Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217475
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112217475.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu

JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: C. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky: T. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, C., zastúpená
JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Nám. SNP 2, Trnava, a otca: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/X/B, C., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12P/9/2012-486 zo dňa 04. februára 2016 v časti

zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, v časti povinnosti otca prispievať na
výživu maloletého sumou 50 eur mesačne, v časti úpravy styku rodiča, ktorý nebude mať maloletého
vo svojej osobnej starostlivosti, v časti uloženia výchovného opatrenia rodičom maloletého a v časti trov
konania účastníkov takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa:

I. Maloletého C. s účinnosťou od 24.10.2013 do právoplatnosti rozsudku zveril do osobnej starostlivosti
matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

II. Otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 24.10.2013 do právoplatnosti rozsudku platiť na maloletého
výživné v sume 170 eur mesačne vždy do 15. dňa každého (kalendárneho) mesiaca vopred k rukám
matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 24.10.2013 do 31.12.2015 vo
výške 355,12 eura otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne k rukám matky spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Maloletého C. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, pričom obaja sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matkesúčasneuložilpovinnosťzabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloletéhood18.00hodinynedele
nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa. Otcovi
súčasne uložil povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 18.00 hodiny nedelepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hodiny nedele nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa.
Preberajúci rodič si vyzdvihne maloletého v nedeľu v tom ktorom kalendárnom týždni v mieste bydliska
odovzdávajúceho rodiča a odovzdá ho nasledujúcu nedeľu v mieste svojho bydliska rodičovi, ktorý má

mať maloletého vo svojej osobnej starostlivosti.

V. Otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov platiť na maloletého výživné v sume 50 eur mesačne vždy do 15. dňa každého
(kalendárneho) mesiaca vopred k rukám matky.

VI. Súd prvého stupňa upravil styk rodiča, ktorý nebude mať maloletého vo svojej osobnej starostlivosti,
počas striedavej osobnej starostlivosti nasledovne:
Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým, ak bude maloletý v osobnej starostlivosti otca, počas
vianočných a novoročných sviatkov každý párny (kalendárny) rok od 24.12. od 9.00 hodiny do 25.12. do
9.00 hodiny, každý nepárny (kalendárny) rok od 25.12. od 9.00 hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny, každý

párny (kalendárny) rok od 26.12. od 18.00 hodiny do 28.12. do 18.00 hodiny, každý nepárny (kalendárny)
rok od 31.12. od 09.00 hodiny do 01.01. nasledujúceho párneho (kalendárneho) roku do 18.00 hodiny.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým, ak bude maloletý v osobnej starostlivosti matky, počas
vianočných a novoročných sviatkov každý nepárny (kalendárny) rok od 24.12. od 9.00 hodiny do 25.12.
do 9.00 hodiny, každý párny (kalendárny) rok od 25.12. od 9.00 hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny, každý

nepárny (kalendárny) rok od 26.12. od 18.00 hodiny do 28.12. do 18.00 hodiny, každý párny (kalendárny)
rok od 31.12. od 09.00 hodiny do 01.01. nasledujúceho nepárneho (kalendárneho) roku do 18.00 hodiny.
Každý z rodičov je povinný maloletého na styk s druhým rodičom riadne a včas pripraviť a odovzdať v
stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Druhý z rodičov je povinný v stanovenú hodinu maloletého
vrátiť v mieste bydliska druhého z rodičov, pokiaľ v danom týždni tento zabezpečuje striedavú osobnú

starostlivosť.

VII. Súd prvého stupňa uložil obom rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti absolvovať
12 hodín psychologického poradenstva na Referáte poradensko -psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia

vzájomnej komunikácie a vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého.

VIII. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

IX. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 110,27 eura do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Trnava.

X. Štátu nepriznal voči matke právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že rozsudkom č.k. 12P/9/2012-196 zo dňa 08.10.2013 súd

prvého stupňa manželstvo rodičov maloletého rozviedol a na čas po rozvode zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal povinnosťou platiť na maloletého výživné v sume 170 eur
mesačne, pričom obaja rodičia mali maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň upravil
styk otca s maloletým synom. V časti rozvodu manželstva nadobudol rozsudok právoplatnosť dňom
24.10.2013. Proti rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas

po rozvode podali odvolanie obaja rodičia (matka v časti o výške výživného a v časti úpravy styku
otca s maloletým, otec okrem toho aj v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti). Dopĺňacím
rozsudkomč.k.12P/9/2012-200zodňa11.10.2013súdprvéhostupňazaviazalotcapovinnosťouzaplatiť
na účet súdu náhradu trov konania štátu titulom znaleckej odmeny v sume 7,52 eura; uvedený dopĺňací
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 09.11.2013. Na základe odvolaní rozhodol Krajský súd v

Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. 9CoP/3/2014-227 zo dňa 20.02.2014 tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po
rozvode zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvého stupňa
vysporiadať sa s otázkou odôvodnených potrieb maloletého, skúmať možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oboch rodičov maloletého, a skúmať, či otcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť bude

v záujme maloletého. Predmetom konania tak zostala úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému C. na čas po rozvode, keď manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené
dňa 24.10.2013. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, kolízneho
opatrovníka maloletého, svedkov, znalkýň MUDr. Ľubice Ondrisovej a PhDr. Marty Halašovej, PhD.,oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 22/2013 MUDr. Ľubice Ondrisovej, znaleckým posudkom
č. 5/2015 PhDr. Marty Halašovej, PhD., ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a obsahom
pripojeného spisu sp.zn. 18P/64/2012. Zo záverov znaleckého posudku č. 22/2013 znalkyne MUDr.

Ľubice Ondrisovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zo dňa 10.04.2013
vyplynulo, že matka trpí duševným ochorením bipolárnou afektívnou poruchou, ktorý zdravotný stav
aktuálne neovplyvňuje jej správanie k maloletému synovi a nebráni jej zabezpečovať riadnu starostlivosť
o dieťa. Matka je podľa znaleckého posudku schopná samostatne zabezpečiť riadnu starostlivosť o
maloletého, zdravé rodinné prostredie, zdravý psychický aj fyzický vývin dieťaťa. Znalkyňa ďalej uviedla,

že prítomnosť psychiatrickej diagnózy u matky neznamená automaticky, že by nebola schopná postarať
sa o svoje záležitosti a svoje dieťa. Táto choroba má väčšinou prognózu dobrú a pri dodržiavaní
doporučení lekára väčšina postihnutých je schopná viesť riadny pracovný, osobný i spoločenský život.
Znalkyňa v rámci znaleckého posudku ďalej uviedla, že prognóza ochorenia u matky je otvorená v
tom zmysle, že išlo u nej o prvú epizódu ochorenia a nie je v silách medicíny presne predpokladať,
či a ako často sa u nej objavia ďalšie epizódy. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2015 znalkyne

PhDr. Marty Halašovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých, poradenská psychológia, zo dňa 14.03.2015 vyplynulo, že príčiny zhoršeného
zdravotného stavu v podobe zvýšenej agresivity a zajakavosti u maloletého C. možno identifikovať
v dvoch rovinách. V prípade zajakavosti môže ísť jednak o hereditárnu záležitosť - aj u otca sa
vyskytovala zajakavosť v detstve s rezíduom do súčasnosti, jednak môže byť spôsobená alebo

zhoršená napätím vo výchovnom prostredí rodičov, ktorí nedokážu dostatočne zabrániť ventilovaniu
vzájomne negatívnych postojov (hlavne vo výchovnom prostredí matky, ktorá nepokryte hovorí o
nenávisti k bývalému manželovi). Zvýšená agresivita dieťaťa môže byť odrazom jeho vnútorného
napätia, súvisiaceho s negativitou v jeho výchovnom prostredí. Pretože dieťa trávi výrazne dlhší čas
vo výchovnom prostredí matky (v porovnaní s časom, ktorý trávi maloletý s otcom), príčiny zhoršenia

jeho zdravotného stavu v uvedených oblastiach je pravdepodobne treba hľadať skôr v prostredí matky.
Výchovné prostredie otca bolo opakovane posúdené zo strany kolízneho opatrovníka ako vhodné pre
maloleté dieťa. Spis obsahuje vyjadrenia otca, v ktorých objasnil svoje možnosti postarať sa o syna
v „krátkom týždni“, kedy má až 5 dní pracovného voľna. Pokiaľ by mu pracovné povinnosti zabránili
postarať sa o maloleté dieťa, jeho rodičia sú porovnateľne kompetentní pomôcť mu s výchovou a

starostlivosťou o maloletého ako boli a sú kompetentní rodičia matky. Maloletý má k otcovi pozitívny
vzťah, rovnako otec má k maloletému pozitívny vzťah. Maloletý má k svojej matke pozitívny vzťah a
matka má pozitívny vzťah k maloletému. Správanie maloletého voči matke v čase psychologického
vyšetrenia malo prvky vzdoru, odmietania, rezonancie (zlosti), čo mohlo byť spôsobené separáciou
od otca po psychologickom vyšetrení maloletého. Odlúčenie od otca mohlo mať negatívny vplyv na

vzťah maloletého k otcovi. Vzťah k otcovi je však zachovaný, dieťa má porovnateľne pozitívny vzťah
k obom rodičom. Samotné trávenie času maloletého s otcom samostatne, bez prítomnosti matky,
nezakladá dôvod pre očakávanie negatívnych následkov na psychický vývoj maloletého. Maloletý
dokáže byť s otcom sám, dožadoval sa jeho prítomnosti. Správanie matky, jej postoje a názory (striktné
odmietanie komunikácie s otcom, takmer výhradne negatívne vyjadrenia na adresu otca, nenávistné

postoje) dovoľujú konštatovať, že môže z jej strany dochádzať (možno k nepriamemu a nevedomému)
negatívnemu ovplyvňovaniu vzťahu maloletého k otcovi. Psychologickým vyšetrením bola zistená
podstatná prekážka pre zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov. Rodičia medzi sebou
nekomunikujú, ani v záujme blaha svojho dieťaťa. Matka explicitne vyjadrila neochotu komunikovať
s otcom maloletého. Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti vyžaduje intenzívnu a

pravdepodobne dlhodobú rodičovskú terapiu a poradenstvo s cieľom zmierniť antagonizmy medzi
rodičmi, nájsť priestor pre vzájomné pochopenie, úctu a súcit, navodiť základné efektívne komunikačné
schémy v záujme dieťaťa a zblížiť výchovné stratégie rodičov. Pokiaľ by došlo k podstatnému zlepšeniu
vzájomných vzťahov medzi rodičmi vrátane konštruktívnej komunikácie, je vhodný model striedavej
starostlivosti a vhodný interval striedavej starostlivosti je jeden týždeň. Znalkyňa vyjadrila potrebu,

aby rodičia (hlavne matka) boli urgentne zapojení do programu rodičovskej terapie a poradenstva. Z
potvrdenia o príjme otca za obdobie od októbra 2013 do októbra 2015 vyplýva priemerný čistý mesačný
príjem (mzda + náhrada PN) vo výške 852,48 eura. Z potvrdenia o príjme matky za obdobie od októbra
2013 do októbra 2015 vyplýva priemerný čistý mesačný príjem (mzda + daňový bonus) vo výške 360,73
eura. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. na čas po rozvode,

súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v najlepšom záujme maloletého
C. bude jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (odôvodnené nižšie). Avšak
z dôvodu, že maloletý je od právoplatnosti rozvodu doposiaľ fakticky v osobnej starostlivosti matky,
bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť. Preto bolo potrebné vo výroku I. na obdobie po právoplatnostirozvodu, t.j. od 24.10.2013, zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, čím sa potvrdil existujúci
stav od rozvodu rodičov, pričom takáto úprava bude platná do právoplatnosti tohto rozsudku, po ktorom
dátume bude maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvého stupňa

zároveň rozhodol vo výroku I. tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach, keďže zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi
účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať, pričom zásadne v bežných veciach
môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, sú rodičia povinní sa
dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Pokiaľ ide o výšku

výživného otca na maloletého počas obdobia zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky,
súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za to, že výška výživného zodpovedajúca ako
potrebám maloletého, tak aj možnostiam a schopnostiam otca, a tiež matky, je u otca vo výške 170 eur
mesačne, preto určil vo výroku II. výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletému v tejto výške. Výška
výživného 170 eur mesačne pritom predstavuje cca 20% z čistej mzdy otca. Je predpoklad, že náklady
na maloletého sa budú zvyšovať, preto stanovil súd prvého stupňa výživné tak, aby zostal priestor pre

zvýšenievýživnéhonamaloletédieťavbudúcnosti.Zároveňmalzato,žepristanovenejvýškevýživného
otca 170,- eur mesačne budú spolu s prídavkami na dieťa 23,52 eura mesačne a výživnom zo strany
matky v zostávajúcej potrebnej výške (cca 22,00 eur) pokryté všetky odôvodnené mesačné náklady na
maloletého. Za obdobie od právoplatnosti rozvodu (24.10.2013) do 31.12.2015 vznikol otcovi nedoplatok
na zročnom výživnom v sume 355,12 eura. Vzhľadom na výšku nedoplatku povolil súd prvého stupňa

vo výroku III. otcovi nedoplatok zaplatiť v primeraných splátkach po 30 eur mesačne.

Pokiaľideoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostikmaloletémudieťaťunačaspoprávoplatnosti
rozsudku,súdprvéhostupňadospelkzáveru,žezvereniemaloletéhodostriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov bude v najlepšom záujme maloletého a budú tak lepšie zabezpečené jeho potreby,

ako by to bolo v prípade jeho zverenia do výlučnej starostlivosti matky. Zverenie dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na
presne stanovené časové obdobie. Ideálnym prípadom je dohoda rodičov o takejto forme starostlivosti
o dieťa, avšak ani v prípade, že záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, nie je to
automaticky dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia. Aj v uvedenom prípade súd musí skúmať, či

bude striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti sú spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov
o osobnú starostlivosť a najmä, striedavá osobná starostlivosť musí byť v záujme maloletého dieťaťa.
Súd musí prihliadnuť na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Predpokladom pre

nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je, že musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako je tomu
pri osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Ďalším nevyhnutným predpokladom je, že striedavá
osobná starostlivosť musí vyhovovať osobnosti dieťaťa. V tejto súvislosti je nutné skúmať dôvody a
vyhodnotiť ich ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Súd prvého stupňa zdôraznil, že striedavá
osobná starostlivosť je považovaná za najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloleté dieťa, má prednosť

pred zverením dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, ak je splnená podmienka, že bude v
záujme maloletého dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť vyjadruje skutočnosť, že dieťa potrebuje
nielen matku, prípadne nielen otca, ale potrebuje oboch rodičov a že pre maloletého je najlepšie, ak má
rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, a ak sa obaja rodičia podieľajú na jeho výchove. Súd prvého stupňa
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať,

keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výchovný potenciál rodičov je rovnaký, pričom u
každého z nich sú ako pozitíva, tak i výchovné riziká (ktoré sú u každého - ako znalkyňa podotkla), medzi
obomarodičmiamaloletýmjeporovnateľnývzťah.Zároveňbolopriznaleckomvyšetrenípreukázané,že
maloletý,ktorýjevsúčasnostivosobnejstarostlivostimatky,verbálneajneverbálnepreferujeotcaajeho
starostlivosť, domáha sa jeho prítomnosti, bývania u neho, na separáciu od neho reagoval negatívne. V

záujme zdravého vývinu maloletého je, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia rovnakým dielom,
nakoľko bolo v konaní preukázané, že dôvody zvýšenej agresivity maloletého je potrebné hľadať, nie
u otca, ale vo výchovnom pôsobení matky, ktorá sa o maloletého prevažne stará, keď tiež negatívne
ladenie v domácnosti matky proti otcovi môže podľa znalkyne ústiť do predmetných prejavov správania
maloletého. Matka v konaní spochybňovala výchovné prostredie otca, znaleckým dokazovaním ani inak

však nebolo preukázané, že by sa otec prejavoval spôsobom typickým pre niektoré z radikálnych hnutí,
že by negatívne vplýval na maloletého. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že výchova matky v
súčinnosti s jej rodičmi je nepostačujúca a je potrebné zapojiť do výchovy maloletého i otca. Rodičia sa
navzájom obviňovali zo slabej starostlivosti o zdravie maloletého, k čomu súd prvého stupňa uviedol,že mal za preukázané, že obaja rodičia sa o zdravotný stav maloletého primerane starajú, nebolo
preukázané zanedbávanie zdravotnej starostlivosti o maloletého ani zo strany jedného z rodičov, táto je
primárne zabezpečovaná zo strany matky (čo je pochopiteľné, nakoľko má maloletého vo svojej osobnej

starostlivosti). Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov považoval súd
prvého stupňa za odôvodnené aj s poukazom na to, že hoci matkino psychické ochorenie jej v súčasnosti
nebráni v riadnej starostlivosti o maloletého a nijako ju neobmedzuje, ide o ochorenie nevyliečiteľné,
ktoréhovývojsanedápredpovedať,aniejemožnévylúčiťzopakovanieakútnejfázy(hocijesamozrejmé
želanie, aby sa tak nestalo). Je potom v záujme maloletého, aby bol medzi ním a otcom vytvorený taký

vzťah, ako medzi maloletým a matkou, aby v prípade zhoršenia zdravotného stavu matky automaticky
prevzal starostlivosť o maloletého otec. Nie je dôvod, aby v uvedenom prípade prevzali starostlivosť o
maloletého rodičia matky, ako tomu bolo v roku 2012, keď je tu druhý spôsobilý rodič. Súd prvého stupňa
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 97/2013-67 zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého „Súd
je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, resp. § 100
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek

a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých
zdrojov ich názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.“ V súlade s § 43 ods.
1 Zákona o rodine bol zisťovaný názor maloletého, pričom tento bol s prihliadnutím na jeho vek zisťovaný
v rámci vyšetrenia u znalkyne PhDr. Marty Halašovej, a nie pred súdom. U znalkyne sa maloletý vyjadril
tak, že chce bývať s otcom, keď zároveň v teste rodinného systému FAST maloletý neverbálne vyjadril

bližší vzťah k otcovi, prejavoval voči nemu výrazný príklon a pri odlúčení od otca reagoval negatívne.
Hoci názor maloletého vzhľadom k jeho veku nemôže byť jediným kritériom pre posúdenie vhodnosti
striedavejosobnejstarostlivosti,súdprvéhostupňakonštatoval,ženiejemožnéopomínaťcitovépotreby
maloletého. Z prejavov maloletého je zrejmé, že má k otcovi výrazný citový vzťah, ktorý je potrebné
saturovať pre zdravý emocionálny vývoj maloletého. Aj z tohto dôvodu považoval súd striedavú osobnú

starostlivosť o maloletého za najvhodnejšiu formu starostlivosti. Zároveň súd prvého stupňa poukázal
na to, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že matka je výrazne negatívne naladená voči
otcovi, čo dovoľuje konštatovať, že môže z jej strany dochádzať k (možno nevedomému, ale znalkyňa
pripustila aj vedomé) negatívnemu ovplyvňovaniu vzťahu maloletého k otcovi. Aj zo skutočnosti, že
matka navrhla pomerne úzky styk otca so synom, mal súd prvého stupňa za to, že matka si neuvedomuje

alebo nechce uvedomiť dôležitosť otca pre zdravý vývin maloletého, a že zverením maloletého do
výlučnej starostlivosti matky by mohlo dôjsť k narušeniu vzťahu medzi otcom a synom. Pokiaľ ide o
praktické otázky striedavej osobnej starostlivosti, bydliská oboch rodičov sú v relatívnej blízkosti, ako
aj v blízkosti materskej školy a neskôr základnej školy maloletého. Podmienky u oboch rodičov boli
prešetrené kolíznym opatrovníkom, ktorý ich považoval u oboch za vhodné pre maloleté dieťa. V prípade

zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak ako matke so starostlivosťou
o maloletého vypomáhajú jej rodičia, môžu otcovi v prípade potreby vypomôcť so starostlivosťou jeho
rodičia. Súd prvého stupňa poukázal na vyjadrenie zamestnávateľa otca, ktorý uviedol, že rozdelenie
zmien sa vypracováva na začiatku mesiaca, pričom nočné služby sú rozdeľované podľa potreby a s
prihliadnutím na možnosti jednotlivých zamestnancov. Aj z jeho ďalšieho vyjadrenia bolo súdu prvého

stupňa zrejmé, že zamestnávateľ otca je ústretový, že pri vypracúvaní harmonogramu prihliada na
možnosti zamestnancov a otec tak bude schopný si v prípade potreby vymeniť zmenu s kolegom, ako
to sám deklaroval. V zásade je nedostatočná komunikácia medzi rodičmi prekážkou pre nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa však poukázal na to, že je potrebné prihliadať na
všetkyokolnostiprejednávanéhoprípadu.Vprejednávanejvecidospelkzáveru,ženariadeniestriedavej

osobnej starostlivosti až po odstránení problémov v komunikácii rodičov by mohlo viesť k tomu, že by
vhodné podmienky pre takúto formu starostlivosti nenastali nikdy, nakoľko z celého konania je zrejmé, že
matka komunikáciu s otcom odmieta už viac ako 3 roky. Znalkyňa na pojednávaní tiež vyjadrila obavu, že
v prípade zverenia maloletého do výlučnej starostlivosti matky, nebude táto motivovaná ku komunikácii
s otcom. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že napriek problémom v komunikácii medzi rodičmi,

prevažujú vyššie uvádzané dôvody pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti (potreba
výchovného pôsobenia aj zo strany otca, citové potreby maloletého, ochorenie matky), a preto je
potrebné odstraňovať problémy s nedostatočnou komunikáciou popri zverení maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti. V súvislosti s tým súd prvého stupňa poukázal na vyjadrenie znalkyne, že
„pokiaľ bude komunikácia medzi rodičmi zlá, akákoľvek forma starostlivosti o maloletého môže viesť

k narušeniu jeho vývinu, minimálne destabilizácii“. Z uvedeného je zrejmé, že riziká nedostatočnej
komunikácie nie je možné vzťahovať iba k striedavej osobnej starostlivosti, ale sú prekážkou pre
akúkoľvek formu starostlivosti, pričom však súd o niektorej z foriem starostlivosti rozhodnúť musí. Ak
teda nedostatočná komunikácia bráni akejkoľvek forme starostlivosti a zároveň nič iné nebráni striedavejosobnej starostlivosti, pričom súd prvého stupňa mal za preukázané, že práve zverením maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti budú najlepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa, jeho zdravý
fyzický a psychický vývoj, nevidí dôvod túto formu starostlivosti neurčiť. Súd prvého stupňa poukázal

na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2661/2010, podľa ktorého „nemožno vylúčiť, že práve medzi
rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom na motiváciu na to,
aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme
naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil.“ Nakoľko matka
už viac ako 3 roky s otcom riadne nekomunikuje, pričom komunikáciu odmieta, mal súd prvého stupňa za

to, že v súlade s nálezom ÚS ČR je dôvodné nariadenie striedavej osobnej starostlivosti za súčasného
uloženia výchovného opatrenia za účelom odstraňovania tejto prekážky. Súd prvého stupňa neuznal
obranu matky, že bude komunikovať s otcom iba za určitých podmienok (ospravedlnenie), pretože i keby
matka vnímala komunikáciu otca ako urážlivú a nevhodnú, musí si uvedomiť, že sa jej vyhýbať nemôže,
pretože komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie zdravého vývoja
ich spoločného maloletého syna. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov zveril súd prvého stupňa vo

výroku IV. maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, dospejúc z vykonaného
dokazovania k záveru, že boli naplnené zákonné podmienky, a síce že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o maloletého záujem, jeden z rodičov navrhuje
striedavú osobnú starostlivosť, pričom zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je
v jeho záujme a takto budú lepšie zaistené jeho potreby ako výchovné, tak i citové. Pokiaľ ide o intervaly,

za optimálne vzhľadom k veku maloletého považoval súd striedanie po týždni, keď určenie párneho
a nepárneho týždňa pre toho ktorého rodiča vyplýva zo skôr nariadeného predbežného opatrenia, z
ktorého je zrejmé, že odporcov krátky týždeň je týždňom nepárnym, preto súd určil starostlivosť matky
na týždeň párny a starostlivosť otca na týždeň nepárny. Vo výroku IV. zároveň rozhodol o zastupovaní
a spravovaní majetku maloletého v bežných veciach každým z rodičov, nakoľko obaja rodiča sú k

tomuto spôsobilí, pričom v prípade nie bežných vecí bude potrebná dohoda oboch rodičov. Preukázané
čisté mesačné príjmy matky a otca nie sú v porovnateľnej výške, nakoľko otec má čistý mesačný
príjem (852,48 eura) vo výške dvojnásobku čistého mesačného príjmu matky (360,73 eura), súd prvého
stupňa tak mal za to, že je potrebné určiť výživné otca na maloletého počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Výživné otca stanovil súd prvého stupňa vo výroku V. rozsudku vo výške 50,00

eur mesačne, ktoré výživné považuje za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako aj nákladom
na maloletého, a postačujúce na to, aby bola matka počas času, keď bude mať maloletého vo svojej
osobnej starostlivosti, schopná spolu s finančným podieľaním sa na výžive maloletého zo svojho príjmu
a prídavkov na dieťa uhrádzať náklady na maloletého počas zabezpečovania starostlivosti o neho. Za
odôvodnené náklady na maloletého súd prvého stupňa považoval náklady v celkovej výške 215 eur, ku

ktorým pripočítal náklady na logopédiu v sume 16 eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 231 eur
mesačne. Ak sa od tejto sumy odráta prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura, na zvyšnej sume by sa
mali obaja rodičia podieľať v polovici, t.j. sumou cca 105 eur. Nakoľko však príjem matky predstavuje
cca polovicu príjmu otca, je potrebné, aby v približne polovici na ňu pripadajúcich nákladov sa na týchto
podieľal otec aj počas doby, kedy bude maloletý v starostlivosti matky, keď súd prvého stupňa poukázal

na to, že na nákladoch sa majú rodiča podieľať podľa svojich možností, ktoré sú u rodičov rozdielne.
Takto budú náklady na maloletého vykryté tak, že budú hradené z prídavku na dieťa v sume 23,52 eura,
z výživného otca 155 eur (105 eur + 50 eur) a z výživného matky v sume 55 eur. Pokiaľ ide osobnú
starostlivosť rodičov o maloletého počas letných prázdnin, prípadne o styk druhého rodiča s dieťaťom v
tomtoobdobí,súdprvéhostupňatotoobdobieosobitneneupravoval,nakoľkotýždňovéintervalyosobnej

starostlivosti považuje za primerané aj pre letné obdobie, pretože umožňujú každému z rodičov stráviť
s maloletým i prípadnú dovolenku, pričom interval odlúčenia maloletého od druhého rodiča na týždeň
považoval za optimálny aj vzhľadom k veku maloletého. Pokiaľ ide o vianočné a novoročné sviatky,
súd prvého stupňa vo výroku VI. upravil počas striedavej osobnej starostlivosti styk rodiča, ktorý v
uvedenom čase nebude mať maloletého vo svojej starostlivosti, s maloletým, aby tak bolo zabezpečené

spravodlivé trávenie sviatočných dní ako maloletému, tak obom rodičom. Znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, pričom uvedené bolo zrejmé aj z konzultácie u psychológa RPPS na ÚPSVaR Trnava, že
vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú narušené, títo nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, pričom
aj podľa vyjadrenia znalkyne ide o problém, ktorý je potrebné riešiť nielen v súvislosti so striedavou
osobnou starostlivosťou, ale v prípade akéhokoľvek modelu starostlivosti o dieťa. Vzhľadom k tomu, že v

konaní bolo preukázané, že komunikácia rodičov nie je vhodná, za účelom zlepšenia tejto komunikácie,
zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia
v prospech maloletého dieťaťa, uložil súd prvého stupňa rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré im bude poskytnuté v rozsahu 12 hodínpočnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej
komunikácie medzi rodičmi a lepšie vzájomné sa rešpektovanie v roli rodiča maloletého. Právne svoje

rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(v ďalšom texte „O.s.p.“), § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. O trovách štátu, ktoré

vznikli v dôsledku znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD., rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 148 O.s.p.. Náklady na znalecké dokazovanie vykonané uvedenou znalkyňou boli
vo výške 720,54 eura, polovica pripadajúca na otca predstavuje sumu 360,27 eura. Keďže z uvedenej
sumy uhradil otec preddavok v sume 250 eur, súd prvého stupňa ho vo výroku IX. zaviazal na náhradu
trov štátu vo výške 110,27 eura (360,27 - 250), pričom s prihliadnutím na výšku sumy mu s poukazom
na § 160 ods. 1 O.s.p. určil na zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku,

ktorú sumu je potrebné uhradiť na účet Okresného súdu Trnava. Nakoľko matka bola oslobodená od
súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd vo výroku X. štátu voči matke právo na náhradu trov konania
s poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p. nepriznal.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote napadla odvolaním matka v časti zverenia

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (výrok IV.), v časti povinnosti otca prispievať na
výživu maloletého sumou 50 eur mesačne (výrok V.), v časti úpravy styku rodiča, ktorý nebude mať
maloletého vo svojej osobnej starostlivosti (výrok VI.), v časti uloženia výchovného opatrenia rodičom
maloletého (výrok VII.) a v časti trov konania účastníkov (výrok VIII.). Odvolanie odôvodnila tým že
súd prvého stupňa napriek tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Základné
pochybenie súdu prvého stupňa vzhliadla v tom, že rozhodol o zverení maloletého C. do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, pričom takýto postup súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanovením
§ 24 ods. 2 Zákona o rodine a s vykonaným dokazovaním, ako aj so znaleckými posudkami MUDr.
Ľubice Ondrisovej a PhDr. Marty Halašovej PhD.. Súd prvého stupňa pri odôvodnení svojho rozsudku

poukázal na veľmi sporné a nepreukázané názory znalkyne PhDr. Halašovej, PhD., uvedené v závere
znaleckého posudku, napríklad že zvýšená agresivita dieťaťa môže byť odrazom jeho vnútorného
napätia, súvisiaceho s negativitou v jeho výchovnom prostredí, ako aj skutočnosť, že znalkyňa nezistila,
že by negatívna sebaprezentácia otca na webovej stránke ovplyvnila akokoľvek stav maloletého, ako
aj to, že vyslovila nesprávny predpoklad že som to bola ja, ktorá je vinná za zhoršenie komunikácie s

otcom a že mám k otcovi až nenávistný vzťah. Podstatou znaleckého posudku PhDr. Halašovej, PhD.
je však znalecký záver, že bola zistená podstatná prekážka pre zverenie maloletého C. do striedavej
starostlivosti rodičov spočívajúca v tom, že rodičia medzi sebou nekomunikujú. Zároveň znalkyňa
konštatovala, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je komplikované uvedenými zdravotnými
problémami maloletého (ťažkosti maloletého C. v oblasti reči, potrebnosť odborného prístupu ku korekcii

rečového prejavu, hyperaktivita a pomočovanie). Súd prvého stupňa si tieto dve základné prekážky
nariadenia striedavej osobnej starostlivosti vyjadrené v závere znaleckého posudku buď neuvedomil
alebo ich úmyselne bagatelizoval a tým vedome postupoval proti znaleckému posudku PhDr. Halašovej,
PhD.. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že základným problémom medzi rodičmi je hrubé správanie
sa otca voči nej. Matka tiež uviedla, že pokiaľ súd prvého stupňa za uvedených skutkových zistení

rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti rodičov, hrubo pochybil, pretože táto neprichádza do úvahy
a je nezákonná, a to vzhľadom na stanovisko znalca PhDr. Halašovej, PhD. A vzhľadom na známy
zdravotný stav maloletého C. s prihliadnutím na ustanovenie paragrafu 24 ods. 2 Zákona o rodine.
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého C. nie je a ani nemôže byť v záujme maloletého
dieťaťa, pretože otec okrem negatívnej sebaprezentácie nie je schopný výchovne pôsobiť na maloletého

C., učiť sa s ním, čítať mu rôzne knižky a tak pôsobiť na jeho vedomostný rozhľad a rast. Súd prvého
stupňa si zrejme neuvedomil, že v centre pozornosti je maloleté choré dieťa s hyperaktivitou a s
ďalšími pridruženými chorobami, ktoré vyžaduje osobitný prístup pri výchove, čoho otec nie je schopný.
Matka tiež poukázala na skutočnosť, že výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti absolvovať 12
hodín psychologického poradenstva s účinnosťou po právoplatnosti rozsudku za účelom zlepšenia

vzájomných komunikácie a vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého je formalistické.
Nemôže byť zmysluplné takéto výchovné opatrenie až po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa
mal správne postupovať tým spôsobom, že pred vynesením rozsudku mal uložiť povinnosť zúčastniť sa
psychologického poradenstva. Matka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňatak, že vyhovie jej návrhu po jeho upresnení podaním zo dňa 24. júla 2015 a zaviaže otca k náhrade
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal pritom na znalecký posudok podaný v
priebehu konania.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné, je

založené len na subjektívnych pocitoch matky a neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, spôsobilé
spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa otec považuje
za vecne i právne správny, zdôraznil, že súd prvého stupňa sa predmetnou vecou zaoberal mimoriadne
dôkladne, vykonal obsiahle dokazovanie, dôkladne sa vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami
i vykonanými dôkazmi, veľmi podrobne svoj záver zdôvodnil a presvedčivo vyargumentoval, vrátane
podpory relevantnou judikatúrou. Poukázal na skutočnosť, že matka ani reálne nebola schopná vytknúť

napadnutému rozsudku relevantnú vadu a jej odvolanie stojí na čisto subjektívnych názoroch a pocitoch.
Len polemizuje so závermi znalkyne, pričom vyjadruje svoje odlišne osobné presvedčenia, avšak bez
konkrétnych odborných výhrad a argumentov. Poukázal tiež na skutočnosť, že z rozsiahleho odvolania
cítiť nenávisť matky voči jeho osobe, keď ho viní úplne zo všetkého negatívneho a nepripúšťa si ani
najmenší podiel viny na aktuálnej situácii a na neexistujúcej komunikácii. Týmto v podstate jednoznačne

potvrdzuje závery súdu prvého stupňa a znaleckého dokazovania, že je to práve jej nepriateľský postoj
vočiosobeotca,výhradnéobviňovanieotcaajejneschopnosťaneochotakomunikovať,ktorésúnaujmu
ďalšieho riadneho vývoja maloletého. Za správne považuje otec aj ostatné napadnuté výroky rozsudku
súdu prvého stupňa. Nariadené výchovné opatrenie je podľa názoru otca jediným spôsobom, ktorým
možno matku prinútiť komunikovať s ním. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.

Matka vo svojom stanovisku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné
odporúčanie kolízneho opatrovníka adresované odvolaciemu súdu, ktorým navrhuje potvrdiť zjavne
nezákonný rozsudok. Podľa matky je smutné, že kolízny opatrovník neprichádza s vlastným názorom,

neprichádza s vlastnou analýzou príčin nekomunikácie medzi rodičmi, ale len mechanicky odpisuje
názory znalkyne, na ktoré poukazuje. Pritom priamo v konaní kolízny opatrovník navrhol, aby
maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, pretože pre vyťaženosť otca by sa
striedavá starostlivosť nemohla realizovať. Kolízny opatrovník nevysvetlil, na základe čoho zmenil svoje
stanovisko.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez

nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa je v odvolaním napadnutých častiach vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto
rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bol rozvod manželstva účastníkov o úprava pomerov

rodičov k maloletému C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov.
Predmetom tohto odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého
stupňa, ktorý maloletého do právoplatnosti rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil
povinnosť platiť výživné v sume 170 eur spolu s nedoplatkom na výživnom, po právoplatnosti rozsudku
zveril mal. C. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. C.

v sume 50 eur, upravil styk rodiča, ktorý nebude mať maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, uložil
rodičom výchovné opatrenie a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a štátu.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôrazneniesprávnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky
odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:
Matka vo svojom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Rozhodnutie o zverení
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 Zákona
o rodine, s vykonaným dokazovaním, ako aj so znaleckými posudkami MUDr. Ľubice Ondrisovej a
PhDr. Marty Halašovej PhD.. Znalkyňa PhDr. Halašová, PhD. zistila podstatnú prekážku pre zverenie
maloletého C. do striedavej starostlivosti rodičov - rodičia medzi sebou nekomunikujú. D. znalkyňa

konštatovala, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je komplikované zdravotnými problémami
maloletého. Pokiaľ súd prvého stupňa za uvedených skutkových zistení rozhodol o striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, hrubo pochybil, pretože táto neprichádza do úvahy a je nezákonná. Striedavá
osobná starostlivosť rodičov o maloletého C. nie je a ani nemôže byť v záujme maloletého dieťaťa,
pretože otec nie je schopný výchovne pôsobiť na maloletého C.. Rozhodnutie o výchovnom opatrení
nie je zmysluplné.

Odvolateľka namietala, že rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnych skutkových
zisteniach(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p.).
Podstata odvolacieho dôvodu, podľa ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa

pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, nariadením znaleckého dokazovania, vypočul znalkyne a
oboznámil sa s predloženými listinami a obsahom pripojeného spisu. V odôvodnení svojho rozhodnutia

vyčerpávajúcim spôsobom, jasne a výstižne vysvetlil, z ktorých dôkazov pri svojom rozhodnutí
vychádzal, ktoré zo zistených skutočností považoval za významné pre rozhodnutie a ktoré nie. Uviedol
úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom tieto úvahy sú logické a vnútorne si neprotirečia.
Je potrebné konštatovať, že dôkazy, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal - najmä výsluchy účastníkov
a výsledky znaleckého dokazovania vyhodnotil správne, pričom vychádzal zo skutočností, ktoré z

vykonaného dokazovania vyplynuli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah odvolania matky,
ktorýjezveľkejčastitotožnýsjejvyjadrenímkznaleckémuposudkuPhDr.MartyHalašovejPhD.,vrámci
ktoréhomatkapolemizujesozávermiznalkyne.Stýmitonámietkamimatkysavysporiadalužsúdprvého
stupňa v napadnutom rozsudku. Podstatnou časťou konania pred súdom prvého stupňa bolo zistenie, či
je v záujme maloletého striedavá osobná rodičovská starostlivosť. Vzhľadom k okolnostiam veci (najmä

tvrdenia matky o negatívnom vplyve otca na maloletého, jeho nespôsobilosti na výchovu maloletého,
psychické ochorenie matky, zdravotné problémy maloletého a jeho problematické správanie) bolo
potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie vhodnosti striedavej rodičovskej starostlivosti,
resp. zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Na posúdenie tejto otázky sú potrebné
odborné znalosti, preto v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 O.s.p. ustanovil súd prvého stupňa znalkyňu

PhDr. Martu Halašovú, PhD., súdnu znalkyňu v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia. Znalkyňa podala znalecký posudok, ktorým
odpovedala na otázky položené jej súdom prvého stupňa, bola vypočutá na pojednávaní, na ktorom
jej účastníci kládli otázky. Otázky súdu a účastníkov zodpovedala na základe a s využitím svojichodborných znalostí, posudzovanie úrovne ktorých nie je v právomoci súdu ani účastníkov konania.
Názory matky obsiahnuté v jej vyjadrení k uvedenému znaleckému posudku a aj v odvolaní proti
napadnutému rozsudku sú prejavom jej laického, subjektívneho vnímania skutočností. Pokiaľ matka

so závermi znaleckého dokazovania nesúhlasila, mala možnosť domáhať sa preskúmania uvedeného
znaleckého posudku iným znalcom v zmysle ustanovenia § 127 ods. 2 O.s.p., toto svoje zákonné
oprávnenie nevyužila. Nie je tak možné súhlasiť s odvolacím dôvodom matky, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia súdu
prvého stupňa, ktoré tento súd viedli k napadnutému rozhodnutiu, vyplývajú z vykonaných dôkazov,

pričom tieto dôkazy boli vykonané spôsobom, ktorý procesná norma predpokladá a tieto dôkazy boli aj
správne vyhodnotené.
Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav
alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 24 ods.
1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 6, § 75 ods. 1.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zistenie, či bude v záujme maloletého striedavá
osobná starostlivosť, pričom postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami (najmä § 24 a §

62 Zákona o rodine). Citované zákonné ustanovenia správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav.
Neobstojí teda ani ďalší odvolací dôvod matky o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého
stupňa.
K ďalším odvolacím námietkam matky, smerujúcim k nekomunikácii rodičov ako prekážky pre zverenie
maloletého C. do striedavej starostlivosti rodičov a zdravotným problémom maloletého ako komplikácii

striedavej osobnej starostlivosti odvolací súd uvádza nasledovné:
Pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je podstatné zistenie, či sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať, majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, táto
starostlivosť je v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa (zákonné predpokladyvyplývajúcezustanovenia§24ods.2Zákonaorodine).Nedostatočnákomunikáciarodičovsamaosebe
nie je prekážkou striedavej osobnej starostlivosti, ak sú splnené vyššie citované zákonné predpoklady
(porovnaj napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 zo dňa 18.08.2010). Z vykonaného

dokazovania, najmä zo znaleckého posudku je zrejmé, že všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady
splnené sú, najmä - striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého C.. Rodičia práve v jeho
záujme sú povinní vzájomnú komunikáciu upraviť do tej miery, aby praktickou prekážkou striedavej
osobnej starostlivosti nebola. K tomuto má dopomôcť práve aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o
výchovnom opatrení, ktoré rodičom uložil. Preto je nedôvodná aj odvolacia námietka matky o tom, že

nariadené výchovné opatrenie nie je zmysluplné. Podobne aj zdravotný stav maloletého - tento by
bol prekážkou striedavej osobnej starostlivosti len v tom prípade, ak by striedavá osobná staostlivosť
bola pre dieťa neprimerane zaťažujúcou v dôsledku jeho špecificky nepriaznivého zdravotného stavu.
Ťažkosti maloletého C. v oblasti reči, potrebnosť odborného prístupu ku korekcii rečového prejavu,
hyperaktivita a pomočovanie nie sú ťažkosťami takého charakteru, že by striedavá starostlivosť
maloletého neprimerane zaťažovala. Z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť ani oprávnenosť

tvrdenia matky o tom, že otec nie je schopný výchovne pôsobiť na maloletého C.. Zo znaleckého
dokazovania (znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD.) vyplynulo, že rodičia majú porovnateľný výchovný
potenciál.
Odvolací súd napokon poukazuje aj na Dohovor o právach dieťaťa (čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1), z ktorého
vyplýva, že základným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých detí a základným

zmyslom starostlivosti o ne musí byť práve záujem dieťaťa, ako aj na čl. 32 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd, podľa ktorého starostlivosť o deti a výchova sú právom rodičov a deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.