Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/151/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209219534
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7209219534.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu P.. A. E., H.. XX.X.XXXX,

C. C. XX, E. právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so sídlom Braniskova 7,
Košice proti žalovanej MUDr. Z. E.B., Q.. E., H.. XX.X.XXXX, C. C. XX, Košice právnej zastúpenej JUDr.
Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 46, Košice, v konaní o vyporiadanie
BSM takto

r o z h o d o l :

Z majetku patriaceho do BSM účastníkov prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu hnuteľný majetok:
talianska zostava 4-dverová skriňa, 2 ks nočné stolíky, posteľ spolu v hodnote 1.315,- eur, garníž v
hodnote 23,- eur, záclona v hodnote 23,- eur, plyšové koberce - 3 ks spolu v hodnote 25,- eur, luster

a nočné lampy 2ks spolu v hodnote 60,- eur, umelý kvet v hodnote 32,- eur, obývacia stena Verona
s osvetlením višňa v hodnote 780,- eur, sedacia súprava 3G 1+1 v hodnote 1.000,- eur, stôl Raduz v
hodnote 162,- eur, luster plus náladová lampa spolu v hodnote 120,- eur, garníž v hodnote 23,- eur,
záclona v hodnote 42,- eur, maľba sv. Františka v hodnote 75,- eur, zostava Malgosia v hodnote 760,-
eur, nočný stolík v hodnote 40,- eur, váľanda v hodnote 96,- eur, luster v hodnote 33,- eur, polička plus
náladová lampa v hodnote 50,- eur, koberec plus stolička spolu v hodnote 132,- eur, sektorový nábytok
XXL (1 x polička, 1 x rohová komoda, uzavretá 1 x skriňa, 1 x písací stôl) spolu v hodnote 860,- eur,

koberec plus kobercová podložka spolu v hodnote 100,- eur, rozťahovacie kreslo v hodnote 130,- eur,
váľanda v hodnote 96,- eur, luster plus dve nástenné svietidlá spolu v hodnote 40,- eur, rohová sedacia
súprava plus stôl kuchynský spolu v hodnote 130,- eur, automatická práčka Zanussi v hodnote 280,-
eur, všetko spolu v hodnote 6.404,- eur, hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II
Košice k bytu nachádzajúcemu sa v KX. v sume 72.800,- eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť P.. Ľ. E. pôžičku v sume 3.320,- eur.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 16.274,70 Eur do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II, žalobca sumu 1.334,905 eur
a žalovaná sumu 1.264,905 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 7.9.2009 domáhal vyporiadania BSM tak, že veci patriace
do BSM prikázal žalovanej taliansku zostavu návrh 1 odsek a veci patriacich do BSM prikázal
navrhovateľovidovýlučnéhovlastníctvaobraz-maľbusmotívomSv.Františka.Zároveňžiadal,abybola
určená povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.976,15 eur do troch dní od právoplatnostirozsudku na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržala odporkyňa vo väčšom
rozsahu. Náhradu trov konania žiadal účastníkom nepriznať.
Zároveň žiadal zrušiť právo k spoločnému nájmu k 4-izbovému družstevnému bytu Č.. XX, H. K. N. E.

na C. V.. Č.. XX a žiadal určiť, že byt bude ďalej užívať ako nájomca žalobca.

V konaní vedenom pod sp. zn. 45C/120/2010 Okresný súd Košice II zrušil spoločný nájom účastníkov
konania k predmetnému družstevnému bytu a za výlučného nájomcu a výlučného člena určil žalobcu,
pričom žalovaná bola povinná vypratať predmetný byt do 30 dní od právoplatnosti rozsudku bez práva

na bytovú náhradu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2010.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.1.2010 vo vzťahu k vyporiadaniu
BSM uviedla, že nesúhlasí s obsahom vecí patriacich do spoločného majetku, ako ani s tým, komu majú
byť uvedené veci prikázané do výlučného vlastníctva a taktiež nesúhlasila s uvedenými zostatkovými
hodnotami jednotlivých vecí. Predložila zoznam hnuteľných vecí doplnený o hnuteľné veci, ktoré

neuviedol žalobca a upresnila nadobúdacie ceny jednotlivých hnuteľných vecí, ako aj navrhovanú
zostatkovú cenu a rok nadobudnutia. Žiadala, aby súd pri vyporiadaní spoločne nadobudnutých
hnuteľných vecí prihliadol na zásady vyporiadania podľa § 150 OZ, predovšetkým na to, ktorí z
účastníkov sa pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, pričom uviedla, že aj napriek
spoločnému hospodáreniu sa o prevažnú časť hnuteľných vecí zaslúžila ona, keďže žalobcove

finančné možnosti nestačili pokryť bežný chod domácnosti a neboli dostatočné na ostatné veci, ako
je rekonštrukcia bytu, nová kuchynská linka so spotrebičmi, výmena nábytku za nový atď. Uviedla, že
prevažná časť hnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania manželstva bola zakúpená výlučne z jej
finančných zdrojov a z peňazí, ktoré si požičala od staršieho brata Dr. P.. Z. E. v sume 50.000,- Sk, ďalej
od mladšieho brata Ľ. E. v sume 150.000,- Sk, jej rodičov P.. B. B. E. E. v sume 50.000,- Sk. Ďalej

boli zapožičané a žalovanou vrátené finančné prostriedky od žalobcovho brata MVDr. S. E. v sume
30.000,- Sk, žalobcovej sestry Q. R. v sume 30.000,- Sk a navrhovateľových rodičov S. B. Z. E. v sume
50.000,- Sk, pričom tieto prostriedky boli zapožičané a žalovanou vrátené v období rokov 1998 až 2003.
Po rozvode manželstva odporkyni ostal dlh voči jej bratovi P.. Ľ. E. v sume 100.000,- Sk titulom pôžičky
v roku 2003 na nové zariadenie do obývacej izby.

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 45C 151/2009-233 z 1.10.2013 vyporiadal BSM účastníkov
konania tak, že z majetku patriaceho do BSM účastníkov do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal
hnuteľný majetok: talianska zostava 4-dverová skriňa, 2 ks nočné stolíky, posteľ spolu v hodnote 1.315,-
eur, garníž v hodnote 23,- eur, záclona v hodnote 23,- eur, plyšové koberce - 3 ks spolu v hodnote 25,-

eur, luster a nočné lampy 2ks spolu v hodnote 60,- eur, umelý kvet v hodnote 32,- eur, obývacia stena
Verona s osvetlením višňa v hodnote 780,- eur, sedacia súprava 3G 1+1 v hodnote 1.000,- eur, stôl
Raduz v hodnote 162,- eur, luster plus náladová lampa spolu v hodnote 120,- eur, garníž v hodnote 23,-
eur, záclona v hodnote 42,- eur, maľba sv. Františka v hodnote 75,- eur, zostava Malgosia v hodnote
760,- eur, nočný stolík v hodnote 40,- eur, váľanda v hodnote 96,- eur, luster v hodnote 33,- eur, polička

plus náladová lampa v hodnote 50,- eur, koberec plus stolička spolu v hodnote 132,- eur, sektorový
nábytok XXL (1 x polička, 1 x rohová komoda, uzavretá 1 x skriňa, 1 x písací stôl) spolu v hodnote 860,-
eur, koberec plus kobercová podložka spolu v hodnote 100,- eur, rozťahovacie kreslo v hodnote 130,-
eur, váľanda v hodnote 96,- eur, luster plus dve nástenné svietidlá spolu v hodnote 40,- eur, rohová
sedacia súprava plus stôl kuchynský spolu v hodnote 130,- eur, automatická práčka Zanussi v hodnote

280,- eur, všetko spolu v hodnote 6.404,- eur. Na podiel žalobcu započítal hodnotu členského podielu v
Stavebnom bytovom družstve II Košice k bytu nachádzajúcemu sa v Košiciach na C. V.. Č.. XX v sume
72.800,- eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť P.. Ľ. E. pôžičku v sume 3.320,- eur do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 16.967,- do 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Žalobcu a žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II, žalobca
sumu 1.334,905 eur a žalovaná sumu 1.264,905 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co 3/2014-253 zo dňa 10.9.2015 zrušil predmetný rozsudok
súdu prvého stupňa s odôvodnením, že podľa odvolacieho súdu nebolo jednoznačne zistené a v konaní

preukázané, že finančné prostriedky za predaj bytu na S. V. získal výlučne žalobca a tieto boli použité na
kúpu bytu na C. V. z výlučného vlastníctva žalobcu. Podľa odvolacieho súdu byt na S.j ulici nadobudol
žalobca 13.1.1997 spolu s bratom a v tom čase bol manželom žalovanej, pretože manželstvo uzatvorili
X.X.XXXX, rozvedené bolo XX.XX.XXXX, preto nemohol hodnotu bytu, aj keď bola podľa zmluvy nulovánadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Z tohto stavu podľa názoru odvolacieho súdu došlo k
nadobudnutiu bytu do BSM manželov, a to v jednej polovici skutočnej hodnoty bytu v čase kúpy. Taktiež
nebolo jednoznačne preukázané, že by druhú polovicu z hodnoty tohto bytu, ktorý bol predaný 4.12.1998

stále za trvania manželstva žalobca žalovaný za hodnotu 680.000,-Sk nadobudol vcelku žalobca. Z
výpovede svedkov nevyplynul dôvod, pre ktorý by mal on nadobudnúť hodnotu bytu v plnej výške a nie
po polovici so svojim bratom, ktorý bol tiež podielovým spoluvlastníkom bytu. Odvolaciemu súdu sa javili
ako nedôvody hodné výpovede otca žalobcu, ktorý pri prvom výsluchu na pojednávaní uviedol, že išlo o
dary obom manželom a po doplňujúcich otázkach upresnil, že išlo o dar len pre žalobcu. V súvislosti sa

javí nevyhnutné vypočuť matku žalobcu, ktorú navrhli vypočuť účastníci konania, od výsluchu ktorej súd
prvého stupňa upustil a neuviedol dôvod, prečo od jej výpovede v konečnom dôsledku upustil. Matku
žalobcu by bolo účelné vypočuť na kúpu bytu na S. ulici, pretože výpovede žalobcu a jeho brata v
súvislosti s kúpou tohto bytu sú nepresné, nejasné a nevieryhodné. V súvislosti s predajom bytu na S.
ulici odvolací súd dal do pozornosti rozsudok v konaní 45C 120/2010, v ktorom je uvedená výpoveď
žalovanej k spôsobu nadobudnutia bytu. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku sa nevyporiadal s

výpoveďamiúčastníkovvtomtokonaní,ktorébynapomohlikposúdeniu,čibytnaS.ulicipatril,čiastočne
do BSM manželov, keďže táto otázka je rozhodujúca pre určenie rozsahu BSM nadobudnutého za
trvania manželstva. Okrem toho, pri odpočítavaní investícií do BSM, podľa názoru odvolacieho súdu
boli nejasnosti a nepreukázané skutočnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi, obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/120/2010, znaleckým
posudkom znalkyne Ing. Emílie Hasíkovej a výsluchmi svedkov a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo bolo uzavreté M. X.X.XXXX a bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19.10.2006 č.k. 10C/419/2004-415, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2006. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn.
45C/120/2010 vyplýva, že rozsudkom č.k. 45C/120/2010-36 zo dňa 9.11.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.12.2010 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému
bytu nachádzajúcemu sa v Košiciach na C. V.. Č.. XX, Č. C. XX, pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne

a príslušenstva a za výlučného nájomcu a člena Stavebného bytového družstva II, Košice súd určil
žalobcu. Žalovaná bola povinná vypratať predmetný byt do 30 dní od právoplatnosti rozsudku bez práva
na bytovú náhradu.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa Ing. Emília Hasíková v znaleckom posudku

č. 6/2011 v závere uviedla, že trhová hodnota nehnuteľnosti a to 4-izbového družstevného C. Č.. XX,
X. M. H. C. XX N. E., ku dňu vypracovania znaleckého posudku zo zohľadnením stavebno-technického
stavu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 13.12.2006 a po odpočítaní zostatkovej
hodnoty členského podielu k družstevnému bytu je 72.800,- eur.
Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu 11.4.2011 oznámila, že zo závermi znaleckého

posudku č. 6/2011 súhlasí.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011 uviedol,
že nenamieta závery znaleckého dokazovania a súhlasí s tým, aby zostatková hodnota predmetnej
nehnuteľnosti bola stanovená tak, ako to určila znalkyňa v znaleckom posudku v sume 72.800,- eur.

S poukazom na tú skutočnosť, že pri vyporiadavání BSM je potrebné, aby súd ako prvé zistil okruh veci
patriacich do BSM, súd ako prvé zameral dokazovanie na zistenie tejto skutočnosti, pričom na základe
súhlasných vyjadrení účastníkov konania súd dospel k záveru, že do masy BSM patria zo spálne položka
č. 1 talianska zostava 4-dverová skriňa a 2 ks nočné stolíky, posteľ, položka č. 2 garniž, položka č. 3
záclona, položka č. 4 plyšové koberce 3 ks, položka č. 5 luster a nočné lampy 2ks, položka č. 6 umelý

kvet. Z obývačky do masy BSM patrí položka č. 7 obývacia stena Verona s osvetlením višňa, položka
č. 8 sedacia súprava 3+1+1, položka č. 9 stôl, položka č. 10 luster + náladová lampa, položka č. 11
garniž, položka č. 12 záclona, položka č. 13 maľba sv. Františka. Z detskej izby položka č. 14 zostava
Malgofia, položka č. 15 nočný stolík, položka č. 16 váľanda, položka č. 17 luster, položka č. 18 polička +
náladová lampa, položka č. 19 koberec + stolička. Z druhej detskej izby položka č. 20 sektorový nábytok

XXL, ktorý pozostáva z viacerých sektorových zložiek: jedna rohová skriňa, jedna komoda poličková,
jedna komoda uzatvorená, jedna presklená skriňa, jeden písací stôl, položka č. 21 koberec + kobercová
podložka, položka č. 22 rozťahovacie kreslo, položka č. 23 váľanda, položka č. 24 luster. Z kuchyne
žiadali zaradiť položku č. 26 rohovú sedaciu súpravu + stôl, položka č. 27 automatická práčka Zanusi.Účastníci zhodne uviedli, že nežiadajú zaradiť do masy BSM kuchynskú linku, ktorá bola vyrábaná na
mieru a je zabudovaná v byte a u položiek pôvodne označených pod bodom 25 - zabudované spotrebiče
(teplovzdušná rúra a varná doska, nerezový dres, batérie a halogénové osvetlenie navrhli zisťovať u

znalkyne, či v cene bytu boli zohľadnené aj tieto spotrebiče). Zhodne predniesli, že nežiadajú zaradiť
položky č. 28 a 29, nakoľko sa jedná o staré spotrebiče, ktoré majú nulovú hodnotu. Následne sa
účastníci zhodli vo svojich tvrdeniach aj v tom, že položku č. 25, čiže zabudované elektrospotrebiče tak,
ako sú vyššie uvedené, navrhli vyškrtnúť z masy patriacich do BSM, keďže sú tiež pevne zabudované
v byte.

Účastníci sa následne zhodli aj na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí a to tak, že položka č. 1
talianska zostava má zostatkovú hodnotu 1.315,- eur, položka č. 2 garniž - 23,- eur, položka č. 3 záclona
- 23,- eur, položka č. 4 3 ks plyšové koberce - 25,- eur, položka č. 5 luster a nočné lampy 2 ks v
hodnote - 60 eur, položka č. 6 umelý kvet - 32,- eur, položka č. 7 obývacia stena Verona s osvetlením má
zostatkovú hodnotu - 780,- eur, položka č. 8 sedacia súprava 3G+1+1 má hodnotu 1.000,- eur, položka

č. 9 stôl Radúz - 162,- eur, položka č. 10 luster + náladová lampa - 120,- eur, položka č. 11 - 23 eur,
položka č. 12 záclona - 42,- eur, položka č. 13 - maľby sv. Františka - 75,- eur, položka č. 14 - zostava
Malgosia - 760,- eur, položka č. 15 nočný stolík - 40,- eur, položka č. 16 váľanda - 96,- eur, položka č.
17 luster - 33,- eur, položka č. 18 polička + náladová lampa spolu v hodnote - 50,- eur, položka č. 19
koberec + stolička spolu v hodnote 132,- eur, položka č. 20 sektorový nábytok 21 - 860,- eur, položka č.

21 koberec - + kobercová podložka - 100,- eur, položka č. 22 - 130,- eur, položka č. 23 váľanda - 96,-
eur, položka č. 24 luster + 2 nástenné svietidlá - 40,- eur, položka č. 26 rohová sedacia súprava + stôl
- 130,- eur a položka č. 27 automatická práčka Zanusi - 280,- eur.

Vo vzťahu k členskému podielu k družstevnému bytu účastníci zhodne uviedli, že vzhľadom na

rozhodnutieOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.45C/120/2010,kdezavýlučnéhonájomcuačlenadružstva
bol určený žalobca navrhli hodnotu členského podielu pripočítať v jeho prospech.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011 vo vzťahu k určeniu
jednotlivých hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva jedného z účastníkov konania navrhol, aby do

jeho výlučného vlastníctva boli určené položky č. 7 až 24, kde sa jedná o položky, ktoré sa nachádzajú
v obývačke a oboch detských izbách a do výlučného vlastníctva odporkyne navrhol určiť položky č. 1 až
6 a položky č. 26 a 27 (rohová sedacia súprava+stôl, automatická práčka a položky, ktoré sú v spálni).

Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011 navrhla všetky

hnuteľné veci určiť do výlučného vlastníctva žalobcu.

Potom, ako sa súd zaoberal jednotlivými hnuteľnými vecami, určením ich zostatkových hodnôt a otázkou
komu jednotlivé veci určiť do výlučného vlastníctva a potom, ako bola zistená zostatková hodnota
členského podielu v bytovom družstve, súd zameral dokazovanie aj na zistenie spôsobu akým bol

nadobudnutý predmetný byt, najmä s poukazom na tvrdenia navrhovateľa, ktorý uvádzal, že tento byt
bol odkúpený v roku 1998 za sumu 900.000,- Sk, pričom časť tejto sumy vo výške 680.000,- Sk bola
použitá z prostriedkov výlučne patriacich žalobcovi. Tieto prostriedky získal potom, čo odpredal byt
nachádzajúci sa v E., H. S. V.. X, ktorého bol spoluvlastníkom spolu so svojim bratom, pričom brat mu
svoju časť daroval. Navrhovateľ ďalej uviedol, že keďže predmetný byt bol kupovaný za 900.000,- Sk

a on disponoval prostriedkami vo výške 680.000,- Sk z vyššie uvedeného zdroja, rozdiel medzi týmito
cenami činil 220.000,- Sk. Časť tejto sumy vo výške 70.000,- Sk uhradila matka žalobcu a z jej strany sa
jednalo o dar, ktorý poskytla žalobcovi. Vo vzťahu k zvyšnej sume 150.000,- Sk sa navrhovateľ nevedel
vyjadriť, časť bola uhradená z ušetrených prostriedkov manželov.
Zároveň navrhoval zohľadniť aj ďalšie jeho výlučné prostriedky a to na rekonštrukciu predmetného bytu

vykonanú bezprostredne po jeho zakúpení vo výške 82.000,- Sk, kde sa rovnako jednalo o dar zo strany
jeho matky. Nevedel sa presne vyjadriť aká bola celková hodnota vykonaných rekonštrukčných prác a
použitého materiálu a akú časť prostriedkov poskytla presne jeho matka.

Žalovaná navrhla zahrnúť do BSM aj pasívum a to pôžičku, ktorú si účastníci zobrali za trvania

manželstva od jej brata P.. Ľ.R. E. v roku 2003 v sume 100.000,- Sk za účelom zariadenia obývacej izby,
pričom ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva a zániku BSM zostatok tejto pôžičky činil 100.000,- Sk.
Zároveň potvrdila, že určité prostriedky boli účastníkom konania poskytnuté aj od matky navrhovateľa,nejednalo sa však o dar, ale o pôžičku, ktorú následne odporkyňa vracala z mesačných splátkach po
5.000,- Sk.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu 12.3.2012 odporkyňa vo vzťahu k pasívam (pôžičkám)
uviedla, že v rámci vyporiadania BSM navrhuje vyporiadať pôžičku od jej brata P.. Ľ. E., ktorú za
trvania manželstva v roku 2003 účastníci zobrali vo výške 100.000,- Sk (2.320,- eur), ktoré prostriedky
neboli doposiaľ bratovi vrátené, pričom uviedla, že existenciu tejto pôžičky potvrdil aj navrhovateľ na
pojednávaní konanom dňa 23.8.2011. Zároveň uviedla, že všetky ostatné pôžičky, ktoré si manželia za

trvania manželstva zobrali, boli za trvania manželstva vrátené.
Zároveň uviedla, že ona nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľova matka darovala finančné
prostriedky na úhradu doplatku kúpnej ceny za byt na C. V.. N. E., ale mala vedomosť o finančnej
pôžičke vo výške 70.000,- Sk, ktorú im matka navrhovateľa za trvania manželstva poskytla, avšak tieto
prostriedky jej boli v celosti vrátané v mesačných splátkach po 5.000,- Sk. Zároveň poprela tvrdenie
navrhovateľa o dare finančných prostriedkov vo výške 82.000,- Sk od jeho matky, ktoré mali byť použité

na rekonštrukciu bytu, resp. vybavenie kuchyne.
K finančným prostriedkom, z ktorých mal byť nadobudnutý byt na C. V.. N. E., zakúpený za sumu
900.000,- Sk uviedla, že časť finančných prostriedkov vo výške 340.000,- Sk získali predajom
spoluvlastníckeho podielu jednej polovice z celku na byte č. 43 na S. V.. N. E., ktorý bol v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a jeho brata, avšak zo zohľadnením tejto čiastky v prospech navrhovateľa

pri vyporiadaní BSM nesúhlasila z dôvodu, že navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti
jednej polovice z celku na tomto byte rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu zo dňa 13.1.1997,
t.j. za trvania manželstva, a preto spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti, ako aj finančné
prostriedky získané z jeho predaja podľa názoru odporkyne patria do BSM. Ďalej uviedla, že časť
finančných prostriedkov vo výške 130.000,- Sk do sumy bytu doložila ona z finančných prostriedkov,

ktoré jej za trvania manželstva darovali jej rodičia P.. B. E. B. E. E. a navrhla tieto finančné prostriedky
pri vyporiadaní BSM zohľadniť. Potvrdila, že časťou finančných prostriedkov disponoval navrhovateľ,
nevedela však uviesť, v akej výške, ani či ich mal našetrené za trvania manželstva. Poprela však
vedomosť o darovaní finančných prostriedkov navrhovateľovi od jeho brata Z.. S. E.. Zvyšné finančné
prostriedky na financovanie kúpy a rekonštrukcie bytu si požičali od rodinných príslušníkov a pôžičky

boli za trvania manželstva postupne vrátené, okrem jednej od jej brata.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 2.10.2012 uviedol, že družstevný byt
na S. X N. E. nadobudli spolu s bratom na základe dohody o prevode členských práv a povinností
od predchádzajúcich členov a neskôr tento byt spoločne odpredali za sumu 680.000,- Sk v roku

1998. Uviedol, že každý z bratov titulom svojho podielu nadobudol 340.000,- Sk, avšak jeho brat mu
bezprostredne čiastku 340.000,- Sk daroval, preto navrhovateľ celú čiastku 680.000,- Sk použil pri
zakúpení bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na C. XX, ktorý bol zakúpený za 900.000,- Sk. Na
doplatenie bolo ešte potrebné doložiť 220.000,- Sk, z čoho 70.000,- Sk poskytol on z prostriedkov, ktoré
mu darovala matka tak, ako to vyplýva z čestného prehlásenia, ktoré predložil súdu a zvyšnú čiastku

150.000,- Sk doplatili z prostriedkov, ktoré si spoločne našetrili za trvania manželstva, resp. nejakú časť,
ktorú presne špecifikovať nevedel aj z iných zdrojov.
Ďalej uvádzal, že byt bolo potrebné rekonštruovať s tým, že hodnota rekonštrukcie bola vyššia, avšak
čiastku vo výške 25.000,- Sk na rekonštrukciu poskytla - darovala jeho mama jemu osobne a zároveň
mu darovala aj čiastku 82.000,- Sk na zakúpenie kuchynskej linky so spotrebičmi.

K pôžičke, na ktorú poukazovala žalovaná od jej brata P.. Ľ. E. navrhovateľ uviedol, že v roku 2003 si
od neho zobrali pôžičku vo výške 100.000,- Sk, avšak túto pôžičku mu splácali pravidelne v mesačných
splátkach po 5.000,- Sk a podľa jeho názoru jej už celá pôžička splatená. Žalobca zotrval na svojom
tvrdení, že čiastku 70.000,- Sk, ktorú mu matka darovala pri zakúpení bytu jej nikdy nevracali, pretože sa
jednalo o dar. Poprel, žeby mal vedomosť o tom, žeby akýkoľvek finančný dar bol poskytnutý žalovanej

za trvania manželstva.
K užívaniu hnuteľných vecí po rozvode žalobca uviedol, že od rozvodu do právoplatnosti rozhodnutia o
zrušení spoločného členstva hnuteľné veci užívala odporkyňa a od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
spoločného členstva tieto hnuteľné veci užíva on spolu s deťmi.
Žalobca vo svojej výpovedi v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 45C 120/2010

k bytu na S. X V., že pôvodne bývali v byte na S. X, jednalo sa o byt jeho brata, ktorý mu byt daroval a
vďaka tomu predmetný byt na S. X predal za sumu 680.000,-Sk. Túto použil na kúpu bytu na C. XX v
Košiciach, za ktorý bol odkúpený za sumu 900.000,-Sk a k sume získanej z predaja bytu na S. X museli smanželkou doložiť sumu 220.000,-Sk, ktorú sumu získali jednak vo výške 70.000,-Sk darom od rodičov,
nejakú čiastku mali našetrenú spolu s manželkou a 50.000,-Sk požičala rodina bývalej manželky.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 2.10.2012 vo svojej výpovedi uviedla, že pri kúpe bytu na
C. V.. bola použitá suma 680.000,- Sk z predaja bytu na S. V.. v Košiciach, pričom však nevedela
uviesť, akým spôsobom boli vysporiadané vzájomné práva medzi bratmi a čiastku 130.000,- Sk doložila
ona z prostriedkov, ktoré jej darovali jej rodičia v rokoch 1994-1996, teda v období, kedy nežili s
navrhovateľom v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že sumu 70.000,- Sk potrebnú na úhradu kúpnej ceny

poskytla navrhovateľova matka, avšak nejednalo sa o dar, ale o pôžičku, ktorú jej postupne v 5.000,- Sk
splátkach vrátili. Poslednú čiastku 20.000,- Sk potrebnú na doplatenie kúpnej ceny použili z finančných
prostriedkov, ktoré si spoločne za trvania manželstva našetrili.

K rekonštrukčným prácam vykonaným na byte, žalovaná uviedla, že ich hodnota činila 150.000,- až
180.000,- Sk, ktoré prostriedky zabezpečila výlučne ona a to zapožičaním od jednotlivých členom rodiny.

Opakovane poukázala na pôžičku od brata S. E. vo výške 30.000,- Sk, sestry navrhovateľa vo výške
30.000,- Sk, od brata odporkyne Ľ. E. vo výške 50.000,- Sk a od druhého brata Z. E. vo výške 50.000,-
Sk. Taktiež si požičala 50.000,- Sk od svojich rodičov, z ktorej pôžičky im vrátila iba 20.000,- Sk a
zvyšok 30.000,- Sk jej rodičia odpustili. Všetky ostatné vyššie uvedené pôžičky boli vrátené. S. E.B. C.
prostriedkyvracanépostupnevsplátkachpo5.000,-Sk,vyplácanévhotovosti,rovnakoajsestre,bratovi

Ľ.V. bola pôžička vo výške 50.000,- Sk splatená v celosti, rovnako aj bratovi Z. a to tým spôsobom, že
najprv jednotlivé čiastky šetrila a následne im celú sumu vrátila. Pôžička od brata Ľ.Í. vo výške 10.000,-
Sk zobraná v roku 2003 bola odlišná od vyššie uvedených pôžičiek.

Z výpovede žalovanej v konaní vedenom na OS Košice II pod sp.zn. 45C 120/2010 na pojednávaní

dňa 9.11.2010 vyplýva, že sumu 680.000,-Sk na kúpu bytu na BB. ulici získali účastníci predajom bytu
na S. X, ktorý daroval manželovi jeho brat. Ďalšiu zvyšnú sumu 220.000,-Sk a sumu potrebnú na
rekonštrukciu bytu, ktorú žalovaná nevedela presne špecifikovať získali tak, že žalovaná mala našetrenú
sumu 130.000,-Sk, ktorú si sama našetrila a to počas obdobia dvoch rokov kedy žili odlúčene a kedy
s manželom spoločne nehospodárili, aj keď je pravda, že to bolo za trvania manželstva. Dalšie sumy

získali tak, že jej brat jej požičal 50.000,-Sk. Ďalšiu sumu, ktorú nevedela presne špecifikovať požičali
manželovi rodičia a taktiež súrodenci žalobcu, jeho brat sumu 30.tis. SK a sestra 30.000,-Sk, pričom
podľa výpovede žalovanej všetky tieto pôžičky, ktoré mala voči svojim bratom aj voči súrodencom
žalobcu postupne vrátila.
Žalovaná v informatívnom výsluchu dňa 26.5.2016 k svojej výpovedi v konaní vedenom na OS Košice II

pod sp.zn. 45C 151/2009 uviedla, že jej výpoveď ohľadne čiastky 130.000,-Sk doloženej na kúpu bytu na
C. N. E., ktorá mala byť podľa výpovede našetrená žalovanou počas obdobia dvoch rokov, keď účastníci
žili odlúčene, bola chybná vzhľadom na časový odstup, ktorý ubehol a táto výpoveď sa netýkala BSM
účastníkov konania, potvrdila, že suma 130.000,-Sk bola darovaná jej rodičmi žalovanej.

Z. E., matka žalobcu v čestnom prehlásení dňa 26.8.2011 vyhlásila, že svojmu synovi dala v hotovosti
sumu 70.000,- Sk na získanie bytu na C. V.., pričom to bol dar rodičov svojmu synovi. Potom mu ešte
darovali peniaze v sume 25.000,- Sk na rekonštrukčné práce a čiastku 82.000,- Sk na kuchynskú linku
so spotrebičmi. Bolo to v rokoch 1998 až 1999. Jednalo sa o dar, ktorý nežiadali vrátiť.

Svedok P.. Ľ. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je bratom žalovanej, pričom potvrdil, že
koncom 90-tich rokov požičal svojej sestre čiastku 50.000,- Sk, ktorú mu v celosti vrátila a neskôr v
roku 2002-2003 jej požičal sumu 100.000,- Sk, ktorá mala byť použitá na zariadenie bytu a túto čiastku
mu sestra doposiaľ nevrátila. Z jeho strany účastníkom konania neboli poskytnuté žiadne finančné

prostriedky, ani ako dar, ani ako pôžička. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby jeho
rodičia alebo brat poskytli nejaké finančné prostriedky, či už formou daru, alebo pôžičky účastníkom
konania. Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, že sestra mu pôžičku 50.000,- Sk vrátila v splátkach,
určite to nebolo naraz.

Svedok Z.. S. E., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je bratom žalobcu, pričom vo vzťahu k bytu
na S. V.. N. E. uviedol, že najprv bol nájomcom a členom družstva iba on sám, neskôr boli nájomcami
spoločne s bratom a spoločne tento byt odkúpili do vlastníctva. Neskôr ho spoločne predali za sumu,
ktorú nevedel presne uviesť, bolo to približne 600.000,- Sk, pričom on sa svojej čiastky zriekol, keďžejemu pripadajúcu polovicu daroval bratovi. Uviedol, že žiaden iný dar, ani pôžičku bratovi neposkytol.
Potvrdil, že mal nejakú vedomosť o tom, že nejaká pôžička boli poskytnutá manželom zo strany
odporkyne a jej rodiny a to od jej brata P.. Ľ. E., nevedel však uviesť, v akej výške, ani načo bolo použitá.

Malvedomosťotom,žebolasplácanávsplátkachpo5.000,-Sk.Svedokďalejpotvrdil,žemalvedomosť
o tom, že zo strany ich rodičov bol poskytnutý bratovi finančný dar, pozostávajúci z viacerých čiastok,
spolu v sume približne 170.000,- Sk, ktoré prostriedky boli použité na prerábanie bytu.

Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2013 na výzvu súdu aby odstránil rozpor, ktorý vznikol medzi

obsahom jeho výpovede a obsahom výpovede žalobcu vo vzťahu k forme vyplatenia kúpnej ceny za
byt na S. V.. N. E., resp. v súvislosti s darovaním prostriedkov, ktoré boli získané z odpredaja tohto
bytu, uviedol veľmi krátko a jednoznačne, že každý z bratov, teda on aj žalobca pri predaji bytu dostali
jednu polovicu kúpnej ceny a bezprostredne po odovzdaní finančných prostriedkov celú túto na svedka
pripadajúcu čiastku daroval bratovi, teda žalobcovi.

P.. B. E. B. E. E. v čestnom prehlásení svojimi podpismi potvrdili, že svojej dcére Z.. Z. E. v roku
1998 zapožičali sumu 50.000,- Sk za účelom stavebných úprav a zariadenie bytu na C. V.. Č.. XX N.
E.. Zároveň potvrdili, že uvedenú sumu im dcéra vrátila v splátkach, pričom posledná splátka bola v
decembri 2002.
Vo vzťahu k uvedenému čestnému prehláseniu žalovaná na pojednávaní uviedla, že rozpor medzi

uvedeným čestným prehlásením, kde rodičia potvrdili, že im vrátila čiastku 50.000,- Sk a jej tvrdením, že
rodičom vrátila z požičanej čiastky iba sumu 20.000,- Sk a zvyšných 30.000,- Sk jej rodičia odpustili, bol
spôsobený tým, že toto prehlásenie písala ona a rodičia ho len vlastnoručne podpísali, keďže súhlasili
s jej obsahom a ona mala na mysli, že táto pôžička už je ukončená a neuvedomila si, že nebola celá
čiastka vrátená, pretože to bolo veľmi dávno.

K. S. E., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou darovali žalobcovi 70.000,- Sk,
na kúpu bytu na C. V.. a ďalej darovali čiastku 25.000,- Sk v čase, keď byt už kúpený a účastníci ho
začali rekonštruovať. Neskôr na kuchynskú linku dali 82.000,- Sk. Jednalo sa o dar, neboli to pôžičky
a tieto financie nikdy neboli vrátené.

Svedok uviedol, že nemá vedomosť o iných daroch alebo pôžičkách zo strany iných príbuzných, ktoré
by mali byť poskytnuté účastníkom konania. Svedok uviedol, že poskytnuté prostriedky boli ako dar
poskytnuté synovi a neveste na ich spoločný byt, avšak následne uviedol, že sa pomýlil, že tieto
prostriedky boli výlučne darované výlučne synovi tak, ako je to uvedené aj v čestnom prehlásení, ktoré
vyhotovovala jeho manželka zrejme v práci. Následne potom, ako to doma konzultovali.

Svedkyňa Q. R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je sestrou žalobcu, pričom potvrdila, že bratovi
požičala čiastku 30.000,- Sk, ktorá bola použitá na prestavbu bytu. Táto pôžička jej bola v splátkach
už v celosti splatená. Okrem tejto pôžičky bratovi ani jeho manželke neposkytla žiadnu inú pôžičku, ani
žiaden iný dar. O iných pôžičkách nemala vedomosť, potvrdila iba tú skutočnosť, že kuchynskú linku

financovali ich rodičia (rodičia žalobcu). O iných daroch zo strany iných príbuzných nemala vedomosť.
Poprela, žeby jej pôžičku vracala postupne švagriná v čiastkách po 5.000,- Sk, keďže jednotlivé splátky
jej vyplácal vždy iba brat.

Svedok Z. E. vo svojej výpovedi uviedol, že bratom žalovanej, pričom približne na jeseň v roku 1998

požičal svojej sestre 50.000,- Sk s tým, že dohoda bola taká, že nemusí pôžičku vrátiť postupne, ale
vrátila mu ju v celosti v roku 2001. Iné pôžičky ani dary sestre ani účastníkom konania neposkytol.
Svedok uviedol, že má vedomosť, že na rekonštrukciu bytu bola potrebná väčšia finančná čiastka, a
preto si jeho sestra požičala aj od iných príbuzných a to od brata a ich rodičov, nevedel však uviesť
presné sumy, ani kedy boli vrátené.

Svedkyňa E. E., vo svojej výpovedi uviedla, že je matkou žalovanej, pričom v roku 1997 darovali s
manželom 130.000,- Sk a nestarali sa, na čo dcéra tieto peniaze použila. V roku 1998 ešte účastníci
potrebovali peniaze na úpravu jadra, a preto im požičali 50.000,- Sk. Nejednalo sa o dar, ale o pôžičku,
ktorej časť vo výške 20.000,- Sk im bola vrátená a 30.000,- Sk zostalo nesplatených s tým, že následne

už od dcéry nežiadali túto čiastku doplatiť. Potvrdila, že má vedomosť o tom, že aj jej syn Ľ. požičal
žalovanej čiastku 100.000,- Sk, ktorá do dnešného dňa nie je vrátená a druhý syn jej požičal 50.000,-
Sk, ktorá suma je v celosti vrátená.Zo správy Stavebného bytového družstva II Košice zo dňa 28.9.2011 vyplýva, že 3-izbový družstevný byt
č. XX H. S. X N. E.P. nadobudli S. E. B. A. E. na základe dohody o prevode členských práv a povinností.
SBD II Košice predložilo súdu dohodu o prevode členských práv a povinností bez dátumu uzatvorenia,

uzatvorenú medzi prevádzajúcimi členmi družstva P.. A. A. B. P.. B. A., C. E., T. X B. H. S. E., C. E.,
H. R. XX, ktorej predmetom bol prevod práv a povinností člena a užívateľa družstevného bytu v SBD
II Košice a prevod práv užívať družstevný byt a uzavrieť dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu na T. X,
E., č.bytu XX N. E. s prehlásením nadobúdateľa S. E., že predmetný družstevný byt bude po schválení
užívať s rodinným príslušníkom A. E., H.. XX.X.XXXX.

Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu SBD II Košice vyplýva, že SBD II ako vlastník
bytového domu odovzdalo dňa 12.10.1988 na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa XX.X.XXXX
C. Č.. XX H. T. X N. E. do užívania svojmu členovi S. E..
Zo správy Stavebného bytového družstva II Košice zo dňa 24.10.2012 vyplýva, že predstavenstvo SBD
II Košice uznesením zo dňa 22.9.1988 pridelilo pánovi S. E. 3- izbový družstevný byt č. XX H. V.. S.Ľ.
X N. E., na základe prevodu členských práv a povinností po Ing. J. J..

Z výmeru Stavebného bytového družstva II Košice zo dňa 26.9.1988 vyplýva, že byt na T. Č.. X N. E.,
byt č. XX bol poskytnutý S. E. pre 2-člennú rodinu na základe uznesenia zo dňa 22.9.1988.
Následne na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu došlo k prevodu vlastníctva
predmetného bytu na nadobúdateľov S. E.B. B. A. E.. Vklad v katastri nehnuteľnosti bol povolený dňa
13.1.1997. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.8.1998 došlo k prevodu vlastníctva

tohto bytu na kupujúceho J. T., pričom vklad bol povolený dňa 4.12.1998. Z uvedenej správy ďalej
vyplýva, že manželia A. E. B. Z.. Z.Q. E. nadobudli spoločné členstvo a spoločný nájom k bytu na C. V..
Č.. XX N. E., na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností od 1.10.1998.

Podľa zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej medzi SBD II Košice ako

prevádzajúcim a Z.. S. E. B. A. E. ako nadobúdateľmi došlo k prevodu vlastníctva k bytu č. XX H.
XX. S. C. M., K. Č. XXXX na ul. S. Č.. X N. E. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu, pričom táto bola uzatvorená dňa 18.3.1996 a dojednaná kúpna cena bola 0,00 Sk.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi predávajúcimi Z.. S. E. B. A. E. a kupujúcim J.T.

vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol byt č.XX, H. K. N. E. H. S. Č.. X, pričom tento byt bol prevedený
za dohodnutú kúpnu cenu 680.000,- Sk a zmluva bola uzatvorená dňa 18.8.1998.

Z príjmového pokladničného dokladu č. 3610 zo dňa 12.10.2005 vyplýva, že SBD II prijalo od p. E. sumu
10.000,- Sk za merače, C. C. V.. Č.. XX, E..

Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 (ďalej len Občiansky zákonník), v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci

predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny

úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jehoostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa ust. § 96 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade

súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu.

Podľa ust. § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 704 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred
uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu.

Podľa ust. § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z., nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu.

Tak ako je to vyššie popísané v tomto konkrétnom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

kedy došlo k vzniku a zániku BSM a rovnako prevažne nebolo medzi nimi sporné, aké hnuteľné veci
patria do BSM resp. patrili ku dňu zániku BSM, a teda ktoré hnuteľné veci je potrebné v tomto konaní
vyporiadať. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď vo vzťahu k niektorým
položkám navrhovateľ uvádzal, že v ich časti berie návrh späť a žiada konanie zastaviť, súd vo vzťahu
k týmto položkám (zostava Malgosia verzia A a váľanda, zostava Malgosia verzia B a váľanda) nemohol

konanie zastaviť, nakoľko takýto návrh súd mohol posudzovať iba ako návrh na vyradenie niektorých
položiek z masy BSM, a nie ako čiastočné späťvzatie návrhu, keďže v konaní o vyporiadaní BSM
predmetom vyporiadania je celá masa BSM, t.j. všetky veci, ktoré na základe tvrdenia účastníkov, resp.
vykonaného dokazovania patrili do BSM ku dňu vyporiadania BSM. Súd tu zároveň uvádza, že tieto
položky, aj keď boli kupované ako zariadenie do detskej izby, nie sú vlastníctvom maloletých detí, ale

nakoľko boli zakupované za trvania manželstva účastníkmi konania patrili do BSM účastníkov konania,
a preto súd aj tieto veci vyporiadal.
Pri stanovení zostatkových hodnôt hnuteľných vecí, súd vychádzal zo zhodného stanoviska účastníkov
konania, ktorí sa na týchto zostatkových hodnotách na pojednávaní v rámci dokazovania zhodli tak, ako
sú jednotlivé hodnoty uvedené vo výroku tohto rozsudku (spolu v sume 6.404,- eur).

Pri rozhodovaní o tom, komu majú byť hnuteľné veci prikázané do vlastníctva súd zohľadnil najmä tú
skutočnosť, že aj keď spočiatku hnuteľné veci po rozvode manželstva určité kratšie obdobie užívala
odporkyňa, následne potom, ako sa odsťahovala zo spoločného bytu a v tomto byte ostal bývať
navrhovateľ spolu s deťmi, ktorý celý čas až doposiaľ tieto veci užíva. Preto súd bol toho názoru, že aj
s poukazom na to, že tieto hnuteľné veci ich ďalších používaním strácajú na hodnote, pričom súd pri

vyporiadaní BSM vychádzal zo zostatkových hodnôt ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva (zániku
BSM) je spravodlivejšie, aby všetky tieto veci boli prikázané do vlastníctva žalobcu.

Medzi účastníkmi konania (tak, ako je to popísané v tomto rozhodnutí v predchádzajúcich odsekoch),
nebolo sporné, kedy nadobudli družstevný byt, nachádzajúci sa v Košiciach na C. V.. Č.. XX a zároveň

bolo nesporné, že na základe rozhodnutia súdu sa výlučným nájomcom a členom družstva stal žalobca
(rozsudoknadobudolprávoplatnosť1.12.2010),apreto jenesporné,ženapodielžalobcubolo potrebné
započítať aj hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve II Košice. Táto hodnota medzi
účastníkmi bola sporná, preto súd nariadil znalecké dokazovanie, kde znalkyňa stanovila hodnotučlenského podielu v SBD k predmetnému bytu v sume 72.800,- eur a účastníci zo závermi znaleckého
posudku súhlasili.

Medzi účastníkmi ostali sporné najmä skutočnosti týkajúce sa ich spoločných dlhov voči iným členom
rodiny,keďžeobajapoukázalinaviaceropôžičiekodpríbuznýchataktiež spornouostalaotázkapoužitia
výlučných prostriedkov každého z účastníkov na spoločný majetok.
Vo vzťahu k pôžičkám od jednotlivých príbuzných žalovaná uvádzala, že pôžičku účastníkom konania
poskytol Z. E. v sume 50.000,- Sk, Ľ. E. v sume 150.000,- Sk, rodičia žalovanej v sume 500.000,- Sk, S.

E. v sume 30.000,- Sk, Q. R. v sume 30.000,- Sk a rodičia žalobcu v sume 50.000,- Sk. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ku dňu zrušenia BSM manželom ostala nesplatená
pôžička voči Ľ. E. v sume 100.000,- Sk, ktorá skutočnosť vyplynulo jednak z tvrdení odporkyne, zároveň
vo svojej svedeckej výpovedi ju potvrdil svedok Ľ. E. a sám žalobca potvrdil, že takáto pôžička od Ľ. E.
manželom poskytnutá bola, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, či počas manželstva bola aj splatená.
Existencia iných pozdĺžností ku dňu rozvodu manželstva preukázaná nebola a to ani výpoveďami

svedkov, pričom vo vzťahu k pôžičke od rodičov odporkyne súd poukazuje na tú skutočnosť, že títo vo
svojom čestnom prehlásení, resp. výpovedi uvádzali rozdielne skutočnosti oproti tvrdeniu žalovanej, čo
satýkarozsahusplateniapôžičky,avšakuvedenénebolo prerozhodnutiesúdusmerodajnéspoukazom
na tú skutočnosť, že aj v prípade ak by časť pôžičky ostala nesplatená, rodičia sa jednoznačne vyjadrili,
že túto časť už splatiť nežiadajú. Súd však zároveň poukazuje na to, že čestné prehlásenie nie je

možné považovať za úplne vierohodné aj z toho dôvodu, že v konaní sa preukázalo, že toto čestné
prehlásenie síce bolo podpísané rodičmi, avšak vypracovala ho samotná žalovaná, tak ako to uviedla
na pojednávaní.

S poukazom na uvedené aj na základe vyjadrenia žalovanej, ktorá sama navrhovala, aby pri vyporiadaní

BSM bola jej uložená povinnosť zaplatiť zostatok pôžičky Ing. Ľ. E., preto súd rozhodol vo výroku o
takejto jej povinnosti, pričom následne pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu, ktorý je navrhovateľ
povinný zaplatiť žalovanej, súd zohľadnil túto skutočnosť a započítal jednu polovicu pohľadávky v
neprospech žalobcu.

Ďalej sa súd zaoberal vyhodnotením tvrdení a vykonaných dôkazov vo vzťahu k určeniu v akej výške
boli na získanie spoločného majetku použité výlučne prostriedky niektorého z účastníkov konania. Za
nespornú považoval tú skutočnosť, že pri kúpe družstevného bytu na C. V.. N. E. za sumu 900.000,- Sk
bola použitá čiastka 680.000,- Sk získaná predajom bytu nachádzajúceho sa na S. V.. N. E., kde tento
byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho brata S. E..

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi najmä správou SBD II Košice zo dňa 28.9.2011 mal súd
za jednoznačne preukázané, že trojizbový družstevný C. Č.. XX H. S. X N. E. nadobudli na základe
dohody o prevode členských práv a povinností S. E. B. A. E., pričom predmetný byt bol dňa 18.3.1996
prevedený SBD II Košice ako prevádzajúcim na Z.. S. E. B. Ž. A. E. ako nadobúdateľov, a to v súlade
s ust. § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z., teda bol prevedený na členov bytového družstva, ktorí ako jediní

mali nárok na prevod vlastníctva bytu podľa predmetného zákona. Je zrejmé, že aj keď k prevodu
predmetného bytu zo strany SBD II došlo počas trvania manželstva účastníkov konania, nárok na prevod
bytu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia mali len členovia družstva, teda žalobca s jeho
bratom S. E. a iba oni sa stali vlastníkmi predmetného bytu, keďže žalovanej takýto nárok na prevod
bytu nevznikol, nakoľko nebola členkou bytového družstva. Z hľadiska aplikácie ust. § 28 Zákona č.

182/1993 Z.z. je teda irelevantné, že k prevodu predmetného bytu na S. X N. E. došlo počas trvania
manželstva. V danom prípade žalobca nadobudol členstvo a nájom družstevného bytu H. S. X N. E.
ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou a uzavretím manželstva vzniklo síce právo spoločného
nájmu družstevného bytu, avšak nevzniklo im spoločné členstvo v družstve. Vyššie citované zákonné
ustanovenie Zákona č. 182/1993 z.z. jednoznačne zakotvuje prevod družstevného bytu do vlastníctva

len toho z manželov, ktorý je členom družstva. SBD II Košice teda postupovalo správne, keď družstevný
byt na S.Í. X N. E. previedlo len do vlastníctva žalobcu a jeho brata S. E., ktorí boli výlučnými členmi
družstva. Uvedené stanovisko je zhodné aj s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCDo 8/2013,
uznesením NS SR sp.zn. 1Cdo 28/2011, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1668/2003.
Obdobný záver vychádza aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II US 302/08-11 z 9.9.2008.

Na základe uvedeného súdu prvého stupňa teda konštatuje, že predmetný byt na Poľovníckej 6
v Košiciach, ktorý bol prevedený aj keď za nulovú hodnotu na základe kúpnopredajnej zmluvy
dňa 18.3.1996 na žalobcu a Z.. S. E. nepatrí do BSM účastníkov konania. Oprávnenosť takéhoto
postupu potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Cdo 291/2006, ktorý vychádzal z konštrukcietransformácie členského podielu. Podľa uvedeného rozsudku družstevný byt v dome vo vlastníctve
bytového družstva nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý
môže byť predmetom prevodu alebo dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa

stanoví ako cena všeobecná. Ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade zániku
manželstvačlenskýpodielpripadázozákonatomutomanželovi.Zuvedenéhovyplýva,žezákonvtýchto
prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a uzavrel
nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva. Členský podiel, pokiaľ má
majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho majetok. I pri prevode vlastníctva družstevného bytu

dovýlučnéhovlastníctvačlenadružstva,nedochádzaktransformáciidružstevnýchprávobochmanželov
(aj keď sú spoločnými nájomcami bytu), ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý
je zároveň členom družstva ( ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do
výlučného vlastníctva tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu
novéhomajetkuanirozmnoženímdoterajšiehomajetkuzatrvaniamanželstva,aleideibaozmenu,ktorá
nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani

k vzniku BSM.
Na základe uvedeného súd konštatuje,že aj v predmetnej veci súd nemal dôvod odchýliť sa od zákonnej
úpravy ust. § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z. a ustálenej súdnej praxe.
Súd mal za preukázané, že celá čiastka bola žalobcom použitá na kúpu bytu na C. a možno ju v
celosti považovať za prostriedky výlučne patriace žalobcovi keďže v jednej polovici bol podielovým

spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na S. X N. E. (teda jedna polovica získaných prostriedkov
z predaja patrila do jeho výlučného vlastníctva) a zároveň považoval súd za preukázané vykonaným
dokazovaním (výsluchom svedka S. E.), že druhá polovica získaných prostriedkov bola žalobcovi zo
strany jeho brata darovaná. Súd tu doplnil, že aj keď vo svojej prvej výpovedi svedok nevedel presne
uviesť, kedy a akým spôsobom bola kúpna cena vyplatená, jednoznačne však uviedol, že celá získaná

kúpna cena bola použitá jeho bratom, teda žalobca touto celou kúpnou cenou disponoval) s jeho
súhlasom. V doplňujúcej výpovedi, v ktorej bol vyzvaný, aby odstránil rozpor, ktorý vznikol medzi
obsahom jeho výpovede a obsahom výpovede žalobcu jednoznačne uviedol, že každý z nich po predaji
dostal jednu polovicu kúpnej ceny a bezprostredne potom svedok celú túto finančnú čiastku daroval a
odovzdal bratovi - žalobcovi).

Pokiaľ odvolací súd v uznesení sp.zn. 2Co 3/2014 poukázal na okolnosť, že z výpovede svedkov
nevyplynul dôvod, pre ktorý by mal žalobca nadobudnúť hodnotu bytu na S. X v plnej výške a nie po
polovicisosvojimbratom,súdprvéhostupňakonštatuje,žeprávezvyššieuvedenejsvedeckejvýpovede
jeho brata S. E. vyplýva, že po predaji predmetného bytu na S. X N. E., ktorého boli obidvaja podielovými

spoluvlastníkmi, S. E. polovicu kúpnej ceny daroval žalobcovi a teda na základe uvedeného žalobca
na základe predaja svojej polovice, svojho podielu bytu v jednej polovici získal finančné prostriedky
340.000,-Sk,( teda za nehnuteľnosť vo svojom osobnom podielovom vlastníctve) a druhú polovicu
340.000,-Sk získal darom od svojho brata S. E., čo jednoznačne tento potvrdil svojou výpoveďou.

Zároveň súd uvádza, že je irelevantný výsluch matky žalobcu na kúpu bytu na S. X N. E., pretože ako
súd vyššie uviedol, prevod predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalobcu a jeho brata vyplýva z
platnej právnej úpravy. Zároveň súd podotýka, že sama žalovaná vo výpovedi v konaní vedenom na
OS Košice II pod sp.zn. 45C 120/2010 o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu potvrdila, že
sumu 680.000,-Sk na kúpu bytu na C. V. bola získaná predajom bytu na S. X, E. daroval manželovi-

žalobcovi jeho brat. K uvedenému súd konštatuje, že predávajúcimi predmetného bytu na S.Ľ. X N. E.
boli tak žalobca ako aj jeho brat S. E., teda brat žalobcu S. E. mohol darovať žalobcovi len kúpnu cenu
za predaj jeho podielu vo výške 340.000,-Sk, keďže zvyšnú sumu 340.000,-Sk nadobudol sám žalobca
predajom svojho spoluvlastníckeho podielu.

Tak ako súd uveril tvrdeniu žalovanej o existencii nesplatenej časti pôžičky u P.. F. E. (na základe
výpovede žalovanej a svedka L. E.), rovnako súd mal za preukázané výpoveďou žalobcu a svedkov Z. E.
(matky žalobcu) a S. E., že rodičia žalobcoviv čase zakúpenia bytu na C. V. darovali sumu 70.000,- Sk na
kúpu bytu a 82.000,- Sk na zakúpenie kuchynskej linky do tohto bytu. Súd preto túto čiastku považoval
za sumu použitú z výlučného majetku žalobca na spoločný majetok (rovnako ako sumu 680.000,- Sk).

Súd podobne v prípade tvrdenia žalobcu o ďalšej darovanej sume 25.000,- Sk zo strany jeho rodičov
na rekonštrukciu bytu považoval toto tvrdenie za preukázané napriek tomu, že žalovanátoto tvrdenie
rozporovala a uvádzala, že sa nejednalo o dar, ale o pôžičku, ktorá bola postupne splatená, pretožežalovaná takéto svoje tvrdenie ničím nepreukázala a svedkyňa M. E. B. K. M.. E. túto skutočnosť
potvrdili.
Súd uveril výpovedi svedka otca žalobcu S. E. o darovaní sumy 70.000,-Sk na kúpu bytu; 82.000,-Sk na

zakúpenie kuchynskej linky a 25.000,-Sk na rekonštrukciu bytu, aj keď táto bola v priebehu výpovede
svedka menená, nakoľko túto výpoveď potvrdila v čestnom prehlásení matka žalobcu Z. E.. Súd upustil
od výsluchu svedkyne Z. E. vzhľadom na jej nepriaznivý stav po ťažkej mozgovej príhode, keďže je
zrejmé, že nebude schopná svedeckej výpovede aj do budúcna a zároveň má súd za to, že nevyplynula
žiadna okolnosť svedčiaca prípadnej zmene výpovede tejto svedkyne oproti jej čestnému prehláseniu

predloženému v konaní o existencii týchto darov zo strany rodičov žalobcu.

Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že na rekonštrukciu bolo potrebné väčšie množstvo finančných
prostriedkov, ako to uvádzali obaja účastníci, avšak ani jeden nevedel uviesť presnú sumu vynaloženú
na rekonštrukciu, pričom obaja osvedčili, že rekonštrukcia a zariadenie bytu boli financované zo zdrojov -
pôžičiek od členov rodiny (ktoré boli splácané), ako aj zo spoločne našetrených prostriedkov, no nevedeli

ich presne špecifikovať.
Súd preto uzavrel, že rekonštrukcia bola v prevyšujúcej časti vykonaná spoločne, zo spoločných zdrojov
a nie z výlučných prostriedkov jednej zo strán.

Následne súd zisťoval výšku vyrovnávacieho podielu zo strany žalobcu.

Keďžedovýlučnéhovlastníctvažalobcuboliprikázanéhnuteľnévecispoluvhodnote6.404,-eur,vznikla
mu povinnosť vyplatiť žalovanej jednu polovicu ich hodnoty t.j. 3.202,- eur.
Súd na podiel žalobcu započítal členský podiel v SBD v hodnote 72.800,- eur, od ktorého odpočítal
hodnotu prostriedkov vynaložených z výlučného majetku žalobcu na spoločný majetok, ktoré boli
investované do kúpy bytu (680.000,- Sk + 70.000,- Sk) a kúpy kuchynskej linky do tohto bytu

(82.000,- Sk), pričom ceny takýchto bytov sa v dôsledku celospoločenských zmien výrazne zmenili,
preto súd zohľadnil namiesto konkrétnej investovanej sumy jej ekvivalent vyjadrený v % vo vzťahu k
cene nehnuteľnosti. Súd vypočítal z ceny bytu v čase jeho nadobudnutia (900.000,- Sk) percentuálny
pomer v akom boli použité výlučné prostriedky žalobcu, čo predstavuje 84% (680.000,- + 70.000,- =
750.000,- Sk + 10.000,-eur zo sumy 900.000,- Sk) a výlučné prostriedky žalovanej 16% (140.000,- zo

sumy 900.000,-). Vo vzťahu k týmto výlučným prostriedkom žalovanej súd poukazuje na to, že žalobca
sa k tejto sume 150.000,- Sk nevedel vyjadriť (t.j. k tomu, z akých zdrojov boli získané) a súd uveril
tvrdeniu žalovanej potvrdenému aj ďalšími svedkami, že suma 130.000,- Sk jej bola darovaná rodičmi,
čo potvrdila aj v informatívnom výsluchu dňa 26.5.2016 a sumu 20.000,- Sk si nasporili účastníci, z
uvedeného je zrejmé, že z tejto nasporenej sumy pripadá 10.000,-Sk na žalobcu a 10.000,-Sk na

žalovanú.
Súd následne vypočítal čiastku aká prislúcha príslušnému percentuálnemu pomeru zo znalkyňou
stanovenej hodnoty členského podielu, t.j. pre žalobcu to je suma 61.152,- eur (84% zo sumy 72.800,-
Eur) a pre žalovanú suma 11.648,- eur (16% zo sumy 72.800,- Eur).
Uvedenásuma11.648,-eurspolusosumou3.202,-eur(1/2hodnotyhnuteľnýchvecí-,ktorésúdprikázal

do vlastníctva žalobcu), by tvorila vyrovnací podiel 14.850,- eur, od ktorého súd odpočítal aj prostriedky
vynaložené z výlučného majetku žalobcu na spoločný majetok vo výške 107.000,- Sk -3.551,75 Eur
(82.000,- Sk plus 25.000,- Sk). Súd vzhľadom na to, že tieto prostriedky boli použité na zveľadenie
bytu, pri ktorom vyporiadaval jeho hodnotu v percentuálnom pomere v akom účastníci prispeli na jeho
nadobudnutie, aj tieto investície rozdelil podľa tohto percentuálneho pomeru 84% ku 16%, t.j. 2.948,- eur

predstavujúcu podiel žalovanej na zveľadení bytu na C. ulici ku 568,30 eur. Pri výpočte vyrovnacieho
podielu preto súd odpočítal sumu 568,30 eur (14.850 Eur - 568,30 Eur) čo činí 14.281,70 eur.
Súd zohľadnil, že žalovaná je povinná zaplatiť dlh N. Ľ.. E. v hodnote 3.320,- eur v celosti, a preto
pripočítal na vyrovnanie sumu 1.660,- eur, ktorou sa mal podieľať na vyrovnaní dlhu žalobca a zároveň
súd zohľadnil celú sumu 333,- eur, ktorú vynaložila žalovaná zo svojich výlučných prostriedkov už po

rozvode manželstva na merače do bytu (tak, ako to vyplynulo z listinných dôkazov). Vyrovnací podiel tak
činí 16.274,70 eur (14.281,70 + 1.660 + 333 = 16.274,70 eur), ktorú sumu súd uložil žalobcovi vyplatiť
žalovanej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súdom použitý spôsob percentuálneho vyjadrenia mieri pričinenia sa o nadobudnutie bytu a v

nadväznosti na to určenie podielov účastníkov konania zohľadňuje okrem výraznej zmeny cien všetkých
nehnuteľnostíajzáujmymal.detí,ktoréboliprečasporozvodezverenédoosobnejstarostlivostižalobcu
a spolu s ním bývajú v predmetnom byte.Z uznesenia odvolacieho súdu sp.zn. 2Co 3/2014 zároveň nie je zrejmé, v čom odvolací súd vidí
nejasnosti a nepreukázané skutočnosti pri odpočítaní investícií do BSM účastníkov konania, preto súd
prvého stupňa nemohol predmetné skutočnosti a nejasnosti doplniť.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania sú rozhodol v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď súd za dôvod hodný osobitného
zreteľa považoval samotný predmet konania, t.j. tú skutočnosť, že je v záujme oboch strán, aby ich BSM
bolo vyporiadané, o čom sa účastníci sami nevedeli dohodnúť a k takémuto stavu prispeli obaja účastníci
rovnakou mierou, preto nikomu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch - Sadzobníka súdnych poplatkov položky č.
6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, sa poplatok za vyporiadanie BSM určuje z predmetu najmenej
66,- eur, najviac 16.596,50 eur. Predmetom konania bolo vyporiadanie BSM v hodnote 79.204,- eur
(hnuteľné veci 6.404,- eur a členský podiel 72.800,- eur), pričom 3% z hodnoty vyporiadaného BSM
tvoria 2.376,12 eur, z čoho na každého účastníka pripadá 1.188,- eur (1/2).

ZároveňspovinnosťouplatiťsúdnypoplatokvzniklaúčastníkomajpovinnosťzaplatiťnaúčetOkresného
súdu Košice II aj trovy štátu, ktoré vznikli uhradením znalečného znalkyni Ing. Hasíkovej v sume 293,69
eur, pričom súd túto náhradu trov rozdelil v rovnakej miere na oboch účastníkov, keďže určenie hodnoty
členského podielu bolo v záujme oboch strán, t.j. každý má povinnosť zaplatiť 146,845 eur, avšak
odporkyňa už uhradila preddavok na tieto trovy v sume 70,- eur, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, a preto

navrhovateľ je povinný popri súdnom poplatku zaplatiť 146,845 eur na trovy štátu a odporkyňa popri
súdnom poplatku zaplatiť 76,845 eur na trovy štátu.
Spolu tak je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 1.334,905 eur (1.188,-
+ 146,845) a odporkyňa 1.264,905 eur (1.188,06 + 76,845).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.)