Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110243332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110243332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľky: C. V., O.. XX. XX.
XXXX, Z. V.: X. XXXX, XXX XX X., v zast.: L.. U. M., F. F.: X. Z. XXX/XX, Ž., proti odporcovi: Green
Company, s. r. o. „v likvidácii", IČO: 44 704 062, so sídlom: Panenská 24, Bratislava, o zaplatenie sumy
1.618,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.:
26C/25/2011-260 zo dňa 23. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 79,41 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu
1.618,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.628,85 eur od 01. 07. 2010
do 28. 07. 2010 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.618,85 eur od 29. 07. 2010
do zaplatenia a zaplatiť jej trovy konania v sume 97,50 eur titulom súdneho poplatku a v sume 1.137,36
eur titulom právneho zastúpenia navrhovateľky, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o vzájomnom návrhu odporcu zastavil. Navrhovateľke v
súvislosti so vzájomným návrhom odporcu trovy konania nepriznal.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 524 ods. 1, 2, § 525 ods.
1, 2, § 527 ods. 1 písm. a/, § 527 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 262 ods. 1, 2, §
344, § 345 ods. 1, 2, § 351 ods. 1, § 373, § 387 ods. 1, 2 § 398, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník, § 97 ods. 1, § 98, § 97 ods. 3, § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z. a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, podaným na tunajší súd,
domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1.628,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.628,95 eur od 01. 07. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom odplaty
za postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi ENZO-VERONIKA-VES, a. s., podľa Zmluvy o odplatnom
postúpení pohľadávok zo dňa 14. 01. 2010 (ďalej len "zmluva" alebo "zmluva o postúpení pohľadávky"),
ktorá jej mala byť uhradená najneskôr do 30. 06. 2010 v celkovej sume 3.797,95 eur zníženej o sumu
2.169,10 eur vyplatenej navrhovateľke z garančného fondu dňa 25. 02. 2010.

Konajúci súd vydal vo veci dňa 26. 11. 2010 platobný rozkaz, č. k. 19Ro/362/2010-7, voči ktorému podal
odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že nárok navrhovateľky neuznáva.
Odporca potvrdil uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky s navrhovateľkou, ktorú navrhovateľkavážnym spôsobom porušila tým, že finančné prostriedky, ktoré boli predmetom postúpenia od dlžníka
prevzala a neodovzdala mu ich. Odporca preto z týchto dôvodov jednostranne odstúpil od zmluvy o
postúpení pohľadávky listom datovaným 23. 07. 2010.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu odporcu proti platobnému rozkazu zo dňa 17. 01.
2011 považovala odstúpenie odporcu od zmluvy o postúpení pohľadávky za neplatné, keď zmluvné
strany si nedohodli dôvody pre odstúpenie od zmluvy, a tieto nevyplývali ani z ustanovení Občianskeho
zákonníka. Odporcu neuviedla do omylu tým, že pravdivo prehlásila, že postupovaná pohľadávka nie

je zaťažená konkurzným konaním, ani výkonom exekúcie. Prípadnou exekúciou by totiž bola zaťažená
len samotná spoločnosť ENZO-VERONIKA-VES, a. s., a nie postúpená pohľadávka, pričom z výpisu
z obchodného vestníka č. OV 97B/2010, str. 6 vyplýva, že konkurz na predmetnú spoločnosť bol
vyhlásený až dňa 17. 05. 2010, t. j. po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky.
Neskoršie vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nie je prekážkou plnenia odporcu a nespôsobuje
zánik jeho záväzku zo zmluvy o postúpení pohľadávky. V písomnom podaní zo dňa 22. 07.

2011 navrhovateľka doplnila, že odporca zmenil svoj názor ohľadne odstúpenia od zmluvy o postúpení
pohľadávky, keďže jej listom zo dňa 08. 07. 2011 oznámil jednostranné započítanie jeho pohľadávky z
titulu ručenia navrhovateľky za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľky;
úkon započítania pritom navrhovateľka považovala za neplatný.

V priebehu konania navrhovateľka písomným podaním zo dňa 18. 01. 2011 zobrala návrh v časti
zaplatenia sumy 10,- eur späť dôvodiac, že odporca pristúpil k úhrade tejto sumy dňa 29. 07. 2010.
Konajúci súd preto uznesením zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 26C/25/2011-64, konanie v časti
návrhu navrhovateľky o zaplatenie sumy 10,- eur zastavil a na návrh navrhovateľky uznesením zo dňa
18. 01. 2013, č. k. 26C/25/2011-..., pripustil zmenu návrhu, podľa ktorého navrhovateľka žiadala uložiť

odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 1.618,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.628,85 eur od 01. 07. 2010 do 28. 07. 2010 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.618,85 eur od 29. 07. 2010 do zaplatenia.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania dňa 23. 09. 2013 vyhlásil

rozsudok vo veci samej.

Po vykonanom dokazovaní vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka, ako
postupca, postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 01. 2010 na odporcu ako postupníka
pohľadávku, ktorá bola špecifikovaná ako pohľadávka vo výške 3.797,95 eur z titulu spoločnosťou

ENZO-VERONIKA-VES, a. s. (ako dlžníkom) nevyplatenej mzdy za mesiace jún 2009 až január 2010,
tak ako vyplýva i z listinných dokladov predložených navrhovateľkou, a to uznania záväzku spoločnosťou
ENZO-VERONIKA-VES, a. s. a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 01. 2010, ktoré odporca
nerozporoval. Takto označená postupovaná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, nakoľko
nešlo o niektorý z prípadov vymedzených ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, pri ktorých

zákon vylučuje možnosť postúpenia. Predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky
neboli nároky navrhovateľky na výplatu plnenia z garančného fondu smerujúce voči
Sociálnej poisťovni, tak ako sa mylne domnieval právny zástupca odporcu a z tohto dôvodu namietal
neplatnosť zmluvy podľa § 119 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z listinných dokladov
pripojených k zmluve o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka postúpila

na odporcu pohľadávku vyplývajúcu z pracovnoprávnych nárokov voči jej bývalému zamestnávateľovi,
dlžníkovi ENZO-VERONIKA-VES, a. s., ktoré mohli byť predmetom postúpenia. Ustanovenie zmluvy
týkajúce sa nároku na výplatu finančných prostriedkov z garančného fondu, na ktoré poukazoval v
súvislosti s neplatnosťou samotnej zmluvy právny zástupca odporcu, sa netýkalo predmetu
postúpenia, t. j. postupovanej pohľadávky, ale odplaty za postúpenie pohľadávky, a preto nemohlo

mať vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky; námietku neplatnosti zmluvy z tohto dôvodu
preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd mal za to, že postupovaná pohľadávka vo výške 3.797,95
eur bola vymedzená dostatočne určito, a to práve odkazom na listinné doklady priložené k zmluve, z
ktorých je predmet postúpenia objektívne rozpoznateľný (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 32Odo/1242/2005); účastníci konania pritom identifikáciu a špecifikáciu pohľadávky podľa týchto

listinných dokladov nerozporovali (č. l. 159).

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo a medzi účastníkmi nebolo sporné, že podľa zmluvy patrila
navrhovateľke za postúpenie pohľadávky odplata v sume zhodnej s výškou postupovanej pohľadávky,t. j. 3.797,95 eur, s modifikáciou, že ak medzičasom dôjde k vyhláseniu konkurzu
alebo k likvidácii dlžníka navrhovateľky ENZO-VERONIKA-VES, a. s., hodnota tejto odplaty sa zníži o
sumu vyplatenú navrhovateľke z garančného fondu. Tak ako súd uviedol vyššie, uvedené dojednanie

zmluvných strán nemalo dopad na predmet postúpenia a na jeho výšku, nakoľko pre taký prípad nebolo
ohľadne postupovanej pohľadávky nič dohodnuté. Navrhovateľka v konaní preukázala a vyplýva to i
z vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty ENZO-VERONIKA-VES, a. s., a z rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zo dňa 22. 02. 2010, že jej vznikol nárok na dávku garančného poistenia v sume 2.169,10 eur,
ktorú obdržala dňa 25. 02. 2010. Z tohto dôvodu od odporcu nežiadala úhradu odplaty v sume 3.797,95

eur, ale len v sume 1.628,85 eur (rozdiel medzi hodnotou dojednanej odplaty 3.797,95 eur a dávky z
garančného fondu 2.169,10 eur), od ktorej odpočítala i sumu 10,- eur vyplatenú jej odporcom dňa 29.
07. 2010, t. j. žiadala odplatu v sume 1.618,85 eur. Súd nárok navrhovateľky považoval za preukázaný
vykonaným dokazovaním, na ktorého dôvodnosť nemala vplyv ani obrana odporcu.

Odporca v priebehu konania namietal dôvodnosť nároku navrhovateľky z dôvodu započítania

pohľadávky z titulu ručenia za vymožiteľnosť pohľadávky, resp. z titulu zodpovednosti navrhovateľky
podľa § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, pretože sa nestal veriteľom pohľadávky s
dohodnutým obsahom, ktorú obranu uplatnil na pojednávaní dňa 10. 06. 2013 ako vzájomný návrh, a
následne písomným podaním zo dňa 19. 09. 2013 zobral späť, pričom namietal i odstúpenie od zmluvy
o postúpení listom zo dňa 23. 07. 2010.

V súvislosti s argumentáciou odporcu súd v prvom rade udáva, že jeho právny zástupca v priebehu
konania podával čiastočne si odporujúce a zmätočné vyjadrenia tak ohľadne zániku jeho záväzku
voči navrhovateľke započítaním, ako aj ohľadne odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky. Na
pojednávaní súdu dňa 06. 03. 2013 právny zástupca odporcu uviedol, že najskôr došlo k započítaniu

vzájomných pohľadávok účastníkov do výšky nominálnej hodnoty pohľadávky navrhovateľky (3.797,95
eur) a následne odporca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu jej závažného porušenia
navrhovateľkou (č. l. 159), pohľadávky, ktoré mali byť predmetom zápočtu špecifikoval sumou 1.628,85
eur (už nie sumou 3.797,95 eur - pozn. súdu), ktorú sumu upravil v písomnom vyjadrení zo dňa
24. 04. 2013 na sumu 1.618,85 eur, a na pojednávaní súdu dňa 29. 04. 2013 argumentoval, že k

stretu vzájomne započítateľných pohľadávok došlo dňa 29. 07. 2010, ktorý deň považoval za dátum
započítania pohľadávok, s tým, že k odstúpeniu od zmluvy mal odporca pristúpiť listom zo dňa 23. 07.
2010, ktorý časovo predchádzal úkonu započítania.

Odhliadnuc od čiastočne zmätočných vyjadrení právneho zástupcu odporcu súd v súvislosti s jeho

argumentáciou udáva, že je pravdou, že účastníci konania si v článku III, bod 1 zmluvy o postúpení
pohľadávok vymienili ručenie navrhovateľky za dobytnosť, t. j. za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky,
až do výšky jej nominálnej hodnoty. Súd však poukazuje na ustanovenie § 527 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý pre taký prípad vyžaduje nielen písomnú formu právneho úkonu, ale zároveň stanovuje
rozsah ručenia až do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi. Navrhovateľka z titulu písomnej dohody o

ručení za dobytnosť pohľadávky ručila za jej vymožiteľnosť len v rozsahu odplaty obdržanej od odporcu,
čo v danom prípade predstavuje sumu 10,- eur. Je pritom zrejmé, že navrhovateľka práve o túto sumu
(10,- eur) znížila sumu požadovanej odplaty, keď z pôvodnej pohľadávky vo výške 1.628,85 eur žiadala
od odporcu len zaplatenie sumy 1.618,85 eur. Odporca netvrdil a ani nepreukázal, že by navrhovateľke
poskytol inú, ako tvrdenú odplatu 10,- eur dňa 29. 07. 2010, preto sa nemôže dovolávať započítania

jeho pohľadávky v sume 1.618,85 eur podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naviac, ako správne
poukázala právna zástupkyňa navrhovateľky, odporca nepreukázal, že by sa bez zbytočného odkladu
domáhal úhrady postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi navrhovateľky, spoločnosti ENZO-VERONIKA-
VES, a. s., v súlade s ustanovením § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá okolnosť má za
následok zánik ručenia navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že pohľadávku

nadobudnutú zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 01. 2010 odporca následne postúpil na
spoločnosť GAJA, spol. s. r. o. Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 04. 06. 2010
a až predmetná spoločnosť si ako veriteľ a vlastník pohľadávky túto uplatňovala formou prihlášky v
konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu ENZO-VERONIKA-VES, a. s., konkurzné konanie
vedené na Okresnom súde Trenčín, pod sp. zn. 29K/25/2010. Podľa mienky súdu odporca ako osoba,

ktorá nepožíva žiadne práva zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 01. 2010, ktoré prešli
Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok dňa 04. 06. 2010 na spoločnosť GAJA, spol. s
r. o., sa nemôže dovolávať úkonu započítania z titulu vzťahujúceho sa k postúpenej pohľadávke, ktorej
už nie je vlastníkom.Pre úplnosť súd udáva, že pokiaľ by aj k odporcom tvrdenému vzájomnému stretu pohľadávok došlo, a to
v čase po odstúpení odporcu od zmluvy o postúpení pohľadávok, súd poukazuje na § 351 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého má odstúpenie od zmluvy za následok zánik všetkých práv a povinnosti
strán vyplývajúcich zo zmluvy a strany sú povinné vydať si tie plnenia, ktoré si pred odstúpením od
zmluvy navzájom poskytli. Je pritom zrejmé, že odporca, poskytol navrhovateľke plnenie len v rozsahu
10,- eur. Pokiaľ by k započítaniu došlo pred tvrdeným odstúpením odporcu od zmluvy o postúpení
pohľadávky, nebol by dôvod na odstúpenie od zmluvy, keďže započítanie je jedným zo spôsobov zániku

záväzkov (§ 580 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ išlo o odstúpenie odporcu od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 01. 2010, ku ktorému
malo dôjsť listom zo dňa 23. 07. 2010 pre podstatné porušenie zmluvy zo strany navrhovateľky, tieto
tvrdenia odporcu považoval súd za nepreukázané a nedôvodné.

Odporca videl porušenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 01. 2010 podstatným spôsobom
v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka (účastníci sa podľa článku IV, bod 3 zmluvy v písomnej
forme podľa § 262 ods. 1 dohodli na pôsobnosti Obchodného zákonníka na ich vzťahy- pozn. súdu) vo
vyhlásení navrhovateľky v zmluve, že postupovaná pohľadávka nie je zaťažená exekúciou, konkurzom,
ani inými právami tretích osôb, pričom už v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky mala

byť spoločnosť ENZO-VERONIKA-VES a. s. v exekučnom konaní, tak ako vyplýva z
potvrdenia súdneho exekútora U.. L.Ú. E. zo dňa 30. 01. 2013. V prvom rade súd udáva, že skutočnosť,
že spoločnosť ENZO-VERONIKA-VES, a. s., bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky
účastníkom exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex 674/2009 na strane povinného sama o
sebe nespôsobuje nepravdivosť vyhlásenia navrhovateľky v zmysle článku III, bod 4 zmluvy.

Z ničoho totiž nevyplýva, že by predmetom tohto exekučného konania bolo vymoženie postupovanej
pohľadávky navrhovateľky v sume 3.797,95 eur. Vychádzajúc z obsahu potvrdenia súdneho
exekútora U.. E. je zrejmé, že exekučné konanie sp. zn. Ex 674/2009 sa týkalo vymoženia pohľadávky
oprávneného PREFA-STAV, spol. s r. o. znejúcej na sumu 80.103,70 eur s prísl. podľa exekučného titulu
- notárskej zápisnice sp. zn. N 181/09, NZ 23785/09, NCRIs24199/09 zo dňa 14. 07. 2009. Odporca

žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu exekučného titulu, príp. iného konania vo veci vymáhania v
tom čase pohľadávky navrhovateľky voči spoločnosti ENZO-VERONIKA-VES, a. s. Súd poukazuje i na
vyjadrenie samotného právneho zástupcu odporcu na pojednávaní súdu dňa 06. 03. 2013 (č. l. 161),
ktorý v tomto smere uviedol, že pohľadávka navrhovateľky zaťažená nijako nebola. Súd považoval za
neprípustný odporcov výklad ustanovenia článku III, bod 4 zmluvy o postúpení pohľadávky, v tom smere,

že vyhlásenie postupcu o nezaťažení exekúciou sa vzťahovalo na dlžníka navrhovateľky, t. j. spoločnosť
ENZO-VERONIKA-VES, a. s., nakoľko z neho jasne vyplýva, že sa nevzťahuje na osobu dlžníka, ale na
pohľadávku, ktorá je predmetom postúpenia, t. j. na mzdové nároky navrhovateľky voči dlžníkovi. Súd v
tomto smere udáva, že predmetom exekučného konania, ktorého účastníkom je samozrejme povinný,
je vždy určitá konkrétna vymáhateľná pohľadávka. Odporca teda nepreukázal tvrdenú nepravdivosť

vyhlásenia navrhovateľky. Pokiaľ išlo o konkurz vyhlásený na majetok úpadcu ENZO-VERONIKA-VES,
a. s., súd udáva, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 29K/25/2010, sa dňa 17. 05. 2010 len
začalo konkurzné konanie voči spoločnosti ENZO-VERONIKA-VES, a. s. na návrh veriteľa Slovenskej
republiky v zastúpení Daňovým riaditeľstvom SR, pričom samotný konkurz na jej majetok bol vyhlásený
až uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. 07. 2010. Je teda zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy

o postúpení pohľadávky dňa 14. 01. 2010 neprebiehalo konkurzné konanie voči dlžníkovi navrhovateľky,
ani na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností navrhovateľka nemohla uviesť odporcu do omylu a vyvolať
tak dôvod na odstúpenie odporcu od zmluvy o postúpení pohľadávky, tak ako argumentoval

právny zástupca odporcu. Naviac, súd v tejto súvislosti poukazuje i na zjavnú zmätočnosť argumentácie
právneho zástupcu odporcu ohľadne odstúpenia odporcu od zmluvy listom zo dňa 23. 07.
2010, a to vo väzbe na jeho iné tvrdenia o nadobudnutí platnosti a účinnosti samotnej zmluvy dňom 29.
07. 2010. Prijatím tejto argumentácie by odporca odstúpil od takého záväzkového vzťahu, pri ktorom
ešte nenastali jeho právne účinky.

Vzhľadom na to, že odporca v konaní nepreukázal tvrdené dôvody na odstúpenie od zmluvy o postúpení
pohľadávky a iné dôvody na odstúpenie od zmluvy si jej účastníci v zmysle § 48 Občianskehozákonníka, ktorý sa podporne použije na daný prípad, nedohodli, vyhodnotil súd argumentáciu odporcu
za nedôvodnú.

Za nedôvodné považoval súd i tvrdenia právneho zástupcu odporcu ohľadne nadobudnutia platnosti
a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky dňom 29. 07. 2010, v ktorý deň odporca
uhradil navrhovateľke sumu 10,- eur. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k postúpeniu
pohľadávky došlo dňom podpisu zmluvy, t. j. 14. 01. 2010 (článok II, bod 1), a nevyplýva z nej dohoda
zmluvných strán o úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky v splátkach. Naviac, prijatím odporcovej

argumentácie by odporca nemohol Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 04. 06. 2010
platne previesť na spoločnosť GAJA, spol. s r. o., pohľadávku navrhovateľky, nakoľko by v
danom čase nebol ešte jej vlastníkom, a teda by nemohol previesť na iný subjekt tie práva, ktoré mu
v tom čase nepatrili.

Odporca sa v priebehu konania bránil i tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa

nestal vlastníkom pohľadávky s dohodnutým obsahom, preto z titulu zodpovednosti navrhovateľky podľa
§ 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka uplatnil vzájomný návrh voči navrhovateľke na zaplatenie
sumy 2.169,10 eur. Vzájomný návrh vzal odporca podaním zo dňa 19. 09. 2013 späť.

Vzhľadom na dispozitívny úkon odporcu, ktorým zobral vzájomný návrh na zaplatenie sumy 2.169,10

eur späť po otvorení pojednávania, s ktorým späťvzatím vyjadrila súhlas navrhovateľka, súd s poukazom
na ustanovenia § 96 O. s. p. v spojení s § 97 ods. 3 O. s. p. konanie o vzájomnom návrhu
odporcu zastavil.

Odporca uplatnil nárok z titulu zodpovednosti navrhovateľky podľa § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho

zákonníka do výšky žalovanej istiny navrhovateľky, t. j. do sumy 1.618,85 eur formou kompenzačnej
námietky, teda ako obranu (§ 98 O. s. p.).

K obrane odporcu súd udáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 01. 2010 bola pohľadávka navrhovateľky voči spoločnosti ENZO-

VERONIKA-VES, a. s., v sume 3.797,95 eur, ktorú odporca následne Zmluvou o odplatnom postúpení
pohľadávok zo dňa 04. 06. 2010 postúpil na spoločnosť GAJA, spol. s r. o., a tá ju ako veriteľ uplatnila
prihláškou v konkurznom konaní na úpadcu ENZO-VERONIKA-VES, a. s., vedenom na Okresnom
súde Trenčín, sp. zn. 29K/25/2010. Vzhľadom na to, že odporca už nie je vlastníkom, ani veriteľom
pôvodnejpohľadávkynavrhovateľky,ktorúplatnepreviedolnainýsubjekt,nemôžesapodľamienkysúdu

dovolávať voči navrhovateľke jej zodpovednosti podľa § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, t.
j. že sa nestal veriteľom pohľadávky s tvrdeným obsahom. Námietku započítania pohľadávky vo výške
1.618,85 eur voči navrhovateľky z titulu jej zodpovednosti podľa § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka súd preto vyhodnotil ako uplatnenú neoprávnenou osobou.

Naviac, ustanovenie § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka upravuje prípad osobitnej zákonnej
zodpovednosti postupcu (v danom prípade navrhovateľky), ktorý svoju pohľadávku postúpil odplatne
inému, za existenciu postúpenej pohľadávky, a to v čase jej postúpenia (k tomu R 95/08). Z hľadiska
posúdenia zodpovednosti postupcu je teda rozhodujúce, či pohľadávka s dohodnutým
obsahom existovala v čase jej prechodu na postupníka. Až v prípade ak by postupovaná pohľadávka

v čase jej postúpenia nezodpovedala dojednaným náležitostiam, t. j. v dobe postúpenia neexistovala a
netrvala, by sa postupník nestal veriteľom pohľadávky s daným obsahom a nastúpila by zodpovednosť
postupcu v zmysle § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka.

Odporca v konaní nijako nepreukázal, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky s

navrhovateľkou, t. j. v čase postúpenia pohľadávky navrhovateľky voči spoločnosti ENZO-VERONIKA-
VES, a. s. (14. 01. 2010) neexistovala pohľadávka z titulu pracovnoprávnych nárokov navrhovateľky
voči spoločnosti ENZO-VERONIKA-VES, a. s. v celkovej výške 3.797,95 eur. Odporca
teda nepreukázal, že pohľadávka práve s týmto titulom a v danej výške by na neho nebola dňa 14. 01.
2010 postúpená, a teda, že sa nestal jej vlastníkom a následne danú pohľadávku s rovnakým obsahom

previedol na tretí subjekt.Pokiaľ ide o námietku premlčania obrany odporcu uplatnenú titulom zodpovednosti navrhovateľky podľa
§ 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, súd nepovažoval za potrebné sa ňou bližšie zaoberať,
keďže dospel k záveru, že kompenzačná námietka bola v konaní uplatnená neoprávnenou osobou.

Avšakikebybolapredmetnákompenzačnánámietkauplatnenánatooprávnenouosobou,podľamienky
súdu bola by nedôvodná. Počiatok objektívnej, v danom prípade 10-ročnej, premlčacej doby podľa §
398 Obchodného zákonníka, sa viaže ku dňu, keď došlo k porušeniu povinnosti. V danom prípade malo
spočívať porušenie povinnosti navrhovateľky v tom, že odporca sa napriek deklarácii v zmluve

nemalstaťveriteľompohľadávkysdohodnutýmobsahom,ktoráskutočnosťsazisťujekudňupostúpenia
pohľadávky. K porušeniu povinnosti navrhovateľky, a tým aj k počiatku plynutia objektívnej premlčacej
doby teda malo dôjsť dňom uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 01. 2010; premlčacia
doba by potom uplynula dňa 14. 01. 2020. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, tá sa odvíja od
vedomosti poškodeného o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť (§ 397 Obchodného zákonníka).
Odporca sa preukázateľne dozvedel o vzniknutej škode a o tom, že ju spôsobila navrhovateľka dňom

doručenia platobného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 26. 11. 2010, ktorý mu bol doručený spolu s
návrhom na začatie konania; v ňom navrhovateľka uviedla, že jej bola Sociálnou poisťovňou vyplatená
suma 2.169,10 eur. Odporca preukázateľne prevzal predmetný platobný rozkaz spolu so žalobou dňa
13. 12. 2010, ktorý dátum treba považovať za počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá je v
zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka 4-ročná a jej koniec by pripadol na 13. 12. 2014.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že navrhovateľke vznikol titulom
odplaty za postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi - spoločnosti ENZO-VERONIKA-VES, a. s., podľa
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 01. 2010 nárok voči odporcovi na zaplatenie sumy 1.618,85
eur (ako pôvodne dojednanej odplaty 3.797,95 eur s odpočítaním sumy vyplatenej jej z garančného

fondu vo výške 1.618,85 eur a odporcom vo výške 10,- eur), keď odporca v konaní nepreukázal tvrdenia,
ktorými namietal dôvodnosť jej nároku. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a odporcu zaviazal na
zaplatenie žalovanej istiny 1.618,85 eur navrhovateľke.

Súd o trovách konania vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá

O. s. p., keď odporca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, nakoľko nepreukázal, že ku
späťvzatiu vzájomného návrhu došlo pre správanie sa navrhovateľky. Navrhovateľke by potom patrilo
právo na náhradu trov konania súvisiacich so vzájomným návrhom odporcu, avšak vzhľadom na to, že
navrhovateľka náhradu trov konania nežiadala, súd jej túto voči odporcovi nepriznal.

Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a to tak, že návrh zamieta a
odporcovi priznáva náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Odvolanie odporca odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, z dôvodu, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia.

Odporca nesúhlasí s tvrdením súdu s tým, že vplyv na vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa nemôže
mať postavenie navrhovateľa ale naopak postavenie dlžníka EVV, pričom jeho postavenie nepochybne
vplývanavymožiteľnosťpohľadávky.Súduvádza,žeprávetakýtovýkladčl.IIIbodu4Zmluvyjedokonca

neprípustný, čo však vôbec neodôvodnil a ani neoprel o konkrétne zákonné ustanovenia, ďalej uvádza,
že súd sa pri takomto výklade vôbec nezaoberal a nezohľadnil vyhlásenia navrhovateľa o vymožiteľnosti
pohľadávky a odplaty vo výške nominálnej hodnoty pohľadávky, preto napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti. Odporca poukazuje na to, že len poukazovanie súdu na vyjadrenia právneho
zástupcu odporcu o nezaťažení pohľadávky, bez ďalšieho neobstojí, nakoľko právny zástupca iba

odpovedal na konkrétnu otázku súdu, pričom takáto odpoveď nemôže byť automaticky považovaná
za súhlasné stanovisko odporcu s výkladom zmluvy súdom. Odporca poukazuje na to, že uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29K/25/2010 zo dňa 15. 07. 2010 súd vyhlásil na úpadcu EVV
konkurz. Listom zo dňa 23. 07. 2010, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 29. 07. 2010 odstúpil
od zmluvy z dôvodu nepravdivosti vyhlásení navrhovateľa týkajúcich sa vymožiteľnosti postúpenej

pohľadávky. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka EVV je skutočnosťou objektívne vylučujúcou
dobytnosť pohľadávky, ktorá bola postúpená na odporcu na základe zmluvy. Odporca ďalej poukazuje
na čl. IV. 4. Zmluvy podľa ktorého vyplýva, že v deň platnosti a účinnosti nastali aj účinky odstúpenia
od zmluvy a preto neobstojí argumentácia súdu, že odporca listom zo dňa 23. 07. 2013 odstúpil odtakéhotozáväzkovéhovzťahu,priktoromeštenenastalijehoprávneúčinky.Odporcapoukazujenato,že
listom zo dňa 08. 07. 2011 si uplatnil voči navrhovateľovi právo z titulu ručenia za dobytnosť postúpenej
pohľadávky, pričom z čl. III Bodu 1. Zmluvy vyplýva, že navrhovateľ ručí za dobytnosť pohľadávky do

výšky nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky, z čoho vychádzal aj odporca pri úkone započítania
žalovanej pohľadávky. Ďalším dôvodom neplatnosti započítania podľa súdu bola skutočnosť, že odporca
nepreukázal, že by sa bez zbytočného odkladu domáhal úhrady postúpenej pohľadávky voči dlžníkovi
EVV v súlade s § 527 ods. 2 O. Z., pričom takáto okolnosť má za následok zánik ručenia
navrhovateľky. Odporca taktiež namieta tým, že dňa 29. 07. 2010 uhradil splátku 10,- eur, kedy zmluva

nadobudla platnosť a účinnosť a odporca sa mohol domáhať úhrady postúpenej splátky voči dlžníkovi
EVV.

K odvolaniu odporcu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie navrhovateľka,
ktorá je toho názoru, že rozsudok prvostupňového súdu netrpí žiadnou z vád namietaných odporcom,
súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie je preskúmateľné. Ďalej sa navrhovateľka

domnieva, že rozhodnutie tak, ako je vydané a všetky v ňom uvedené zistenia zodpovedajú chápaniu
právnych úkonov, ktoré sú podkladom žaloby a s ktorými sa súd stotožnil, tak ako ich chápe akákoľvek
iná osoba, ktorá má uvedený právny úkon vykladať a chápať. Navrhovateľka má za to, že odporca
v podanom odvolaní neuviedol žiadny nový argument, ktorý by predtým neuviedol v konaní na súde
prvého stupňa, ale ide o opakovanie úkonov a vecí, ktoré súd posúdil a odôvodnil v rozsudku. Výklad

jednotlivých tvrdení a zmluvných ustanovení je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ako aj znením
a zaužívaným výkladom právnych predpisov, pričom na základe výsluchu navrhovateľky v konaní
jednoznačne nedošlo k súlade medzi vôľou zmluvných strán ohľadom obsahu právneho úkonu a tak
súd prvého stupňa na ne nemohol prihliadnuť. Navrhovateľka v rámci podaného odvolania žiada, aby
odvolací súd jej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 95,29 eur za jeden úkon

právnej služby a to za vyjadrenie k odvolaniu.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanieodporcu
nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite

odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p.

Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,41 eur, a to za úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17. 04. 2014, a to podľa § 10 ods. 1, vyhl. č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu s režijným paušálom vo
výške 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľky nijako
nepreukázal, že je platiteľom DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, odvolací súd mu náhradu DPH podľa
cit. vyhlášky nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.