Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221934
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114221934.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd X. sudcom E.. K. Y. v právnej veci navrhovateľa: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. 2, občan

SR, proti odporcovi: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, t. č. J., J. č. XXX/XX, O. republika, občan
SR, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č.
2, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny X., so sídlom X., Y.
trieda č. XX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie otcovstva zastavuje.

II. Súd zveruje maloletú R. J., nar.XX.XX.XXX4 do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená

maloletú R. zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej R. J. v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c)
zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime, a to s účinnosťou od 21.07.2014, ktoré je povinný zasielať
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Zročné výživné za čas od 21.07.2014 do 31.05.2016 v sume 606,49 eur súd povoľuje odporcovi
splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20,- eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa
počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok.

V. Súd návrh v časti o určenie výživného na maloletú R. J. odo dňa narodenia dieťaťa do dňa podania
návrhu na začatie konania zamieta.

VI. Súd styk odporcu s maloletou R. J. neupravuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným S. súdu Nitra dňa 21.07.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že otcom
maloletéhodieťaťaR.,nar.XX.XX.XXXX,jeodporcaG.D.azároveňabysúdzverilmal.dieťadoosobnej
starostlivosti matky a odporcu zaviazal na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima
mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že pred narodením maloletej dcéry žila v spoločnej domácnosti
s odporcom, pričom sa rozišli ešte počas tehotenstva navrhovateľky. Po narodení dcéry navrhovateľka

nemala vedomosť, kde sa otec maloletej nachádza, preto tento nie je zapísaný v rodnom liste maloletej.
Odporca ako otec sa o maloletú dcéru nikdy nezaujímal, nijakým spôsobom neprispieval na jej výživu.
K svojím majetkovým pomerom navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že je poberateľkou
dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na dieťa. S odporcom mali ísť aj na matriku, kde by bol zapísaný dorodného listu, no tento sa však nedostavil a navrhovateľka ho odvtedy nevidela. Otcovstvo k maloletej
R. tak odporca do podania návrhu neuznal.

Na pojednávanie dňa 10.06.2016 sa nedostavil odporca a kolízny opatrovník maloletej R.. Odporca
mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené podľa § 47 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporca svoju neúčasť neospravedlnil. Kolízny opatrovník mal predvolanie na pojednávanie doručené
riadne a včas dňa 26.04.2016.

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Uvedený
postup je zároveň v súlade so zásadou hospodárnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, opatrovníčky odporcu a oboznámením sa
s obsahom spisu Okresného súdu X. sp. zn. XXC/XXX/XXXX a v ňom predložených listinných dôkazov:

- Návrh čl. 1,
- Rodný list maloletej R. čl.2,
- Uznesenie S. súdu X. č. k. XXPo XX/XXXX - 8 zo dňa 13.07.2006 čl.6,
- Žiadosť o oslobodenie od SP čl.10-13,
- Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania čl.16-25

- Vyrubený poplatok za komunálne odpady čl.27,
- Uznesenie S. súdu X. č. k. XXC/XXX/XXXX - 28 zo dňa 11.11.2014 čl.28,
- Plnomocenstvo pre H.. E. L. - zamestnankyňu I. čl.40,
- Odpoveď na výzvu súdu čl.45,48,
- Uznesenie S. súdu X. č. k. XXC/XXX/XXXX - 46 čl.46,

- Plnomocenstvo pre H.. C. G. - zamestnankyňu ÚPSVaR čl.55,
- Žiadosť o vykonanie dôkazu čl.67,
- Žiadosť o dodatočné informácie čl.69-73,
- Protokol pre vykonanie dôkazu čl.81-82, príloha k protokolu čl.83,
- Uznesenie S. súdu X. č. k. XXC/XXX/XXXX - 84 zo dňa 05.04.2016 čl.84,

- Zásielka - doručenie predvolania odporcovi čl.87
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

Zo spisu Okresného súdu X. sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že navrhovateľka s odporcom mali
spolu pomer v rozhodnom období, pričom odporca ako otec označený matkou v návrhu na začatie

konania uznal otcovstvo k maloletej R., nar. XX.XX.XXXX, a to dňa 03.03.2016 pred dožiadaným súdom
v O. republike ( S. soud pro J. X ), čo je zrejmé z Protokolu o prevedení dôkazov pred dožiadaným
súdom“ sp. zn. XCd/XX/XXX6 ( č.l. 81-82 ). Maloletá R. je od narodenia u matky, pričom otec sa o dieťa
nezaujíma. Obaja rodičia sú dlhodobo nezamestnaní, bez stabilného príjmu, otec žije u svojej partnerky
v O. republike a matka žije v dome matky svojho druha. Navrhovateľka s odporcom nie sú v žiadnom

kontakte. Navrhovateľka má dve deti, maloletú R. a plnoletého G.. Odporca má jedno maloleté dieťa,
syna G..

Podľa § 94 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za

otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 91 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom

alebo pred súdom.

Podľa § 108 Občianskeho súdneho poriadku súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o výchove a výžive maloletého dieťaťa.Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákon o rodine) rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a

povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,

spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §
3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté
dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

V konaní bolo preukázané, že matka podala návrh na určenie otcovstva z dôvodu, že toto doposiaľ
nebolo určené žiadnym spôsobom. V Zákone o rodine sa nachádza základný výpočet domnienok,
na základe ktorých sa otcovstvo určuje: 1/otcovstvo manžela, 2/ súhlasné vyhlásenie rodičov a 3/
rozhodnutie súdu o určení otcovstva.

V danom prípade sa nejedná o dieťa rodičov, ktorí uzavreli manželstvo. Z toho logicky plynie, že nie je
možné z neho vyvodzovať záver o otcovstve.

Za najspoľahlivejší sa preto považuje ako prostriedok ustálenia tejto otázky súhlasné vyhlásenie rodičov,

ako to stanovuje dikcia zákona o rodine, nakoľko je daný záujem spoločnosti na registrácií rodičovstva
a tým i na zabezpečení práv dieťaťa ako aj záujem dieťaťa poznať svojich rodičov (článok 7 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa).Súhlasné vyhlásenie s matkou môže urobiť ktorýkoľvek muž. V prípade druhej domnienky určenia
otcovstva s touto sú spojené závažné následky týkajúce sa osobného stavu fyzických osôb. Z právnej
úpravy, ako aj z aplikačnej praxe vyplývajú určité požiadavky na takéto právne konanie. Predovšetkým

je to miestna podmienenosť súhlasného vyhlásenia rodičov, ktoré možno urobiť len a/ pred matričným
úradom, b/ pred súdom. Pred súdom môže k súhlasnému vyhláseniu dôjsť a/ v konaní o určenie
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 73 OSP a b/ v konaní o určenie otcovstva podľa §
94 Zákona o rodine.

Z prejavu musí zreteľne vyplývať vôľa muža, ktorý ho robí, že sa považuje za otca. V zmysle
záverov aplikačnej praxe sa za relevantné vyhlásenie považuje len ústne vyhlásenie rodičov. Doručenie
alebo predloženie písomného vyjadrenia nevyvoláva zákonné následky. Z textu ustanovenia možno
vyvodiť, že musí ísť o vyhlásenie osobné, neprípustné je zastúpenie (zákonné či zmluvné). Vyhlásenie
nemusia urobiť rodičia dieťaťa súčasne, môžu ho urobiť aj postupne, musí však byť, samozrejme,
zhodné. Zákonná úprava neumožňuje späťvzatie takéhoto úkonu ani v prípade zhodne prejavenej vôle.

Prostriedkom na zvrátenie právnych následkov ním vyvolaných je inštitút zapretia otcovstva. Súhlasnosť
prejavu spočíva v tom, že v relevantných otázkach, ktoré sú predmetom tohto vyhlásenia, sa obidva
subjekty prejavujúce vôľu stotožnili, t.j. matka a muž zhodne vyhlásili, že tento muž je otcom ich dieťaťa.

Súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom (nejde však o zmluvu), a preto by mal spĺňať náležitosti

vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony. Vôľa musí byť slobodná, vážna a bez omylu.
Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Právny úkon svojím obsahom alebo účelom
nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom. Pokiaľ ide o formu, vyhlásenie musí byť
urobené ústne do zápisnice. Podmienkou je ďalej spôsobilosť subjektu vykonávajúceho vyhlásenie.
Tento subjekt musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony, prípadne neobmedzenú v osobnej oblasti.

Okamihom vzniku domnienky v prípade súčasného vyhlásenia rodičov je deň, keď k nemu došlo,
ak rodičia urobia vyhlásenie v rôzne dni, deň, keď k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné
vyhlásenie druhého rodiča, v prípadoch, keď sa nevyžaduje vyhlásenie matky, otcovstvo je určené
dňom vykonania vyhlásenia muža. Uvedeným okamihom je určený právny status dieťaťa z hľadiska
rodičovstva (odstúpenie od takéhoto právneho úkonu nie je možné), v právnej rovine mužovi, ktorý

súhlasné vyhlásenie urobil, vznikajú rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce jednak zo zákona o
rodine, ako aj z komplexu osobitných predpisov.

Ak odporca v priebehu konania o určenie otcovstva uzná otcovstvo a ak žalobu nepodala matka, treba si
zadovážiť jej súhlasné vyhlásenie. Pokiaľ žalobu podala matka, vyhlásenie zo strany matky sa považuje

za dané. Súd nepovažuje za postačujúci neurčitý prejav žalovaného v konaní o určenie otcovstva, že
je ochotný uznať otcovstvo, prípadne že chce uznať otcovstvo. V takýchto prípadoch súd musí ďalej
zisťovať, či žalovanému svedčí skutkový základ tretej domnienky. Z prejavu musí zreteľne vyplývať vôľa
muža, ktorý ho robí, že sa považuje za otca.

Pri riadnom súhlasnom vyhlásení už súd nemá o čom rozhodovať a akékoľvek ďalšie zisťovanie je
neprípustné. Preto súd nemôže postupovať inak, než konanie zastaviť na základe § 108 OSP.

Nakoľko v priebehu konania došlo medzi matkou mal. dieťaťa a odporcom k súhlasnému vyhláseniu o
otcovstve k mal. R., súd s poukazom na ustanovenie § 108 Občianskeho súdneho poriadku konanie

o určenie otcovstva zastavil. Vyhlásenie matky je dané podaním návrhu na určenie otcovstva voči
odporcovi, G. D., a to dňa XX.XX.XXXX na S. súde X.. Súhlasné vyhlásenie otca bolo urobené pred
súdom, v danom prípade pred dožiadaným súdom v O. republike, a to dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom k
uvedenému súd obligatórne zastavil konanie o určenie otcovstva.

Pre úplnosť súd uvádza, že otec okrem uvedeného vyhlásenia pred súdom predložil aj písomné podanie
označené ako „Príloha k Protokolu 0Cd/37/2016“, ktoré je datované dňom 19.10.2004 ( dňom narodenia
dieťaťa ), avšak na toto súd nemohol prihliadať, nakoľko uznanie otcovstva súhlasným vyhlásením je
možné len pred súdom alebo pred matričným úradom osobne a písomné vyjadrenie o uznaní otcovstva
nevyvoláva zákonné následky.

S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené konanie o výchove a výžive dieťaťa (§ 113 ods.
2 OSP). Ak súd zastaví konanie o určenie otcovstva z dôvodu súhlasného vyhlásenia o otcovstve,
je príslušný rozhodnúť aj o výchove a výžive (pokiaľ sú dané podmienky pre takéto rozhodnutie), akvýnimočne nedôjde k preneseniu príslušnosti podľa § 177 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na iný
súd v záujme dieťaťa. Vzhľadom k uvedenému v ďalšom konaní súd už prejednával iba úpravu práv a
povinností rodičov k mal. dieťaťu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia v čase podania návrhu na súd
nežilivspoločnejdomácnosti,maloletédieťažijesmatkouvspoločnejdomácnosti.Zuvedenéhodôvodu
bolo potrebné rozhodnúť o zverení dieťaťa jednému z rodičov. Súd vykonaným dokazovaním nezistil
také nedostatky na strane matky, ktoré by jej bránili v starostlivosti o maloleté dieťa. Matka dieťaťa je

schopná v plnom rozsahu zabezpečiť maloletej riadnu starostlivosť, a preto súd maloleté dieťa zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodnutí
o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky súd prihliadol zároveň aj na skutočnosť, že otec
maloletej sa o dieťa doposiaľ nezaujímal, o toto sa žiadnym spôsobom nikdy nestaral a neprispieval ani
na jeho výživu, hoci maloleté dieťa v súčasnosti už má takmer dvanásť rokov. Ohľadne styku otca s
maloletou R., tento súd neupravoval, nakoľko matka nežiadala, aby bol styk upravený, keďže otec sa

o maloletú R. nijakým spôsobom nezaujíma.
Pokiaľ ide o výživu dieťaťa súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy jednak vek maloletého dieťaťa
a s tým spojené potreby. Ďalej súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného i tú skutočnosť, že otec
je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiadne príjmy ani žiadne výdavky, má okrem maloletej R. aj ďalšie
maloleté dieťa v Českej republike a ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľky, v Českej republike odporca

žil ako „bezdomovec na Václaváku“. Z vyjadrenia otca vyplýva, že ho živí jeho partnerka, nakoľko
už dlhé roky nie je zamestnaný, teda otec maloletého dieťaťa je nemajetný a jeho sociálne pomery
sú dlhodobo slabé. Rovnako aj v prípade matky maloletého dieťaťa, táto je nezamestnaná, pričom
z evidencie Sociálnej poisťovne nie je u nej za šetrené obdobie od narodenia dieťaťa do vyhlásenia
rozhodnutia vedený žiaden pracovný pomer. V neposlednom rade súd prihliadol na vyjadrenie matky

ako navrhovateľky, ktorá žiada priznať výživné v minimálnej výške, t. j. vo výške 30% sumy životného
minima. Z uvedených dôvodov súd stanovil výšku výživného pre maloleté dieťa tak, ako navrhla matka
a tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, t. j. v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c)
zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo
dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti.
Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom. Zákon však viaže priznanie výživného spätne pred
podaním návrhu na podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa z dôvodu potreby

zamedzeniašpekuláciíazneužívaniamožnostipriznávaťvýživnépremaloletédieťa.Sprísňujúcaúprava
od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie
výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých
dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa musí súd vyporiadať v odôvodnení
rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť

snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného
zreteľa treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa
platí procesná zásada, že dôkazné bremeno nezaťažuje len účastníkov konania, ale súd je povinný
vykonať, pokiaľ ide o ich existenciu, aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi.

V danom prípade mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie výživného odo
dňa narodenia maloletej R.. H. R. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, pričom návrh na určenie výživného
bol na S. súd X. podaný až dňa 21.07.2014. Zákon o rodine dáva možnosť priznať výživné spätne iba
na čas tri roky pred podaním návrhu, teda za obdobie od narodenia maloletej dňa 19.10.2004 do dňa
21.07.2011 ( tri roky pred podaním návrhu ), nemohol súd výživné na maloletú R. priznať z dôvodu, že to

zákon neumožňuje. Čo sa týka obdobia od 21.07.2011 do 21.07.2014, t. j. tri roky spätne pred podaním
návrhu, tak súd musel skúmať, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka priznanie výživného
spätne odôvodňovala tým, že otec jedenásť rokov neplatí výživné a že keď mal otec na drogy a jeho
matka na alkohol, tak nech platí aj alimenty. Súd zároveň skúmal, z akého dôvodu matka nepodala
návrh na určenie výživného skôr. Z vyjadrenia matky vyplýva, že nevedela, kde sa otec maloletej R.

nachádza, preto návrh nepodala už skôr. Toto však súd nepovažoval za dôvod osobitného zreteľa,
nakoľko matka ani v čase podania návrhu na začatie tohto konania nevedela, kde sa otec nachádza, čo
je zrejmé priamo z návrhu na začatie konania a napriek tomu návrh podala. Z výpovedí matky je ďalej
zrejmé, že mala vedomosť o tom, že otec šiel do C. a tiež, že žije v O. republike. Je tak nepochybné,že matka nepostupovala dostatočne zodpovedne a včas k riešeniu otázky určenia otcovstva a s tým
spojenej úpravy práv a povinností voči maloletej R., kde by došlo k úprave aj vyživovacej povinnosti.
Neobstojí tu ani námietka matky, že už v minulosti situáciu riešila súdnym konaním ( v roku 2005 ),

ale otec neprišiel, nakoľko sa jednalo o konanie, ktoré skončilo bez rozhodnutia o otcovstve. Podľa
matky mali s otcom urobiť vyhlásenie pred matričným úradom. K takému vyhláseniu napokon nedošlo
( pre matkou uvádzanú skutočnosť, že otec ušiel do C. ). Konanie o určenie otcovstva bolo vedené
na S. súde X. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a toto bolo skončené späťvzatím návrhu matky uznesením
dňa 13.01.2006. Následne bolo na S. súde X. vedené pod sp. zn. XXPo/XX/XXXX konanie o uznanie

otcovstva, pričom však v tomto konaní otec otcovstvo neuznal a matka pri výsluchu uviedla, že pôjde
na úrad práce, aby jej pomohli spísať návrh na určenie otcovstva v sporovom konaní, pričom matke
trvalo ďalších niekoľko rokov, kým na súd podala návrh na určenie otcovstva súdnym rozhodnutím.
Matka ani raz neuvádzala potreby dieťaťa, o dieťati a jeho nárokoch, či potrebách vôbec nehovorila,
týmito skutočnosťami nárok na spätné priznanie výživného ani neodôvodňovala a pre úplnosť ešte
dodala, že „mala aj mamu chorú“. Teda od narodenia dieťaťa matka takmer desať rokov situáciu neriešila

dostatočne zodpovedne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil výživné odo dňa začatia konania,
t. j. odo dňa 21.07.2014 a návrh matky na určenie výživného odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. odo dňa
19.10.2004 do dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. do dňa 21.07.2014, súd zamietol.

Zameškané výživné súd otcovi určoval odo dňa 21.07.2014 ( odo dňa určenia výšky výživného ) do

31.05.2016, keďže otec maloletého dieťaťa výživné za toto obdobie neplatil. Minimálna výška výživného
s ohľadom na zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime za priznané obdobie predstavuje sumu 27,13
eur mesačne ( 30% zo sumy 90,42 eur ). Zameškané výživné tak celkovo predstavuje sumu 606,49
eur, ktorá pozostáva z čiastky 596,86 eur ( 22 x 27,13 eur za jednotlivé celé mesiace ) a z čiastky
9,63 eur ( alikvotná čiastka výživného za neúplný mesiac, t. j. od 21.07.2014 do 31.07.2014 ). Takto

určené zameškané výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom
výživnom, a to pod stratou výhody splátok.

Súd pritom poukazuje na to, že výživa maloletého dieťaťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Ďalej súd poznamenáva, že na výžive dieťaťa sa musí podieľať aj samotná matka, ktorej bolo maloleté

dieťa zverené do osobnej starostlivosti. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol o
výživnom tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keď
žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať

i bez návrhu.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,

že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa§160ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,aksúdodsúdilnaopakujúcesaplnenievbudúcnosti
zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.