Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/511/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206222028
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206222028.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: E. E., Z. Š.
XX, Z. proti odporcom: 1/ L. L., Z. K. XX, W. a 2/ B.. X. L., Z. K. XX W., zast. Advokátskou
kanceláriou Záhoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13 v Bratislave, v konaní o zaplatenie
1.825.665,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. septembra 2012, č. k. 50C/53/2008-403, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. septembra
2012, č. k. 50C/53/2008-403 v časti, v ktorej boli odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť navrhovateľovi

spoločne a nerozdielne 1.825.665,54 eur spolu s 12 % - ným úrokom z omeškania ročne od 01.04.2004
až do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

V časti, v ktorej boli odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania vo výške 16.596,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu
prvého stupňa z r u š u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne 1.825.665,54 eur spolu s 12 % - ným úrokom z omeškania ročne od 01.04.2004
až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16.596,95 eur, v lehote troch dní odo dňa
právoplatnostirozsudku.Súdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ženavrhovateľsa
návrhom zo dňa 18.09.2006 domáhal zaplatenia pôvodne 55.000.000,- Sk (1.825.665,54 eur) s titulom
poskytnutia pôžičky odporcom v 1/ a 2/ rade, spolu s príslušenstvom k istine. Zároveň poukázal na v
poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa pod č.k. 50C/53/2008-257, v spojení s opravným uznesením

č.k. 50C/53/2008-267, ktorým boli odporcovia v 1/ a 2/ rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi žalovanú
sumu spolu s 12 % - ným úrokom. Odvolací súd uznesením č.k. 15Co/265/2009-290 rozsudok spolu s
opravným uznesením súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa
následne vykonal a doplnil dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa a odporcov v 1/ a 2/ rade i
výpoveďami svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, uznanie dlhu zo dňa 04.07.2001,
28.11.2001, 13.09.2002, 24.02.2003, 02.06.2003 a 09.09.2003. Súd prvého stupňa uviedol, že dňa
09.09.2003 podpísal navrhovateľ s odporcami v 1/ a 2/ rade ako fyzickými osobami uznanie dlhu, v

zmysle ktorého odporcovia v 1/ a 2/ rade uznali dlh v sume 55.000.000,- Sk voči navrhovateľovi a
zaviazali sa ho splatiť v lehote do 31.12.2003. Na tejto listine sa odporca v 1/ rade dlh v hodnote
55.000.000,- Sk zaviazal istiť majetkom spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., so sídlom na Michalskej
73, Kežmarok a majetkom spoločnosti LAMAČSKÁ, s.r.o., so sídlom Lamačská 8, Bratislava a toaj v prípade predaja tohto majetku inej osobe. Podpisy účastníkov úkonu boli overené notárom. Na
pojednávaní odporca v 1/ rade uviedol, že finančné čiastky mu boli zapožičané a jednotlivé pôžičky
nepopiera. Popiera ale uznanie celkového dlhu v sume 55.000.000,- Sk, pretože je to podľa neho

neplatný právny úkon. Odporca v 1/ rade neplatnosť odôvodnil tým, že tento právny úkon nebol urobený
vážne. Rovnako sa vyjadrila i odporkyňa v 2/ rade. Zároveň súd prvého stupňa poukázal i na zápisnicu
zo zasadnutia VZ spoločnosti VUIS NOVA spol. s r.o. zo dňa 19.06.2002 súd zistil, že odporcovia v
1/ a 2/ rade ako spoločníci uvedenej spoločnosti odsúhlasili predaj svojich obchodných podielov na
navrhovateľa(podpisybolioverenénotárom),očombolaspísanázmluvaoprevodeobchodnéhopodielu

dňa 19.06.2002 v celkovej sume 12.000.000,- Sk (obchodný podiel odporcu v 1/ rade v sume 8.540.000,-
Sk a obchodný podiel odporkyne v 2/ rade v sume 3.600.000,- Sk). Následne podľa zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 20.04.2004 odporca v 1/ rade previedol na W.. O. M. obchodný podiel
v sume 8.540.000,- Sk. Počas vykonávania dokazovania nebolo spochybnené, že odporcovia v 1/ a
2/ rade sú manželia a mali aj spoločný podiel v spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., na Lamačskej 8
v Bratislave, pričom odporca v 1/ rade bol konateľom v tejto spoločnosti. Podľa výpisu z Obchodného

registra je v súčasnosti jediným spoločníkom tejto spoločnosti W.. O. M. a to od 27.05.2004. K návrhu
navrhovateľ priložil odborné posudky troch nezávislých advokátskych kancelárií, súdu predložil k
nahliadnutiu podklady o jeho majetku, účtoch, podieloch a vlastníctve akcií. O stave jeho majetku v
základnej miere bola oboznámená aj právna zástupkyňa odporcov v 1/ a 2/ rade na pojednávaní dňa
18.02.2009. Na otázku súdu, či predložené listiny o uznaní dlhu od roku 2001 majú tvoriť súhrn dlhu v

hodnote 55.000.000,- Sk, t.j. v hodnote žalovanej istiny uviedla, že keď dlh presiahol sumu 12.000.000,-
Sk,takbolispisovanépostupneďalšieuznaniadlhuatietonapokonnarástliaždovýšky55.000.000,-Sk.
Navrhovateľ do súdneho spisu založil písomné listiny o tom, že odporca v 1/ rade odkúpil od FNM SR
spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o., na Lamačskej ceste č. 8 v Bratislave s odsúhlasenými investíciami v
sume4.019.753,-Skkudňu04.08.1999.Ďalejzpredloženýchlistínsúdzistil,žespoločnosťVUISNOVA,

spol. s r.o. mala nedoplatky v Sociálnej poisťovni, a.s., ako aj, že Okresný súd v Košiciach prijal návrh
na vykonanie zmeny v Obchodnom registri s tým, že navrhovateľ má byť zapísaný ako nový spoločník
v spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., Michalská 73, v Kežmarku s výškou vkladu 12.200.000,- Sk.

Zároveň súd prvého stupňa vypočul svedkov R.. W. Š., ktorý síce nevidel, že by sa finančná hotovosť

odovzdávala,alesvedoksipamätá,ženastretnutiach,naktorýchsadvaažtrikrátzúčastnil,odporcav1/
radedoslovnepovedal„pánE.pripravtepeniaze,trebazaplatiťposchodie“.Zároveňbolvypočutýsvedok
R.. O. W., ktorý potvrdil, že bol osobne prítomný na stretnutiach a fyzickom odovzdávaní finančných
prostriedkov odporcovi v 1/ rade, keď navrhovateľa na stretnutia viezol autom. Finančné prostriedky
sa prenášali v kufríku, boli prepáskované alebo zagumičkované najmä vtedy, keď boli veľké hotovosti.

Potvrdil, že finančné prostriedky sa poskytovali, keď sa viedla exekúcia na majetok odporcu v 1/ rade
a že sa dohadovali splátkové kalendáre. Potvrdil, že má vedomosť i o tom, že navrhovateľ odporcovi v
1/ rade zapožičiaval finančné prostriedky postupne podľa toho ako prebiehala výstavba a rekonštrukcia
novej budovy. Svedok R.. V. Č. potvrdil, že sa osobne zúčastnil na stretnutiach navrhovateľa s odporcom
v 1/ rade. Tiež bol požiadaný navrhovateľom, aby osobne odporcovi v 1/ rade odovzdával finančné

prostriedky vyššej sumy od 1.000.000,- Sk nižšie a to od roku 1999 vo O. Z.. Uviedol, že má vedomosť
o tom, že si písomne navrhovateľ a odporca v 1/ rade podlžnosti uznali. Tieto písomnosti boli uznávané
kontinuálne od roku 1999. Svedkovia R.. W. G. F. R.. B. V. (vypočutí dožiadaným Okresným súdom v
Žiline) uviedli, že nemajú vedomosť o rokovaniach medzi účastníkmi konania, poznajú odporcov v 1/ a
2/ rade, pre nich stavali stavbu firmu VIUS NOVA, spol. s r.o.. Svedok R.. G. si pamätal, že odporca v 1/

rade nemal finančné prostriedky na stavbu a spomínal, že si asi 5.000.000,- Sk od niekoho požičal.

Súd prvého stupňa uviedol, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2007 uzavretej
medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV, s.r.o. so sídlom Haburská 88/25, Bratislava (č.l.
276), navrhovateľ postúpil okrem pohľadávok voči odporcovi v 1/ rade aj pohľadávku na odporcov v 1/

a 2/ rade na základe pôžičky a uznania dlhu zo dňa 09.09.2003 v sume 55.000.000,- Sk. Odplata za
postúpenie pohľadávok podľa bodu 2 tejto zmluvy činila 1,- Sk pohľadávku. Z Dohody uzavretej medzi
navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV, s.r.o. dňa 24.01.2008 (č.l. 314), súd zistil, že účastníci
zmluvy v čl. 2 tejto dohody zrušili zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2007 a navrhovateľ
sa stal výlučným vlastníkom postúpených pohľadávok dňom podpisu, za čo mu postupník INFRASTAV,

s.r.o. vrátil odplatu v sume 1,- Sk v hotovosti.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 657 Obč. zák., § 524 ods. 1 a 2 Obč. zák., ust. § 558
Obč. zák. a § 37, 39 a § 517 ods. 2 Obč. zák..Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ zo svojho majetku bol schopný
poskytnúť odporcom v 1/ a 2/ rade vyššie finančné čiastky a tieto aj osobne alebo prostredníctvom

svedka R.. V. Č. odporcovi odovzdával. Zo spisu je tiež zrejmé, že spoločnosť VUIS NOVA mala
problémy s financiami, nielen na dostavbu administratívnej budovy, ale aj s exekútormi, Sociálnou
poisťovňou a pod..

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.04.1999 vyplýva, že odporca v 1/ rade si zapožičiaval finančnú čiastku

v sume 2.000.000,- Sk ako konateľ spoločnosti VSO Nova, s.r.o. ďalšími zmluvami o pôžičke zo dňa
01.08.1999 sumu 4.200.000,- Sk, zo dňa 01.09.1999 sumu 1.430.000,- Sk, zo dňa 01.11.1999 sumu
5.565.000,- Sk ako fyzická osoba a od 01.08.2001 uznával dlh ako fyzická osoba, pričom pri uznaní dlhu
istil svoj dlh majetkom spoločnosti VUIS NOVA spol. s r.o. ako konateľ spoločnosti. Všetky do súdneho
spisu založené uznania dlhu odporca v 1/ rade (i odporkyňa v 1/ rade dňa 02.06.2003 a 09.09.2003)
podpísali pred notárom. V konaní odporcovia nepreukázali súdu ani jedným relevantným dôkazom, že

písomné uznania dlhu považovali za neplatné, vrátane posledného uznania dlhu zo dňa 09.09.2003,
teda, že by sa domáhali relatívnej neplatnosti týchto úkonov. Neobstojí preto tvrdenie odporcov v 1/ a
2/ rade, že právny úkon, ktorým je uznanie dlhu dňa 09.09.2003 pred notárom, je neplatným právnym
úkonom, pretože z konania odporcov je zrejmé, že odporcovia v 1/ a 2/ rade už po druhý krát spoločne
uznávajú dlh a keďže právny úkon nebol urobený pod nátlakom, neobstojí ani argument, že išlo o akýsi

motivačný nástroj na vrátenie sumy 7.121.800,- Sk, pretože konanie v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok samo osebe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Ak odporcovia v 1/ a 2/ rade
tvrdia, že svojím prejavom vôle nechceli vyvolať právne následky, treba brať na zreteľ okolnosti prípadu,
povahu záväzku a dobromyseľnosť navrhovateľa.

Napokon súd prvého stupňa posudzoval platnosť právneho úkonu (ako prejudiciálne určenie platnosti
uznania dlhu zo dňa 09.09.2003) podľa § 39 Obč. zák. a dospel k záveru, že tento právny úkon nenapĺňa
zákonnú podmienku a to, že sa prieči dobrým mravom. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ a
odporca v 1/ rade min. od roku 1999 spolu bezproblémovo komunikovali, mali záujem uzavrieť zmluvu o
predajiobchodnéhopodieluspoločnostiVUISNOVAspol.sr.o.vprospechnavrhovateľaapretokonanie

navrhovateľa neodporuje zásadám slušnosti, úkon bol v písomnej forme predložený u notára, spĺňa
vážny záujem odporcov v 1/ a 2/ rade (o.i. už vo februári 2003 (zápisnica z VZ) a v júni 2003 (uznanie
dlhu) potvrdiť prejav vôle.

Pokiaľ zo súdneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ si sumu 55.000.000,- Sk mal uplatniť i v konkurznom

konaní proti úpadcovi VUIS NOVA, spol. s r.o., túto pohľadávku W.. O. M. namietal (namietal premlčanie
tejto pohľadávky voči úpadcovi). V konkurznom konaní pod sp. zn. 6K/15/2007 správca konkurznej
podstaty oznámil, že pohľadávka bola popretá. Súd prvého stupňa uvádza, že uznaním dlhu, urobeným
podľa §558 sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Je ale potrebné, aby
dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu aj výšky. Je nepochybné, že odporca v

1/ rade si požičiaval finančné hotovosti vyššej sumy od navrhovateľa, uznával to písomne od roku 2001
ako konateľ (neskôr s odporkyňou v 2/ rade ako fyzická osoba) a tvrdil, že tieto finančné prostriedky
vložil do spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. na výstavbu administratívnej budovy. Podľa vyjadrenia
odporcu v 1/ rade, ako i oznámenia správcu konkurznej podstaty spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o.
však tieto finančné prostriedky nie sú evidované v účtovníctve, t. j. finančné prostriedky spoločnosť

neprevzala. Z dikcie § 558 Obč. zák. tiež možno vyvodiť záver, že odporca v 1/ a 2/ rade vedeli o uznaní
premlčaného dlhu, preto ich uznanie má ten právny následok, že dlh v čase uznania trval. V danej veci
nie je podstatné, že dlh nevznikol, lebo nebola spísaná zmluva o pôžičke na sumu 55.000.000,- Sk, a
to v celosti, a že túto sumu odporcova v 1/ a 2/ rade fyzicky neprevzali. Zákon nevylučuje uznať viac
dlhov na základe ústnej dohody.

Súd prvého stupňa konštatoval, že z predloženej listiny označenej ako uznanie dlhu zo dňa 09.09.2003
pretojednoznačnevyplýva,žeideojednostrannýprávnyúkon,ktorýmodporcoviav1/a2/radeuznávajú
dlh v hodnote 55.000.000,- Sk. V tomto právnom úkone sú odporcovia označení ako fyzické osoby,
identifikovateľné rodným číslom, bydliskom. Ich podpisy sú overené notárom, teda verejným činiteľom.

Pokiaľ v písomnom uznaní dlhu na tejto listine je poznámka „tento dlh istím majetkom firmy VUIS NOVA,
spol. s r.o. so sídlom na Michalskej 73, Kežmarok a majetkom spol. LAMAČSKÁ s.r.o., Lamačská 8,
Bratislava a to aj v prípade predaja tohto majetku inej osobe“, takýto dodatok k prejavenej vôle fyzických
osôb nie je právnym úkonom právnickej osoby, t.j. konateľa uvedených spoločností, nakoľko absentujeforma prejavu vôle právnickej osoby v zastúpení jej konateľom (pečiatka, IČO a pod.). Podľa názoru
súdu takýto dodatok k prejavenej vôle je neplatným právnym úkonom, avšak prejav vôle fyzických osôb
uznávajúcich dlh spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Súd v danej veci tak posúdil tieto

dvaprávneúkonyvyjadrené najednejlistineakosamostatnéodsebanezávislevyjadreniavôleaprávny
úkon fyzických osôb posúdil ako platný právny úkon samostatne podľa § 41 Obč. zák.. Na námietku
vznesenú právnou zástupkyňou odporcov v 1/ a 2/ rade o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa
súd uvádza, že aktívna legitimácia navrhovateľa bola súdu dodatočne preukázaná predložením Dohody
zo dňa 24.01.2008 počas konania (v čase rozhodovania súdu nebola známa skutočnosť o postúpení

pohľadávky a zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky), pričom ustanovenia § 524 a nasl., v spojení s
§ 51 Obč. zák. neboli týmto právnym úkonom porušené.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. od
nasledujúceho dňa splatnosti dlžnej sumy, nakoľko odporcovia o dátume splatnosti k 31.12.2003 mali
vedomosť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16.596,95 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporca v 1/ a 2/ rade

prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu zamietne a odporcom prizná náhradu trov
odvolacieho konania. Mali za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec i právne posúdil. Uviedli, že dňa 09.09.2003
navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou VUIS NOVA, spol. s r.o. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal

tejto spoločnosti poskytnúť pôžičku 55.000.000,- Sk, ktorú si navrhovateľ uplatnil v konkurznom konaní;
pohľadávka navrhovateľa bola popretá z dôvodu premlčania. Existenciou zmluvy o pôžičke sa súd
prvého stupňa preto nevysporiadal správne. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, vzniká okamihom,
keď peniaze sú skutočne odovzdané veriteľom a aj skutočne prijaté dlžníkom. Z dokazovania je však
zrejmé, že pôžičku od navrhovateľa vo výške 55.000.000,- Sk nikdy nedostali a ani nikdy neprevzali

od navrhovateľa. Jediná pôžička, ktorú od navrhovateľa prevzali bola vo výške 7.121.800,- Sk a to tak
ako je uvedené v odpore zo dňa 25.07.2008. Dlžníkom navrhovateľa je preto spoločnosť VUIS NOVA,
spol. s r.o.. Súd prvého stupňa tiež nesprávne skúmal vyvrátiteľnosť právnej domnienky existencie
dlhu odporcov vo výške 55.000.000,- Sk a to z dôvodu, že sumu 55.000.000,- Sk od navrhovateľa
neobdržali. Zmluvou o pôžičke zo dňa 09.09.2003 odporcovia v konaní len preukazovali, že dlh vo výške

55.000.000,- Sk má spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o. a nie odporcovia ako fyzické osoby.

Súd prvého stupňa zároveň nesprávne vyhodnotil námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko
v čase podania žaloby navrhovateľ nebol hmotnoprávne aktívne legitimovaný, keď svoju pohľadávku vo
výške 55.000.000,- Sk v čase podania žaloby nevlastnil, ale už pred podaním žaloby ju postúpil tretej

osobe. Tiež nebol legitimovaný ani po tom, čo súdu predložil dohodu zo dňa 24.01.2008, na základe
ktorej malo dôjsť k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky navrhovateľa. Z tejto zmluvy o postúpení
pohľadávky totiž vyplýva, že na jej základe mal navrhovateľ postúpiť pohľadávku a postupník za túto
riadne zaplatil. Odporcovia poukázali na ust. § 559 ods. 1 a 2 Obč. zák., v zmysle ktorého splnením dlh
zanikne, dlh musí byť splnený riadne a včas. Odporcovia v 1/ a 2/ rade mali za to, že uzavretím zmluvy

o postúpení pohľadávky ako aj uhradením odplaty za postúpenie pohľadávky došlo k zániku záväzkov a
teda zmluvy ako takej. Nie je právne možné, aby následnou dohodou bola zrušená už zaniknutá zmluva.
Zároveň poukázali na ust. § 570 Obč. zák., v zmysle ktorého dohodou je možné zmeniť a prípadne aj
rušiť zmluvu výlučne počas trvania jej existencie a nie v čase zániku. Uviedli, že pri uzavieraní dohody
zo dňa 24.01.2008 nebola dodržaná ani forma zmluvy. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá

nielen v písomnej forme, ale aj s overenými podpismi jej účastníkov a preto dohoda, ktorá sa mala
týkať zmluvy o postúpení pohľadávky mala byť urobená v takejto forme. Dohoda o zrušení zmluvy o
postúpení pohľadávky bola uzavretá v rozpore s ust. § 40 ods. 1 Obč. zák. a preto podľa odporcov
v 1/ a 2/ rade nie je možné ju považovať za platný právny úkon. Z týchto dôvodov namietajú aktívnu
legitimáciu navrhovateľa.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 07.11.2013,
doručené odvolaciemu súdu 08.11.2013, navrhli odvolaciemu súdu, aby nariadil pojednávanie a to
z dôvodu, že pred Okresným súdom Malacky prebieha súdne konanie, v ktorom navrhovateľ žalujeodporcov o určenie, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. (konanie vedené
pod sp. zn. 10Cb/32/2012), pričom navrhovateľ pred Okresným súdom v Malackách 10.07.2013 mal
vypovedať tak, že za kúpu spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. odporcom zaplatil sumu 12.200.000,- Sk.

Uviedli, že doklad uznanie dlhu zo dňa 01.08.2001 však navrhovateľ predložil aj v tomto súdnom konaní
ako dôkaz, ktorým preukazoval, že odporcom požičal sumu 12.200.000,- Sk, ktorú mu mali vrátiť do
04.07.2001.Ztýchtorôznychtvrdenínavrhovateľavznikávážnapochybnosť,čisuma12.200.000,-Sksa
mávnímaťakopôžičkaaleboakodokladoúhradezakúpuspoločnostiVUISNOVA,spol.sr.o..Odvolací
súd po predložení veci súdom prvého stupňa dňa 18.12.2013 vec vrátil súdu prvého stupňa z dôvodu

odstránenia procesných chýb. Na základe pokynu odvolacieho súdu súd prvého stupňa vydal opravné
uznesenie zo dňa 16.05.2014, pod č.k. 50C/53/2008-428, ktorým opravil záhlavie rozsudku a to tak, že
v časti označenia navrhovateľa vypustil slová „zastúpený JUDr. Katarína Kalabová, advokát, so sídlom
v Bratislave“ a zároveň opravil rozsudok zo dňa 12.09.2012, č.k. 50C/53/2008-403 tak, že označenie
právneho zástupcu odporcu v 1/ a 2/ rade má správne znieť: „Advokátska kancelária Záhoráková &
Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava“. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

24.06.2014. Po odstránení vytýkaných vád odvolacím súdom súd prvého stupňa opätovne vec predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcov v 1/ a 2/
rade v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods.

3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov v 1/ a 2/ rade nie je možné vyhovieť z nasledovných
dôvodov.

Vo veci samej prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 15.04.2009, pod č.k. 50C/53/2008-257, ktorým
zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne žalovanú sumu spolu

s 12 % - ným úrokom z omeškania, o náhrade trov konania nerozhodol. Odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zo dňa 15.04.2009 pod č.k. 50C/53/2008-257, v spojení s opravným uznesením zo dňa
22.06.2009, pod č.k. 50C/53/2008-267 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
zrušujúcom uznesením odvolací súd mal za preukázané, že dňa 09.09.2003 odporcovia v 1/ a 2/ rade
sa písomne zaviazali právnym úkonom - uznanie dlhu, navrhovateľovi vrátiť dlh v hodnote 55.000.000,-

Sk do 31.12.2003. Úlohou súdu prvého stupňa, po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvého
stupňa, bolo vzhľadom na odporcami v 1/ a 2/ rade predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky zo
dňa 23.07.2007 medzi E. E. (postupcom) a spoločnosťou INFRASTAV, spol. s r.o. (postupník) inak sa
oboznámiť s originálnymi dokladmi a zistiť, či aj po postúpení tejto pohľadávky je navrhovateľ aktívne
legitimovaný v konaní, tiež sa vysporiadať s obranou odporcov v 1/ a 2/ rade, ktorí tvrdili, že medzi nimi

a navrhovateľom ako fyzickými osobami nikdy nebola uzatvorená zmluva o pôžičke.

Súd prvého stupňa opätovne vytýčil vo veci pojednávanie, doplnil dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, doplnil dokazovanie i výsluchom svedkov a na základe takto doplneného
dokazovania vo veci zistil dostatočne skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav aj správne

aplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu.

Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ bol schopný
poskytnúť odporcom v 1/ a 2/ rade vyššie finančné čiastky a tieto aj osobne a prostredníctvom svedka,
najmä svedka R.. V. Č. odporcovi v 1/ rade odovzdával. Z výpovede ďalších vypočutých svedkov

vyplynulo, že spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o. mala problémy s financiami. Súd prvého stupňa
správne poukázal na písomné uznanie dlhu odporcom v 1/ rade a pokiaľ sa týka i uznania dlhu zo
dňa 02.06.2003 a 09.09.2003, ktoré uznala i odporkyňa v 2/ rade, uznanie dlhu bolo nimi podpísané
pred notárom. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, s ktorým sa, pokiaľ ide o vec samu v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa sa v

dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami odporcov v 1/ a 2/ rade, pokiaľ títo namietali, že uznanie
dlhu o 55.000.000,- Sk je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že mali konať v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok a správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že s poukazom na ust. § 39 Obč.
zák., tento právny úkon nenapĺňa zákonnú podmienku neplatnosti právneho úkonu, nie je úkonom, ktorý
by sa priečil dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na samotnú výpoveď odporcu

v 1/ rade v priebehu prvostupňového konania, ktorý na súde prvého stupňa potvrdil, že finančné čiastky
mu boli zapožičané a jednotlivé pôžičky odporca v 1/ rade nepopiera.Súd prvého stupňa sa zároveň vysporiadal v dostatočnom rozsahu i so zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 23.07.2007, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV s.r.o., na
základe ktorej navrhovateľ postúpil okrem iného i pohľadávku na odporcov v 1/ a 2/ rade a to tak, že súd

prvého stupňa poukázal na dohodu uzavretú medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV s.r.o.
zo dňa 24.01.2008, ktorá sa nachádza na č.l. 314, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.01.2007, na ktorú poukazovali odporcovia v 1/ a 2/ rade s tým, že navrhovateľ sa
stal výlučným vlastníkom postúpených pohľadávok dňom podpisu takejto dohody, za čo mu postupník
INFRASTAV s.r.o. vrátil odplatu v sume 1,- Sk v hotovosti.

Nie je preto dôvodná odvolacia námietka odporcov v 1/ a 2/ rade, že navrhovateľ nebol aktívne
legitimovanýužvčasepodanianávrhu,nakoľkoodvolacísúdmázato,ževčasepodanianávrhu,t.j.dňa
18.09.2006 bol navrhovateľ aktívne legitimovaný, nakoľko až v priebehu prvostupňového konania došlo
k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou
INFRASTAV s.r.o., so sídlom Bratislava, Haburská 88/25.

K ďalšej odvolacej námietke odporcov, že zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 09.09.2003 mal
navrhovateľ uzavrieť so spoločnosťou VUIS NOVA, spol. s r.o. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
mal spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. poskytnúť pôžičku vo výške 55.000.000,- Sk, i s touto
námietkou odporcov sa súd prvého stupňa vysporiadal, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal

na oboznámenie sa s listinami a to uznaním dlhu, okrem iného i s uznaním dlhu zo dňa 09.09.2003,
ktoré podpísal navrhovateľ s odporcom v 1/ rade ako konateľom spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. -
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal 55.000.000,- Sk spoločnosti VUIS
NOVA, spol. s r.o. na krátkodobé preklenutiu finančných prostriedkov pôžičku, pričom podľa bodu III
tejto zmluvy vystavil konateľ spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., t.j. odporca v 1/ rade uznanie dlhu.

Zároveň dňa 09.09.2003 podpísal navrhovateľ s odporcami v 1/ a 2/ rade ako fyzickými osobami uznanie
dlhu, v zmysle ktorého odporcovia v 1/ a 2/ rade uznali dlh v sume 55.000.000,- Sk voči navrhovateľovi
a zaviazali sa ho splatiť v lehote do 31.12.2003. Na tejto listine sa odporca v 1/ rade dlh v hodnote
55.000.000,- Sk zaviazal istiť majetkom spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., so sídlom na Michalskej 73,
Kežmarok a majetkom spoločnosti LAMAČSKÁ, s.r.o.. Podpisy účastníkov úkonu boli overené notárom.

Zároveň súd prvého stupňa poukázal, že navrhovateľ si sumu 55.000.000,- Sk uplatnil aj v konkurznom
konaní proti úpadcovi VUIS NOVA, spol. s r.o., kde W.. O. M. namietal premlčanie tejto pohľadávky voči
úpadcovi. V konkurznom konaní táto pohľadávka bola popretá. Následne súd prvého stupňa poukázal
na písomné uznanie dlhu zo dňa 09.09.2003, ktoré podpísal navrhovateľ a odporcovia v 1/ a 2/ rade
ako fyzické osoby s tým, že v súvislosti s písomným uznaním dlhu zo dňa 09.09.2003, ktoré podpísali

odporcovia v 1/ a 2/ rade ako fyzické osoby, súd prvého stupňa správne konštatoval, že odporcovia v 1/ a
2/radeuznalidlhvovýške55.000.000,-Skvočinavrhovateľoviakofyzickéosobyazaviazalisahosplatiť
v lehote do 31.12.2003. Odporcovia boli identifikovaní rodným číslom, bydliskom, ich podpisy sú overené
notárom,t.j.verejnýmčiniteľom.Správnesúdprvéhostupňauviedol,žepokiaľvtomtopísomnomuznaní
dlhu je poznámka „tento dlh istí majetkom firmy VUIS NOVA a majetkom spol. LAMAČSKÁ s.r.o.“,

správne súd prvého stupňa mal za to, že takýto dodatok k prejavenej vôli fyzických osôb nie je právnym
úkonom právnickej osoby, t.j. konateľa týchto spoločností, nakoľko nejedná sa o prejav vôle právnickej
osoby v zastúpení konateľom, keďže chýba pečiatka takýchto spoločností, chýba ich identifikačné číslo.
Naproti tomu prejav vôle fyzických osôb na písomnom uznaní dlhu zo dňa 09.09.2003 spĺňa všetky
náležitosti platného právneho úkonu. Správne súd prvého stupňa uviedol, že sa jedná o právny úkon

fyzických osôb a posúdil ho ako platný právny úkon v súlade s ust. § 41 Obč. zák..

K námietke odporcov, že existenciou zmluvy o pôžičke sa súd správne nevysporiadal najmä z dôvodu,
že odporcovia finančné prostriedky nikdy neprevzali od navrhovateľa (prevzali len pôžičku vo výške
7.121.800,- Sk), odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vykonané dokazovanie pred súdom

prvého stupňa, priložené odborné posudky troch nezávislých advokátskych kancelárií, ktoré predložil
navrhovateľ ako aj vykonané výsluchy svedkov R.. W. Š., R.. O. W., R.. V. Č., R.. W. G. F. R.. B. V.,
pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

K námietke odporcov zo dňa 08.11.2013, že navrhovateľ v inom konaní a to na Okresnom súde v

Malackách, sp. zn. 10Cb/32/2012 (kde navrhovateľ má žalovať odporcov o určenie, že je spoločníkom v
obchodnej spoločnosti VUIS NOVA, s.r.o.) mal vypovedať dňa 10.07.2013 tak, že uznanie dlhu zo dňa
04.07.2001 na sumu 12.200.000,- Sk mal označiť ako doklad o úhrade kúpnej ceny za kúpu spoločnosti
VUIS NOVA, s.r.o., odvolací súd opätovne poukazuje na doposiaľ vykonané dokazovanie, výpoveďnavrhovateľa a odporcov v tomto konaní, z ktorých vyplýva správny záver súdu prvého stupňa s tým, že
písomným uznaním dlhu zo dňa 09.09.2003, ktoré odporcovia v 1/ a 2/ rade ako fyzické osoby podpísali,
uznali dlh vo výške 55.000.000,- Sk, t.j. vrátane sumy 12.200.000,- Sk.

K námietke odporcov, že navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný ani po tom, čo súdu predložil dohodu zo
dňa 24.01.2008, keď mal za to, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj uhradením odplaty
za postúpenie pohľadávky malo dôjsť k zániku záväzkov a teda zmluvy ako takej a preto nie je právne
možné, aby takouto dohodou bola zrušená už zaniknutá zmluva (§ 559 ods. 1 a 2 Obč. zák. a ust. § 570

a nasl. Obč. zák.), odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka odporcov v 1/ a 2/ rade neobstojí
z nasledovných dôvodov:
Odporcovia v 1/ a 2/ rade v odvolaní poukazujú na ust. § 559 ods. 1 a 2 Obč. zák., v zmysle ktorého
splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa odvolacieho súdu zánik dlhu znamená, že jeden z účastníkov záväzkového vzťahu, t.j. dlžník splní
povinnosť, ktorá mu vyplýva z obsahu záväzkového vzťahu. Inak povedané dlh zanikne v momente, keď

veriteľ prevezme plnenie od dlžníka. V tomto momente nastáva splnenie dlhu. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania nevyplynulo a ani odporcovia v 1/ a 2/ rade neuviedli také dôkazy, z ktorých by vyplynulo,
že zo strany ktoréhokoľvek z odporcov došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej z obsahu záväzkového
vzťahu, či už navrhovateľovi alebo v čase, keď došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany navrhovateľa
na spoločnosť INFRASTAV, spol. s r.o.. Podľa odvolacieho súdu dlhom sa rozumie povinnosť dlžníka

poskytnúť veriteľovi toho istého záväzkového právneho vzťahu požadované a dlžníkom sľúbené plnenie.
Splnenie dlhu (solutio) je spôsob realizácie povinnosti, ktorá dlžníkovi vyplýva zo záväzkového vzťahu.
Splnenie je právny úkon, ktorým dlžník s úmyslom splniť dlh, poskytne veriteľovi to, čo je predmetom
záväzku. Len v takom prípade, t.j. poskytnutím dlhovaného plnenia dlžníkom dochádza k zániku
konkrétnej povinnosti, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu. Splnenie dlhu má povahu jednostranného

právneho úkonu. Tiež neobstojí námietka odporcov, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky
vrátane uhradenia odplaty za postúpenie pohľadávky malo dôjsť k zániku záväzkov, teda zmluvy ako
takej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené a dodáva, že až v priebehu konania
došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany navrhovateľa na spoločnosť INFRASTAV, spol. s r.o. a
teda v priebehu prvostupňového konania po postúpení pohľadávky navrhovateľ stratil svoju aktívnu

legitimáciu, avšak taktiež v priebehu prvostupňového konania na základe dohody zo dňa 24.01.2008
opäť sa stal aktívne legitimovaným v konaní. Z vyššie uvedenej dohody totiž vyplýva, že navrhovateľ
a spoločnosť INFRASTAV, spol. s r.o. uzatvorili predmetnú dohodu o zrušení zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorej súčasťou bola i pohľadávka vo výške 55.000.000,- Sk na základe pôžičky a uznania
dlhu zo dňa 09.09.2003. Strany sa následne dohodli, že dňom účinnosti tejto dohody sa ruší zmluva

o postúpení pohľadávok a pán E. (navrhovateľ) sa stáva výlučným vlastníkom pohľadávok spolu s ich
príslušenstvom a so všetkými právami týkajúcimi sa týchto pohľadávok. Zároveň došlo aj k vráteniu
odplaty za postúpenie pohľadávok od pána E. (navrhovateľa). Podľa obsahu ide o tzv. nepomenovanú
zmluvu podľa § 51 Obč. zák., na základe ktorej došlo k opätovnému vráteniu - opätovnému „postúpeniu
pohľadávky“, vrátane jej odplaty bez toho, aby došlo k zániku záväzkov, nakoľko odporcovia v 1/ a 2/

rade neuhradili svoj dlh ani postupcovi ani postupníkovi. Neobstojí ani na poukázanie odporov na ust.
§ 570 a nasl. Obč. zák..

Podľa § 570 ods. 1 Obč. zák. ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho odporcovia uvádzajú, že medzi veriteľom a dlžníkom
(odporcami v 1/ a 2/ rade) malo dôjsť k dohode, že doterajší záväzok sa má nahrádzať novým
záväzkom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že bolo výlučne vecou dvoch
strán a to navrhovateľa E. E. ako postupcu a ďalšej procesnej strany spoločnosti INFRASTAV, spol.

s r.o. ako postupníka, čo bude predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok a následne takisto išlo
len o právny vzťah medzi týmito dvoma subjektmi, pričom podľa odvolacieho súdu dlžník, v danom
prípade odporcovia v 1/ a 2/ rade nie sú oprávnení namietať relatívnu neplatnosť, či neúčinnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky ako právny úkon urobený medzi postupcom a postupníkom. Aj prípadná
neplatnosť a neúčinnosť postúpenia pohľadávky by mala pre dlžníka len ten právny dôsledok, že by

mal povinnosť plniť pôvodnému veriteľovi (§ 526 ods. 1 Obč. zák., príp. porovnaj rozhodnutie NS
ČR z 27.02.2002, sp. zn. 29Obo/329/2001). Následné oznámenie postupcu dlžníkovi je o tom, že
došlo k postúpeniu, tzv. notifikácii, je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť
postupníkovi. Ide v podstate o subjektívnu právnu skutočnosť, ktorá má charakter jednostrannéhoprávneho úkonu, pričom po takomto oznámení už dlžník (odporcovia) musí plniť postupníkovi, nie
pôvodnému veriteľovi. Ak dôjde k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky ako to bolo v danom
prípade na základe dohody zo dňa 24.01.2008, vznikne postupníkovi povinnosť „vydať“ pohľadávku

postupcovi. Dôsledkom zrušenia zmluvy je vznik povinnosti každého z účastníkov vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. V prípade zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávky tak prichádza do úvahy len
„vydanie“ pohľadávky postupníkom postupcovi alebo ak to nie je možné, pretože pohľadávka už zanikla,
poskytnutie peňažnej náhrady. V danom prípade pohľadávka navrhovateľa ako už bolo vyššie uvedené,
nezanikla, preto správne súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ bol v čase vydania rozhodnutia

súdu prvého stupňa aktívne legitimovaný.

Neobstojí ani ďalšia námietka odporcov, že pri uzavieraní dohody zo dňa 24.01.2008 nebola dodržaná
forma zmluvy, na ktorej sa mali zmluvné strany dohodnúť pri uzavieraní zmluvy o postúpení pohľadávky,
keď okrem toho, že táto zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v písomnej forme, boli zároveň
overené i podpisy jej účastníkov, odvolací súd má za to, že predmetná dohoda bola uzavretá

písomne,podpisyúčastníkovbolioverenéprednotárom,avšaktátopodmienka,t.j.overeniepodpisovjej
účastníkov pred notárom nie je zákonnou podmienkou, aby takáto zmluva bola aj v súlade so zákonom.
Preto námietka odporcov k neplatnosti dohody v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák. je nedôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej boli

odporcovia v 1/ a 2/ rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne žalovanú sumu
1.825.665,54 eur spolu s 12 % - ným úrokom z omeškania ročne od 01.04.2004 až do zaplatenia ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd však zrušil výrok týkajúci sa náhrady trov prvostupňového konania, ktorým súd prvého

stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 16.596,95 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a to
z dôvodu, keď z obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom
zo dňa 15.09.2009 rozhodol tak, že odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu a
zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Dňa 29.05.2009, pod

č.k. 50C/53/2008-263 uznesením aj rozhodol o trovách prvostupňového konania a to tak, že odporcov
v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 24.750,30
eur v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď uviedol, že trovy konania predstavujú zaplatený súdny
poplatok vo výške 16.596,96 eur a trovy právneho zastúpenia 8.153,34 eur. Odvolací súd zistil, že
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2009, teda ešte pred tým, ako súd prvého stupňa

z dôvodu podaného odvolania zo strany odporcov v 1/ a 2/ rade spis predložil odvolaciemu súdu dňa
07.08.2009 (č.l. 288).

Nakoľkosúdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomč.k.50C/53/2008-403opätovnerozhodolonáhrade
trov prvostupňového konania a opätovne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku, odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa bez
ďalšieho (s bodkou).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods.1O.s.p..Navrhovateľmalvodvolacomkonaníplnýúspechvoveci,avšaktrovyodvolaciehokonania
si neuplatňoval a preto mu ich odvolací súd napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.