Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613010332
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4613010332.15

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v trestnej veci proti obž. P. D. ,
nar.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.05.2016 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

P. D. narodený XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. E.
K. XXX, ženatý, na slobode

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch zo dňa 19.12.2013, vedenej pod Pv/854/2012,
zo skutku právne posúdeného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c) a na ustanovenie § 127 odsek

4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

„obžalovaný dňa 16.09.2012 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách v rodinnom dome
číslo XXX v obci G. E. K., okres Topoľčany, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení napadol svojho
syna - poškodeného A. D. tak, že po tom čo sa spolu hádali ohľadne peňazí a nezáujmu poškodeného
pracovať, obžalovaný poškodenému vulgárne nadával, následne k nemu podišiel, chytil ho oboma

rukami zozadu za ramená, v čase, keď poškodený sedel, zdvihol ho zo stoličky a sotil ho oboma rukami
do chrbta, v dôsledku čoho poškodený svojou ľavou rukou, spodnou časťou dlane vrazil do zárubne
dverí, pričom utrpel zranenie zlomeninu mesiačikovej kosti ľavej hornej končatiny s dobou liečenia 4-6
týždňov“,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodené strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.
krajská pobočka Nitra, Mostná 58, Nitra, IČO: 35937874 a A. D., nar.XX.XX.XXXX v A., trvale bytom G.
E. K. so svojím nárokom na náhradu škody o d k a z u j ú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala dňa 19.12.2013 na P. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len

obžalovaný) obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestnéhozákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c) a na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného
zákona na skutkovom základe popísanom v obžalobnom návrhu.

Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že „ je nevinný „.

Dokazovanímvykonanýmnahlavnompojednávaní,atovypočutímobžalovaného,svedkapoškodeného

A. D., svedkyne I. D., znalcov MUDr. Gustáva Škodáčeka, MUDr. Mariána Pamulu, PhDr. Marty
Halašovej, PhD., MUDr. Jozefa Malého, MUDr. Jaroslava Ridošku, prečítaním znaleckého posudku
Doc. PhDr. Harinekovej CSc., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením obsahu spisu.

OkresnýsúdTopoľčanyrozhodolvovecirozsudkomzodňa09.10.2014sp.zn.2T/187/2013tak,žepodľa
§ 285 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané,

že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 26.03.2015 sp.zn. 4To/2/2015 zrušil rozsudok Okresného súdu
Topoľčany, vec vrátil s tým, aby bola v potrebnom rozsahu prejednaná a rozhodnutá.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že 16.09.2012 v čase okolo šestnástej hodiny spolu
s manželkou prišli z vychádzky domov. Po príchode domov sa začal poškodený drzo správať voči
manželke - jeho matke, bol vulgárny, nadával jej, že je sprostá a nič si nepamätá, čo bolo z dôvodu,
nakoľko hľadal blok od tenisiek a tvrdil, že mu krabicu od topánok schovala práve matka. Potvrdil, že mal

slovnú výmenu s poškodeným a následne odišiel do inej miestnosti. Keďže poškodený vo svojom konaní
neprestával, tak po chvíli prišiel späť do jeho izby, za ním išla manželka, ktorá zostala stáť na chodbe
medzi dverami. Tvrdil, že ako prišiel do izby, znova sa začal baviť s poškodeným ohľadne krabice od
tenisiek, povedal mu, že krabicu doma nemal a blok musí mať u seba. Poškodený nakoniec vytiahol
peňaženku, v ktorej mal pokladničný blok. Následne začal poškodený na neho slovne útočiť s tým,

že ho protiprávne odhlásil z trvalého pobytu. Tvrdil, že poškodený sa mu vyhrážal, že zavolá políciu.
Poškodenému uviedol aby im dal pokoj a konečne odišiel z domu preč, nakoľko v ňom nemá trvalý
pobyt. Potvrdil, že ho jemne drgol do chrbta alebo do ramena a poškodený normálne odkráčal smerom k
dverám jeho izby, kde pri zárubni dverí začal kričať asi od bolesti. Potom, ako poškodený kričal, vybehol
na chodbu a sadol si na schody na chodbe. Po určitej dobe prišla za ním manželka s tým, že počula

buchot zo schodov, na ktorých sedel poškodený, ktorý jej mal uviesť, že telefonuje a búcha o schody
svoju topánkou. Manželka mu uviedla, že podľa toho, aký tu bol buchot usúdila, že búchal rukou o
schody. Potvrdil, že opätovne išiel za poškodeným na schody, žiadal ho, aby mu ukázala ruku, čo však
poškodenie odmietal. Od uvedenej doby už s poškodeným nekomunikoval, pričom incident sa odohral
v nedeľu a v pondelok ráno poškodený asi o šiestej hodine odišiel z domu preč a od tej doby ho nevidel.

Po incidente si poškodený večer ľahol spať, ráno sa obliekol a odišiel s tým že sa mu pomstí a vyhodia
ho z práce. Poprel, že by poškodeného sotil, tvrdil, že ho iba drgol oboma rukami, aby odišiel preč.

Svedok poškodený A. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že okolo šestnástej hodiny sa vrátili rodičia

domov z vychádzky a ako prišli domov, tak za ním prišiel do izby obžalovaný, ktorý od neho začal pýtať
peniaze na domácnosť s tým, že keď mu ich nedá tak pôjde preč. Tvrdil, že v tom čase telefonoval so
svedkyňou G. a sedel za písacím stolom. Obžalovanému uviedol, že mu žiadne peniaze nedá, lebo mu
nemal dať aké a hľadá si prácu. Následne mal obžalovaný k nemu nahnevane pristúpiť, oboma rukami
ho zozadu chytiť za ramená a zdvihnúť zo stoličky. Tvrdil, že obžalovaný ho zdvihol zo stoličky, a ihneď

sotil a to konkrétne do zadnej časti tela. Sotenie malo byť razantnejšie, väčšej sily, musel si dať ľavú
ruku pred seba, aby nenarazil tvárou dá zárubne dverí jeho izby. Ako ho obžalovaný zdvihol zo stoličky,
ešte si stihol dať telefón do vrecka teplákov, ale rozhovor neukončil. Narazil do ľavej strany zárubne
dverí jeho izby a ako smeroval k týmto dverám, tak si všimol, ako svedkyňa D. stojí na chodbe pri týchto
dverách. Tvrdil, že si udrel spodnú časť ľavej dlane v oblasti zápästia a ihneď pocítil prudkú bolesť,

skríkol od bolesti. Po incidente si sadol na schody do predsiene, telefonoval ďalej so svedkyňou G.,
ktorá zostala na linke i počas incidentu a všetko počula. Ďalej sa vyjadril ohľadne telefonického hovoru
s touto svedkyňou, že on z neho telefonoval pred incidentom, hovor sa neprerušil, telefonoval s ňou až
do doby, pokiaľ si sadol na schody. Ako si už išiel opravovať topánku zrušil rozhovore a znovu ústnetelefonoval, keď sa vrátil do izby. Po chvíli, ako sedel na schodoch, mala prísť svedkyňa D., ktorá ho
žiadala, aby jej ukázal ruku s tým, že ak ho bolí, aby išiel k lekárovi na ošetrenie. Následne mal prísť
obžalovaný, ktorý sa mu mal vyhrážať, aby sa neopovážil s tým ísť k lekárovi, nakoľko tak skončí doma

definitívne. Lekárovi išiel až nasledujúci deň, zápästie mal spuchnuté. Tvrdil, že v predmetný deň nešiel
na ošetrenie z dôvodu, lebo sa bál, že keď tam pôjde otec ho nepustí domov. Pokiaľ ide o
tenistku, s touto búchal o schody - kovovou vignetkou. Jednoznačne tvrdil, že už po 16.09.2012 v dome
rodičov nebýval, odišiel 17.09.2012. Pokiaľ ide o priebeh incidentu uviedol, že on sedel na stoličke za
stolíkom, ktorý je pod oknom a bol otočený odo dverí, ktoré sú na protiľahlej strane. Podľa neho bola

vzdialenosť od stolíka kde sedel k dverám, kde si mal zraniť ruku, asi 190 centimetrov. Jednoznačne i
gestikuláciou predviedol, ako bol sotený obžalovaným s tým, že obžalovaný ho mal v čase, keď sedel
na stoličke otočený k oknu chytiť zozadu oboma rukami za sveter, zdvihnúť ho, stolička
mala padnúť a obžalovaný ho mal ihneď priamo sotiť. Následne tvrdil, že obžalovaný ako ho zdvihol,
takto sa on otočil bokom o 180 stupňov a obžalovaný ho sotil k dverám.

Svedkyňa I. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v nedeľu okolo šestnástej hodine prišla spolu s
obžalovaným z vychádzky domov. Ako prišli domov tak, prišiel za ňou poškodený, ktorý ju začal slovne
napádať, že mu vyhodila krabicu od tenisiek a potrebuje na reklamáciu blok. Následne jej hneď začal
vulgárnenadávať,žejeosprostenáažeužnevie,čorobí.Obžalovanýpoškodenémuibaslušnepovedal,
že či má nejaký problém a taktiež mu povedal, že ak sa mu nepáči, tak bude prispievať na domácnosť

50,-Eur, nakoľko ho zadarmo živili. Poškodený začal slovne vyskakovať do obidvoch, že on nič nemá a
že nemá čo dať. Následne obžalovaný odišiel a poškodený išiel do svojej izby. Keď po chvíli obžalovaný
išiel znova za poškodeným, ona išla s ním a zostala stáť na chodbe pred izbou poškodeného. Do izby
videla, dvere boli otvorené. Tvrdila, že najskôr spolu obžalovaný s poškodeným komunikovali,
obžalovaný mu uviedol, aby už konečne odišiel z domu, aby si našiel prácu a začal splácať svoje dlhy.

Ešte predtým poškodený vytiahol zo svojej peňaženky pokladničný blok, ktorý bol predtým predmetom
predchádzajúcej hádky. Obžalovaný, keď komunikoval s poškodeným, tak tento stál pri písacom stolíku
a počas komunikácie ho obžalovaný mierne drgol do zadnej časti tela a povedal mu, aby už išiel z domu
preč. Poškodený následne, ako ho obžalovaný mierne drgol, vybehol z izby, prešiel okolo nej a ona si
nevšímala, že by narazil pritom do dverí, resp. do zárubne dverí. Poprela, že by išlo drgnutie väčšej

intenzity, poškodený nespadol. Poškodený si následne kvokol na chodbu, sťažoval si na bolesť ruky a
nechcel ruku ukázať. Zostal sedieť na schodoch a ona s obžalovaným odišla. Po desiatich minútach
ako prechádzala cez chodbu, tak ešte stále poškodený sedel na schodoch a počula nejaký buchot išlo
o tupé nárazy. Cez presklené dvere videla, ako poškodený pohybuje svojou rukou hore - dolu, videla iba
tieň. Keď sa opýtala, čo robí tak uviedol, že telefonoval, pričom ona žiadne hlasy nepočula, následne

uviedol, že búchal topánkou o schody. Poškodený sa zavrel do svojej izby a v pondelok ráno odišiel
preč. Vrátil sa až večer a mal ruku v sadre, po príchode sa jej začal vyhrážať trestným oznámením,
aby sa pripravili na to, že pôjdu vypovedať. Dva dni ešte prespal doma a na tretí deň ráno odišiel z
domu preč, už sa nevrátil.

V prípravnom konaní znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr.
Jozef Malý vypracoval znalecký posudok č. 119/2012 zo dňa 11.11.2012 ako i dodatku zo dňa
16.04.2013na zranenia poškodeného, ktorý predniesol aj na hlavnom pojednávaní, pričom z jeho
záverov vyplynulo, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie,
ktorú mu na jeho vyžiadanie predložil obvodný lekár poškodeného a zo spisového materiálu

predloženého vyšetrovateľom. Nevykonával vyšetrenie poškodeného a nemal k dispozícii RTG a CT,
iba popisy nálezov od príslušných lekárov. Vo svojom znaleckom posudku ako i vo vyjadrení popísal
zranenie zlomeniny mesiačikovej kosti. V odbornej literatúre sa uvádza, že táto zlomenina mesiačikovej
kosti je zriedkavou zlomeninou. Stáva sa, že pri prvotnom vyšetrení sa nezistí a nemusí byť preukázaná
i pri následnom vyšetrení RTG a doporučuje sa CT vyšetrenie. V danom prípade pri druhom RTG

vyšetrení mal ošetrujúci lekár podozrenie a preto odporučil vyšetrenie CT, na ktorom sa zistila zlomenina
mesiačikovej kosti. Podotkol, že vo svojej praxi sa s takouto zlomeninou stretol a zranenie môže vzniknúť
nárazom ohnutou dlaňou dozadu na tupý predmet s rovnou plochou, napr. pri páde, nejde o nárast
na ostrú hranu, alebo tvarovaný predmet. Zranenie sa prejavuje bolesťou, opuchom a môže nastať
obmedzenie pohybu. Vzhľadom na dĺžku miestností a zranenie, by musela byť intenzita podstrčenia

poškodeného silná a teoreticky je nemožné vylúčiť, že si mohol zranenie spôsobiť i poškodený sám
úderom dlane o zárubňu, resp. o plochu časť schodu.Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia, MUDr. Gustáv Škodáček, ktorý na požiadanie obžalovaného vypracoval znalecký
posudok č. 16/2013 zo dňa 30.05.2013, ktorý zotrval na tom, že poškodený neutrpel žiadnu zlomeninu

a to ani zlomeninu zápästnej mesiačikovej kostí. Na RTG snímkach nebolo zistené, že by došlo k
zlomenine mesiačikovej kosti zápästia. Mesiačiková kostička je stredná kostička zápästia, ktorá je
dobre chránená pred násilným zlomením a v praxi sa nestretol s takouto zlomeninou. Tvrdil, že podľa
popisu poškodeného nemohlo dôjsť k takejto zlomenine s tým, že k takejto zlomenine môže dôjsť iba
pri hrubom násilí napr. keď sa ruka dostane do stroja je vykĺbená mesiačiková kosť zápästia a teda sa

dostane mimo rád kostičiek, ktorými je chránená. Vzhľadom k popisu v lekárskych správach, že tam bola
pohmatovábolesť,mohlodôjsťkpodvrtnutiuľavéhozápästiaanemožnovylúčiťanisebapoškodzovanie.
Podľa prvotných lekárskych správ boli uvedené mylné diagnózy. Mal k dispozícii všetky RTG snímky
vyhotovené v Topoľčanoch a ani na jednom nebolo takéto zranenie. Pokiaľ ide o operáciu ľavého
lakťového nervu, tak toto poškodenie mohlo byť spôsobené dlhodobým znehybnením. Uviedol, že
súčasťou posudku je i CD z CT vyšetrenia, z ktorého je zrejmé, že tam nebola zlomenina mesiačikovej

kosti. Pokiaľ by došlo k zlomenine kostičky, bola by odvápnená a boli by na nej zmeny, ale táto je bez
zmien a hladká. Podľa neho je veľmi ťažké vyhodnotiť z RTG snímky takúto zlomeninu kostičky, keďže
si lekári neboli istí, dali vyhotoviť CT vyšetrenie, ktoré vyhodnocuje röntgenológ a nie traumatológ a
keďže tam bolo napísané, že je prasklina, takto to jednoducho dali do sadry a viacej sa o to nezaujímali.
Predmetnú zlomeninu konzultoval s rádiológmi. Potvrdil, že v prípade zlomeniny mesiačikovej kosti

okamžite nastáva opuch, veľké bolesti a nemožnosť hýbania s rukou v zápästí, pričom zranený človek
by nemohol ani spať. Pokiaľ išlo o intenzitu sotenia poškodeného, vzhľadom na dĺžku izby zistenú pri
rekognícií, vzhľadom k tomu ako to prezentoval poškodený, tak by to musela byť podľa jeho názoru veľmi
veľká intenzita a poškodený by musel letieť. Tvrdil, že vzhľadom na popis vzniku zranenia poškodeným
nie je možné, aby takáto zlomenina takto vznikla.

V prípravnom konaní znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia
MUDr. Marián Pamula vypracoval znalecký posudok č.47/2013 zo dňa 24.05.2013 ako i dodatok zo dňa
30.07.2013, , ktorý predniesol aj na hlavnom pojednávaní s tým, že išlo o zlomeninu mesiačikovej kosti,
ostatné zlomeniny, ktoré boli pôvodne diagnostikované, boli vylúčené. Vo svojom doplnku k znaleckému

posudku sa vyjadril k znaleckému posudku MUDr. Škodáčeka. Vec konzultoval s dvomi primármi RTG,
kde konštatovali, že zranenie podľa CT vyšetrenia javí známky zlomeniny. Do mesiačikovej kosti vedie
cieva, ktorá v končí strede a vyživuje kosť. Z vyšetrenia CT vidieť líniu prechádzania cez celú kosti, čo
je zlomenina, ak by to šlo do polovice kostičky, bola by to cieva. Takto pôvodne hodnotili zranenie i
rádiológ v Topoľčanoch, ktorý vykonával hodnotenie CT vyšetrenia. Potvrdil, že mal k indispozícií CT na

CD a tieto dával k nahliadnutiu i konzultantom - primárom rádiológie. Na CT vyšetrení bolo vidieť všetky
kosti zápästia, vzhľadom k tomu bola vylúčená zlomenina zobcového výbežku lakťovej kosti, člnkovej
kosti, vedľa nej sa nachádzala mesiačiková kosť, ktorá bola zlomená. Mesiačiková kosť je druhá v
poradí. Ide o raritné zranenie a s týmto sa za 30 rokov medicínskej praxi nestretol. Ako znalec sa s týmto
stretol iba jeden krát, pri dopravnej nehode, čo bolo spôsobené vysoko kinetickým nárazom. V odbornej

literatúre sa toto udáva zriedka, skôr dochádza ku vykĺbeniu kostičky, vtedy ale vidieť pri vyšetrení, ako
kostička vyčnieva zo zápästných kostičiek. Zranenie môže byť spôsobené pádom, nárazom na dlaň,
častejšie dochádza k zlomenine členkovej kosti, v dolnej časti vretennej kosti, alebo zobcového výbežku
lakťovej kosti. Na zlomeninu mesiačikovej kosti je potrebná stredne silná až silná intenzita. Pri sotení
poškodeného stredne silnou, až silnou intenzitou a následným nárazom rukou spodnou časťou dlane do

zárubne, môže k takémuto zraneniu dôjsť. Potvrdil, že úderom o schod hranou - lakťovou časťou dlane
nie je možné, aby vzniklo toto zranenie. Konštatoval, že pokiaľ by búchal poškodený priamo dlaňou
o schod, záležalo by na intenzite, aby došlo k zlomenine. Pokiaľ by človek vyvinul stredne silnú až
silnú intenzitu, zlomil by si takúto kostičku buchnutím dlaňou o tvrdý predmet t.j. stena, zárubňa, plocha
strana schodu. Náhla bolesť pri náraze a opuchu nemusia byť okamžité, ale môže to nastať po hodine

až o deň. Na druhý deň pri vyšetrení bola konštatovaná dotyková bolesť a nie opuch. Sadra bola
daná poškodenému vzhľadom na podozrenie na zlomeninu. Až o 4 dni, keď bola daná dolu sadra, bol
popisovaný opuch a po vyšetrení podozrenie na zlomeninu mesiačikovej kosti. Konštatoval, že pokiaľ
došlo k postrčeniu tak, ako to uviedla svedkyňa D., tak by pri tomto k žiadnemu zraneniu nemalo dôjsť
a človek si sám môže takéto zranenie privodiť ak vyvinie stredne silnú až silnú intenzitu pri udieraní

dlaňou do tupého predmetu. Potvrdil, že vzhľadom na dĺžku izby a miesto odkiaľ mal, podľa výpovede
samotného poškodeného, ho obžalovaný sotiť, cca 3 metre smerom k dverám, musel by obžalovaný
vyvinúť veľmi veľkú silu a taktiež je otázne, či poškodený predpokladal náraz, lebo sa tu zapája svalstvo
tela a stlmenie a vtedy sa prenáša väčšia energia nárazu.Vzhľadom na stanovisko Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí zo dňa 26.03.2015 sp.zn. 4To/2/2015
bol do konania pribratý znalec MUDr. Jaroslav Ridoško z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia

chirurgia a traumatológia, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na
znaleckom posudku č. 69/2015 zo dňa 12.10.2015, tak ako ho vypracoval a predložil do spisu, nechcel
k nemu nič doplniť. Vo svojom znaleckom posudku konštatoval záver s tým, že poškodený A. D. utrpel
dňa 16.09.2012 podvrtnutie ľavého zápästia, ktoré mohlo vzniknúť kontaktom dlane poškodeného so
zárubňou dverí, takéto zranenie vzniká nepriamym mechanizmom a to prenesením síl v ohybovom násilí

pôsobiacom na zápästie ľavej ruky. Vzhľadom na veľkosť miestnosti nemohla podľa názoru znalca
byť vygenerovaná taká vysoká intenzita pôsobiacej sily na dlaň ľavej ruky, aby došlo k zlomenine os
lunatum, ktorá je veľmi zriedkavá a patrí medzi vysoko energetické poranenia. Poškodený utrpel úraz
ľahký, avšak spôsob liečby viedol k rozvoju trvalých následkov v zmysle obmedzenia hybnosti v ľavom
zápästí. Nebola potrebná fixácia sadrovou dlahou, bola by postačila elastická bandáž na dobu 7 dní,
počas tejto doby by trvalo obmedzenie v bežnom spôsobe života. Bodovo ohodnotil znalec náhradu za

bolesť vo výške 15 bodov.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých PhDr. Marta Halašová na
hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva v plnom rozsahu na odbornom vyjadrení, tak ako ho
vypracovala a bolo predložené do spisu, nechcela k nemu nič doplniť. Potvrdila, že pri vypracovaní

odborného vyjadrenia mala v dispozícii znalecké posudky, ktoré vypracovala Doc. PhDr. Harineková
CSc. a PhDr. Chylík, ona nevykonávala vyšetrovanie poškodeného. Konštatovala, že pokiaľ ide o
vierohodnosťačrtypovahypoškodeného,tak ktomutosavyjadrilavosvojomodbornomvyjadrení
a na základe existujúcich poznatkov z oboch posudkov je vierohodnosť poškodeného znížená,
vzhľadom na jeho výsledky vyplývajúce z rozhovorov a vzhľadom i na uvádzané výsledky vyšetrenia.

Doc. PhDr. Harineková CSc. vo svojom posudku uvádzala u poškodeného zníženú vierohodnosť, avšak
sa potom s tým nezaoberala a zaoberala sa skôr vysvetlením vzniku stavu v akom sa poškodený
nachádzal v danom momente. Výsledky Doc. PhDr. Harinekovej, CSc. svedčia o zníženej
vierohodnosti poškodeného i keď takto explicitne to znalkyňa neuvádzala.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc., z ktorého záverov vyplýva, že poškodený má osobnostnú črtu -
tendenciu javiť sa iným v dobrom svetle, zastrieť svoje chyby, nedostatky a hodnotiť svoje správanie
ako dobré.

Podľa§269Trestnéhoporiadkuboliprečítanélistinnédôkazy-znaleckýposudokPhDr.MartinaChylíka,
znalca z odboru psychológie, ktorý predložil obžalovaný. Znalecký posudok bol vyhotovený v roku 2012
a zo záverov tohto posudku vyplýva, že poškodený má skreslené vnímanie reality, egocentrizmus, deficit
vyšších citov s únikovými tendenciami. Boli mu diagnostikované manipulatívne tendencie s prevahou
nekooperatívneho správania v interpersonálnom kontakte. Výpoveď poškodeného podľa

tohto znaleckého posudku bola diagnostikovaná so zníženou vierohodnosťou, schopnosť vnímať a
reprodukovať prežité udalosti bola narušená, čo bolo spôsobené osobnostnými charakteristikami vyššie
uvedenými. Znalec konštatoval u poškodeného, že kontakt s realitou je narušený, nie však v zmysle
procesuálneho ochorenia, ale v dôsledku osobnostnej abnormality.

Splnomocnený zástupca poškodenej strany VŠZP, a.s. Mgr. Ing. Juraj Gurina uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 187,33 Eur, čo prestavuje výšku nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich
poistencovi A. D. v súvislosti so zraneniami, ktoré mal utrpieť dňa 16.9.2013.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil zápisnicu o rekonštrukcii čl. 163-171 podľa ktorej izba, v ktorej
sa mal skutok stať, je v rozmeroch 403 cm x 350 cm, výpis hovorov s lokalizačnými údajmi za obdobie

od 08,00hod dňa 16.09.2012 do 20,00hod dňa 17.09.2012 čl. 268-274 kde vyplynulo, že poškodený,
ktorý v tom čase používal telefónne číslo XXXX XXX XXX telefonoval so svedkyňou G., ktorá používala
telefónnečísloXXXXXXXXXXdňa16.9.2012o15:56:59hodhovortrval63sekúnd,následneo15:58:27
hovor trval 289 sekúnd, ďalší hovor bol o 16:46:49 trval 493 sekúnd a hovor o 16:58:39 trval 56 sekúnd.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil všetky i dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Súd obžalovaného podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu
oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona a jeho preukázanie
vyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného spočívajúce v tom,
žeobžalovanýúmyselneublížilnazdravípoškodenému.Objektomtohtotrestnéhočinujeľudskézdravie
a predmetom útoku je telo človeka.

Obžalovaný v konaní uviedol, že došlo medzi ním a poškodeným k nedorozumeniu, v dôsledku
ktorého jemne drgol poškodeného do chrbta, resp. do ramena, pričom poškodený normálne odkráčal
smerom k dverám z izby. Poškodený D. tvrdil, že sotenie od obžalovaného, ktorý ho najskôr zdvihol zo
stoličky, bol razantnejšie, väčšej sily, musel si dať ľavú ruku pred seba, aby nenarazil tvárou do zárubne
dverí izby. Svedkyňa D. potvrdila, že obžalovaný poškodeného iba mierne drgol do zadnej časti tela a
povedal mu, aby už šiel z domu preč. Podľa vyjadrenia svedkyne Kuklovej poškodený následne, ako ho

obžalovaný mierne drgol, vybehol z izby a prešiel okolo nej. Svedkyňa tvrdila, že keď prechádzala cez
chodbu, poškodený sedel na schodoch, počula buchot - tupé údery a videla, ako poškodený pohybuje
svojou rukou hore - dolu. Vo veci boli podané znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctvo : MUDr.
Škodáčka, MUDr. Pamulu, MUDr. Malého a MUDr. Ridoška. Zo znaleckých posudkov vyplynulo, že
ku zisteniu zlomeniny mesiačikovej kostí ľavého zápästia došlo až pri CT vyšetrení dňa 27.09.2012.

Pôvodne bola diagnostikovaná zlomenina nadstavcového výbežku ľavej lakťovej kosti, čo bolo neskôr
vylúčené. Po oboznámení sa so znaleckými posudkami a výsluchu znalcov na hlavnom pojednávaní,
lekárskymi správami vyšetrení RTG a CT, hlavne s poukazom na závery posledného znaleckého
posudku,ktorýbolvkonanívypracovanýznalcomMUDr.Ridoškomaispoukazomnajehovyjadreniena
hlavnom pojednávaní, mal súd za preukázané, že u poškodeného nedošlo ku zlomenine mesiačikovej

kosti. Ako uviedli znalci, ide o raritnú zlomeninu. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia znalci sa
zhodli v tom, že ak by malo dôjsť k zlomenine tak, ako to uvádzal poškodený, vzhľadom na dĺžku
izby a vzdialenosť od miesta odkiaľ mal sotiť obžalovaný poškodeného k dverám izby, muselo by ísť
o veľmi veľkú intenzitu. MUDr. Ridoško vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že by musela byť
vygenerovaná taká vysoká intenzita pôsobiacej sily na dlaň ruky, aby došlo kuk zlomenine os lunatum,

ktorá je zriedkavá a patrí medzi vysoko energetické poranenie.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemohol súd jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností na základe vykonaných dôkazov pokladať za preukázané, že skutok je trestným činom.
Pretože bolo v konaní jednoznačne preukázané, že poškodený utrpel zranenie- zlomeninu mesiačikovej

kosti, ako to bolo kladené za vinu obžalovanému v obžalobe. Bolo preukázané, že došlo ku slovnému
konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným, následne ku posoteniu obžalovaným poškodeného, avšak
nie v takej intenzite, že by došlo k zlomenine mesiačikovej kosti.

Na základe vykonaných dôkazov nebolo možné ustáliť jednoznačný záver, že skutok je trestným
činom a dopustil sa ho obžalovaný, pretože predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie
príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené trestným zákonom a v
tomto konaní sa nepodarilo vykonanými dôkazmi preukázať že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný
by bol trestným činom. Produkované dôkazy nevytvárali vo svojom súhrne logickú a ničím nenarušenú

a uzatvorenú sústavu dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom
celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej
skutočnosti, že z nich je možný len jediný záver a súčasne vylúčila možnosť iného záveru.

V súvislosti s „dôkaznou núdzou“, aká sa vyskytla vo veci, súd poukazuje na zásadu „in dubio pro
reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por.,
použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie a s prihliadnutím k týmto skutočnostiam, dospel k záveru, že
nebolo jednoznačne dokázané, že by bol skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný trestným činom, preto
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.Z dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného
poriadku, odkázal poškodené strany Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. krajská pobočka Nitra a A. s

ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.