by životná
úroveňodporcubolanatoľkovyššianežživotnáúroveňnavrhovateľky,žebybolopotrebnékompenzovať
tento rozdiel určením vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Odporca, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto mu
krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .