Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011105
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114011105.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceI,samosudcaJUDr.JozefMiklušnahlavnompojednávaníkonanomdňa27.06.2016

v trestnej veci obžalovaného Ing. Vladimír Jakuba takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd obžalovaného
P.. N. A., H.. X.X.XXXX N. Z., R. C. E.P., R. X,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutky ktoré mal spáchať tak, že
1. v E. na ulici R. Č.. X a inde, v dobe od presne nezisteného dňa roku 2009 do 19. júna 2013 počas
spoločného manželstva s poškodenou N. Q. túto týral tým spôsobom, že ju neustále podozrieval z
nevery, čo mu ona musela vyvracať, neustále ju kontroloval kde sa nachádza, čo robí a s kým je a jeho

kontrola sa stupňovala až do opustenia spoločnej domácnosti poškodenou N. Q. dňa 15. októbra 2012
a taktiež jej vulgárne nadával,

2. v E. na ulici A. Č. XX a na iných miestach, v dobe od 15. októbra 2012 doposiaľ sledoval poškodenú
N. Q. v jej byte, kde sa presťahovala a na iných miestach kde sa zdržiavala, posielal jej a jej známym
SMS správy, listové a emailové správy, v ktorých opisoval a vyjadroval sa k osobe poškodenej N. Q. a
popisoval činnosti, ktoré poškodená v určitom čase vykonávala,

a ktoré sú prokurátorom právne kvalifikované v bode 1 obžaloby ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v bode 2 obžaloby prečin nebezpečného
prenasledovania podľa ustanovenia § 360a ods. 1 písm. b, c), ods. 2 písm. a) Tr. zák. za použitia
ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a ustanovenia § 127 ods. 5 Tr. zákona, v celom rozsahu

oslobodzuje,

pretože nebolo preukázané, že sa skutky pre ktoré je obžalovaný stíhaný stali.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalkyne, prečítaním zápisníc výpovedí
svedkov z prípravného konania, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný P.. N. A. na hlavnom pojednávaní uviedol: „Trvám na svojej výpovedi z prípravného konania.
Oženil som sa z lásky tretíkrát s N. Q.. Vtedy povedala mojej mame pred svadbou, že ma aj pochová.
Chcel som mať normálne manželstvo. Moje podozrenie z nevery sa aj fakticky potvrdilo. Poškodená sa

s pánom U. dňa 1.1.2014 zosobášila a z toho vzťahu sa narodila dňa 31.1.2014 aj dcéra. Dieťa bolo
počaté počas faktického trvania manželstva. Trestné oznámenie vnímam ako pomstu od poškodenej
za to, že som podal na jej matku žalobu o vrátenie daru. Pretože tento dar prepísala na svoju matku
a to polovicu chaty. K bodu 2 obžaloby, že ju prenasledujem chcem uviesť, že som poškodenú nevidelod apríla minulého roku. Musel som si zmeniť mobilné číslo, lebo ma obťažovala. Obťažovali ma aj so
svojou matkou. Musel som jej zablokovať e-maily, lebo sa mi vulgárne vyhrážala. Všetko som robil preto,
aby bolo naše manželstvo šťastné. Poukazujem na svoju výpoveď z prípravného konania. Aj dnes ma

bolí, že chovanie poškodenej zapríčinilo rozvrat nášho manželstva, aj manželstva U.. Ďalej sa nebudem
už vyjadrovať a ani na otázky.“ V prípravnom konaní rovnako poprel spáchanie skutkov.

Svedkyňa - poškodená N. U. - Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala: „S bývalým manželom sme
najprv chodili tri roky a potom sme sa vzali 16.9.2006. Správal sa ku mne milo, snažil sa mi pomáhať.

Preto tie prvé príznaky starostlivosti, ktoré nakoniec boli kontrola, som brala tak, že sa o mňa bojí. Bral
si ma ako novinárku, vedel aká je moja práca. Bola som zamestnaná v tej dobe v Novom čase ako
redaktorka, vedúca východoslovenskej pobočky. Volali mi na môj služobný mobil ale aj osobný nielen
reportéri, ale aj šéfovia. Často mi kontroloval mobily, vždy hovoril že náhodne. Vadilo mu všetko, môj
bývalý priateľ. Keď som sa mala stretnúť alebo stretla s respondentom, ktorý bol fešák alebo bohatý
a nedaj boh mi napísal sms-ku, že ďakuje za príjemné stretnutie, určite som s ním niečo mala. Keď

boli spoločenské akcie, ťažko niesol, že som nebrávala aj jeho. Keď som tam bola dlhšie ako hodinu,
vypisovalmisms-ky,žekedyprídemamámprísťdomovakdesaflákam.Keďsommaladomanotebook,
pozeral mi aj mailovú poštu. Vždy sa hrdil s tým, že ako mi robí raňajky. A keď som niekedy odmietla
jeho puding, alebo raňajky, tak už bolo zle, pretože odmietam jeho lásku a nevážim si ho. Vydávala som
sa s tým, že som chcela mať deti s ním. A keďže sa to istú dobu nedarilo, lekár mi povedal, že najlepšie

by bolo urobiť spermiogram. Keď som s tým prišla domov, manžel sa urazil, že ako si ho dovoľujem
takto urážať, on má 4 deti a on má v poriadku. To ja som sa kurvila a preto mám zdravotné problémy
otehotnieť. Stále mi vyčítal ako som si dovolila také niečo od neho požadovať. Inokedy mu vadilo, že
som išla k mojim rodičom na víkend. Stále má za to, že keď idem sama, tak sa tam stretávam so svojimi
bývalými milencami. Keď som sa vracala, musela som prísť v konkrétnu hodinu, lebo on vždy navaril

obed a keď som meškala, tak to bral, že si ho nevážim. Stále som mu vysvetľovala, že mu nie som
neverná. On povedal, že dobre, že mi odpúšťa. Poprosila som, aby nemal dôvod žiarliť, respondentov,
aby mi večer nevolali, a keď sa dá nech sa všetko vyrieši dopoludnia. Prvé vážne to bolo vtedy, keď mi
napľul do tváre, čo si predtým prečítal náhodne, povedal že náhodne, moje sms-ky a usúdil z toho, že ho
podvediem z D.. Hodil mobil o zem, ten sa rozbil, vulgárne mi nadával, a napľul mi do tváre. Potom mi

robil cirkus, s plačom vysvetľoval, že ako ho ponižujem, prečo mu to robím, že kvôli mne opustil rodinu
a ja si to nevážim. Potom sme odišli k svokrovcom pretože, jeho mama bola v nemocnici. Tam sa tváril,
že je všetko v poriadku. Vtedy som od manžela prvýkrát odišla, myslím že to bolo v januári 2010. Po
týždni som sa vrátila, pretože som uverila, že bude všetko v poriadku. Chvíľu bolo všetko ok. Potom s
prenasledovaním začal znova. Vadilo mu, že som robila poobede, pretože som pracovala v týždenníku

S. X M.. A mal za to, že robotu si mám urobiť doobeda. Vadilo mu, keď som bola dobre oblečená, že som
bola v butiku Z., že tak míňam. Pýtal sa, že prečo. Povedala som mu, že nemám pre koho žiť, nemám
deti, tak svoju výplatu míňam na seba. Vadilo mu, keď som mala ísť na zahraničnú cestu, tak som ho
na Ukrajinu vzala zo sebou. Vadilo mu, keď som išla na dlhšiu cestu na Slovensku, tak volal každé dve
minúty, kde som bola, aby som mu popísala kde som. Vadilo mu, keď som tam ostala na večeru, prečo

nejdem domov na večeru, keď je doma navarené. Pýtal sa ma, kde sú moje stravné lístky. Povedala
som mu, že ich miniem na nákup alebo pozvem kolegu na obed. Raz pozval kolega mňa, raz ja jeho.
Potom mi začal kontrolovať spodné prádlo, ako sa obliekam, prečo sa maľujem. Keď som nosila vysoké
podpätky, vadilo mu to, že vyzerám ako slonica. Jeho správanie sa zhoršilo po jeho návšteve Bruselu.
Vtedy začal užívať Neurol, na spanie si dával Hypnogén. Vždy mal svoje rituály, po práci si išiel zatipovať

a tam si dal pivo alebo víno a keď si večer šľahol Hypnogén, tak jeho správanie bolo dosť čudné. Všetko
mu vadilo. Vždy som bola tá najhoršia, pobehlica a že si nevážim jeho lásku. Často to skončilo tým, že
som kurva a napľul mi do tváre. Keď sa ráno zobudil, tvrdil, že o ničom nevie a že ho týmto deptám,
a že si hľadám dôvod, aby som robila rozbroje. Čo som veľmi ťažko znášala, podozrievanie z nevery,
že ho s nikým nepodvádzam. Nakoniec som sa rozhodla, že odídem. Snažila som si hľadať podnájom.

On mi to našiel v kabelke. V ten deň keď som odišla tak ma sledoval, bola som najprv u kolegu robiť si
prácu, tam odfotil moje auto, potom som išla na obed, tam sledoval tiež kde som. Nakoniec som kolegu
poprosila nech ma hodí ku kozmetičke. Keď som prišla domov, tak povedal, že čo mám s Q. U.. A keď
s nim niečo mám, nech to okamžite skončím. Stále ma kontroloval spodné prádlo, smsky, kabelku. Keď
užíval lieky ráno, popoludní keď išiel na pivko a večer keď si na to dal hypnogén, začal byť mimoriadne

násilnícky a vulgárny. Vadilo mu všetko a vadilo. Jedným z dôvodov bola aj pôžička môjmu ockovi, ktorú
nevedel môj ocko hneď splatiť v termíne lehoty. Robil mi výstupy, vrieskal po mne, nedovolil mi spať.
Trhal zo mňa perinu, nech to okamžite riešim, inak uvidím to peklo, ktoré zažijem ja aj moja rodina. Tak
som si na druhý deň išla aj ja požičať peniaze do banky. Poslala som ich ockovi a on mu ich vrátil. Keďsa vrátil zo služobnej cesty v marci v roku 2012 kde ho zbili, tak spolužitie s ním bola katastrofa. Bol
psychicky labilný. Všetko mu vadilo. Kombinoval lieky, nič som nesmela robiť, musela som byť doma o
pol štvrtej. Nikto mi nesmel volať. Ak to bol chlap, určite to bol môj milenec. Toto jeho prenasledovanie

som už nezvládla a 15. októbra 2012 som od neho odišla, ušla z dvoma igelitkami. Obviňoval ma, že
mám milenecký pomer s mojim vtedajším kolegom Q. U.. Snažil sa ma psychicky atakovať, aby som
sa vrátila, že je chorý, odviezla ho záchranka. Keď som na tieto sms nereagovala, tak mi poslal sms
z istej akcie, vysmiaty, že uvidím aký mi urobí cirkus doma a v zamestnaní, a všetkým povie, aká som
kurva. Asi necelý mesiac, ako som sa odsťahovala sa dozvedel, kde bývam. Dennodenne ma sledoval

čo robím, s kým sa stretávam, čo mám zavesené na šnúre. Každého si preveroval, vypisoval mi, že vie
s kým trtkám, že to je iná šajba ako môj kolega. Jednoducho ma prenasledoval a snažil sa ma prinútiť, či
milými smskami alebo vyhrážkami, aby som sa vrátila. Stále na mňa čakal. Poprosila som môjho kolegu
Q., aby mohol byť so mnou keď pôjdem vonku, súčasného manžela, aby mi pomohol. Koncom decembra
alebo začiatkom januára 2013 keď som šla venčiť psa, bol tam, začal so mnou trhať a vrieskať, či už som
spokojná, či sa mi dobre kurví. Vtedy som telefonovala s kolegom U., nech má istotu, či som v poriadku

keď som sa rozhodla sama ísť von. Keď som v telefóne nereagovala, vrátil sa na miesto. Keď k nemu
prišiel a chytil ho za ruku, môj bývalý muž ma pustil a ja som odišla. Jeho prenasledovanie potom trvalo
vkuse, vypisoval mojim kolegom, čo som ja zač, ako rozbíjam manželstvá a kradnem deti. Posielal listy
rodičomsfotkamimôjhoakolegovhoautaakodôkazymojejnevery.Prenasledovaniepokračovaloajkeď
zomrel môj otec 31.1.2013. Na rozvod 1.2.2013 som z toho dôvodu neprišla. Potom začal vypisoval listy

šéfredaktorovi, aby ma prepustil. Začal vypisovať šéfredaktorovi, aká som ja podvodníčka, neverníčka,
ako zle píšem bez jeho pomoci. S vypisovaním mailov šéfredaktorovi pokračuje takmer dodnes. Aj keď
somužbolatehotná,anežilasomsnímužviacnežtrištvrteroka,taksasnažilzisťovaťomneinformácie.
Prechádzal sa pod blokom, kde som bývala a v januári, keď som mala termín pôrodu, tak mi oznámil, že
čakám dievčatko a budem rodiť 2.2., čo bol presný termín z mojej materskej knižky. Získal si sobášny

list s mojim terajším manželom, ktorý dokladá ako dôkaz v inej občianskoprávnej veci na súde. Viem, že
ma sledoval, lebo keď sme sa vyrovnávali cez BSM, tak mi napísal sms, že keď prestanem kočíkovať
svoju dcéru v luxusnom kočíku, nech si prečítam návrh na vyrovnanie. A ja som sa vtedy skutočne
prechádzala s kočiarom. Prenasledoval ma aj myslím v marci 2014 po pojednávaní v Michalovciach,
sledoval nás, kým sme išli do reštaurácie s advokátom sa najesť. Stál tam celý čas asi dve hodiny, kým

sme tam boli. Vždy keď ma kontaktoval, odpísala som mu, aby ma nekontaktoval. Napísala som mu to
aj počas pohrebu, že si neprajem, aby kontaktoval aj mňa aj moju rodinu pred tým pohrebom, hneď ako
som odišla. Povedala som mu ústne aj v niektorých smskách, aby mi dal pokoj. Odišla som od neho
prvýkrát približne tri roky po uzavretí manželstva. On ma uprosil, že som jeho jediná láska a bude dobrý.“
Na otázku prokurátora: „Potom ste odišla po tomto od neho?“ Svedkyňa uviedla: „Neodišla, stále sa

vyhrážal, že nie že ublíži mne, ale dá zlikvidovať deti mojich súrodencov, že jeho rodinný príslušník Z. Č.,
ktorý patrí do skupiny B., urobí pre neho všetko o čo ho požiada. Ja som sa bála.“ Na otázku prokurátora:
„Za to obdobie, čo ste spolu žili, vás niekedy fyzicky napadol alebo niekoho z vašej rodiny? Svedkyňa
odpovedala: Mňa nie, na mňa iba pľul. Nebolo to iba raz, viackrát ma opľul.“
Na otázku obhajkyne: „Písali ste obžalovanému sms správy a do kedy presne a prečo ste prestali?“

Svedkyňa odpovedala: „Väčšinou to boli odpovede na smsky. Potom som mu napísala jednu správu,
ktorú som veľmi ľutovala v čase keď bol môj ocko v nemocnici. Neviem kedy som prestala, asi po
vyrovnaní BSM a to v minulom roku keď sa doriešili veci okolo bytu.“ Na otázku obhajkyne: „Za obdobie
od roku 2009 do 19. júna 2013 ste boli na koľkých zahraničných dovolenkách?“ Svedkyňa uviedla:
„Neviem, nerátala som to.“ Na otázku obhajkyne: „Bolo ich veľa?“ Svedkyňa uviedla: „Bežný priemer.“

Na otázku obhajkyne: „Čo je to bežný priemer?“ Svedkyňa uviedla: „Dva razy, tri razy vonku v roku.“

Svedkyňa P.. G. U. na otázku prokurátora: „Máte vedomosti o týraní vo vzťahu obžalovaný a
poškodená?“ Svedkyňa uviedla: „Nemám žiadne vedomosti v tejto veci. Obžalovaný najprv smskami,
neskôr emailami ma informoval, že jeho manželka ma podvádza s mojim manželom Q. U..“ Na otázku

prokurátora: „Viete uviesť, kedy vás kontaktoval obžalovaný, v ktorom období?“ Svedkyňa uviedla:
„Myslím že to bolo na jeseň 2012.“

Svedok Q. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal: „Odkedy odišla od manžela, dennodenne ju sledoval.
Mne to písal v smskách, jej písal v smskách či už vo výhražných, hnusných, to sa ani nedá povedať.

Sledoval ju pred domom, tak isto aj mňa, rozšíril to na moje deti, keď mi vypisoval správy, akého mám
pekného chlapca. Manželku fotil, keď išla domov, moje auto fotil. V podstate asi každého človeka, čo
vošiel do brány. Keď odišla poškodená od manžela, posielal jej smsky, jednu milú desať hnusných. Takže
ma poprosila, či by som s ňou nebol u nej v podnájme, pokiaľ môžem. Raz keď som išiel večer preč, išlaso psom von, telefonovali sme počas jazdy, keď som odchádzal, a zrazu počujem asi o dve minúty v
telefóne „Daj mi pokoj, nechcem s tebou nič mať“. Neodpovedala mi, tak som sa vrátil späť. Stretol som
tam jej manžela ako ju ťahá za ruku. Očividne bolo jasné, že s ním nechce rozprávať, choval sa násilne,

tak som povedal, že nech ju nechá na pokoji. Obrátil sa voči mne a začal sa mne vyhrážať. Po ukrajinsky
začal sa mi vyhrážať po ukrajinsky, ale nebolo mu rozumieť, lebo po ukrajinsky nerozumiem. Za chvíľku
mi plakal na ramene, že ju miluje. Za minútu sa mi zase vyhrážal, že nech nechodím za Vandou. Tieto
stavy pokračovali päť, desať minút, vyhrážky, plač, rozkazovanie a takýto stav trošku chorého človeka.
Potom som nastúpil do auta lebo som videl, že Vanda už odišla a neohrozuje ju.“

Na otázku prokurátora: „Definujte o aké obdobie ide?“ Svedok odpovedal: „November roku 2011.
Niekoľko mesiacov potom keď odišla od manžela.“ Na otázku prokurátora: „Boli ste svedkom nejakého
týrania zo strany obžalovaného k poškodenej?“ Svedok odpovedal: „Telefonoval jej napr. po ceste z
Rožňavy do Košíc asi 60krát. Každú minútu vysvetľovala kde je.“ Na otázku prokurátora: „Čiže ona
vždy telefón dvíhala?“ Svedok odpovedal: „Áno, keď som sa jej pýtal, či to musí dvihnúť, odpovedala:
neexistuje, že by to nezdvihla, mala by som s tým problémy, ale nepovedala aké. Tak isto sme museli

byť o pol štvrtej v Košiciach. Keď som chcel ísť fotiť v nedeľu, odpovedala mi, že poriadna žena musí
byť v nedeľu doma. Najprv som to bral ako vtip, lebo N. poznám 20 rokov. Mali sme ísť na Ukrajinu na
Majstrovstvá Európy vo futbale, mali sme tam niečo nafotiť, urobiť reportáž. Tak mi volal je manžel nech
ja zavolám šéfredaktorovi a vysvetlím šéfredaktorovi, že jeho manželka nemôže ísť, lebo on ju miluje.
Počas telefonátu sa mi vyhrážal, aj milý bol. Rozkazoval mi, že ja to mám vybaviť, lebo on si to praje.

Na konci ma požiadal, aby som to nehovoril Vande. Na ďalší pracovný deň sa ma Vanda pýtala, či si
hovoril s mojim manželom. On to doma podal tak, že ja som jemu volal. Neviem sa vyjadriť k týraniu u
nich doma, keď som s nimi nebýval. Ja len vidím ako sa ten človek chová pri mne, keď mu niekto zavolá.
Keď zavolá manžel stres.“ Na otázku prokurátora: „Kedy ste začali spolu s poškodenou intímne žiť?“
Svedok odpovedal: „Bolo to v máji asi polroka potom ako odišla od obžalovaného, v máji 2013.“

Na otázku poškodenej: „Spomenieš si na cestu za Z. N. do Banskej Bystrice?“ Svedok uviedol: „Keď
sme sa vracali naspäť, mal som poruchu na aute. Auto v núdzovom režime išlo 60tkou. To bolo niečo
neskutočné, tie telefonáty kde sme. My sme boli kolegovia. Nedávala mi telefón nahlas, aby som počul
čo jej rozpráva, ale vidím na človeku, že musí vysvetľovať, prečo mame poruchu. Bolo telefonátov
a telefonátov. Bolo to asi v lete toho roku, keď od neho odišla. Ťažko mi je povedať, robím stotisíc

kilometrov ročne.“

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne G. Z. z prípravného konania (čl. 135 -136),
kde uviedla: „O ich živote viem iba sprostredkovane od N. alebo P.. A..“ Na otázku vyšetrovateľa:
„Hovorila Vám N. Q. o tom, že v ich manželstve sú nejaké problémy ak áno aké?“ Svedkyňa uviedla:

„Áno hovorila, N. bol podľa jej slov chorobne žiarlivý čo sa malo prejavovať napríklad, čo som ja zažila
na vlastnej koži bolo tak, že boli na nejakej služobnej novinárskej akcii a neustále ju Vlado bombardoval
telefonátmi, že kde N. je a s kým je. My sme si ostatní kolegovia z toho už robili srandu. N. na tieto veci
reagovala rôzne a to buď tak, že mala slzy v očiach alebo s nadhľadom. P.. A. volal aj mne a snažil
sa mi povedať, že N. má nejakých frajerov resp. milencov. Tieto informácie mi buď zavolal na telefón

alebo poslal e-mail a pod. Ja som večný optimista a nebrala som to vážne a to z toho dôvodu, lebo
ma to nezaujímalo. Ja mám vlastnú rodinu a problémy.“ Na otázku vyšetrovateľa: „Informovala Vás N.
Q. o tom, že ju jej manžel P.. A. sleduje a obťažuje?“ Svedkyňa odpovedala: „Áno hovorila mi to, že
ju sleduje, ale ja to viem iba od nej. Ja osobne som sa touto vecou ako som už uviedla nezaoberala
a tak neviem ani potvrdiť ani vyvrátiť.“ Na otázku vyšetrovateľa: „Videla ste v čase jeseň 2012 až máj

2013 nejakú zmenu na N. Q.?“ Svedkyňa odpovedala: „S N. som sa nejako často nestýkala, zdala sa
mi skleslejšia. Nie sme dennodenné kamarátky, stretávali sme sa raz za dva - tri mesiace. Zdalo sa mi,
že má nejaké problémy, ale kto ich nemá. Ona je citlivá osoba a dosť zle znáša chorobu otca a jeho
následnú smrť.“ Na otázku vyšetrovateľa: „Obdržala ste od P.. A. nejaké informácie či už e-mailom alebo
iným spôsobom o nezhodách v ich manželstve?“ Svedkyňa uviedla: „Áno od N. mi prišli dva alebo tri

maily. Čo v nich bolo si už nepamätám.“

Svedkyňa F. Č. vypovedala, že s obžalovaným je suseda. Ďalej uviedla: „Viete čo, ja neviem nič takého
odpovedať, už keď sa N. odsťahovala, tak vtedy mi N. povedala, že prečo odišla, že ju obžalovaný
psychicky týral a že má pomer s kolegom. To mi povedala poškodená N., ale ja som nič takého medzi

nimi, že by mali hádky, alebo neviem čo, neviem o tom. Na chatu keď išli, som im polievala kvety. Neviem
o tom, že by sa hádali. Chodili spolu každý týždeň od piatku do nedele na záhradu dakde na Šírave,
alebo neviem kde presne. Poliala som kvety. Potom keď už prišli domov, N. polievala kvety.“Na otázku obhajkyne: „Viete o tom, že chodili spolu na dovolenky do zahraničia?“ Svedkyňa uviedla: Išli
zo párkrát čo mi povedali, lebo som im polievala kvety.“
Na otázku obhajkyne: „Vy ste z ich bytu počuli niekedy nejaký krik?“ Svedkyňa uvádza: „Nie.“

Na otázku poškodenej: „Pamätáš si, keď som prvýkrát odišla do Martina na tri dni?“ Svedkyňa uvádza:
„Odišla na tri dni a žili spolu. A dva-tri roky žili potom spolu normálne. Ona mi vtedy povedala, že ide
preč, odchádza. Ja som sa pýtala N. A.. Ten povedal, že išla k mame, a že sa vráti. A vrátila sa.“

Svedok Z. N. na hlavnom pojednávaní uviedol: „Obžalovaný aj poškodená sú jeho priatelia. Spoznal

ich tak, že poškodená je novinárka, on je novinár. N. poznal z práce a keď si brala N., tak ho spoznal.
Bol im fotiť na svadbe. Ďalej vypovedal, že: viem, že v čase keď mali nejaké problémy, N. sa od neho
odsťahovala. Ja som sa s ňou stretával a pri našich stretnutiach sa mi žalovala, že ju otravuje, alebo
prenasleduje neustálymi telefonátmi, sms-kami a mailami. N. mi niektoré prečítala, z nich bolo zrejmé,
že ju sleduje, že prišla neskoro domov a v zápätí dostala sms-ku, že teraz si prišla domov, kde si bola.
Pokiaľ viem oni mali nejaký problém ohľadom chaty spoločnej. Niektoré sms správy sa týkali tej chaty.

Bližšie si už nepamätám.“
Na otázku obhajkyne: „Sťažoval sa vám P.. A., že mu je manželka neverná konkrétne s Q. U.?“ Svedok
uviedol: „Áno.“ Na otázku obhajkyne: „Povedal vám aj to, že keď bol chorý, že neprišla ho navštíviť ani
do nemocnice?“ Svedok uviedol: „Áno napísal mi to formou mailu. Dostal som dva alebo tri maily, kde
sa nachádzali tieto informácie.“

Na otázku samosudcu: „V akom časovom období mali byť tie správy, v ktorých vyplynulo, že ju mal
sledovať?“ Svedok odpovedal: „N. sa od neho odsťahovala a prisťahovala sa do toho istého domu,
kde bývam ja. Neviem si spomenúť, štyri roky dozadu, alebo tak nejako, tri alebo štyri roky. Odišla od
neho, tým pádom N. ako keby pochopil, že je to vážne a vtedy začal posielať tie sms-ky.“ Na otázku
samosudcu: „Koľko smsiek ste videli v akom časovom období?“ Svedok uviedol: „Za dva mesiace asi 5,

odhadujem to asi na 5. Keď som bol s N. v práci, tak časom niečo spomenula.“
Na otázku obhajkyne: „Viete, či aj ona reagovala smskami na to?“ Svedok uviedol: „Myslím, že
nereagovala.“
Na otázku poškodenej: „Kontaktoval ťa aj potom, čo sa mi narodila dcéra a pýtal sa ťa niečo na mňa?“
Svedok uviedol: „Nie.“

Na hlavnom pojednávaní bola po súhlase prokurátora a obžalovaného prečítaná výpoveď svedka U.
X. (čl. 143-145) z prípravného konania, kde uviedol: „Bývam priamo pod bytom P.. A. asi 4 roky.
Poznám ho osobne ako suseda a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o malú komunitu poznáme sa
aj bližšie. Poznám aj jeho teraz už bývalú manželku N.. Ich spolužitie sa mi javilo ako bezproblémové.

Nezaregistroval som žiadne konflikty.“
Na otázku vyšetrovateľa: „Sťažovala sa Vám p. Q. niekedy na chovanie svojho manžela?“ Svedok
uviedol: „Nie, nesťažovala.“ Na otázku vyšetrovateľa: „Sťažoval sa Vám P.. A. na chovanie alebo
správanie svojej vtedajšej manželky?“ Svedok uviedol: „Pred odchodom p. A. zo spoločnej domácnosti
nie a potom mi popisoval jej kroky, napríklad neprimerané nároky na vysporiadanie spoločného majetku.

Nemá žiadnu vedomosť o tom, či je jeho sused P.. A. v akomkoľvek kontakte s bývalou manželkou alebo
či ju nejako kontaktuje.“
Na otázku obhajkyne: „Viete o tom, či P.. A. s vtedy manželkou chodili na dovolenky a to aj nákladné?“
Svedok uviedol: „Áno, mám vedomosť a to takú, že niekoľkokrát ročne spoločne cestovali do zahraničia
v niektorých prípadoch ho sprevádzala aj na služobných cestách v zahraničí.“ Na otázku obhajcu: „Boli

ste niekedy svedkom toho, aby sa P.. A. správal voči manželke lakomo?“ Svedok odpovedal: „Mal som
práve opačný pocit.“

Bola vypočutá svedkyňa B. Q., ktorá uviedla, že obžalovaný je jej bývalý zať. Ďalej vypovedala, že sa
stal veľký zázrak a manžel, obžalovaný sa veľmi zmenil. Stalo sa z tohto manželstva dokonalé peklo.

Moja dcéra bola týraná tým, že ho podvádza. On bol chorobne žiarlivý.
Na otázku prokurátora: „Boli ste vy osobne prítomná, keď mal obžalovaný týrať vašu dcéru?“ Svedkyňa
uviedla: „bola som raz osobne pritom keď vybuchol u nás v penzióne, a to tým spôsobom, že už
popredku začal rozprávať nezrozumiteľne. A ja som mu povedala, zopakuj to, ja som nerozumela. A
vtedy vybuchol. Išiel do krčmy, strkal do zákazníkov. Nakoniec išiel domov k nám do nášho domu, kde

bola moja druhá dcéra mladšia, ale tá sa nedala, lebo aj jej vykrikoval, že má nemanželské dieťa, a
začal jej tam robiť problémy a dcéra ho vyhodila, aby sa pratal, že tuna nie je doma. Po polhodine prišiel
na penzión, sadkal si pekne a on je hladný. Zrazu ho to prešlo, videla som, ako keby bol po nejakom
tranze, keď ho to prešlo. Bola som svedkom aj toho, že telefonáty, keď telefonoval mojej dcére, žekde je, keď nedvíhala telefón, volal potom mne keď nedvíhala ona, že kde je. Zakaždým mu musela
povedať ľúbim ťa zlatíčko. A takéto ponižujúce veci volal každých desať minút. Jeden raz sme volali
s N. kamarátkou A., ktorá to už tiež nevydržala, lebo každých 10 minút telefonoval, a zodvihla to ona.

Čo ten vystrájal do telefónu, že on chce N., že nech sa do toho nikto nestará. My sme mu už potom
telefón zložili a nebrali, pretože volal každých 10 minút a bolo na ňom jasne vidno, pretože užíval lieky
na ukľudnenie.“ Na otázku prokurátora: „Viete nám upresniť ako presne malo spočívať týranie, v čom
presne malo spočítavať týranie vašej dcéry?“ Svedkyňa uviedla: „S tým, že kedy mala menštruáciu,
kontroloval jej nohavičky, dokonca s jeho vlastným šéfom, ktorý išiel do Tatier. Moja dcéra bola vtedy u

nás doma a on telefonoval kde je N.. Nakoniec telefonoval kolegovi N. a povedal mu, že určite je N. v
Tatrách so šéfom a určite nie je doma ani N.. V tom čase bol môj manžel doma chorý a N. bola u nás
doma. Výčitky, ktoré jej robieval každý večer, N. sa už bála isť domov. Napľul jej do tváre a povedal jej,
že je obyčajná kurva. A to sa opakovalo nie raz. Moja dcéra ostávala v reštaurácii, tam si urobila robotu
a potom išla domov, že aspoň to nebude tak dlho trvať tie jeho výčitky.“ Na otázku prokurátora: „Ako sa
zmenilo správanie obžalovaného po tom, čo sa rozišli?“ Svedkyňa uviedla: „Nezmenilo sa nič, pretože ju

prenasledoval a sledoval stále. Stále si zisťoval kde je, kde býva. Ešte vtedy pred rozvodom keď odišla
od neho, chcela aby to nikto nevedel, aj tak si zistil kde býva a chodieval ju tam sledovať. Keď prišla od
nás z Belej, zrazu z ničoho nič sa zjavil pri jej aute a povedal, že: že dvoje rúk viac urobia ako jedny, že
jej pomôže vyniesť z kufra veci. Aj keď bola vydatá, presne vedel, kedy ide rodiť, kde ide rodiť. Takže
sledoval ju furt a verím, že to robí dodnes.“

Na otázku obhajkyne: „Bývali ste niekedy v spoločnej domácnosti s nimi?“ Svedkyňa uvádza: „Nie, ale
mala som možnosť vidieť, keď bol u nás.“ Na otázku obhajkyne: „Dá sa povedať že väčšinu informácii,
ktoré ste tu povedali máte od dcéry, keď sa vám sťažovala?“ Svedkyňa odpovedala: „Avšak kto mi to
mal povedať, dcéra.“

Svedkyňa A. A. dlhoročná priateľka poškodenej uviedla, že zo začiatku sa vzťah poškodenej a
obžalovaného javil ako pekný. Pri ich návšteve v rodičovskom dome u poškodenej táto sa snažila robiť
všetko preto, aby bol pán A. spokojný. On dosť trval na tom, aký tam budú mať program. Obžalovaný si
vyžadoval aj v jej prítomnosti, aby mu poškodená povedala ako ho ľúbi a to opakovane. Bola svedkom
na jednom stretnutí opakovaných telefonátov, kde poškodená musela uviesť s kým je, pričom tam bola

svedkyňa a matka poškodenej. Po telefóne poškodená obžalovaného musela opakovane uisťovať, že
ho ľúbi. Poškodená svedkyni uviedla, že ona od neho odísť nemôže, lebo on si niečo urobí. Vedela o
tom, že poškodená nadobudla známosť s iným mužom a má s ním dieťa.

Svedkyňa M. M. kolegyňa a blízka priateľka poškodenej k ich vzťahu uviedla, že pracovné telefonáty po

pracovnej dobe boli problematické, pretože obžalovaný si ju často pýtal k telefónu, aby sa presvedčil,
či je to naozaj svedkyňa. Stretávali sa aj osobne, boli u nich na chate na Šírave. Pán A. limitoval celý
program napríklad svedkyňa aj keď nemala chuť na to čo navaril, proste to zjedla. Keď pán A. odišiel z
chaty telefonoval poškodenej x-krát denne, pričom poškodená musela ukončiť hovor slovami: Ľúbim Ťa,
ľúbim Ťa milovaný.“ V priebehu rokov 2009 až 2012 bola svedkyňa u nich na chate asi štyrikrát, vždy

sa opakoval podobný scenár. Pán A. si vyžadoval slovné dôkazy o jej láske k nemu. Od poškodenej vie
keď jej s plačom telefonovala, že ušla z domu, pretože ju obžalovaný ponižoval, kričal na ňu, dokonca
na ňu pľul. Zo služobných ciest sa musela veľakrát aj v noci vrátiť domov. Keď poškodená spala u
svedkyne,muselasisvedkyňazobraťtelefónodpánaA.,abysapresvedčil,žepoškodenájeusvedkyne.
Poškodená sa ho bála, snažila sa usmievať a neurobiť nič, čím by pána A. rozčúlila. Obžalovaný podľa

svedkyne nemal dôvod k podozrievavému správaniu k poškodenej, je to atraktívna žena, ktorá vystupuje
sebavedomo navonok a tak mohlo dôjsť k nejakým mylným záverom, že by ju mal dôvod podozrievať.
Na otázku prokurátora: Aký mala dôvod poškodená sa báť obžalovaného? svedkyňa uviedla, že ak
neurobila čo si on prial, tak po nej kričal, ponižoval ju, pľul na ňu, hnusným spôsobom jej nadával, citovo
ju vydieral, že zabije ju alebo seba, osobne však svedkom takého správania obžalovaného nikdy nebola.

Vie to od poškodenej. Na otázku obhajkyne, koľkokrát bola osobne svedkom toho, nie cez telefón, aby
sa od obdobným spôsobom správal a to urážal ju? svedkyňa uviedla, že osobne až takého vyhrotené
situácie nezažila, ale pán A. je veľmi direktívny človek, ktorému sa veľmi ťažko odporuje. Vie o tom, že
poškodenej varil a nútil ju jesť to, čo nemala rada a nemala hlad a vie o tom, že chodili na dovolenky.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa Z.. F. F., ktorá zotrvala na záveroch znaleckého
posudku a odkazuje na jeho výsledok. Ďalej uviedla: „Čo sa týka rozumových schopností poškodenej
tieto boli ľahko nadpriemerné, čo korešpondovalo s dosiahnutým vzdelaním a spoločenským uplatnením
menovanej v tom čase. Nezistila som žiadne narušenia z kognitívneho hľadiska, ktoré by mali foréznysúvis s tým ako je schopná vnímať, chápať, riešiť problémy. Zistila som, že jej sociálna inteligencia je
dostatočne rozvinutá. Pamäťové schopnosti boli v čase vyšetrenia nadpriemerné. Nemala tendenciu ku
konfabuláciám. Mala výbornú vizuálnu pamäť, to znamená schopnosť popísať situácie s množstvom

vizuálnych detailov. Čiže z hľadiska všeobecnej vierohodnosti som konštatovala, že u menovanej
nenachádzam nič, prečo jej výpoveď by nemala byť vnímaná ako hodnoverná. Čo sa týkalo posúdenia
osobnosti, výsledky poukazovali na nevyrovnanú osobnosť, neistú, napätú, závislú, v čase vyšetrenia
oslabenú s frustračnou toleranciou aj s prítomnými znakmi traumatogénnej emocionality. Podrobnejšie k
jej osobnosti som zistila, že poškodená má výrazne narušené sebavedomie v rámci svojho sebaobrazu,

viacero komplexov menejcennosti. Toto u nej viedlo a možno aj vedie k rozvoju tzv. partnerského
závislosti submisívneho správania. Sú to osoby, ktoré vyhľadávajú oporu vo vzťahu, hľadajú niekoho
silnejšieho, starostlivého, dominantného, kto im tieto psychologické potreby nasycuje a vzhľadom k tomu
narušenému sebaobrazu vyhľadáva niekoho kto jej ošetruje aj tie komplexy menejcennosti a narušený
pocit sebahodnoty. Je to podklad k vytváraniu asymetrických vzťahov zo psychologického hľadiska
nevyrovnaných. Lži skóre mala zvýšené, teda je predpoklad, že mala a môže mať tendencie podávať

o sebe skreslený žiadúco upravený sebaobraz. Čo sa týka znakov týrania v testovej časti vyšetrenia,
tieto boli pozitívne a preto som konštatovala, že v čase vyšetrenia sú prítomné znaky typické pre obraz
týranej osoby. Zistiť pôvodcu syndrómu je možné priamym rozhovorom s vyšetrovanou osobu. Testové
techniky na to nie sú. Takže v rámci rozhovoru označovala ako pôvodcu manžela. Keď som sa pýtala na
anamnézu, vzťahy neudávala nič, čo by mohlo súvisieť, že by niekto mohol byť pôvodcom. Čiže takto

som tento údaj uviedla. Súčasne upozorňujem, že menovaná má tendencie podávať sociálne upravený
sebaobraz, čo znamená, že veci, ktoré nechce aby boli uvedené, neuvedie, čo môže skresliť týmto
smerom obraz, napr. neuvedie, že mala ťažké detstvo s otcom alebo s niekým iným. A tento údaj, ktorý
neuvedie, ja nemôžem zohľadniť.“
Na otázku obhajkyne: „Ako je to vo vzťahu s osobami ako poškodená k iným mužom, prejavujú sa

snahy nadviazať známosť s iným mužom?“ Znalkyňa odpovedala: „Nedá sa to vylúčiť. Ten obraz a tie
komplexy menejcennosti, narušený sebaobraz vedie k tomu, že tieto osoby hľadajú vonku svoj zdroj
spokojnosti takého narcistického uistenia a pokiaľ je najmä v úvode vzťahu, tieto potreby sú dostatočne
ošetrené, má dostatok pozornosti, vzťah prináša dostatok psychologických benefitov, tak tam je tá
pravdepodobnosť nižšia ale pokiaľ úvodná fáza vzťahu skončí, tak sa nedá vylúčiť, že hľadá pozornosť,

ocenenie,obdivniekdeinde.Toakobežnevnímamepojemtýranejženyječastokrátspojenésozúženým
obrazom. Moje skúsenosti sú také, že ten obraz je niekedy pestrý v rámci individuálnej variability ten
istý podnet desať žien môže spracovať desiatimi rôznymi spôsobmi.“ Na otázku obhajkyne: „Podľa
vyjadrenia poškodenej a dokumentácie odovzdanej súdu chodila poškodená s mužom, ktorý ju mal týrať
3krát, 4krát na zahraničné cesty, dovolenky, nosil jej jedlo do postele, ktoré odmietala, varil jej. Sú to

typicképrejavypretýranie?“Znalkyňauviedla:„Tietokonkrétnenie,aleakosasprávalvobdobiachmimo
tých dovoleniek v prevažnom čase roka to nevylučuje, že sa mohol správať inak.“ Na otázku obhajkyne:
„Pri osobnom pohovore s poškodenou ste ešte našli závažné stopy týrania?“ Znalkyňa odpovedala: „Ja
som ich nenašla v rozhovore, len z testových výsledkov boli prítomné znaky týrania. Chcem povedať, že
je to osobnosť veľmi nevyrovnaná, labilná, a že mohla takto spracovať čo môže a nemôže byť týraním.

Sú ženy, ktoré žijú roky s tyranom a obraz týranej ženy nevyjde, pretože majú mechanizmy, ktorými tú
psychiku udržia celistvú odolnú, ale pokiaľ je ten terén labilný, nevyrovnaný tak ako u poškodenej, tak
oveľa menšie podnety môže spracovávať výrazne stresovo, obmedzujúco a tyranizujúco. Potom sa to
aj manifestuje v tom čase v náleze.“
Na otázku samosudcu: „Uviedla vám, že aj akým spôsobom je týraná?“ Znalkyňa uviedla: „Bolo

to najmä obmedzovanie, kontrolovanie a nevyrovnané prejavy majetníckej žiarlivostnej zložky, taká
hyperprotektivita, prehnaná starostlivosť a to čo bolo najviac pre ňu emočne ťažké vzhľadom k
celkovému zakomplexovanému prežívaniu, keď už v rámci eskalovania konfliktov dochádzalo k
znevažovaniu, urážaniu, spochybňovaniu jej výzoru, na to je veľmi citlivá.“ Na otázku samosudcu:
„Je možné, že podnety, ktoré bežne v spoločnosti nemusia znamenať týranie, mohla ona subjektívne

prežívať ako týranie?“ Znalkyňa odpovedala: „Áno, to je presne to, čo hovorím. Sú ženy, ktoré už kontrolu
manželom vnímajú ako týranie, a sú ženy ktoré bitku ako fyzický útok nevnímajú ako týranie. Podkladom
je osobnosť a mechanizmus spracovania podnetov. Treba sa pozerať na to, ako to osoba vnútorne
spracováva.“
Na otázku obhajkyne: „Vy by ste to vedeli ako znalkyňa vysvetliť, prečo tak dlho trvalo spracovávanie

keď žila s mužom a až keď zrušil dar vo forme zrušenia darovanej chaty, došlo k trestnému oznámeniu
a predtým 8 rokov žili spolu a nevadilo jej to?“ Znalkyňa odpovedala: „Myslím si, že je to osoba,
ktorá vyhľadáva nezdravé asymetrické vzťahy a aj v budúcnosti bude také vzťahy vyhľadávať.
Kým funguje partnerská dohoda partnerských benefitov, tak to tým partnerom nejako vyhovuje a ažnerovnováhou z tých vzťahov odchádzajú, preto sú tieto typy schopné dlhé roky fungovať v emočne
nezdravých vzťahoch.“ Na otázku obhajkyne: „Dá sa povedať, že iné týrané ženy, ktoré vyšetrujete majú
významnejšie znaky týrania, zistiteľné aj laikmi?“ Znalkyňa odpovedala: „Áno. Príznaky môžu byť od

najzávažnejších prejavov, až po úplne ľahké, diskrétne. U skúmanej osoby išlo o zníženú frustračnú
toleranciu, zníženie ašperácií, úzkosť a napätie.“

Znalkyňa Z.. G. E. uviedla: „Trvám v plnom znení na vypracovanom znaleckom posudku tak ako bol
spracovaný a odovzdaný 2.4.2014. K úlohám, ktoré mi boli uložené uvádzam tieto nálezy. Pokiaľ ide o

intelektovéschopnostiP..N.A.-obžalovaného,tietobolizdiagnostikovanévpásmevysokénadpriemeru
u oboch diagnostikovaných zložkách. Pamäťové schopnosti a pamäťová funkcia obžalovaného bola
zdiagnostikovaná ako neporušená ako to v zložke recepcie čiže vnímanie, v zložke recencie, uloženie
si do pamäti a tiež v zložke nasledovnej reprodukcie, čiže vybavenia zapamätaného. Pokiaľ ide o
jeho osobnostný profil, konštatujem, že osobnosť je široko štrukturovaná, vyhradená, klient je veľmi
ambiciózny, správa sa koncepčne. Má presne definované osobné priority, hodnotovú hierarchiu, postoje,

názory a tiež kvalitu vzťahov. Na úrovni emócií bol u klienta zdiagnostikovaný pomerne silný pocit
lásky a jej potreba. Cielenou diagnostikou agresívneho správania boli u obžalovaného zdiagnostikované
znaky tzv. benígnej agresivity, kde zo psychologického hľadiska ide o inštinktívne pudové reagovanie v
situáciách ohrozenia, tieto sú zdiagnostikované v norme a pokiaľ ide o zložku chorobnej agresivity, čiže
osobnostného rozmeru, cielene niekomu ublížiť, prípadne zneužiť svoju dominanciu svoju osobu voči

slabším ženám alebo deťom, táto agresivita nebola u neho zdiagnostikovaná u klienta. Ku osobnosti
chcem uviesť, že u obžalovaného neboli v jeho prejavoch ani v testovej projekcii zaznamenané sklony
ku týraniu, k ubližovaniu a teda na základe všetkých výsledkov znaleckého vyšetrenia, tiež priamym
interviev a kontaktom s obžalovaným v čase vyšetrenia nie je možné u neho skonštatovať sklony k
týraniu tak ako sú tieto definované v právnych a medzinárodných dokumentoch, ktoré uvádzam na str.

11 znaleckého posudku. Diagnostikovaním sklonu ku klamaniu a prípadne skresľovaniu som zistila, že
jeho lži skóre je nízke, nevýznamné a na základe všetkých výsledkov znaleckého skúmania je možné
zo psychologického hľadiska jeho výpovede považovať za identické a teda zhodné s reálne prežitým.“

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu navrhnutom

stranami, pričom z ich obsahu ani frekvencie nemožno vyvodiť záver o konaní takej intenzity, ktoré
by spĺňalo naplnenie skutkových podstát žalovaných skutkov, prípadne, že by mohlo byť aspoň
vo všeobecnej rovine vnímané ako týranie, či nebezpečné prenasledovanie. Naopak z mailovej
korešpondencie z roku 2014 vyplýva, že obžalovaný opakovane žiada poškodenú, aby ho neobťažovala
a komunikovala výlučne s jeho právnymi zástupkyniami a teda z toho nemožno usudzovať o pretrvávaní

nebezpečného prenasledovania zo strany obžalovaného. Aj ich vzájomná komunikácia preukazujú skôr
ich spory o majetok a s tým často u bývalých manželov prítomnú nezhodu a z toho prameniace niektoré
emotívnejšie vyjadrenia, prítomné na oboch stranách a aj zo strany poškodenej nebojácne vyslovené
pejoratívne pomenovania obžalovaného.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po vykonaní dôkazov stranami navrhnutými, v rozsahu
nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného P.. N. A. spod
obžaloby Okresného prokurátora Košice I.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa §

285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Súd
poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok
nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.V tejto súvislosti súd pripomína, že ani z výpovede samotnej poškodenej nevyplýva, že sa stali
skutky, ktoré sú predmetom obžaloby. Popísané správanie obžalovaného môže narúšať bezproblémové
manželské spolužitie, obťažovať, avšak pre uznanie viny zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa vyžaduje istá kvalita konania predpokladaná zákonom.
Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné
alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej
starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však

ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie (porovnaj R 20/1984-I) .

Konanie popísané poškodenou a svedkami (pričom svedkovia bez pomeru k obžalovanému alebo
poškodenej nijako nepotvrdili žiadne konanie nesúce znaky žalovaných skutkov a svedkovia príbuzní
alebo priatelia poškodenej boli len svedkami čiastkového nie trvalejšieho trvania konania, ktoré však

samoosebenemôženapĺňaťznakyžalovanýchtrestnýchčinovainformácieokonaníobžalovanéhomali
vo väčšej miere od poškodenej) nedosahuje intenzitu konania predpokladanú zákonodarcom. Bola síce
preukázaná žiarlivosť a prehnaná starostlivosť a protektivizmuz zo strany obžalovaného prinášajúci však
mnohé benefity poškodenou prijímané. Aj vzhľadom na osobu poškodenej, dospelej ženy novinárky,
ktorá musí byť pripravená často klásť aj nepríjemné otázky aj verejne známym osobám, vyznieva

nepravdepodobne záver o nevyhnutnosti a nemožnosti trpenia konania obžalovaného, ktoré by jej malo
spôsobovať ťažké príkorie. Aj z jej výpovede vyplýva jednoduchosť ukončenia konania a vždy možnej
slobodnej voľby netrpieť konanie, ktoré síce ona považuje subjektívne za týranie, čo však objektívne
nemá znaky žalovaného trestného činu. Keď sa rozhodla, slobodne odišla od obžalovaného, slobodne
savrátilaazaseslobodneodišla.Nikdysavočinej nedopustilfyzickéhonásiliaanajčastejšiespomínané

obťažovanie telefónom kontrolami za situácie, keď je so svojimi kolegami, matkou alebo priateľkami a
odpovedá slovami vyjadrujúcimi lásku, neznamená, že si to neželá. Stále mala možnosť jednoznačne
a rázne ukončiť takéto hovory už púhym nastavením mobilu po jednoznačnej odpovedi, kde je, s kým
a kedy sa vráti, pričom treba mať na zreteli, že manžel je osoba, ktorá ak chce vedieť kde a s kým je
jeho manželka, nežiada nič protiprávne. Je len na vzájomnej dohode manželov, do akej mieri sú ochotní

sa vzájomne informovať.
Zo znaleckého skúmania osoby obžalovaného vyplývajú závery, že nie je možné u neho skonštatovať
sklony k týraniu tak ako sú tieto definované v právnych a medzinárodných dokumentoch, a jeho lži
skóre je nízke, nevýznamné. Znalecké skúmanie poškodenej síce konštatuje prítomné znaky typické
pre obraz týranej osoby, avšak aj vysvetľuje ich prítomnosť samotnou podstatou osoby poškodenej. Je

možné,žepodnety,ktorébežnevspoločnostinemusiaznamenaťtýranie,mohlapoškodená subjektívne
prežívať ako týranie. Sú ženy, ktoré už kontrolu manželom vnímajú ako týranie, a sú ženy ktoré bitku ako
fyzický útok nevnímajú ako týranie. Podkladom je osobnosť a mechanizmus spracovania podnetov. Je
to osoba, ktorá vyhľadáva nezdravé asymetrické vzťahy a aj v budúcnosti bude také vzťahy vyhľadávať.
Kým funguje partnerská dohoda partnerských benefitov, tak to tým partnerom nejako vyhovuje a až

nerovnováhou z tých vzťahov odchádzajú, preto sú tieto typy schopné dlhé roky fungovať v emočne
nezdravých vzťahoch.
Skutky ako sú popísané v obžalobe nepreukazuje ani výpoveď samotnej poškodenej a vzhľadom k
vyššie uvedenému chápaniu týrania súd musel konštatovať, že skutok označený ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa nestal.

Pokiaľ ide o skutok žalovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa ustanovenia § 360a ods.
1 písm. b, c), ods. 2 písm. a) pre kvalifikovanie konania obžalovaného nesvedčí ani závažnosť jeho
konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. Treba vziať do úvahy aj okolnosti
prípadu, za ktorých došlo k „prenasledovaniu“ poškodenej. Takýmito najvýznamnejšími okolnosťami

sú: predchádzajúci dlhší vzájomný intímny vzťah obžalovaného a poškodenej, ako aj to, že najmä
pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu, táto z hľadiska kvantity - početnosti, taktiež prakticky bola
vzájomná. K vzťahu obžalovaného a poškodenej je potrebné uviesť, že išlo o niekoľkoročný manželský
vzťah. Je potom len logické, keď jeden z účastníkov takéhoto vzťahu - obžalovaný o jeho zachovanie
bojuje“, hoci aj spôsobom uvedeným v bode 2) obžaloby. Súčasne ustanovenie § 360a Tr. zák.

vyžaduje, aby sa „prenasledovanie“ jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného. Ani táto
okolnosť z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, práve vzhľadom na spätné opätovanie
telekomunikačných kontaktov zo strany poškodenej voči obžalovanému. (obdobný prípad riešil Krajský
súd Trenčín spisová značka: 23Tov/9/2014). Súd opätovne konštatuje, že z prečítanej komunikáciev rozsahu stranami navrhnutom nevyplýva záver o konaní takej intenzity, ktoré by spĺňalo naplnenie
skutkových podstát žalovaných skutkov, prípadne, že by mohlo byť aspoň vo všeobecnej rovine vnímané
ako týranie, či nebezpečné prenasledovanie vzhľadom na ich obsah a frekvenciu. Naopak z mailovej

korešpondencie z roku 2014 vyplýva, že obžalovaný opakovane žiada poškodenú, aby ho neobťažovala
a komunikovala výlučne s jeho právnymi zástupkyniami. Ani z výpovedí svedkov - kolegov poškodenej
nevyplýva žiaden dôkaz o sústavnosti a dlhodobosti konania obžalovaného viď výpovede svedkov Z., N.,
ten napríklad potvrdil päť správ v období dvoch mesiacov, čo ťažko možno vyhodnotiť ako obťažovanie
nad mieru primeranú po rozchode manželov, keď jeden z manželov nevie spracovať rozpad vzťahu.

Ani z výpovede samotného svedka U. nie je možné usudzovať, že by došlo k naplneniu požiadavky
sústavnosti ako aj intenzity konania obžalovaného. Tento potvrdil okrem častých telefonátov počas
výkonu práce poškodenej jeden čiastkový útok a to pokus o stretnutie obžalovaného s poškodenou
spočívajúci v držaní poškodenej za ruku. Z ďalšieho vývinu vzťahu medzi poškodenou a svedkom U.
najprv kolegom, neskôr kolegom - ochrancom, následne partnerom, manželom a otcom spoločného
dieťaťa, nemožno tvrdiť, že obžalovaný žiarlil úplne bezdôvodne. Za tejto situácie súčasne nemôže byť

naplnený ani zákonný znak dlhodobosti takéhoto konania obžalovaného, pretože určitá doba môže byť
subsumovaná pod znak dlhodobosti len, ak celá doba „prenasledovania“ spadá zároveň pod znak proti
vôli prenasledovanej, ktorú táto dala najavo. Samozrejme iná skutková právna situácia vzniká tam, kde
páchateľ a obeť sa predtým navzájom vôbec nepoznali a prejav nevôle poškodenej, teda ani nemusí byť
výslovne daný. A samozrejme iná situácia je pri „rozchode manželov“, kde takéto kontaktovanie možno

chápať v istom slova zmysle ako záujem jedného z nich o udržanie vzťahu. Nie je pritom vylúčené, že
aj v takomto prípade následne konanie jedného z partnerov môže prerásť až do napĺňania zákonných
znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. V tomto prípade tomu tak ale
nebolo.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania. Vzhľadom k tomu, že nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vina obžalovaného
ani na jednom zo žalovaných skutkov, súd obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora
oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.