Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/692/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314223330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o.,
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36049581, zastúpený Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER &
PARTNERS, s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava, proti žalovanému: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.,
Ku Z. č. XX, zastúpený JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom so sídlom v Leviciach, Sládkovičova č.1,
o zaplatenie sumy 143,83 eura, s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 23.marca 2015, č.k 6C/21/2015-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa potom, čo pre čiastočné späťvzatie žaloby uznesením zo

dňa 23.3.2015 zastavil konanie o zaplatenie istiny 143,83 eura s poplatkom z omeškania 0,2% denne
zo sumy 143,83 eura za obdobie od 09.01.1998 do 26.11.2004 a od 09.01. 2008 do zaplatenia, žalobu
vo zvyšku o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 265,88 eura zamietol. Rozhodnutie o trovách
konania si vyhradil na rozhodnutie až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 10 ods. 1, § 21 ods. 1, § 23 ods. 2,3 zák. č. 273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení a § 76b zák. č. 124/1998 Z.z. a § 524 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ako aj
zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie poplatku

z omeškania je premlčaný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný si neplnil
svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z predpisov o zdravotnom poistení (zák. č. 273/1994 Z z.)
a mal nedoplatky na zdravotnom poistení - dlžná suma nezaplateného poistného za mesiace február
až december 1997 v sume 370 Sk (12,28 €) mesačne, tj. v celkovej sume 143,83 €, pričom poistné
za posledný mesiac bolo splatné dňa 8.1.1998. Žalobca si žalobou v tomto konaní okrem predmetnej
istiny dlžného poistného uplatnil aj poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 143,83 € od
9.1.1998 do zaplatenia. Žalovaný vzniesol proti žalovanému nároku námietku premlčania, na základe

ktorej vzal žalobca návrh v časti istiny a čiastočne poplatku z omeškania späť, v dôsledku čoho súd
konanie v tejto časti zastavil. Žalobca ale trval na žalobe v časti poplatku z omeškania v sume 265,88
€, ktorú tvorí poplatok z omeškania zo sumy 8,73 € od 27.11.2001 do 8.9.2006, zo sumy 12,28 € od
27.11.2004 do 8.10.2006, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004 do 8.3.2007, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004
do 8.4.2007, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004 do 8.5.2007, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004 do 8.6.2007,
zo sumy 12,28 € od 27.11.2004 do 8.7.2007, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004 do 8.8.2007, zo sumy
12,28 € od 27.11.2004 do 8.9.2007, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004 do 8.10.2007, zo sumy 12,28 € od

27.11.2004 do 8.11.2007, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004 do 8.12.2007, zo sumy 12,28 € od 27.11.2004
do 8.1.2008. Súd vychádzal z právneho názoru , že istina a poplatok z omeškania v tejto veci sa
premlčujúv10-ročnejpremlčacejdobevzmysle§23ods.3vspojenís§21ods.1zák.č.273/1994Z.z.o
zdravotnom poistení (v znení účinnom do 31.05.1998) a povinnosť platiť poplatok z omeškania nevznikásamostatnezakaždýdeňtrvaniaomeškania,alejednorazovovdeň,vktoromsadlžníkocitolvomeškaní
so splnením dlhu; týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 Cdo/157/2009). Poistné za posledný mesiac bolo splatné dňa 8.1.1998.

Nasledujúci deň, t.j. 9.1.1998 si veriteľ mohol uplatniť svoje právo na zaplatenie dlžného poistného
na súde, pričom od tohto dátumu začala plynúť desaťročná premlčacia doba, ktorá uplynula 9.1.2008.
Žalobca si nárok na súde uplatnil až 27.11.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný
vzniesol opodstatnenú námietku premlčania, súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si súd
vyhradil po právoplatnosti rozsudku v súlade s § 151 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne
posúdil námietku premlčania v časti týkajúcej sa žalovaného poplatku z omeškania v sume 265,88
eura. Poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktoré priznávajú žalobcovi premlčanú
časť príslušenstva (napr. rozsudok OS Trnava sp. zn. 26C/66/2011, rozsudok OS Levice sp.zn.

13C/97/2014). Námietku premlčania považoval za dôvodnú len v časti istiny a v časti poplatku z
omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 143, 83 eura za obdobie od 09.01.1998 do 26.11.2004
a od 01.09.2008 do zaplatenia, preto zobral v tejto časti žalobu späť a súd konanie v tejto časti
zastavil. Nesúhlasil však s tým, že je premlčaný jeho nárok na zaplatenie poplatku z omeškania v
celkovej sume 265,88 € za obdobie od 27.11.2004 do 8.1.2008 podľa špecifikácie nedoplatkov, keďže

poplatok z omeškania sa premlčuje za každý deň omeškania samostatne a preto jeho právo na
zaplatenie poplatku z omeškania za 10 rokov spätne od uplatnenia si pohľadávky na súde t.j. od
27.11.2014 nie je premlčané, keďže poplatok z omeškania sa premlčuje v 10 ročnej premlčacej dobe
do momentu premlčania jednotlivých istín pohľadávok. Poukázal na judikatúru NS SR týkajúcu sa
premlčania (rozsudok sp. zn. 2 Obdo 36/2010 zo dňa 18.08.2010, sp. zn. 2 obdo 23/2012).

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a žiadal priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
oprel o rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo / 157/2009, ktoré korešponduje aj s rozhodnutiami NS ČR
sp. zn. 21Cdo/ 3173/2005 , sp. zn. 21 Cdo/ 681/2006 , ktoré riešia inštitút premlčania tak, že keď

dôjde k premlčaniu záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu (akcesorickému), a teda povinnosť platiť úroky z omeškania s
plnením hlavného záväzku nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v
deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením hlavného záväzku. Týmto dňom začína bežať
premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. V danej veci uplynula premlčacia doba k

istine 09.01.2008, preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky,
teda ani žalovaného poplatku z omeškania, ktorý má akcesorický charakter. Ak je pohľadávka
premlčaná, sú premlčané aj všetky úroky z omeškania( poplatok z omeškania), pretože príslušenstvo
sa premlčuje súčasne s hlavnou pohľadávkou.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca sa žalobou podanou na súde prvého stupňa dňa 27.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 143,83 eura s poplatkom z omeškania 0,2% denne zo sumy 143,83
eura od 09.01.1998 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť platiť mesačne zdravotné poistenie podľa zák. č. 273/1994 Z.z. a okrem dlžného poistného
vo výške 143,83 eura je povinný podľa § 23 ods. 2 cit. zákona zaplatiť aj poplatok z omeškania

vo výške 0,2% z dlžnej sumy poisteného za každý kalendárny deň omeškania. Poistný vzťah vznikol
medzi žalovaným a Perspektívou družstevnou zdravotnou poisťovňou, ktorá uzavrela dňa 07.07.2005
so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, medzi nimi i pohľadávku voči žalovanému, ktorý ju do
podania žaloby neuhradil.

Súd prvého stupňa vydal dňa 04.12.2014 č.k. 6Ro/180/2014-42 platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe
ma žalovaný voči nemu podal odpor v ktorom vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že na
pohľadávky vzniknuté v období od 01.06.1995 do 31.12.2004 sa vzťahuje zákonná desaťročná lehotapodľa zák. č. 124/1998 Z.z. ktorým sa menil a doplĺňal zákon č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení .
S poukazom na uvedené je uplatnená pohľadávka premlčaná najneskôr dňa 09.01. 1998.

Po vznesenej námietke premlčania žalobca zobral žalobu v časti istiny 143,83 eura a poplatku z
omeškania (0,2% z istiny denne od 09.01.1998 do 26.11.2004 a od 09.1.2008 do zaplatenia) späť a
žiadal v tejto časti konanie zastaviť, ale trval na žalobe v časti príslušenstva- poplatok z omeškania 0,2%
denne z nedoplatkov na poistnom od 27.11.2004 do 08.01.2008, vyčíslený na sumu 265,88 eura. Súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 23.03.2015 č.k.6C /21/2015-97 konanie čiastočne zastavil a o zvyšku

žalovanej sumy (poplatku z omeškania) v sume 265,88 eura rozhodol napadnutým rozsudok tak, že
žalobu zamietol.

Žalobca si touto žalobou uplatnil právo na zaplatenie poplatku z omeškania 0,2% denne z mesačných
nedoplatkov na poistnom od 27.11.2004 ( 10 rokov spätne od podania žaloby - 27.11.2014) do
08.01.2008 (10 rokov od splatnosti poistného - 08.01.1998), vyčíslené na sumu 265,88 eura.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným bolo potrebné zaoberať sa otázkou plynutia
premlčacej doby pri príslušenstve ( poplatok z omeškania).

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať.

Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých
subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2 a 3 OZ),
alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone (§ 583) alebo ktoré zanikajú
uplynutímdoby(§578)alebopriktorýchpouplynutíurčitéhočasudochádzaktzv.prepadnutiuprávabez
výslovnej právnej úpravy . Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré

trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Podstata premlčania spočíva v priebehu
dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické
to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený
subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Konkrétnym právnym účinkom premlčania
však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť

zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik
nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným
súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium.
Námietku premlčania môže uplatniť povinný subjekt v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci. Podľa Občianskeho zákonníka sa zásadne premlčujú všetky majetkové práva vrátane

ich príslušenstva, najmä úrokov (§ 121 ods. 3). Ust. § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej
doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou, či
dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov a nemožno
ju jednostranne ani dohodou predĺžiť ani skrátiť. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo objektívne vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo

možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.
j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Súd sa vo všeobecnosti môže
zaoberať námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa.
Ak dlžník vzniesol námietku premlčania a súd v konaní zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, potom už
bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že ak je nárok uplatnený v

žalobe premlčaný a žalobca vzniesol námietku premlčania musel by súd na takto vznesenú námietku
prihliadnuť a žalobu z tohto dôvodu zmietnuť.

Úroky z omeškania (poplatok z omeškania) sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a
preto s pohľadávkou spravidla zdieľajú rovnaký osud. Nie je tomu však bezvýnimočne, pokiaľ ide o

premlčanie. Úroky z omeškania môžu byť aj nárokom samostatne uplatniteľným na súde (napriek tomu,
že sú príslušenstvom pohľadávky). Právoplatné priznanie istiny nemá za následok žiadne predĺženie
premlčacej doby vo vzťahu k uplatneniu si úrokov z omeškania. Pre povinnosť dlžníka platiť úroky
z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu s plnenímdlhu z hlavného právneho vzťahu. Okolnosť, či každým ďalším dňom dlžník porušuje svoju povinnosť
plniť riadne a včas peňažný záväzok nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná.
Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania v budúcnosti zanikne, ak dôjde k splneniu dlhu alebo k jeho

zániku z iného dôvodu.

Odvolací súd zaujal rovnaký právny názor ako súd prvého stupňa, že povinnosť platiť poplatok z
omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania ale jednorázovo v deň, keď sa dlžník
ocitol v omeškaní so splnením dlhu a týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo

premlčí ako celok. Povinnosť dlžníka zaplatiť poplatok z omeškania je jedným z právnych následkov
omeškania dlžníka so splnením povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zák. č. 273/1994
Z.z. a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem istiny tiež poplatok z tej časti peňažného
dlhu s ktorou je v omeškaní s istinou.

Prvá objektívna možnosť výkonu práva veriteľa je daná okamžikom, keď veriteľ najskôr mohol o splnenie

požiadať. Tomu však predchádza splatnosť záväzku, ktorá je daná buď dohodou, právnym predpisom
alebo rozhodnutím a predstavuje okamžik, od ktorého je dlžník povinný svoj záväzok plniť. Splatnosť
záväzku znamená právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku ( istiny), čo je objektívna možnosť svoje
právo i vykonať. Preto počiatok omeškania s planením peňažného dlhu nastáva iba raz, a nie každý
deň po tom, čo dlžník neplní.

Vtomtoprípadesižalobcamoholpohľadávkuuplatniťprvýkrát09.01.1998(splatnosťpoistného nastala
08.01.1998), teda istinu vrátane príslušenstva( poplatku z omeškania) a desaťročná zákonná lehota
podľa zák. č. 124/1998 Z.z. mu uplynula 09.01.2008. Po tomto dni sa pohľadávka premlčala ako celok a
v čase podania žaloby na súd (27.11.2014) už bola ako celok premlčaná , preto nemohol byť žalobcovi

priznaný ani poplatok z omeškania (žalobca uznal premlčanie nároku v istine a čiastočne v poplatku
z omeškania) pretože počiatok tejto premlčacej doby je totožný so splatnosťou pohľadávky. Potom
možno prijať záver, že povinnosť platiť poplatok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania
omeškania, ale jednorazovo v deň, kedy sa dlžník dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu
(záväzku). Týmto dňom začala plynúť i u práva na poplatok z omeškania premlčacia doba a jej uplynutím

sa právo premlčí ako celok.

Odvolací súd k viazanosť súdu iným rozhodnutím len dodáva, že podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR
sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene

práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu
SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto
vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu.

Žiaden právny predpis teda explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek
rozhodnutímNajvyššiehosúduSRaÚstavnéhosúduSRvydanýmvinejveci(tedanadrámecviazanosti
právnym názorom v rámci opravného konania), dokonca ani povinnosť byť viazaný stanoviskom v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Z toho vyplýva záver, že

súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie
ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem.

Podľa § 135 ods. 1 OSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná

(§ 109 ods. 1 písm. b/). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v prejednávanej
veci správne vec posúdil po právnej stránke, ak žalobu pre premlčanie žalovanej sumy (poplatku z
omeškania) zamietol. Preto podľa § 219 ods. 1 OSP odvolacísúd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.