Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202034
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816202034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletých, P.Y.. T. O., A.. XX.X.XXXX, P.. A. O., A.. X.X.XXXX, obaja bytom pri matke,
zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad
Topľou, na návrh otca: P. O., A.. X.X.XXXX, W. U. XXXX, XXX XX Q. A. S., zast.: JUDr. Ján Uhlík,
advokát, Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti matky: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W.
XXX XX Č. XX, o zníženie výživného pre maloleté deti takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo sumy 100 eur
na 50 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov a to
vtom,žedňa25.04.2015uzavrelnovémanželstvosR.D.,H..Q.,čímjehonákladynaubytovanie,stravu
a ostatné potreby výrazne vzrástli. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/66/2014 zo
dňa 26.05.2014 bolo manželstvo otca a matky maloletých detí rozvedené. Maloleté deti boli na čas po
rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného na každé dieťa v

sume 100 eur mesačne. Mesačné výdavky otca predstavujú poplatky za byt 135,85 eur, rozhlas a TV,
4,64 eur, elektrina záloha 36,30 eur, SPP 32,69 eur. Od 12.2.2016 uzavrel dôchodkové životné poistenie,
pričom mesačne platí sumu 15,71 eur. Je zamestnaný vo firme PLANSTAV VRANOV spol. s.r.o., pričom
jeho čistá mzda bola za obdobie od 1/2015 do 12/2015 spolu vo výške 4.622,35 eur.

Matka maloletých detí s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.

Kolízny opatrovník doporučil rozhodnúť podľa výsledkov dokazovania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
rodnými listami maloletých detí, sobášnym listom, potvrdením o príjme otca, dokladom o dôchodkovom
životnom poistení, spisom tunajšieho súdu sp.zn 8P/66/2014 , potvrdením spoločnosti Tesco a.s.,
Bratislava, mzdovým listom matky a zistil tento skutkový stav veci:

Z rodných listov vyplýva, že maloletý T. O., sa narodil XX.XX.XXXX a maloletá A. O. sa narodila dňa
X.X.XXXX, obaja z rodičov P. O., A.. X.X.XXXX Y. P. O., A.. XX.XX.XXXX.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/66/2014-39 zo dňa 26.05.2014, bolo manželstvo otca a matky
maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda v tom znení, že
maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného na každé

jedno maloleté dieťa po 100 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.06.2014.

Zo sobášneho listu vyplýva, že P. O., A.. X.X.XXXX Y. R. D., H.. Q. A.. XX.X.XXXX uzavreli manželstvo
dňa 25.04.2015, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Vranov nad Topľou, zväzok
20, ročník 2015, strana 90, por. č.43.

Zo mzdového listu otca za rok 2015 vyplýva, že vykonával závislú prácu pre zamestnávateľa PLANSTAV
VRANOV, spol. s r.o., s dátumom nástupu do pracovného pomeru dňa 20.03.2006. Za obdobie od
januára 2015 do decembra 2015 predstavoval jeho celkový čistý príjem sumu 6141,75 eur, čo priemerne
mesačne činí 511,81 eur. Za mesiac január 2016 predstavoval jeho čistý príjem sumu 364,29 eur, za
mesiac február 2016 sumu 13,93 a za mesiac marec 2016 čiastku 408,94 eur.

Podľa správy Poľnohospodárskeho obchodného družstva Vechec matka nastúpila do práce od
1.10.2015. Jej čistý príjem predstavoval za mesiac október 2015 sumu 354,84 eur, za mesiac november
2015 sumu 405,35 eur a za mesiac december 2015 čiastku 354,84 eur. Čistý príjem za mesiac január
2016 činil sumu 375,88 eur, za mesiac február 2016 sumu 414,60 eur a za mesiac marec 2016 sumu

411,39 eur.

Z výpovede otca súd zistil, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že uzatvoril nové
manželstvo. S manželkou a jej dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti. Ďalším dôvodom, pre ktorý
žiadal znížiť výživné je skutočnosť, že v zamestnaní dosahuje nižší príjem. Je platený od výkonu

ako aj od počtu odpracovaných hodín. V súčasnosti práce vykonáva vo Vranove nad Topľou. Ide o
stavebné, zváračské práce, práce šoféra a podobne. V mesiaci február 2016 mal nízky príjem, lebo bol
práceneschopný boli mu vyplatené nemocenské dávky vo výške okolo 228 eur. Žije v dvojizbovom byte
v spoločnej domácnosti s manželkou a jej synom. Poplatky za bývanie činia sumu okolo 200 eur. Tieto
poplatky uhrádzajú spoločne s manželkou. Táto je zamestnaná, pracuje v spoločnosti Bistro Dominika a

na papieri má evidovaný príjem vo výške 180 eur. Vyživovaciu povinnosť na maloleté deti si otec riadne
plní podľa súdneho rozhodnutia. S maloletými deťmi sa stretáva. Naposledy mal obe deti na víkend od
piatku do nedele. Väčšinou však čas trávi so synom, lebo ten chodí ku nemu na víkendy aj dva- trikrát do
mesiaca. Okrem bežných nákladov má výdavky na cestovné náklady do práce 25 eur mesačne, obuv,
ošatenie 20 eur, hygienické potreby 25, náklady na kultúrne a spoločenské potreby 15 eur mesačne,

poskytovanie starostlivosti invalidnej matke, ktorá býva v Čaklove 15 eur mesačne a náklady, ktoré
súvisia s tým, že zabezpečuje deťom starostlivosť pri realizácii jeho styku s nimi. Tvrdenia matky, že
neplatil výživné pol roka označil za nepravdivé. Pripustil, že je pravdou, že možno dvakrát nezaplatil
výživné včas, ale inak si povinnosti plnil. Myslí si, že matka zakazuje deťom stretávať s ním, najmä
dcére. Syn chcel nedávno u otca stráviť celý týždeň, ale matka mu to zakázala. Čo sa týka jeho príjmu

zo zamestnania, potvrdil, že v minulosti občas v zamestnaní dostávali peniaze “na ruku“. Avšak bolo to
len občasné. Otec uviedol, že jeho príjem od roku 2014 sa znížil o cca 200 eur.

Matka vo výpovedi uviedla, že pracuje v POD Vechec ako účtovníčka mechanizácie. Čo sa týka
výdavkov, platí životné poistenie detí. Jednému dieťaťu 7,70, druhému 13,28, poplatky za telefóny 35 eur

mesačne. Prispieva rodičom na inkaso čiastkou 100 eur mesačne. Cestovné do školy pre jedno dieťa
činí 13 eur mesačne. Okrem týchto nákladov má bežné výdavky na zabezpečenie školských potrieb,
ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a cestovného do práce. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome
u svojich rodičov. Maloletí navštevujú ZŠ X.T. G. Q. Q. A. S. a to mal. T. 7.ročník a mal. A. 4.ročník.
Deti sa nestravujú v školskej jedálni. Sú zdravé, nemusia pravidelne užívať lieky. Posledné dva mesiace

si otec riadne splnil vyživovaciu povinnosť. Predtým pol roka neprispel na výživu detí vôbec žiadnou
čiastkou. Otec sa stretáva s deťmi málokedy, aj keď si deti môže brať kedykoľvek. V súdnom rozhodnutí
o rozvode nebol styk upravovaný. Niekedy sa otec s deťmi stretáva raz do mesiaca, niekedy počas
mesiaca vôbec. Naposledy keď boli deti na Veľkú noc u starej matky sa s nimi otec stretol. V prípade
sviatkov deti obdarúva, kúpil deťom na narodeniny notebook. Matka poukázala na skutočnosť, že u

otcovho zamestnávateľa majú oficiálny príjem, ktorý je na papieri a aj neoficiálny príjem, ktorý sa im
vypláca. Matka nezakazuje deťom v stretávaní sa s otcom. Je pravdou, že syn T. chce tráviť čas u otca
aj počas týždňa. Je to hlavne z toho dôvodu, že sa tam chce hrať so svojim kamarátom. Deti tam však
nemajú žiaden režim, sú celý čas na počítači. Matka si myslí, že deti počas školského týždňa potrebujúrežim. Cez víkendy a sviatky si ich otec môže zobrať kedykoľvek. Prázdniny môžu stráviť u otca aj celé
dva mesiace. V rodinnom dome, kde s deťmi matka býva má k dispozícii celé horné podlažie. Starí
rodičia bývajú na prízemí.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, ktorá suma činí začínajúc dňom 1.7.2008 v
zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 225/2008 Z. z.

V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/66/2014-39
zo dňa 26.05.2014, bolo manželstvo otca a matky maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode bola
schválenárodičovskádohodavtomznení,žemaloletédetibolizverenédoosobnejstarostlivostimatkya
otec zaviazaný platením výživného na každé jedno maloleté dieťa po 100 eur mesačne. V čase vydania

vyššie uvedeného rozsudku otec pracoval u toho istého zamestnávateľa ako je tomu aj v súčasnosti. Pri
schvaľovaní rodičovskej dohody v máji 2014 súd vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu
otca vo výške 544 eur. Ako je zrejmé z vtedajšej výpovede otca, ktorá je súčasťou spisu č.k. 8P/66/2014,
v tom čase platil otec nájom bytu a poplatky spojené s bývaním celkovo vo výške 220 eur.

Toho času príjem otca, ako vyplýva z doložených mzdových listov, činí mesačne v priemere sumu 511
eur. Na základe uvedeného je zrejmé, že k miernemu zníženiu príjmu otca síce došlo, avšak nie o sumu
200 eur, tak ako to tvrdil vo svojej výpovedi. Zmena nastala aj vo výdavkoch otca, nakoľko ten uzavrel
ďalšiemanželstvoabývavspoločnejdomácnostisosvojoumanželkou.Akouviedol,poplatkyzabývanie
predstavujú sumu 200 eur, avšak na týchto výdavkoch sa podieľajú obaja manželia, a teda súd je toho

názoru, že náklady na bývanie sa u otca znížili.

Súd poukazuje na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletých detí. Od ostatnej úpravy
výživného uplynuli skoro dva roky, deti sú vo vyššom veku, s čím priamo úmerne stúpli aj náklady na
zabezpečenie ich potrieb. V zmysle uvedeného je možné konštatovať, že na strane otca síce nastala

ním deklarovaná zmena pomerov a od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k miernemu
poklesu jeho príjmu, avšak nie v takej podstatnej miere, aby to odôvodňovalo navrhované zníženie
výživného. Samotné uzatvorenie ďalšieho manželstva nie je dôvodom na to, aby mohol súd rozhodnúť
o znížení vyživovacej povinnosti. V ďalšom súd uvádza, že podľa zákonných ustanovení zákona o
rodine, súd zohľadňuje reálne príjmy povinného rodiča v tomto prípade otca, ale musí vychádzať aj z

možností a schopností rodiča pracovať a dosahovať príjem. Otec je zdravý a schopný pracovať, je jeho
povinnosťou podieľať sa na zabezpečení odôvodnených potrieb maloletých detí. Ak je otec toho názoru,
že v zamestnaní nedosahuje potrebný príjem, s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti, musí hľadať také
pracovné možnosti a zamestnanie zodpovedajúce jeho povinnosti podieľať sa na zabezpečení výchovy
a výživy dvoch maloletých detí.

Na základe zisteného skutkového stavu a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd návrh
otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.