Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203922
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313203922.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej: C. T., L.. XX.X.XXXX, J. G.
XXXX/XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z., IČO: 42309166, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom

Schindlerom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 260,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.11.2015 pod č. k. 17C/114/2013-96, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o prípustnosti vedľajšieho účastníctva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom okrem iného pripustil vstup Združenia spotrebiteľov

Slovenska, o. z., Janka Kráľa č. 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166 ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného.

Uviedol, že žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného v
tomto konaní. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej iniciatívy svojim
písomným podaním. Zároveň sa vo veci vyjadril a poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky,

spotrebiteľské vzťahy a neplatnosť dohody o zmenke. Súd rozhodol o prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania priamo v rozsudku a to vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania a
veľké množstvo skutkovo a právne totožných žalôb. Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc
pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd považoval
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu za nedôvodnú, pretože
uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na

základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho
hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR. Podmienky na vstup vedľajšieho
účastníka v čase jeho vstupu boli splnené, preto súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania
na strane odporcu.

V odvolaní proti rozsudku, k pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka do konania, žalobca poukázal
na to, že konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán v konaní je
upravený označeným nariadením, a to odlišne od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963
Zb.. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Právna

regulácia označeného nariadenia obsiahnutá v čl. 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa
aplikáciu z procesných pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy,ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľnom
v členskom štáte.

Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 1.1.2015, teda pred
účinnosťou zákona č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok uviedol, že súd je povinný zabezpečiť si vyjadrenie účastníka, na stranu ktorého vedľajší
účastník vstúpil. Je toho názoru, že len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania
nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a takisto že osoba, popri

ktorej vstúpil do konania s takýmto úkonom súhlasí. Pre oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania doručené súdu po 1.1.2015, teda po účinnosťou zákona č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok uviedol, že z ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva,
že vedľajší účastník je povinný spolu s oznámením o vstupe do konania predložiť aj súhlas osoby, popri
ktorej do konania vstupuje, bez možnosti dodatočného predloženia súhlasu.

V prípade, ak vedľajší účastník súhlas odporcu k návrhu na pristúpenie vôbec nepredložil, navrhuje, aby
súd na oznámenie o vstupe neprihliadal a v konaní pokračoval bez vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd preskúmal túto časť rozsudku bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a

§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd bol viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnenýtútočasťrozsudkupreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcu ani v tejto časti nie je dôvodné.

Pokiaľ žalobca namieta rozhodovanie o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd zdôrazňuje, že v súlade s článkom 17
ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na základe procesného práva
Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok

„odvolanie“ (§ 201 a nasl. O.s.p.) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním
podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje
odvolací súd Slovenskej republiky podľa procesného práva Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

V prejednávanej veci vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42309166, Janka

Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným oznámením zo
dňa 30.10.2014 o vstupe združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, a to z vlastného podnetu, alebo na
výzvu účastníka urobenou prostredníctvom súdu. Námietka žalobcu, že podmienkou vstupu vedľajšieho

účastníkadokonaniajesúhlashlavnéhoúčastníka,nastranektoréhochcevedľajšíúčastníkvystupovať,
nie je opodstatnená. Občiansky súdny poriadok v znení do 31.12.2014 v žiadnom ustanovení
upravujúcom vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie súhlasu účastníka konania na vstup
vedľajšieho účastníka do konania. Navyše žalovaná nevyjadrila nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania.

Ak úkon o vstupe do konania bol realizovaný v čase účinnosti O.s.p. v znení do 31.12.2014, nemožno
podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva posudzovať ani v štádiu tohto odvolacieho konania
spätne, v zmysle podmienok upravených v novele O.s.p. realizovanej zákonom č. 353/2014 Z.z.
(konkrétne § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p.) účinnej od 1.1.2015, žiadajúcej výslovný súhlas účastníka,

popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní.

Pokiaľ by sa pripustilo, že novela č. 353/2014 Z.z., ktorá zaviedla novú podmienku vstupu vedľajšieho
účastníka do konania - súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, ktorý musí byť súčasťou
oznámenia o vstupe do konania sa uplatní aj na vstupy vedľajších účastníkov do konaní uskutočnené

pred jej účinnosťou, uplatnil by sa princíp pravej retroaktivity, ktorý je v našom právnom poriadku
(s výnimkou trestného práva) neprípustný. Z uvedeného vyplýva, že podmienky vstupu vedľajšieho
účastníka do konania môžu byť posudzované len s ohľadom na podmienky vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, ktoré boli v platnosti v čase vstupu vedľajšieho účastníka. Ak by sa novozavedenápodmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania mala vzťahovať na skoršie vstupy vedľajších
účastníkov do konaní, znamenalo by to, že postup vedľajšieho účastníka, ktorý bol v súlade s vtedy
platným znením O.s.p., by sa dnes mohol označiť za neúčinný, na takýto vstup vedľajšieho účastníka do

konania by súd neprihliadal, a teda by sa použila pravá retroaktivita. Zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje
vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu
pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a
novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem,
teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takomto prípade sa v konaní

pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v
platnosti (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25.07.2007 sp.zn. 1 Azs 55/2006).
Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy
procesného práva vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť odo dňa nadobudnutia
účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov
súdu a účastníkov, ktoré s nimi

spájala či nespájala skoršia úprava, však zostávajú zachované (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn.
II ÚS 512/05).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.