Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314212077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Z. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. 1, E., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C/94/2014-105 zo dňa 28.07.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa
22.3.2007 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania 734,18 eur titulom
trov právneho zastúpenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5 a 6, § 54 ods. 1 a 2, § 551 ods.

1 až 3 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice rady 93/13/
EHS, § 4 ods. 1 až 8 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol cit.: „Žalobca podal na tunajší súd dňa 17. 10. 2014 žalobu o určenie,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2007, uzavretá medzi účastníkmi
konania, je neplatná. Zároveň žiadal žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že účastníci konania dňa 22. 3.
2007 uzatvorili zmluvu revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný sa zaviazal
poskytnúť žalobcovi finančné prostriedky vo výške 41 004 Sk. Podľa karty klienta mu však vyplatil
len sumu 39503,92 Sk (1311,29 eur). Žalobca sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť 36
mesačnými splátkami, vždy v 20. deň v mesiaci, po 2278,-Sk pri RPMN 73,82%, t.j. zaviazal sa vrátiť
žalovanému sumu 82 008 Sk a poplatok za uzatvorenie zmluvy 1500,-Sk. Súčasťou zmluvy a súčasne

jednou z podmienok pre získanie úveru v zmysle §551 OZ bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov.Súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v zmysel
ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, ktorou žalobca súhlasil, aby mu boli vykonávané zrážky zo
mzdy a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o revolvingovom úvere, maximálne

v sume najvyššej prípustnej výšky v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich
rozsah zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Predmetnou dohodou súhlasil, že veriteľ je oprávnený
túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti Zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd konštatuje, že v konaní žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je tzv.
štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Z obsahu zmluvy nesporne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo

mzdy podľa §551 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením
dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je
spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na
základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu

uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

V danom prípade žalobca podľa jeho výpovede nebol pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere
poučený o dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy, nemal možnosť sa k nej vyjadriť ani ju odmietnuť.
Dokonca ho nik ani neupozornil, že súčasťou zmluvy je i dohoda o zrážkach zo mzdy. Zároveň táto

dohoda je priamou súčasťou tzv. formulárovej zmluvy, nebola teda uzavretá vo forme osobitnej listiny.
Žalobca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah, ale zmluvu len ako celok podpísať alebo ako
celok odmietnuť. Žalovaný si teda nesplnil zákonnú poučovaciu povinnosť podľa §5a ods. 1 zák. č.
250/2007 Z.z., pričom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo má za následok neprípustnosť uspokojenia
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy.

Jepotrebnétiežzdôrazniť,žesúdnakontrolaštandardnýchzmlúvjepostavenánaabsolútnejneplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou

podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii primeranosti

a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu
ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným v zmluve revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2007 je neplatná,

nakoľko podľa ustanovenia §5a ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z.z., je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalobca ako
spotrebiteľ nebol vôbec poučený o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou revolvingovej

zmluvy, nebol ani poučený o dôsledkoch jej uzavretia, pričom dohoda nie je vyhotovená na osobitnej
listine, ale bol nútený predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi
podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a tým sa dobrovoľne
podrobiť vykonávaným zrážkam zo mzdy bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, žesú tieto uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. neplatnej časti právneho titulu
pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.

Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa
takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia §53 ods. 1,
6 Občianskeho zákonníka a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p..“

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že záver súdu, podľa

ktorého je uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou pre rozpor s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je založený na retroaktívnej aplikácii uvedeného ustanovenia.
Zmluva, ktorej súčasťou bola dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 22.03.2007, pričom zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť dňa 01.07.2007 a ust. § 5a ods. 1 písm.
a) zákona o ochrane spotrebiteľa sa stalo účinným dňa 01.05.2014. Záver súdu prvého stupňa je tak

porušením zákazu retroaktívnej aplikácie § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, porušením
princípu právneho štátu a je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zabezpečovací prostriedok upravený zákonom. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 1 ods.
2 smernice rady 93/13/EHS. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút a spôsob zabezpečenia
pohľadávkynemôžespôsobovaťznačnúnerovnováhuvpostavenízmluvnýchstrán.Žiadneustanovenie

únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a
dlžníkom. Z návrhu je nepreskúmateľné, z akého dôvodu by malo podľa navrhovateľa byť neprijateľné
vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške dohodnutej splátky na úhradu istiny úveru. Istina úveru a jej
plnenie nie je plnením z neprijateľnej podmienky, a to za žiadnych okolností. Konajúci súd vychádzal z
tvrdenia žalobcu, že ten nemal byť poučený o obsahu dohody o zrážkach zo mzdy. Toto tvrdenie konajúci

súd ani nevyhodnotil v kontexte dôveryhodnosti, keďže ho žalobca účelovo používa počas súdneho
konania a ani v kontexte jeho vlastného konania, kedy uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere. Súd
tvrdí, že žalovaný nepoučil žalobcu o dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy, podľa judikatúry však
dodávateľ nie je povinný poučovať o dôsledkoch, ktoré vyplývajú zo zákona. Závery súdu odôvodňujúce
neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy tým, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú bez autorizácie a

verifikácie primeranosti nemajú oporu v platnej právnej úprave. Tým, že trvanie dohody o zrážkach zo
mzdy je viazané na existenciu pohľadávky, je vymedzené aj jej trvanie. Žalobca preto na požadovanom
určení objektívne naliehavý právny záujem ani mať nemohol. Žalovaný zároveň namietal nesprávnosť
výroku o trovách konania z dôvodu nesprávneho vyčíslenia cestovných náhrad v zmysle vyhl. č.
655/2004 Z.z., kedy súd v rozpore so skutočným stavom veci vychádzal z toho, že vzdialenosť sídla

právneho zástupcu a sídla súdu je 71 km, hoci v skutočnosti je táto vzdialenosť len 66 km. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade
s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 22.03.2007 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
22.03.2007 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá sa stala právnym rámcom na poskytnutie finančných
prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy,

ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobcu Nexis Fibers, a.s. o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť. Veriteľ výšku dlhu jednostranne
diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Právo žalobcu je ohrozené, pretože zrážky zo mzdy
môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly súdom nastaviť aj na úroky z úveru aj na poplatky.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstve.Výškapohľadávkysícemôžemať
oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa
vyhrocujeadostávadokolíziesverejnýmporiadkom,akdôjdekzrážkamzomzdynasumyvyplývajúcez

neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod
50 uznesenia Súdneho dvora EU C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej
metódy odvolací súd poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi
zrážkami zo mzdy (§ 12 zákona z 08. 03. 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa

(zákon na ochranu spotrebiteľa; spol. zák. č. 140/1979), naposledy novelizovaným zákonom č. 21/2008
Spol. zak. I).

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je

rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 4 O.s.p.)

vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania.

Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal

na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez

návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a
ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej
exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľné a ako
zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou

individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu.

Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ), hoci má základ v znení zákona. Aj
inéprávneúkonyakodohodaozrážkachzomzdymajúzákladvzákone amôžubyťzaurčitýchokolností

vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo relevantné,
že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu
zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej
súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia na základe prípadných
neprijateľných podmienok zmluvy.

Súd prvého stupňa vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú
podmienku.Vzhľadomnavyššieuvedenésaodvolacísúdstýmtozáveromvplnomrozsahuspoukazom
na ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka stotožňuje.Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 5a ods. 1 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže samotný zákon o ochrane spotrebiteľa nebol

v dobe uzavretia zmluvy platný a účinný a ust. § 5a bolo do tohto zákona začlenené s účinnosťou od
01.05.2014. Uvedená skutočnosť však nič nemení na závere súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, zakotveného do právneho poriadku SR
od 01.04.2004. Pre úplnosť je ale potrebné podotknúť, že ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane
spotrebiteľa podporuje závery o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Zavedením takejto

právnej úpravy zákonodarca jednoznačne prejavil záujem na ochrane spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o
fungovaní EÚ) a definoval podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby dohodu o zrážkach zo mzdy
bolo možné akceptovať ako zabezpečovací prostriedok v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Niet pochýb,
že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy požiadavky formulované v ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona
o ochrane spotrebiteľa nespĺňa.

Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa náhrady cestovných výdavkov odvolací súd uvádza, že
podľa jeho zistení zo sídla právneho zástupcu žalobcu do sídla súdu prvého stupňa je možné ísť po
viacerých trasách, ktorých dĺžka je v rozmedzí od 66 km až 88 km. Nemožno opomenúť, že výber tej
ktorej trasy, resp. celková dĺžka trasy závisí od aktuálnej dopravnej situácie (napr. hustota premávky,
stavebnéprácenacesteastýmsúvisiaceobchádzkyapod.).Odvolaciemusúdusapretovzdialenosť71

km uvedená vo vyčíslení trov konania žalobcu nejaví ako neprimeraná a nezodpovedajúca skutočnému
stavu. Odvolaciu námietku tak vyhodnotil ako neopodstatnenú.

Odvolací súd majúc na zreteli uvedené napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, tento nepodal návrh
na náhradu trov odvolacieho konania a neúspešnému žalovanému vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania náhrada trov odvolacieho konania nemohla byť priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.