Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ludvika Bodnárová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206483
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8814206483.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. A. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov Y.. Y. A. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v I. na D. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Marcelom Jurkom advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Dominikánskom námestí 11 a U. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
na O. I č. XXX/X vo A. nad D. zastúpeného JUDr. Lenkou Csikyovou advokátkou so sídlom Advokátskej

kancelárie v Prešove na Hlavnej ulici č. 137 v konaní o zmenu úpravy styku o nariadenie predbežného
opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 27P 444/2015-194 z 13.5.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou D. A. nar. XX.X.XXXX tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v piatok v čase od 16:00 hod. do 18:00
hod. za prítomnosti matky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Vyslovil presvedčenie, že
súd prvého stupňa pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu úplne nezistil skutkový stav, ktorý následne
nesprávne právne vyhodnotil. Uviedol, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky

pre nariadenie predbežného opatrenia a súčasne zdôraznil, že takéto rozhodnutie nie je v záujme
maloletého dieťaťa. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia má za účelový, bol podaný po dvoch
rokoch od začatia súdneho konania a viac ako rok potom, čo matka sústavne a úmyselne bráni v styku
otca s maloletou D.. Predovšetkým uviedol, že otec sa stretával s maloletou v zmysle rozhodnutia
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P 314/2013 z 19.12.2013, ktorým bolo manželstvo rodičov
rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností vrátane

úpravy styku, ktorá realizovaná až do času, kedy matka maloletej zistila, že otec má novú známosť.
Otec poprel tvrdenie matky, že sa správal k matke, ako aj k maloletej D. neadekvátne, že používal
hrubé a neslušné výrazy tak, ako to uviedla matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Rovnako poprel, že vyvolával situácie, v dôsledku ktorých mala byť maloletá D. vystavovaná stresu.
Konštatoval predovšetkým, že všetky tvrdenia matky v návrhu sú vykonštruované v snahe pomstiť sa
otcovi. Matka nepravdivo uviedla aj to, že ona sa snaží o zlepšenie vzniknutej situácie, pričom práve ona

odmieta spoluprácu so psychológom a spoluprácu s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Zdôraznil,
že matka nie je ochotná s otcom spolupracovať a dohodnúť sa na akejkoľvek forme úpravy styku,
neodpovedá na správy SMS, na mailové správy ani žiadnym iným spôsobom sa nesnaží s otcom
komunikovať. Za nesprávny záver súdu prvého stupňa považuje aj časť odôvodnenia, kde konajúci
súd konštatuje, že dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd vidí vo výsledkoch
znaleckého dokazovania, a v záveroch znaleckého posudku M.. O. O. kde znalkyňa uviedla, že navrhuje

realizovať styk určitý čas v rozsahu niekoľkých hodín, dve až tri hodiny za prítomnosti matky a postupne,
keď si dieťa zvykne na novú situáciu a na otcovu prítomnosť, odporučila tento styk realizovať bezprítomnosti matky v prostredí otca s tým, že styk otca s maloletým dieťaťom odporučila postupne
predlžovať na čas jedného až dvoch dní aj s prespaním u otca každý druhý víkend. Otec uviedol, že s
týmto záverom súdnej znalkyne sa nestotožňuje. Vyslovil presvedčenie, že takáto úprava styku nie je v

prospech ani maloletého dieťaťa, ani otca. Navyše prítomnosť matky môže mať len negatívny dopad na
realizáciu styku, keďže zo záverov znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že matka je voči otcovi
negatívne nastavená. Poukázal aj na závery znaleckého posudku, ktoré svedčia v jeho prospech, ako
otca, kde znalkyňa uviedla, že negatívny postoj k otcovi môže byť vyvolaný sugestibilitou maloletej voči
vyjadreniam a emočnému nastaveniu matky voči otcovi a tým aj následným emočným rozpoložením s

depresívnymi charakteristikami u maloletej. Znalkyňa súčasne zdôraznila, že matka prejavuje záujem
o dieťa, vynakladá potrebnú a primeranú starostlivosť, napĺňa tak jeho fyzické ako aj emočné potreby
až na potrebu umožniť kontakt maloletej s otcom a to z dôvodu jej negatívneho vzťahu k otcovi z
dôvodu nespracovania negatívnych emócii k otcovi maloletej. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh matky zamietol.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že s poukazom na závery znaleckého
posudku vypracovaného vo veci samej je za daných okolností zmena úpravy styku dôvodná, navrhol
však, aby bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa doplnenie o miesto výkonu styku tak, že sa bude
realizovať v spolupráci s neziskovou organizáciou Miesto pod slnkom na Hlavnej XX v Košiciach.

K odvolaniu otca a kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd
rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu a navyše vychádzal už z doteraz vykonaného
dokazovania vo veci samej, kde bol vypracovaný znalecký posudok. Matka opätovne zdôraznila dôvody,
ktoré boli dôvodmi podania návrhu na zmenu úpravy styku nariadením predbežného opatrenia, a to
skutočnosti, že maloletá sa v súčasnej dobe otca bojí a s družkou otca má výrazne zlý vzťah. Uviedla,

že s otcom nie je v súčasnej dobe možná komunikácia sústavne „zjape“, každého osočuje, vyjadruje sa
oplzlo, používa nevhodné slová pred maloletou, nedá sa s ním komunikovať, nedá sa mu vysvetliť, že
je potrebné s maloletou navštevovať psychologičku, že je potrebné so psychologičkou spolupracovať a
spoločnými silami dosiahnuť zlepšenie psychického stavu a pohody maloletej a napokon pokúsiť sa o
lepšie vzťahy medzi otcom a maloletou. Zdôraznila, že je to aj v jej záujme ako matky. Zdôraznila, že

ona sama by bola rada, keby si otec opätovne našiel cestu k dieťaťu a mal s ním riadny otcovský vzťah,
taký, aby sa maloletá na stretnutie s otcom tešila a nie sa ho bála, plakala a odmietala ho. Vyslovila
presvedčenie, že jej prítomnosť pri styku otca s maloletým dieťaťom je za daných okolností v súčasnej
dobe nevyhnutná, pretože je to práve otec, ktorý prichádzal na stretnutie s maloletou v sprievode
iných osôb, pričom ide o osoby, ktoré u maloletej spôsobovali zdesenie a hrôzu. K vyjadreniu kolíznej

opatrovníčky uviedla, že styk v zmysle nariadeného predbežného opatrenia sa už fakticky realizuje a nie
je vhodné, účelné ani potrebné styk realizovať v akýchkoľvek neziskových organizáciách, spolkoch, či
združeniach. Náprava vzťahov medzi maloletou a otcom môže nastať len ak začne otec spolupracovať
s klinickou psychologičkou, pretože len ambulancia klinického psychológa je odborným zdravotníckym
zariadením napojeným do siete zdravotníckych zariadení a je určená poskytnúť odbornú pomoc. Túto

pomoc nemôže suplovať akákoľvek nezisková organizácia. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne, zákonné a predovšetkým ako rozhodnutie v prospech
maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo
len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí
dôkaz. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného oparenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,že pri pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava
(§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario § 75 ods. 7 O.s.p), sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak

by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania
a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými
znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné
potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až

v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia posudzuje z
hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu matky a nariadenie predbežného
opatrenia, pretože matka osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy, ktorá spočíva v tom, že v
dôsledku zmeny rodinných pomerov u otca maloletá výrazne odmieta styk s otcom a tento sa z toho
dôvodu nerealizuje, resp. realizuje len výnimočne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že doposiaľ zistené
skutočnosti jednoznačne preukazujú naliehavú potrebu zmeny úpravy styku nariadením predbežného
opatrenia a nariadenie predbežného opatrenia je v danom prípade predovšetkým v prospech maloletého
dieťaťa, ktoré preukázateľne vznikom novej rodinnej situácie odmieta styk s otcom, a preto aj odvolací
súd je toho názoru, že až do rozhodnutia vo veci samej bude v prospech maloletého dieťaťa stretávať sa

tak, ako je to uvedené v nariadenom predbežnom opatrení a za prítomnosti matky. Je nepochybné, že
maloletá v súčasnosti prejavuje k otcovi určité negatívne pocity a odmietavý postoj, ktorý je spôsobený
správaním sa a reakciami otca, ktoré maloleté dieťa pociťuje ako neadekvátne, nevyspytateľné voči
nemu ako aj k matke. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia predstavuje
len dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej,

ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a zhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na
psychický stav dieťaťa úplne odlišný od rozhodnutia o predbežnej úprave s tým, že v priebehu konania
môže súd zrušiť predbežné opatrenie a upraviť pomery účastníkov, resp. maloletého dieťaťa nariadením
predbežného opatrenia v súlade s aktuálnymi pomermi a záujmami dieťaťa. Protichodnými tvrdeniami
rodičov maloletého dieťaťa týkajúcimi sa uskutočňovania, resp. neuskutočňovania styku otca s dieťaťom

a vplyvu správania sa matky k maloletému dieťaťu, konkrétne ovplyvňovanie maloletého dieťaťa proti
otcovi, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení, sa bude zaoberať konajúci súd vo veci samej, pretože
ide o predbežnú úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe ktorého nie
sú vážnejšie pochybnosti. Preto nebolo ani úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať týmito
rozpornými tvrdeniami účastníkov, kto je za súčasnú situáciu zodpovedný a či sú ich vzájomné obvinenia

opodstatnené. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správne, zákonné a predovšetkým rozhodnutie v prospech maloletého dieťaťa.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.