Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213271
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114213271.7

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
navrhovateľa Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, proti
odporcovi ASEK, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kyjevské námestie 9, IČO: 36 005 029, o zaplatenie
3 733,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3 733,75 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania

od 01. 02. 2012 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 716,33 Eur, a to v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu podaného dňa 12. 08. 2014 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3 733,75 Eur spolu s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania z
toho právneho titulu, že dňa XX. XX. XXXX uzavreli účastníci tohto konania zmluvu o sprostredkovaní
poistenia, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia odporcom. Uvedená zmluva zanikla
výpoveďou ku dňu 30. 06. 2012, pričom podľa článku VIII. ods.10 zmluvy o sprostredkovaní poistenia,
v prípade zániku poistnej zmluvy ak poisťovateľ vracia celé zaplatené poistné alebo jeho časť, je
sprostredkovateľ do 15 dní po oznámení tejto skutočnosti povinný vrátiť už vyplatenú províziu alebo

pomernú časť zodpovedajúcu výške poistného vráteného poisťovateľom, pokiaľ poisťovateľ nerozhodne
písomne inak.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená s odporcom zmluva o sprostredkovaní

poistenia, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie poistenia odporcom. Napriek tomu, že zmluva o
sprostredkovaní poistenia je označená ako zmluvný typ, teda zmluva o sprostredkovaní, jedná sa o
zmluvu podľa dielu XVIII. tretej časti Obchodného zákonníka, t. j. zmluvu o obchodnom zastúpení.
Navrhovateľ uviedol, že zásadný rozdiel spočíva v tom, že pri zmluve o sprostredkovaní podľa §
642 Obchodného zákonníka ide o dojednanie jednotlivo určenej zmluvy a pri obchodnom zastúpení o
dojednanie neurčitého počtu zmlúv toho istého druhu. Už z takéhoto pojmového vymedzenia zmluvných

typov je jasné, že zmluva o sprostredkovaní uzatvorená medzi účastníkmi bola zmluvou o obchodnom
zastúpení a to napriek tomu, že je označená ako zmluva o finančnom sprostredkovaní.

Navrhovateľ uviedol, že predmetom žaloby je právo na vrátenie časti z vyplatenej provízie, ktoré vzniklo
zánikom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX dojednanej odporcom. Táto zmluva zanikla na základe
žiadosti poistníka, v danom prípade Slovenskej komory daňových poradcov podpisom novej zmluvy č.

XXXXXXXXXX, ktorá ju nahradila. Keďže poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zanikla počas poistnéhoobdobia, za ktoré bolo poistné zaplatené, vznikla navrhovateľovi povinnosť vrátiť nespotrebované
poistné poistníkovi, t.j. Slovenskej komore daňových poradcov.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že z ustanovenia § 662 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie bolo
účinné od 01. 01. 2002, t. j. týka sa aj poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX ako obchodu uzavretého
v dôsledku činnosti odporcu ako obchodného zástupcu. Z ustanovenia článku VII. ods.10 zmluvy, o
ktoré navrhovateľ opieral svoju žalobu, je zrejme v súlade s ustanovením § 662 ods.3 Obchodného
zákonníka vzhľadom na to, že dlhodobá povaha uskutočňovania obchodu - poistenia by v prípade

použitia dispozitívneho ustanovenia § 662 ods.1 Občianskeho zákonníka bola vo vzťahu k obchodnému
zástupcovi pri predčasnom zániku poistenia neprimerane tvrdá, t. j. zanikol by nárok na celú províziu,
dohoda navrhovateľa odporcu v zmluve o vrátení len alikvotnej časti vyplatenej provízie, t.j. článku
VII. ods.10 zmluvy o sprostredkovaní v závislosti od skutočného trvania poistnej zmluvy. Znamená to,
že v prospech obchodného zástupcu bolo dojednané, že nárok na žiadanú províziu nemôže zaniknúť
ak poistná zmluva skončí ku koncu poistného obdobia. V prospech obchodného zástupcu je i to,

že z vyplatenej časti je povinný vrátiť províziu len v pomere v akom poistná zmluva trvala v danom
poistnom období. Navrhovateľ ďalej uviedol, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola takzvaná zmluva
hromadná, resp. ako ju označuje odporca rámcová, kedy hromadné poistenie funguje na princípe
rozširovania a zužovania (prihlasovania a odhlasovania predmetu poistenia) t. j. členov Slovenskej
komory daňových poradcov. V danom prípade však išlo len o jedinú poistnú zmluvu, nakoľko jediný

právny a priamy vzťah bol z nej medzi Slovenskou komorou daňových poradcov ako poistníkom, teda
tým kto poistnú zmluvu uzavrel, pričom členovia Slovenskej komory daňových poradcov sú poistenými
z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní daňového poradenstva v súvislosti
s výkonom audítorskej činnosti, vedením účtovníctva resp. prevádzkovou činnosťou. Povinnosť platiť
poistné z tejto zmluvy mala Slovenská komora daňových poradcov ako poistník, jednotliví poistení

nemali voči poisťovni povinnosť platiť poistné, nakoľko neboli stranou poistnej zmluvy, poisťovňa len
preberala ich riziko. Samostatné poistné zmluvy medzi členmi Slovenskej komory daňových poradcov
teda neexistovali a uvedená zmluva bola zmluvou v prospech tretieho, pričom treťou osobou boli
v danom prípade členovia Slovenskej komory daňových poradcov, ktorí boli prihlásení do poistenia
mechanizmom uvedeným v článku 15 poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľ ďalej uviedol,

že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zanikla z podnetu Slovenskej komory daňových poradcov a to
žiadosťou o ukončenie poistnej zmluvy dohodou z 13. 05. 2011 uzatvorením dohody navrhovateľa
a Slovenskej komory daňových poradcov poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX o zániku zmluvy č.
XXXXXXXXXX.

Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané na základe Zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa
XX. XX. XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, Poistnou zmluvou
uzatvorenou medzi navrhovateľom a Slovenskou komorou daňových poradcov pod č. XXXXXXXXXX
U. A. XX. XX. XXXX, z ktorého článku 15 ods.6 vyplýva, že dňom 01. 06. 2011 nahrádza táto zmluva
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi zmluvnými stranami dňa 31. 12. 1997, pričom poistený

podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa od 01. 06. 2011 považujú za poistených podľa tejto zmluvy,
pričom nespotrebované poistné sa preúčtuje na úhradu poistného z tejto poistnej zmluvy.

Súd mal ďalej za preukázané, že Slovenská komora daňových poradcov žiadosťou zo dňa 13. 05. 2011
žiadala o ukončenie rámcovej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX dohodou ku dňu 31. 05. 2011.

Navrhovateľ teda uvádzal, že zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi účastníkmi konania priamo
odkazuje na príslušné ustanovenie obchodného zákonníka v zmluve o sprostredkovaní, pričom právne
úkony sa zásadne posudzujú podľa ich obsahu a teda nie je možné posúdiť zmluvný vzťah sporových
strán bez ďalšieho len z odkazu v hlavičke ako zmluvu o sprostredkovaní bez toho, aby sa zároveň

neposúdil obsah takejto zmluvy. Zmluvou o sprostredkovaní sa odporca zaviazal vyvíjať činnosť
smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu zmlúv, avšak neurčitého počtu zmlúv a teda takáto zmluva má
právnu povahu obchodného zastúpenia. Odporca pre navrhovateľ nezískal len jedného klienta a len
jednu poistnú zmluvu. Pokiaľ sa navrhovateľ vyjadril, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX je jedinou
poistnou zmluvou neznamená, že odporca nesprostredkoval uzavretie aj iných zmlúv, ale je potrebné ju

vnímaťakojednupoistnúzmluvunapriektomu,žeňoubolopoistenéviaceroosôbatočlenovSlovenskej
komory daňových poradcov, t. j. poistnou zmluvou je zmluva medzi navrhovateľom a Slovenskou
komorovou daňových poradcov a medzi každým poisteným členom Slovenskej komory daňových
poradcov a navrhovateľom nevznikol zmluvný vzťah. Preto zmluva o sprostredkovaní poistenia uzavretádňa 03. 10. 1991 je zmluvou, ktorá sa v zmysle článku II. ods.2 a článku III. vzťahuje na neurčitý
počet obchodov rovnakého druhu a teda sa jedná o zmluvu o obchodnom zastúpení a nie o zmluvu o
sprostredkovaní.

Poistná zmluva so Slovenskou komorovou daňových poradcov bola dojednaná ako poistná zmluva
v prospech tretieho t. j. v prospech poistených členov Slovenskej komory daňových poradcov. Títo
sa stávali poistenými zaradenými do výkazov zasielaných navrhovateľovi na základe ich písomných
prihlášok do poistenia, čím sa stali potencionálne oprávnenými na poistné plnenie, ak by nastala poistná

udalosť. Zaradenie do zoznamu na základe prejaveného súhlasu s poistením však členom Slovenskej
komory daňových poradcov nemohla vzniknúť zákonná povinnosť platiť navrhovateľovi poistné, nakoľko
neboli poistníkom, t. j. osobou, ktorá s poisťovňou uzavrela poistnú zmluvu. Stali sa len poistenými bez
povinnosti platiť poistné voči poisťovni, nakoľko neboli stranou poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v
prospech tretieho, ale účastníkmi poistného vzťahu ako nositelia poistného rizika a potencionálnymi
nositeľmi práva na poistné plnenie. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX definuje poistníka ako toho,

kto dojednal s poisťovňou poistnú zmluvu a je povinný platiť poistné. Nedefinuje teda poistníka ako
platobné miesto, ale ako nositeľa subjektívnej povinnosti platiť poistné korešpondujúc s ustanoveniami
občianskeho zákonníka. Slovenská komora daňových poradcov bola ako poistník nositeľom právnej
povinnosti platiť poistné z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a nie je platobným miestom a v prípade
zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola subjektom oprávneným na vrátenie nespotrebovaného

poistného.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 01. 06. 2011 zanikla dohodou o
náhrade (§ 407 ods.1 Občianskeho zákonníka) a s ňou zaniklo ich poistenie ako súbor záväzkov z
nej vyplývajúcich. Zároveň v tento deň vzniklo z iného právneho dôvodu, a to z poistnej zmluvy č.

XXXXXXXXXX poistenie rovnakého okruhu osôb, išlo však o nové poistenie, preto podmienka zániku
poistenia, ktorej splnenie je nevyhnutné pre vznik nároku na vrátenie provízie, ktorá je predmetom sporu,
bola splnená.

Podmienka vzniku nároku na vrátenie časti provízie bola splnená už vznikom práva Slovenskej komory

daňových poradcov na nespotrebované poistné a navrhovateľ vrátil nespotrebované poistné tak, že
vzájomnou dohodou v článku 15 ods.6 poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX započítali na poistné, ktoré
bola Slovenská komora daňových poradcov povinná uhradiť z tejto zmluvy.

Navrhovateľ uviedol ďalej, že výpočet výšky poistného bol vykonaný na základe článku VII. ods.10

zmluvy o sprostredkovaní tak, že na základe podielu poistného započítaného na novú zmluvu (35
905,9S Eur) bola určená stornoprovízia z celkovej nárokovateľnej provízie (5 385,89 Eur) a následne i
nárokovateľná provízia po zániku zmluvy zo sprostredkovaného poistného (24 399,08 Eur) ako poistné
za dobu od 01. 01. 2011 do 31. 05. 2011 v sume 3 659,86 Eur. Následne je reálna výška stornoprovízie
3 936,44 Eur, vypočítaná tak, ako rozdiel medzi reálne vyplatenými províziami v sume 7 596,30 Eur

a nárokovateľnej provízie po zániku zmluvy z poistného za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 05. 2011
vo výške 3 659,30 Eur. Výška stornoprovízie potom je upravená o kladnú províziu za neskôr uzavretú
poistnú zmluvu č. 606/241625-2 vo výške 13,55 Eur, čím je vyčíslená skutočná výška pohľadávky voči
odporcovi na sumu 3 922,89 Eur. Navrhovateľ sa však tejto časti nedomáhal a trval na úhrade len
žalovanej časti z jemu vzniknutej pohľadávky vo výške 3 733,75 Eur.

Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru nie je pohľadávka premlčaná, pretože v zmysle § 391
Obchodného zákonníka sa jedná o 4-ročnú premlčaciu dobu podľa § 397 Obchodného zákonníka a keď
právo navrhovateľa vzniklo najskôr dňom 01. 06. 2011, premlčacia doba by plynula až do 01. 06. 2015,
pričom navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde už v roku 2014.

Odporca vo svojich vyjadreniach, resp. výpovediach na pojednávaní, s návrhom navrhovateľa vyslovil
nesúhlas. Jeho námietky voči návrhu možno zhrnúť tým spôsobom, že odporca namietal typ zmluvného
vzťahu, kedy poukazoval na ustanovenie § 646 Obchodného zákonníka s tým, že v danom prípade sa
jedná o zmluvu sprostredkovateľskú.

Odporca uviedol, že v danom prípade sa jednalo skutočne o rámcovú poistnú zmluvu uzatvorenú v
prospech iných osôb, t. j. daňových poradcov, teda členskou základňou Slovenskej komory daňových
poradcovakopoistníkomvzmysle§794Občianskehozákonníka.Daňovíporadcoviaúhradoupoistnéhopodľa tvrdenia odporcu vyslovili súhlas byť oprávnenými z predmetnej rámcovej poistnej zmluvy
podľa § 50 Občianskeho zákonníka. Ročné poistné bolo daňovými poradcami uhrádzané v prospech
navrhovateľa ako poisťovateľa a Slovenská komora daňových poradcov bola len platobným miestom

plnenia tohto poistenia, nie oprávneným z poistenia. Slovenská komora daňových poradcov nemala
platobnú povinnosť z predmetnej poistnej zmluvy vo svojom mene povinnosťou Slovenskej komory
daňových poradcov bolo len vyplatiť uhradené poistné v mene jednotlivých daňových poradcov. Odporca
ďalej tvrdil, že daňoví poradcovia boli úhradou ročného poistného kontinuálne poistení počas celého
poistného obdobia, t. j. v priebehu celého kalendárneho roka 2011. Z tohto dôvodu odporca tvrdil, že

k zániku poistenia daňových poradcov z rámcovej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 12.
1997 nikdy nedošlo, čo je aj zrejmé z článku 15 ods.6 rámcovej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že poistený podľa rámcovej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa
od 01. 06. 2011 považujú za poistených podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľ ani nepreukázal
vrátenie nespotrebovaného poistného tak, ako to predpokladá zmluva o sprostredkovaní poistného v
článku VII. ods.10.

Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania, kedy uplatnený nárok navrhovateľa je podľa jeho
tvrdenia nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 107 ods.1
je takéto právo navrhovateľa premlčané.

Zároveň odporca žiadal preskúmať platnosť uzatvorenia zmluvy zo dňa 31. 05. 2011 s tým, že v zmysle
Štatútu Slovenskej komory daňových poradcov je potrebné, aby takúto zmluvu podpísali dve osoby
teda spolu s prezidentom Slovenskej komory daňových poradcov aj viceprezident, resp. poverený člen
prezídia. Z uvedeného vyplýva, že navonok za Slovenskú komoru daňových poradcov konajú vždy dvaja
členovia prezídia, z ktorých jeden musí byť prezident.

Podľa § 652 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody (t. j. určitý druh zmlúv) v mene zastúpeného
a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 391 ods.1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 662 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi
zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za
ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

Provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní
dňa XX. XX. XXXX. Súd napriek tomu, že zmluva, ktorá bola takýmto spôsobom uzatvorená priamo

odkazuje na ustanovenie § 642 až 651 Obchodného zákonníka, teda zmluvu o sprostredkovaní je
potrebné v danom prípade postupovať podľa zásady, že právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu.
Z predmetu zmluvy je potom možné nepochybne vyvodiť, že sa netýka obmedzeného počtu poistných
zmlúv, ale neurčitého počtu obchodov rovnakého druhu teda poistných zmlúv tých druhov poistenia,
na základe ktorých poisťovateľ ponúka v zmysle všeobecných poistných podmienok. Kým v zmluve o

sprostredkovaní tvorí obsah takejto zmluvy individuálne určená zmluva, teda nikdy nie o zmluvách tak,
ako to je potrebné vykladať pri zmluve o obchodnom zastúpení. Súd preto v danej súvislosti uzatvára,
že zmluva o sprostredkovaní tak, ako bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom dňa 03. 10. 1997 napriek svojmu názvu a odkazu na zákonné ustanovenie z obchodného
zákonníka o zmluvách o sprostredkovaní, je zmluvou o obchodnom zastúpení, pretože sa vzťahuje na

neurčitý počet obchodov rovnakého druhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal potom ďalej za preukázané, že v súvislosti s poistnou
zmluvou č. XXXXXXXXXX je nositeľom právnej povinnosti platiť poistné poistník t. j. Slovenská komoradaňových poradcov, pričom táto v prípade zániku tejto poistnej zmluvy bola aj subjektom oprávneným
na vrátenie nespotrebovaného poistného.

Súdmalvkonanízapreukázané,žepoistnázmluvač.XXXXXXXXXXzanikladňa01.06.2011dohodou,
kedy spolu so zmluvou zaniklo i poistenie ako súbor záväzkov z nej vyplývajúcich. Zároveň v ten istý
deň vzniklo z iného právneho dôvodu a teda z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX poistenie rovnakého
okruhu osôb, avšak išlo o nové poistenie, preto podmienka zániku poistenia bola splnená tak, že teda
došlo k vzniku nároku na vrátenie provízie, ktorý je predmetom tohto sporu.

Súd mal za preukázané, že ďalšia podmienka pre vznik nároku na vrátenie časti provízie bola
splnená práve vznikom práva Slovenskej komory daňových poradcov na nespotrebované poistné,
kedy navrhovateľ vrátil nespotrebované poistné tak, že ho strany vzájomnou dohodou práve z poistnej
zmluvy vyplývajúcej článku 15 ods.6 poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX započítali na poistné, ktoré bola
Slovenská komora daňových poradcov povinná uhradiť z tejto zmluvy.

Súd v danej súvislosti ďalej poukazuje na to, že predmet sporu je potrebné posudzovať v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka a preto súd námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca v danom
prípade nemohol považovať za právne relevantnú, pretože právo navrhovateľov mohlo vzniknúť najskôr
dňa 01. 06. 2011, a to kedy začala plynúť aj premlčacia doba, ktorá by uplynula po 4 rokoch. Je zrejmé,

že takáto premlčacia doby by uplynula až v roku 2015, pričom návrh navrhovateľa bol podaný na súde
dňa 12. 08. 2014.

Z tohto dôvodu preto súd námietku premlčania v danom prípade vznesenú odporcom akceptovať
nemohol.

Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal na svoj nárok na zaplatenie
žalovanej istiny vo výške 3 733,75 Eur spolu s príslušenstvom s tým, že z listinných dôkazov
vyplývajú tvrdenia navrhovateľa, akým spôsobom dospel k výpočtu žalovanej sumy. Je zrejmé, že na
základe podielu poistného započítaného na novovzniknutú zmluvu, t. j. sumu 35 905,92 Eur je určená

stornoprovízia v celkovej nárokovateľnej provízii vo výške 5 385,89 Eur a následne i nárokovateľná
provízia po zániku zmluvy zo spotrebovaného poistného, t. j. 24 399,08 Eur ako poistné za dobu od
01. 01. 2011 do 31. 05. 2011 v sume 3 659,86 Eur. Reálna výška stornoprovízie teda je vypočítaná ako
rozdiel medzi reálne vyplatenými províziami vo výške 7 596,30 Eur a nárokovateľnej provízie po zániku
zmluvy z poistného za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 05. 2011 v sume 3 659,30 Eur. Teda takáto reálna

výška stornoprovízie predstavuje sumu 3 936,44 Eur.

Navrhovateľ od tejto sumy však odpočítal kladnú províziu za neskôr uzavretú poistnú zmluvu pod č.
XXX/XXXXXX-X vo výške 13,55 Eur. Teda skutočná výška pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi
predstavovala sumu 3 922,89 Eur. Z uvedenej sumy si však navrhovateľ uplatnil len žalovanú sumu

spolu s príslušenstvom.

Súd na základe vyššie uvedeného potom návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že navrhovateľovi priznal aj právo na úrok z omeškania v
zmysle § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka vo výške úrokov v zmysle § 3 ods.1 vyhlášky č. 586/2008

Z.z. Počiatok omeškania je určený na deň 01. 02. 2012, pretože navrhovateľ vyzval výzvou zo dňa 12.
01. 2012 na zaplatenie dlžnej sumy odporcu v lehote 2 týždňov odo dňa doručenia výzvy. Táto výzva
bola zasielaná dňa 12. 01. 2012 a bola doručená dňa 16. 01. 2012, pričom táto 15-dňová lehota uplynula
dňom 31. 01. 2012. Dňa 01. 02. 2012 sa potom dostal odporca do omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v spore úspešnom priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý úspešný
v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 223,50 Eur a cestovných náhrad
v zmysle § 74 vyhlášky č. 543/2005 za pohonné hmoty a to počet kilometrov na jednu cestu na

pojednávanie a späť 414 km pri počte pojednávaní 4, za normovanú spotrebu osobného vozidla Opel
Insignia 9,80 l/100 km, za cenu benzínu 1,20 Eur/l a ceny pohonných hmôt za jednu cestu Bratislava -
Banská Bystrica a späť 48,69 Eur, spolu 194,75 Eur.Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu za kilometre a to v zmysle § 1 písm.b) Opatrenia č. 181/2008 Z.
z. vo výške 0,18 Eur za počet kilometrov na jednu cestu na pojednávanie a späť, t. j. Bratislava - Banská
Bystrica v rozsahu 414 km pri počte pojednávaní 4, spolu 298,08 Eur. Spolu teda trovy predstavujú

716,33 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.