Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/413/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113232551
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113232551.7

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa X.
P., B.. XX. T.Y. XXXX, X. XXX XX P. B. O., P. XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom,
071 01 Michalovce, Š. Kukuru 14, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 126,72 Eur na jeho účet vedený
v Štátnej pokladnici, číslo účtu: U. XXXX XXXX XXXX XXXX, U. (X.) W.: U..

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 17Co/1042/2014 - 82 dňa 4. novembra

2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/413/2013 -62 zo dňa 16. júla 2014,
ktorým zamietol návrh na náhradu škody z dôvodu premlčania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací
súd konštatoval, že súd prvého stupňa nerozhodol o celej veci, lebo chýba rozhodnutie o náhrade
nemajetkovejujmyvsume17000Eur,potvrdil,žepodľa§27ods.1zákonač.514/2003Z.z.trebanároky
navrhovateľa posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupom,ktorýsícenároknanáhradunemajetkovejujmy

neupravuje, čo však neznamená, že je v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného pred účinnosťou
zákona č. 514/2003 Z.z. vylúčený. Na tvrdenie navrhovateľa, že odporca uplatnil námietku premlčania v
rozpore s dobrými mravmi odvolací súd konštatoval, že okolnosti prípadu tomu nenasvedčujú a súhlasil
so súdom prvého stupňa, že nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa a jeho rezignácia po odmietnutí
nároku v predbežnom prerokovaní neznamená uplatnenie námietky premlčania v rozpore s dobrými
mravmi.

Vďalšomkonanípospäťvzatínávrhu(azastaveníkonania)včastináhradyškodyvoformetrovobhajoby
v sume 2 904,37 Eur (na pojednávaní dňa 2. decembra 2015) a paušálnej peňažnej náhrady za
väzbu v sume 9 146,41 Eur (na pojednávaní dňa 8. marca 2016) žiada navrhovateľ už len o náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 17 000 Eur s tým, že hoci zákon č. 58/1969 Zb. nemajetkovú ujmu priamo
neupravuje, vychádzajúc z článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 5 odsek 5 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa za škodu podľa tohto zákona považuje i nemajetková
ujma. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil nezákonnou väzbou trvajúcou od 13. marca 2003
19mesiacova12dní,ktorávážnezasiahladojehoosobnejslobody,súkromnéhoživota,cti,dôstojnostia
dovtedy dobrého mena, narušila jeho právo na súkromný a rodinný život. Právny zástupca navrhovateľa
vyslovil názor, že z dôvodu, že zákon č. 58/1969 Zb. nemajetkovú ujmu neupravuje, treba v zmysle § 20
tohto zákona na premlčanie aplikovať § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka, s tým, že ak by sa súd s

tým nestotožnil a vychádzal z úpravy premlčania v zákone č. 58/1969 Zb., potom odvolací súd vyslovil
názor, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je v tejto veci premlčaný.Odporca žiada návrh navrhovateľa zamietnuť. S poukazom na § 22 ods. 3 a § 23 zákona č. 58/1969 Zb.
vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky a nesúhlasil s tvrdením, že odvolací súd vyslovil

právny názor, že nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nie je premlčaný. Odmietol aplikáciu
§ 101 Občianskeho zákonníka na premlčanie nemajetkovej ujmy, lebo premlčanie nárokov je v zákone
č. 58/1969 Zb. upravené. Namietol tiež postup akým došlo k zmene pasívne vecne legitimovaného
účastníka na pojednávaní dňa 20. mája 2014 (keď právna zástupkyňa navrhovateľa zmenila označenie
odporcu z „ Ministerstvo spravodlivosti SR “ na „ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,

813 11 Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073 “, čo súd uznesením pripustil) ako nesúladný
s O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočutím zástupcov účastníkov a oboznámením
sa s ich písomnými podaniami, obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T 88/2007
(najmä uznesením Krajského úradu justičnej polície ČVS: KUJP-15/OVVK-2003 zo dňa 21. februára

2003, zápisnicou sp.zn. Tp 25/03 zo dňa 15. marca 2003, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp.zn. Tp 25/03 zo dňa 15. marca 2003, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2Tpo
22/03 zo dňa 27. marca 2003, uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry VII Gv 279/04-17 zo dňa 25.
októbra 2004, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1T 88/2007-2608 zo dňa 27. júna 2011),
žiadosťou o odškodnenie zo dňa 2. februára 2012, oznámením o výsledku predbežného prerokovania

nároku na náhradu škody zo dňa 1. augusta 2012, faktúrou č. 6/2004, výpismi z účtov, rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, lekárskymi správami, a na tomto základe zistil nasledovné:

V konaní niet sporu o tom, že :

- uznesením Krajského úradu justičnej polície ČVS: KUJP-15/OVVK-2003 zo dňa 21. februára 2003 bolo
začaté voči navrhovateľovi trestné stíhanie,
- uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. marca 2003 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. marca 2003 bol navrhovateľ vzatý do väzby, z ktorej bol prepustený
uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry VII Gv 279/04-17 dňa 25. októbra 2004,

- rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1T 88/2007 - 2608 zo dňa 27.júna 2011 skončilo
trestné stíhanie navrhovateľa oslobodením z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol
obžalovaný, je trestným činom,
- navrhovateľ adresoval odporcovi dňa 2. februára 2012 „žiadosť o odškodnenie“, ktorou žiadal náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy vo forme paušálnej peňažnej náhrady za každý mesiac strávený

vo väzbe, náhrady trov obhajoby, náhrady škody na cestovnom, znížení invalidného dôchodku a
nemajetkovú ujmu v sume 30 000 Eur,
- odporca listom zo dňa 1. augusta 2012 žiadosť navrhovateľa odmietol,
- návrh na začatie súdneho konania podal navrhovateľ dňa 22. novembra 2013,
- hoci zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy neupravuje, v zmysle článku 46 Ústavy

Slovenskej republiky a článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd treba
v tejto veci analogicky aplikovať zákon č. 58/1969 Zb.

Vzhľadom k odporcom vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku navrhovateľa súd
konštatuje, že je povinný na ňu prihliadať, a ak je dôvodná, nemôže premlčané právo priznať a meritom

veci sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberá.

Podľa ustálenej súdnej praxe znamená premlčanie zánik nároku oprávneného subjektu podmienený
námietkou povinného subjektu za predpokladu, že (kvalifikovane) uplynul zákonnom stanovený čas
(lehota) bez toho, aby oprávnený subjekt právo vykonal. Právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe

ustanovenej v zákone. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, nie ex offo. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Za tohto stavu súd ( v zmysle pokynu odvolacieho súdu) posúdil odporcom vznesenú námietku

premlčania (po zmene návrhu) uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Pretože navrhovateľ
odôvodnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nezákonnou väzbou, má súd pri použití analógie za to,
že uplatnil právo na náhradu škody podľa § 5 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb., t.j. prvej časti druhej hlavy
zákona č. 58/1969 Zb.Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. sa právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy premlčí za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie.

Podľa § 10 citovaného zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku na súde.

Posudzujúc vznesenú námietku premlčania sa súd stotožňuje s právnym názorom odporcu, že ak

treba na náhradu nemajetkovej ujmy analogicky aplikovať zákon č. 58/1969, analogicky treba tento
zákon aplikovať i pre premlčanie, v danom prípade aplikovať § 23 tohto zákona, lebo uplatnený nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil navrhovateľ nezákonnou väzbou upravenou v prvej časti
druhej hlavy zákona. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa o aplikácii úpravy premlčania v §
101 Občianskeho zákonníka (podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb.) podľa názoru súdu neobstojí, lebo
analogicky aplikovaný zákon č. 58/1969 Zb. premlčanie upravuje a nemožno od použitia analógie ustúpiť

len preto, že je to pre jednu zo strán výhodnejšie. Za tohto stavu je premlčacia doba jednoročná,
prerušená na pol roka po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku poškodeného. Navrhovateľ
bol spod obžaloby právoplatne oslobodený dňa 27. júna 2011 a nasledujúci deň začala plynúť
jednoročná premlčacia lehota, ktorá bola prerušená v čase od 13. februára 2012 do 13. augusta 2012
po podaní žiadosti odporcovi o predbežné prerokovanie nároku. Táto (celkom poldruharočná) lehota

uplynula dňa 27. decembra 2012, a pretože návrh na začatie tohto konania podal navrhovateľ na súd
až dňa 22. novembra 2013 (t.j. takmer 11 mesiacov po uplynutí premlčacej lehoty) je jeho v konaní
uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy premlčaný a súd nemá inú možnosť ako jeho návrh
zamietnuť. Len pre úplnosť súd dodáva, že po tom , čo odvolací súd zaujal stanovisko, že vznesenie
námietkypremlčaniaodporcomneodporujedobrýmmravom,natejtoargumentáciinavrhovateľvďalšom

konaní netrval.

Pretože bol odporca v konaní úspešný priznal mu súd (§ 142 ods. 1 O.s.p.) právo na náhradu trov
konania - nákladov na cestu jeho zástupcu na súdne pojednávania služobným vozidlom z Bratislavy do
Banskej Bystrice a späť v dňoch 16. júla 2014 (39,57 Eur), 2. decembra 2015 (29,80 Eur), 8. marca

2016 (30,13 Eur) a 7. júna 2016 (27,22 Eur).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo
prostredníctvom podpísaného súdu.

Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.