Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Novotný

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/234/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112224770
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112224770.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., IČO: 45 535 108, so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: F. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom C. XXXX/XX, D., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpená JUDr. Danou Gáborovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14C/168/2014-48 zo dňa 5. augusta 2015,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdNitraakosúdprvéhostupňapripustilvstupobčianskehozdruženia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát so sídlom

Zámocká 36, Bratislava, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Rozhodol tak s
poukazom na ust. § 93 ods. 1 - 4, § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania (ďalej len "OSP"), § 1 ods. 1, § 25 ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodil tým, že v priebehu konania, návrhom doručeným súdu
dňa 24.11.2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV svoj

vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne. Navrhovateľ podaním zo dňa 30.12.2014
namietal, že nesúhlasí so vstupom tejto spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne. Súd zastúpený vyšším súdnym úradníkom vo veci vydal dňa 17.02.2015 uznesenie č.k.
14C/168/2014-41,ktorýmnepripustilvstupobčianskehozdruženiadokonaniaakovedľajšiehoúčastníka
na strane odporkyne. Svoje rozhodnutie odôvodnil absenciou súhlasu účastníka, na ktorého strane
vstupuje vedľajší účastník do konania. Dňa 13.03.2015 bolo súdu doručené odvolanie vedľajšieho

účastníka voči uvedenému uzneseniu, ktoré vedľajší účastník odôvodnil tým, že v zmysle právnej úpravy
platnej a účinnej v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa výslovný súhlas podporovaného
účastníka získaný pred vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval, nakoľko iba výslovný
nesúhlas spôsobuje neprípustnosť vedľajšieho účastníctva. S poukazom na uznesenie Krajského súdu
v Nitre zo dňa 31.7.2013, č.k. 8Co/215/2013-98 súd prvého stupňa uviedol, že základným predpokladom
na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods. 2 OSP je splnenie podmienky,

že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§
25 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Ďalšou skutočnosťou potrebnou na pripustenie
vedľajšieho účastníka do konania je súhlas toho, resp. oznámenie tomu, na strane ktorej má vedľajší
účastník vstúpiť, že do konania vstúpil vedľajší účastník. Súd písomným podaním oznámil opatrovníkovi
odporkyne, že do predmetného konania vstúpil na podporu práv a oprávnených záujmov odporkyne
vedľajší účastník, čím bol opatrovník odporkyne oboznámený s uvedenou skutočnosťou a bola mu tak

daná možnosť na postup v zmysle § 93 ods. 3 druhá veta OSP. Opatrovník odporkyne súdu nezaslal
žiadne vyjadrenie, to znamená, že nebol z jeho strany daný výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšiehoúčastníkadokonania.Súdtiežpoukázalnato,ževdanejvecivystupujenastraneodporkynespotrebiteľ,
preto vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu je dôvodný, preto vstup vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne do konania pripustil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny
tak, že súd vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania nepripustí.
Zdôraznil, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú ust. § 93
ods. 1, 2 OSP) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať.

Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania
vedľajší účastník. V tejto súvislosti dal tiež do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
05.02.2013sp.zn.3Cdo188/2012.Dodal,ževstupvedľajšiehoúčastníkadoobčianskoprávnychkonaní
upravuje i vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku. Návrh dopĺňa dovtedajšie ust. § 93
OSP a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do
občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tiež poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 27.02.2014 vo veci C 470/12, podľa ktorého vnútroštátna úprava neumožňujúca
niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie.
Zdôraznil, že v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ je jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou, že súdy sú
povinné prihliadať na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa ex offo. Uviedol tiež že na vyriešenie

otázky procesného postavenia subjektov, ktoré sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku
v zmysle § 101 ods. 3 OSP, na čo poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 188/2012
zo dňa 05.02.2013. Záverom vyjadril názor, že v prípade Združenia ide len o hromadný vstup združení
na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov
automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach

sporu.

Opatrovníčka odporkyne ani vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne
nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc
i na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

V danej veci bol na súd prvého stupňa dňa 26.07.2012 doručený návrh navrhovateľa na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 248,95 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr
za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa (Slovak
Telekom, a.s.) na základe Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa

a odporkyňou. Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 19Ro/306/2012-13 zo dňa
11.09.2012. Uznesením č.k. 19Ro/306/2012-25 zo dňa 04.07.2014 predmetný platobný rozkaz zrušil
v plnom rozsahu pre nemožnosť jeho doručenia odporkyni do vlastných rúk. Procesným úkonom
zo dňa 14.11.2014 oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Vstup vedľajšieho účastníka

do konania bol oznámený navrhovateľovi dňa 29.12.2014 a opatrovníčke odporkyne dňa 22.12.2014.
Dňa 31.12.2014 bol súdu prvého stupňa doručený nesúhlas navrhovateľa so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na strane odporkyne. Súd prvého stupňa zastúpený vyšším súdnym úradníkom
vo veci vydal dňa 17.02.2015 uznesenie č.k. 14C/168/2014-41, ktorým nepripustil vstup občianskeho
združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Dňa 13.03.2015 bolo súdu

doručené odvolanie vedľajšieho účastníka voči uvedenému uzneseniu. Následne súd prvého stupňa
vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ

nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 OSP, je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane

ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje
ho poskytovaním pomoci. Robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z
hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje
dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre
účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné

postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov.Vzmysle

§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu
dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak

účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Legitímnou formou,
ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k
sledovanej ochrane práv, je návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka. V danom prípade oznámilo vstup do konania občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv

spotrebiteľa. So zreteľom na to nebolo procesným predpokladom vstupu predmetného združenia do
konania preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku.

V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o pripojení podľa
§ 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, a teda právny vzťah medzi

účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania
je vyvodzovaná nie z jeho právneho záujmu na výsledku sporu, ale vyplýva priamo zo zákona a to z
ust. § 93 ods. 2 OSP, keďže predmetom jeho činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitného
zákona. Navrhovateľ namietal, že na účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania bol potrebný
výslovný súhlas oboch procesných strán s jeho vstupom do konania, pričom on sám s jeho vstupom

nesúhlasil. Keďže navrhovateľ namietal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, správne
súd prvého stupňa rozhodoval o jeho vstupe do konania na strane odporkyne. Odvolací súd po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým pripustil vstup vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne, je vecne správne. Za situácie, že vedľajší účastník oznámil vstup do
konania podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.11.2014 a súd prvého stupňa oznámenie o

vstupe doručil obom účastníkom konania, navrhovateľovi dňa 29.12.2014 a opatrovníčke odporkyne
dňa 22.12.2014, odvolací súd mal za to, že súd dal možnosť obom účastníkom namietať nesúhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania, čo napokon navrhovateľ aj urobil. Navrhovateľ namietol
vstup vedľajšieho účastníka do konania po doručení oznámenia o jeho vstupe. Takúto možnosť mala ajodporkyňa (resp. jej opatrovníčka), ktorá mohla po doručení oznámenia o vstupe namietať nesúhlas s
jeho vstupom. Keďže tak neučinila, odvolací súd mal za to, že skutočnosť, že sa výslovne nevyjadrila,
či súhlasí, resp. nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nie je možné hodnotiť ako jej

výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, v danom prípade boli splnené podmienky na vedľajšie
účastníctvo občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na strane
odporkyne a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali možnosť jeho vedľajšieho účastníctva

v konaní na strane odporkyne, aj s poukazom na to, že odporkyňa nevyjadrila nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Vzhľadom na to, že všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho
predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti
a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho

predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis
neustanovuje inak. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. marca 2011 sp. zn. 5Sž/20/2010)

Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa týkajúcou sa vládneho návrhu novely
Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že predmetná novela Občianskeho súdneho poriadku v znení

účinnom od 01. 01. 2015 doplnila ustanovenie § 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že
ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
Zohľadniac základný princíp materiálneho právneho štátu, ktorým je princíp právnej istoty, ktorý okrem

iného zahrňuje aj princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa
správne na daný prípad neaplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015.
Okrem toho v predmetnom konaní sa jedná o sporové konanie, kde súd nerozhodol v tzv. skrátenom
konaní vydaním platobného rozkazu, ale vo veci nariadil pojednávanie.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neopodstatnene namieta,
že postupom súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.