Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614216418
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614216418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s. so sídlom
v Bratislave, Tomášikova 23/C, zastúpeného advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, proti žalovanému N. U., T.. X.XX.XXXX, H. G. U., R. XX/X, o
zaplatenie 539,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 11.12.2014 sp. zn. 8C/283/2014-26 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutý rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 291,03 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 226,61 eur od 4.10.2011 do zaplatenia a vo výške
9,5% ročne zo sumy 64,42 eur od 4.11.2011 do zaplatenia, a to všetko v 50,- eur mesačných splátkach
splatných počínajúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že
omeškaním čo i len jednej splátky stáva sa zročné celé plnenie. V prevyšujúcej časti žalobu, čo do sumy
248,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy za obdobie od 4.9.2012 do
zaplatenia zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu a zaplatenie sumy 539,98 eur spolu s
príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný uzavrel s jeho právnym
predchodcom Slovak Telekom a.s. dňa XX.X.XXXX Zmluvu o pripojení, ako aj Dodatok k zmluve,
predmetom ktorých bola dohoda o poskytovaní balíka mobilných služieb - program Relax 100, s lehotou
viazanosti na 24 mesiacov a tiež s poskytnutou zľavou na mobilný telefón Samsung Galaxy 5i5500 podľa
§ 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný neuhradil cenu fakturovaných

služieb poskytnutých za obdobie od 15.8.2011 do 14.9.2011 v sume 226,61 eur a za ďalšie obdobie od
15.9.2011 do 14.10.2011 v sume 64,42 eur. S poukazom na neplnenie si povinnosti žalobca uplatnil
voči žalovanému aj zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur.

Rozsudokodôvodnilsúdprvéhostupňatým,ženazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané
tvrdenie žalobcu o tom, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli dňa
XX.X.XXXX citovanú zmluvu o pripojení na základe ktorej obchodná spoločnosť Slovak Telekom a.s.

poskytovala žalovanému plnenie riadne a včas a účtovala si cenu poskytnutých služieb za obdobie od
15.8.2011 do 14.9.2011 v sume 226,61 eur a za obdobie od 15.9.2011 do 14.10.2011 sumu 64,42
eur. Z uvedeného vyvodil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikli právne vzťahy
upravené zák. č. 610/2003 Z.z o elektronických komunikáciách. Nárok žalobcu posúdil podľa § 42ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, b/ a § 43 ods. 1 citovaného zákona č. 610/2003 Z.z a na základe
toho uzavrel, že žaloba je čiastočne opodstatnená. Žalovaný sa zmluvne zaviazal plniť úhrady za
poskytované služby. V konaní bolo preukázané, že riadne a včas neplatil cenu poskytnutých služieb tým,

že neuhradil platby za služby a preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 291,03
eur. Zároveň súd prvého stupňa právne posúdil aj nárok na úhradu zmluvnej pokuty a s prihliadnutím
na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, ako aj § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že
Zmluva o pripojení s dodatkom uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou a vzťahuje sa na ňu úprava ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na zmluvnú

pokutu žalobca odvodzuje od Dodatku k zmluve o pripojení, ktorý uvádza, že porušenie zmluvných
povinností zo strany žalovaného má za následok platenie zmluvnej pokuty žalobcovi. Bol toho názoru,
že z tohto dodatku nie je jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je
žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, keďže výraz akejkoľvek povinnosti nepovažuje za konkrétny.
Už uvedenú skutočnosť považoval za dostatočný dôvod pre zamietnutie nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Navyše bol toho názoru, že Zmluva o pripojení a Dodatok k nej je formulárovou zmluvou, do

ktorej sa údaje iba vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu iba ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Takáto skutočnosť
spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav v rámci ktorého
jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky,
ktoré tento buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Mal za to, že spotrebiteľ

v takejto situácii má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to
nielen vzhľadom na drobné písmo, ktorými sú Všeobecné zmluvné podmienky popísané, ale aj na to,
že zmluva o pripojení a jej dodatok je vyhotovená komplikovanou slovnou formuláciou s množstvom
zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. V
dohodnutých zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej doby

viazanosti a to aj v prípade, že by žalovaný porušil zmluvné podmienky napr. v posledný deň doby
viazanosti. Aj v takomto prípade by mal zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Súd prvého stupňa
poukázal na judikatúru všeobecných súdov v obdobných veciach, ktoré konštatovali neprijateľnosť a
neplatnosťzmluvnejpodmienkyspoločnostiSlovakTelekom,ktorásatýkazmluvnejpokuty.Spoukazom
na tieto dôvody nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže konštatoval čiastočný úspech
oboch procesných strán, účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v zamietavom

výroku a jeho nároku vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie
zakladal na tvrdení, že závery súdu prvého stupňa v tejto časti nepovažuje za správne. S poukazom
na znenie § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka považuje nárok na zmluvnú pokutu za oprávnenú.
Odkazuje na vzájomné práva a povinnosti dojednané v zmluve, ako aj na zákonnú úpravu. Má za
to, že ani z Občianskeho zákonníka, ani zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

spotrebiteľských zmlúv, ktorá bola transponovaná do ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku nevyplýva, že by samotná dohoda o zmluvnej pokute v zmluve bola aprijori
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Má za to, že v rámci súdnej judikatúry ani v jednom prípade nebol
vyslovený záver, aby samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej
zmluvy predstavoval neprijateľnú podmienku. Predmetom posudzovania neprijateľnosti by mala byť

iba jej výška s ohľadom na zabezpečený záväzok a nie samotná skutočnosť jej uzatvorenia. Inštitút
zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch a jej dojednanie považuje
žalobca za absolútne oprávnené. Poukázal na to, že žalovaný pri podpise zmluvných dokumentov bol
oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Poukazuje na bod 4 Dodatku, kde sa nachádza taxatívny
výpočet povinností, po porušení ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Napriek

tomu, že v tomto ustanovení sa uvádza slovné spojenie „ porušenie hociktorej povinnosti,, myslí sa
tým porušenie hociktorej povinnosti z povinností následne vymenovaných. V uvedených súvislostiach
má za to, ako sme už vyššie uviedli, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny.
Obsah zmluvnej pokuty preto s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považujeme za
dostatočne určitý. Konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy predpokladal poskytovateľ, že žalovaný bude

viazaný 24 mesiacov a po túto dobu mu bude poskytovať zľavnený mobilný paušál, a to vo výške
50% z ceny po celú dobu lehoty viazanosti. Predpokladal teda, že po dobu tejto lehoty získa určitý
finančný prínos vo výške rozdielu medzi cenou zľavneného a nezľavneného paušálu, resp. predpokladal
prínos z tržby 24-mesačného paušálu. Žalovaný hneď v prvom fakturačnom období zmluvu porušiltým, že nezaplatil vystavenú faktúru za odobraté služby. Po nezaplatení faktúry za ďalšie fakturačné
obdobia mu poskytovateľ službu deaktivoval. Má preto za to, že s ohľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka dohoda o zmluvnej pokute v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Má taktiež za to, že uzatváranie zmlúv
s mobilnými operátormi je až notorický známy stav a že vývojom sa zo spotrebiteľa stáva „štátom
neprimeranechránenýsubjekt".Dochádzakdeformáciiarozvracaniuzásadyrovnostistránasúkromno-
právneho princípu zmluvnej autonómie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj
vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, keď vykonal dôkazy označené účastníkmi, tieto
vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci
rozhodol pokiaľ žalobu v časti zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Za

vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, v ktorých tento
odôvodňoval zamietavý výrok a preto sa odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na
konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto
dôvodom za potrebné dodať:

Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu v časti, v ktorej tento poukazuje
na skutočnosť, že zo znenia Občianskeho zákonníka, ani samotná Smernica Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmlúv nevyplýva aprijori, aby dohoda o zmluvnej pokute
bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ani správnosť tejto odvolacej námietky však nemení nič na
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky pri uzatváraní

dohody o zmluvnej pokute a to z dôvodu, že ani súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozsudku
nekonštatuje, aby dohoda o zmluvnej pokute bola bez ďalšieho neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluvnej pokute totiž súd prvého stupňa
vyvodil z okolností ako bola táto medzi účastníkmi dojednaná, keď dohodu v tejto časti nepovažoval
za dostatočne určitú a taktiež s poukazom na skutočnosť, že zmluvu o pripojení a dodatku vyhodnotil

ako formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemal možnosť žalovaný ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Z toho vyvodil záver o zneužití postavenia dodávateľa v spotrebiteľskej zmluve, ktorý
spotrebiteľovi nadiktoval zmluvné podmienky, ktoré tento nemal možnosť ovplyvniť a mohol ich iba
bezvýhradne prijať alebo neuzavrieť zmluvu. Rovnako vyhodnotil aj spôsob vyhotovenia tejto zmluvy
veľmi malým písmom s komplikovanou slovnou formuláciou, ako aj s poukazom na skutočnosť, že

výška dojednanej zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nekopíruje, v akom rozsahu dôjde k porušeniu
povinnosti zo strany spotrebiteľa. Takto konštatované dôvody neplatnosti v časti zmluvy ohľadne
zmluvnej pokuty neboli teda žalobcom v odvolaní vyvrátené. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil časť
zmluvy týkajúcej sa zmluvnej pokuty ako neplatnú nebol už daný podklad pre vyhodnocovanie výšky
tejto zmluvnej pokuty vo vzťahu k rozsahu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Závery súdu

prvého stupňa o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o zmluvnej pokute sú v súlade
s ustálenou judikatúrou súdov a teda odvolaciu námietku, v ktorej žalobca namieta rozpor záverov súdu
prvého stupňa s judikatúrou súdov považuje odvolací súd za nedôvodnú.

S poukazom na tieto dôvody rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom výroku, ako aj vo výroku o

trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.