Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303898243
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2303898243.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, proti povinnému: E. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom A.,
D. XXX/X, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou A. C., pracovníčkou Okresného súdu Galanta,
vedenejsúdnymexekútorom:JUDr.JozefIvančík,sosídlomKomárno,Svätoondrejské9,podsp.zn.EX
1898/03,prevymoženie522,61euratrovexekúcie,naodvolanieoprávnenejprotiuzneseniuOkresného

súdu Galanta, č. k. 8Er/289/2003-10 zo dňa 23. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v prvom výroku súd prvého stupňa sudcom exekučné konanie zastavil.

Druhýmvýrokom,zaviazalpovinnéhozaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.JozefoviIvančíkovi,Komárno,
náhradu trov exekúcie vo výške 67,84 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie vo výroku o náhrade trov exekúcie odôvodnil použitím ustanovení § 196, § 200
ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 až 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku, ďalej tiež „EP“) ako i § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a
2 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 67,84

Eur, nakoľko vyúčtovaniu exekútora nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu, pričom v odôvodnení
rozhodnutia rozsah priznaných trov podrobne špecifikoval a zdôvodnil i prečo niektoré uplatnené trovy
exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu, výlučne vo výroku o náhrade trov exekúcie podal odvolanie zo dňa 07.02.2014
súdny exekútor s návrhom na jeho zmenu a priznanie trov exekúcie v zmysle jeho návrhu zo dňa

04.12.2013 navýšených o poštovné vo výške 1,08 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala oprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné a zistil,
že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať

odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred
1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods.
2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Odvolací súd zastáva názor, že § 243b ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje osobitnú právnu úpravu
prechodných ustanovení k odvolaciemu konaniu o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení podľa § 57

Exekučného poriadku vo vzťahu k všeobecnej úprave prechodných ustanovení podľa § 243b ods. 1
Exekučného poriadku.

Z cit. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 len vtedy, ak bolo

odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 (a rozhodnutie nevydal vyšší súdny úradník).

Podľa názoru odvolacieho súdu opačný výklad, ku ktorému môže navádzať nie celkom vhodná
formulácia odseku 3 vo vzťahu, resp. v spojení s odsekom 1 cit. § 243b Exekučného poriadku, neobstojí
ani vzhľadom na účel týchto prechodných ustanovení, ktorý nepochybne nespočíval v tom, aby sa nová

právna úprava (neprípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí o zastavení
exekúcie)aplikovalaibanaexekučnékonaniazačatépo31.10.2013,pretožetakýtoúčelbyzákonodarca
v prechodných ustanoveniach vyjadril výslovnou a jednoznačnou formuláciou. Účelom cit. prechodných
ustanovení bolo podľa názoru odvolacieho súdu, aby sa nová právna úprava (ktorá nepripúšťa odvolanie
voči náhrade trov) aplikovala i na exekučné konania začaté pred 01.11.2013, v ktorých prebiehajú

odvolacie konania, ale len na tie, v ktorých bolo odvolanie podané až po 31.10.2013 a ďalej na tie, v
ktorých bolo odvolanie síce podané pred 01.11.2013, ale v prvom stupni rozhodol vyšší súdny úradník.
Predchádzajúca právna úprava sa teda má použiť iba na tie odvolacie (exekučné) konania, v ktorých v
prvom stupni rozhodol sudca a zároveň ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013, čo je v súlade so
zásadou zákazu retroaktivity, teda zákazu odňatia už nadobudnutého práva na rozhodnutie o odvolaní,

ktoré bolo podané včas a za účinnosti právnej úpravy, ktorá podanie odvolania pripúšťala.

V prejednávanej veci však bolo napadnuté rozhodnutie vydané 23. januára 2014 (teda za účinnosti novej
právnej úpravy, ktorá odvolanie voči výroku o náhrade trov nepripúšťa) a odvolanie súdneho exekútora
zo 20. februára 2014 proti výroku o náhrade trov konania bolo súdu doručené 10. februára 2014 (teda

rovnako za účinnosti novej právnej úpravy, ktorá takéto odvolanie nepripúšťa).

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd musel odvolanie oprávnenej, s použitím §
218 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa,
ako neprípustné odmietnuť, bez vecného zaoberania sa odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Na

tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani nesprávne poučenie súdom prvého stupňa v preskúmavanom
uznesení, že odvolanie prípustné je.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p., analogicky ako pri zastavení konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.