Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202288
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514202288.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: CD

Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti žalovanému: N. I., trvale bytom R. XX, právne zastúpenému: JUDr. Rastislav
Stašák, advokát, so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného občianskeho združenia: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, právne zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát,
so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava v konaní o zaplatenie 1105,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia zmenkového úroku v rozsahu nad 0,06 % denne.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 349,22 eur ma účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Rastislava Stašáka, advokátom, so
sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 138,90 eur ma účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdana
Jakubisa, advokáta, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2014 podanou na tlačive A -návrh na
uplatnenie pohľadávky, článok 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal od žalovaného

zaplatenia istiny 1105,01 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1105,01 eur od 3.4.2011 do
zaplatenia,zákonnéhoúrokuvovýške6%ročnezosumy1105,01od4.5.2011dozaplatenia,zmenkovej
odmeny vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy teda 3,68 eur ako aj náhrady trov konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 21.9.2010 na zmenkovú sumu 1105,01 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 15.3.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou,

na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal skutočnosť predĺženia zmenky na plateniezistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú
zmenkovú sumu s príslušenstvom. žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil

listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným.

Podaním doručeným súdu dňa 10.9.2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava svoj vstup do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Proti jeho vstupu do konania podal

žalobca námietky, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením č.k. 3C/29/2014-35 zo dňa 5.11.2014, tak súd
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.12.2014.
Vedľajší účastník na strane žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 9.10.2014 sa vyjadril k podanej žalobe a k nej uplatneným nárokom. Uviedol, že
súd by sa mal zaoberať kauzálnym vzťahom pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. Poukázal

na právnu úpravu platnú a účinnú v čase vystavenia zmenky, a to na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. ako aj skutočnosť, že dohoda o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotná zmenka sú
absolútneneplatnépreobchádzaniezákona.Vdanomprípadesaprávnypredchodcažalobcuobchodná
spoločnosť - POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy, na ktorej
zabezpečenie zmenka slúžila, ktorá nespĺňala náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. Vedľajší

účastník vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslal žalovanému tlačivo C na
odpoveď. Žalovaný však vyplnené tlačivo súdu nepredložil, ani na žalobu písomne nereagoval.

Na pojednávaní dňa 24.9.2015 prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný poukázal na právnu
úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy o úvere na zabezpečenie ktorej slúžil a dohody o vyplňovacom
práve k zmenke. Ďalej uviedol, že v tom čase nebolo možné splniť dlh zmenkou, pričom poukázal na § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. Úver poskytnutý zo zmluvy o úvere

považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcej RPMN. Stotožnil sa s právnym názorom
vedľajšieho účastníka. Tiež poukázal, že minister spravodlivosti podal na Občianskoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR žiadosť o vydanie spoločné
stanovisko k problematike uplatňovania nároku zo zmenky pri spotrebiteľovi. V podaní doručenom súdu
dňa 17.2.2016 žalovaný zotrval na svojom prednese z pojednávania. Podaním doručeným súdu dňa

15.4.2016 žalovaný poukázal na novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku a zákona č.191/1950 Zb.
zákon zmenkový a šekový.

V priebehu konania žalobca jednak podaním doručeným súdu dňa 6.7.2015 a podaním doručeným súdu
dňa 26.10.2015 reagoval na vyjadrenie jednak vedľajšieho účastníka ako aj žalovaného. Poukázal, že

ako žalobca disponuje len zmenkou podpísanou žalovaným. Predmetom konania je výlučne zmenka a
ne iný záväzkovoprávny vzťah. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950
Sb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesoriskej povahy. Nie je ju možné spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalovaný o všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že keďže tak nemôže robiť žalovaný nemôže tak robiť ani
súd. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn, 43CoZm/10/2013 zo dňa

21.11.2013, z ktorého vyplývajú rovnaké závery.

Dňa 23.12.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti
zmenkového úroku 0,25 % denne v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, čím si žalobca uplatňuje
nárok na zmenkový úrok iba v rozsahu 0,06 % denne. Žalovaný vyjadril so späťvzatím žaloby v tejto

časti súhlas, a to na pojednávaní dňa 15.6.2016.S účinnosťou od 22. 12. 2015 bol prijatý zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, medzi inými aj zákon č.191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.

Podľa § 372y ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo

zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.

V zmysle § 79 ods. 4 O.s.p., v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta O.s.p., v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.

Podľa čl. I § 17 zákonom č. 191/1950 Sb. v znení zákonom č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach žalôb s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.

Vychádzajúc z vyššie citovanej novelizácie právnej úpravy a s prihliadnutím aj na Spoločné stanovisko
občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, súd vyzval žalobcu aj
žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu vyššie uvedených ustanovení. Zároveň súd vyzvalžalobcu, aby predložil súdu zmluvu o úvere vrátane všetkých príslušných obchodných podmienok
a dohody o vyplňovacom práve, platobnú históriu a označil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
pôvodného vzťahu žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Súd zmysle § 114 ods.2 OSP

poučil tiež opatrovníka žalovaného o možnosti uplatnenia námietok podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb.,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky za predpokladu, že jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Žalobca sa na výzvu súdu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.3.2016. V pomerne

rozsiahlom vyjadrení žalobca predovšetkým namietal, že predmetnej právnej veci ide o konanie, ktoré je
upravené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ide o špeciálne procesné ustanovenia, ktoré regulujú celé
konanie. Nariadenie je prameňom úniového práva a má prednosť pred právom vnútroštátnym, a preto
sa na toto konanie podľa žalobcu nevzťahuje úprava § 79 ods. 3 O.s.p. v aktuálnom znení. Poukazoval
na to, že aj úprava § 372y ods. 1 O.s.p. používa pojem „na konania", preto aj ustanovenia zákona

č. 438/2015 sa použijú len na občianske súdne konania, a nie na toto konanie, ktoré je Európskym
konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobca preto nemá povinnosť predložiť zmluvu, na
základe ktorej bola zmenka vystavená. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym je jednou
zo základných zásad právneho poriadku európskej únie, a vyplýva aj z čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy
SR, podľa ktorej právne záväzné akty európskych spoločenstiev a európskej únie majú prednosť pred

zákonmi SR. Namietal tiež, že pokiaľ by § 79 ods. 3 OSP v znení podľa zákona č. 438/2015 Z.z.
mal pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou uvedeného zákona, zákonodarca by musel
v zákone priamo stanoviť žalobcovi povinnosť doplniť návrh tak, ako to ustanovil v § 243f uvedeného
zákona v súvislosti s novelizáciou § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný poriadok.
Žalobca ďalej namietal, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej

pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, originál ktorej
žalobca súdu predložil a údaje zo zmenky preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, preto
nemá čo doplniť alebo opraviť. Zdôraznil, že uplatnil v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z
pohľadávky. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom zmenka
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju podmieňovať inými

okolnosťami, než ktoré sú na zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok NS ČR
sp. zn. 25Cbo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002, ale aj na rozhodnutie KS Banská Bystrica ako súdu
odvolacieho sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci žalobcu a uvedené závery žalobcu o samostatnosti zmenkového záväzku a jeho oddelenia
od prípadného záväzku, na základe ktorého vznikol, potvrdzuje. Súd je podľa žalobcu oprávnený skúmať

iba, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré musia byť na nej uvedené zo zákona, aby bola platná,
nie však podmienky vystavenia zmenky a ani jej neprípustnosť. Posudzovanie základného vzťahu
by malo podľa žalobcu význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči žalobcovi ako
majiteľovi zmenky námietky v zmysle zákona č. 191/1950 Zb, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo
by však musel v konaní aj preukázať. Žalobca tiež tvrdil, že novela v zákona č. 438/2015 Z.z. porušuje

aj čl. 17 Prílohy č. I Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 7.6.1930, ktorý je ratifikovaný
už zo strany 16 členských štátov európskej únie a aj Slovenská republika by mala podľa žalobcu tento
dohovor ratifikovať a zosúladiť s ním svoju právnu úpravu a nie sa od neho odchyľovať. Úprava § 79 ods.
3 O.s.p. v novelizovanom znení nemôže podľa žalobcu pôsobiť retroaktívne, zároveň je aj v rozpore s
Dohovoromojednotnomzmenkovompráve,čímdochádzakporušovaniučl.1ÚstavySR,podľaktorého

Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Žalobca žiadal, aby súd pokračoval
v Európskom konaní na základe podaného návrhu podľa čl. 4 a čl. 5 Nariadenia č. 861/2007 z 11. 07.
2007 bez aplikácie § 79 ods. 3 O.s.p., pričom zároveň poukázal aj na lehoty ustanovené v čl. 5 bod 2
a 3 a čl. 7 bod 1 Nariadenia.

V prípade Občianskeho súdneho poriadku ide o procesno-právnu normu, ktorá v zásade nadobúda
účinnosťdňomjejvyhláseniastým,žeprípadnévýnimkyztejtozásadysúpriamoupravenévpríslušnom
zákone. S poukazom aj na citované ustanovenia § 372y O.s.p. platí novelizovaná úprava § 79, teda
novoprijaté ods. 3 a 4 odo dňa účinnosti zákon č. 438/2015 Z.z., teda od 22. 12. 2015. Bez ohľadu

na to, že zákon vyslovene neuvádza, že žalobca je povinný návrh doplniť o zmluvu, počnúc odo dňa
účinnosti zákona žalobcovi takáto povinnosť vznikla, samozrejme, nemôže byť postihovaný za to, že
predo dňom účinnosti zákona návrh o zmluvu nedoplnil, resp. že podal návrh v súlade s dovtedy
platnou právnou úpravou. Súd preto vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o úvere a tiež aby označilrozhodujúce skutočnosti týkajúce sa pôvodného vzťahu žalovanej s predchádzajúcim majiteľom zmenky
(§ 79 ods. 3 a 4 O.s.p.). Žalobca nepreukázal, ale ani netvrdil, že zmenka nebola vystavená v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom aj na § 79 ods. 4 O.s.p. preto platí, že nárok zo zmenky v tomto

prípade vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
K námietkam žalobcu, že na tento prípad sa nevzťahuje úprava § 79 ods. 3 O.s.p. v novelizovanom
znení, nakoľko návrh bol podaný podľa Nariadenia, ide o Európske konanie, ktoré sa riadi Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu ako špeciálnym procesným ustanovením, ktoré upravuje konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu, odvolací súd poukazuje na čl. 19 samotného Nariadenia „Rozhodné procesné
právo", podľa ktorého pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie ako špeciálna procesná úprava má prednosť pred vnútroštátnou úpravou v tých veciach,
ktoré upravuje, pokiaľ nariadenie niektoré procesné postupy neupravuje, konanie sa riadi Občianskym
súdnym poriadkom (samozrejme, nemôže ísť o úpravu, ktorá by bola v rozpore s Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu). Ako už bolo uvedené, vzhľadom na odvolaciemu súdu známe okolnosti tohto prípadu,
vzhľadom na vyššie uvedenú novelizáciu relevantných zákonov a vzhľadom na rozhodnutie súdu prvého
stupňa považoval odvolací súd za vhodné nariadiť pojednávanie.

Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne
oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala
pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci
nariadil termín pojednávania na deň 15.6.2016.

Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a umožnenie účastníkom
vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom nebolo možné vzhľadom
na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania
vo veci.

Žalobca namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z

ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad. Súd tu opätovne poukazuje na citovaný čl.
19 samotného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie ako špeciálna procesná úprava
má prednosť pred vnútroštátnou úpravou v tých veciach, ktoré upravuje, pokiaľ nariadenie niektoré
procesné postupy neupravuje, konanie sa riadi Občianskym súdnym poriadkom. Ako už bolo uvedené,
vzhľadom na známe okolnosti tohto prípadu, vzhľadom na vyššie uvedenú novelizáciu relevantných
zákonov považoval o súd za vhodné nariadiť pojednávanie.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 15.6.2016, ktorého sa zúčastnil iba právny
zástupca žalovaného. Žalobca, ktorý je zahraničnou právnickou osobou predvolávaný nebol. Jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním
doručeným súdu dňa 14.6.2016 o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaného neúčasť ospravedlnil

jeho právny zástupca, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka podaním doručeným súdu dňa 17.10.2014 pre prípad, že by sa pojednávania
nezúčastnil súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. tak vec
na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaného a
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a to zmenkou,
ďalej aj vyjadreniami účastníkov konania ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/586/2012
a zistil tento skutkový stav:Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa 21.9.2010 s
nasledovnými údajmi:

Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v R.
Dátum vystavenia: 21.9.2010

Zmenková suma: 1105,01 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu jedentisícjednostopäť eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 3. apríla 2011
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/533/2012 bolo zistené, že dňa 12.10.2012 bola na tunajšom
súde podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 05559/11 zo dňa 21.10.2011 a návrhu
oprávneného spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava

proti povinnému - žalovanému pre vymoženie pohľadávky 1105,01 eur a jej príslušenstva. K žiadosti o
udelenie poverenia bola okrem návrhu oprávneného predložená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 21.9.2010, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka vystavená dňa 21.9.2010.
Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2010 bolo zistené, že predchodca žalobcu spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- eur. Žalovaný

ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,-
eur t.j. celkovo čiastku 984,- eur v 12 mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc dňom 17.10.2010. Pred
podpisminazmluvesanachádzavyhláseniedlžníkaotom,žesaoboznámilasúhlasísobsahomzmluvy
o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje

sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 13 obsahujú Dohodu o vyplnení
zmenky v tomto znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej
aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako
remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany

a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na

zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Exekučným titulom v konaní sp. zn. 4Er/586/2012 bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 05559/11 zo dňa 21.10.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2011 a vykonateľnosť dňa 1.12.2011 ktorým, bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť pôvodnému právnemu predchodcovi žalobcu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o.. istinu 1 105,01 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 3.4.2011 do zaplatenia, úrok
vo výške 6 % ročne zo sumy 1 105,01 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania
vo výške 314,04 eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že medzi účastníkmi konania
vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá je
právnym titulom uplatneného nároku. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah,

ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/586/2012-27 zo dňa 22.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa20.4.2013,súdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Exekučnýsúdnevydal
poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

nakoľko z dôvodu vylúčenia pôvodného súdneho exekútora nemal koho poveriť vykonaním exekúcie,
keďže oprávnený nového súdneho exekútora nenavrhol. Uznesením sp. zn. 4Er/586/2012-51 zo dňa
24.4.2014 bolo následne exekučné konanie zastavené.Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti časti zaplatenia zmenkového úroku v rozsahu 0,19 %
denne pred pojednávaním bolo potrebné rozhodnúť najskôr o tomto späťvzatí žaloby.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca vzal svoju žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne späť skôr než
začalo pojednávanie vo veci samej, preto súd konanie postupom podľa § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. v

týchto častiach zastavil.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostalo zaplatenie sumy istiny 1105,01
eur, zmenkového úroku 0,06 % denne zo sumy 1105,01 od 3.4.2011 do zaplatenia, zákonného úroku
vo výške 6 % ročne zo sumy 1105,01 od 4.5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-tiny

percenta zmenkovej sumy teda 3,68 eur titulom uplatneného práva zo zmenky.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenia sa uplatňuje v
občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo

tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnémusúdualebotribunálunepresahuje2000,-eurbezakýchkoľvekúrokov,výdavkovanákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej
lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční
do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.5.2010, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa§54ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňu19.5.2010vpochybnostiachoobsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný
alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania,

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Nn zabezpečenie nárokov veriteľa
zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia
doterajších predpisov.

Súd po oboznámení sa so žalobou, žalobcom predloženými dôkazmi a vykonaním dôkazu
oboznámením sa s obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/586/2012 dospel k záveru,
že žalobcovej žalobe nemožno vyhovieť.

V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu súd poukazuje
na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie
vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované

účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 21.9.2010 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. účinných v

čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere, ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka účinných v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy je totiž
zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej
obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľskýchzmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval žalovaný, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako
účastníkzmluvypredchodcažalobcu,tedaprávnickáosobakonajúcavrámcipredmetusvojejobchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme
aj v danej veci.

Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon
zamestnania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver
s výkonom zamestnania a či žalovaný skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej
podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.
Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným

bol konštatovaný aj vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vedenom proti žalovanému na návrh
predchodcu žalobcu a súd v tomto konaní, vzhľadom na vyššie uvedené, nemal dôvod odchýliť sa od
tohto názoru exekučného súdu.

Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda jednoznačne

spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka
obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej
uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť

a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka
teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950Zb. zmenkový a
šekový zákon.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo

preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 21.9.2010.

Následne takýto prieskum zmenky bol zakotvený do právneho poriadku aj zákonom č. 438/2015 Z.z.,

ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z.
a č. 492/2009 Z.z. V zmysle § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zákona č.438/2015 Z.z. v konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé,

že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by
mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona
č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave

účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé
spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci poukazujúc na článok
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana
práv spotrebiteľa.

Účastníci konania mali vedomosť o tom, že súd bude posudzovať nárok žalobcu uplatnený v žalobe aj
z hľadiska predpisov o ochrane práv spotrebiteľa a to s poukazom na poučenie a výzvu, ktorá im bola

doručená. Účastníci konania boli tiež súdom poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne uznesením
zo dňa 26.6.2015, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému.ZmenkapredloženážalobcombolavyplnenánazákladeDohodyovyplnenízmenky(čl.13Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru). Vzniku zmenkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá

je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v
článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený
drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej
terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok
a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú

slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v
krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré
pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky
veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred

podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.
Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie
vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.
Dohoda vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka

neplatná.

V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky právnemu predchodcovi žalobcu tak nevzniklo právo
na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo
nevyhnutné žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo
ročne predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v
rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné

podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Avšak v tejto časti nad zmenkový úrok v rozsahu nad 0,06 % denne bolo konanie z dôvodu späťvzatia
zastavené.

Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania právneho predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi,

keď predmetnú zmluvu o úvere zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. účinným v čase uzavretia zmluvy v spojení s § 25
ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu. Na základe úverovej
zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 500,- eur, ktorý mal odporca
splácať v 12 mesačných splátkach po 82,- eur, zaplatil by teda celkove sumu 984,- eur. Úver veriteľ

zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok
úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Pokiaľ aj
zabezpečovacia zmenka bola vyplnená zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s ustanovením § 4 ods. 6

zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 500,- eur, z ktorých 30 % predstavuje
sumu 150,- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne
na sumu 650,- eur a nie na sumu 1105,01 eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka
zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom,

súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery
zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon absolútne neplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k
nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.

Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 21.9.2010 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie
je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splateniaúveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú
dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká

suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje
údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej
miere nákladov. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má
vrátiťlensumuskutočneposkytnutéhoúveru.Keďžepredmetnáúverovázmluvazabezpečenázmenkou

predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda
bezúročný a bez poplatkov. Teda ani suma vyplnená v zmenke nemala byť v žalobou uplatnenej výške.

Pokiaľ žalobca poukazuje na úpravu Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930, súd
uvádza, že text tohto Dohovoru bol Československou republikou prevzatý do zákona č. 191/1950 Sb.
zákon zmenkový a šekový ktorý je v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Novelizácia čl. I § 17 tohto zákona zákonom č. 438/2015 Z.z. (pridané vyššie citovaný ods. 2 a 3)
nezasahuje do úpravy zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ani ju nemení, iba upravuje
podmienky uplatňovania a posudzovania kauzálnych námietok zmenkového dlžníka týkajúcich sa jeho
vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky pri indosovanej zmenke v tých prípadoch, keď zaviazanosť
toho, kto je zo zmenky žalovaný, vznikla v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou. Takáto úprava nie je v

rozpore s európskou legislatívou, ktorá kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa tak ako to už bolo vyššie
uvedené. Nejde o neprípustnú retroaktivitu, novelizácia nezasahuje do práv a povinností nadobudnutých
pred účinnosťou novely, iba dopĺňa úpravu námietok pre prípady, keď zo zmenky je žalovaný spotrebiteľ.
Napokon, s účinnosťou od 01. 01. 2011 je zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru
zmenkou zo zákona zakázané.

Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvádzané skutočnosti súd prihliadajúc aj na námietky vedľajšieho
účastníka, ktoré považoval za dôvodné žalobu v časti v ktorej konanie o nej nebolo zastavené v celosti
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu istiny
524,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 524,- eur od 15.3.2011 do zaplatenia, zákonného
úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 524,- od 30. 5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
1/3-tiny percenta zmenkovej sumy teda 1,75 eur výsledok konania je taký, že konanie o žalobe bolo v

časti zaplatenia zmenkového úroku nad 0,06 % denne zastavené a v časti zaplatenia sumy 524,- eur
vrátane ostatného príslušenstva bola žaloba zamietnutá. Žalobca v časti v ktorej bolo konanie o žalobe
zastavené nepreukázal, že žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne, a že k späťvzatiu žaloby došlo
pre správanie žalovaného v zmysle žalobného petitu po podaní žaloby na súd. Žalobca bol v tejto časti
preto neúspešný. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá bol žalobca tiež neúspešný. Žalovaný bol tak

úspešný v celom predmete konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle uvedeného má žalovaný ako plne úspešný

účastník konania právo na náhradu trov konania. Žalovaný si podaním doručeným súdu dňa 16.6.2016
vyčíslil trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Súd priznal žalovanému právo na
náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti v konaní neúspešnému žalobcovi. Tieto trovy
pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 138,90 eur, ktoré predstavuje 2x odmenapo 61,41 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (za úkony: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., 2./
účasťnapojednávanídňa24.9.2015-§13aods.1písm.d/vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z,3./písomné

podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie doručené súdu dňa 17.2.2016 - § 13a ods. 1 písm.
c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 4./ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie
doručené súdu dňa 15.4.2016 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 5./ účasť na
pojednávaní dňa 15.6.2015 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z,) spolu vo výške
307,05eur a 1x náhrada výdavkov po 8,04 eur v súvislosti s úkonmi právnej služby poskytnutými v roku

2014, 1x náhrada výdavkov po 8,39 eur v súvislosti s úkonmi právnej služby poskytnutými v roku 2015 a
3x náhrada výdavkov po 8,58 eur v súvislosti s úkonmi právnej služby poskytnutými v roku 2016 podľa §
16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 42,17 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia
349,22 eur. Súd nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania v časti náhrada výdavkov za úkon
právnej služby účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z, vo výške 8,58, tak ako si to uplatnil žalovaný, ale vo výške 8,39 eur, tak ako mu to prináležalo za

úkon právnej služby v tomto roku v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania za rovnakých podmienok ako účastník, na strane
ktorého v konaní vystupoval. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného. Žalovaný bola v konaní
plne úspešný.

Vedľajšiemu účastníkovi tak patrí právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. preto mu
súd priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti v konaní neúspešnému
žalobcovi. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 138,90 eur, ktoré
predstavuje 2x odmena po 61,41 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (za úkony: 1.
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z.z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie doručené súdu dňa
17.10.2014 - § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) spolu vo výške 122,82 eur a 2x
náhrada výdavkov po 8,04 eur v súvislosti s úkonmi právnej služby poskytnutými v roku 2014 podľa §
16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 16,08 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia
139,80 eur.

Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalovaného a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia