Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205000
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114205000.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky X. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na V. ul. č. XX
v M. zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Medviďom so sídlom na Štúrovej ul. č. 27 v Košiciach
proti P. X. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu na M. ul. č. XX v M. zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom
Špirkom so sídlom na Floriánskej ul. č. 19 v Košiciach v konaní o určenie otcovstva a úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U. U. nar. XX.XX.XXXX a G. nar. XX.XX.XXXX

zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 16.6.2015 č.k. 36C/19/2014-91 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie otcovstva a maloleté deti U. zveril

do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. detí v období od 13.10.2011 do
30.11.2011 po 40 eur mesačne v období od 1.12.2011 do 28.2.2012 po 26 eur mesačne, v období od
1.3.2012 do 31.7.2012 po 70 eur mesačne, v období od 1.8.2012 do 30.11.2012 po 30 eur mesačne, v
období od 1.12.2012 do 31.12.2012 po 40 eur mesačne, v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 po 60 eur
mesačne a od 1.1.2014 do budúcna po 70 eur mesačne na každé dieťa, ktoré ho zaviazal prispievať
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Dlžné výživné 5.525,02 eur za obdobie

od 13.10.2011 do 31.5.2015 ho zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 130 eur spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhod splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku. Styk otca s mal. deťmi neupravil. Otca zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania 66 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti výrokom o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom,

aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie
eventuálne, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu
maloletých po 50 eur mesačne od 24.2.2014. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil.
Konštatoval, že súdom určené výživné by nemalo viesť k existenčným problémom povinného rodiča.
Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu bol jeho priemerný mesačný zárobok 479,60 eur.

Vyslovil presvedčenie, že určené výživné vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je neprimerane vysoké. rovnako namietal aj výšku splátok dlžného výživného. Vytkol súdu prvého
stupňa, že určil výživné spätne bez toho, aby uviedol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. §
77 Zákona o rodine. Zdôraznil, že o existencii maloletých sa dozvedel, až keď mali skoro dva roky.
Poukázal na to, že sa dobrovoľne podrobil testom DNA a po ich výsledkoch ,ktoré preukázali, že je
otcom maloletých dobrovoľne súhlasne vyhlásil, že je ich otcom. Dodal, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p.Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že podľa jej názoru existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodňujú spätné určenie výživného pre mal. deti. V tejto súvislosti poukázala na to,
že „ mal. deti sa na tomto svete nevyskytli náhodou, ale konaním navrhovateľky a odporcu“. zdôraznila,

že nedisponuje žiadnym majetkom, a potreby maloletých vie zabezpečiť len v minimálnom rozsahu.
Nesúhlasila ani so znížením splátok dlžného výživného.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré

zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku

môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto

rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí

vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania

dospel k záveru, že súd prvé stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo
účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného
práva podľa čl. 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa prirozhodovaní riadil, najmä neuviedol v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce spätné
určenie výživného. Zdôrazňuje, že spätné určenie výživného je zákonnou výnimkou, ktorá prichádza
do úvahy len v konaní o určenie výživného pre maloleté deti a len za predpokladu splnenia zákonným

požiadaviek, t.j. spätne možno určiť výživné pre maloleté dieťa, len ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať také dôvody, ktoré oprávnenej osobe
objektívne, bez jej zavinenia, bránili v skoršom podaní návrhu na určenie výživného, pričom vymedzenie
týchto dôvodov je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, ktorým súd spätne určil výživné,
bez ktorej odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky ust. § 157 ods. 2 o.s.p., v dôsledku

čoho je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Poukazuje na to, že konajúci súd žiadnym
spôsobom neodôvodnil v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa, ani len všeobecne nekonštatoval
ich existenciu, v dôsledku čoho je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa preskúmanie a
vyhodnotenie tejto zákonnej požiadavky absolútne opomenul. Na základe týchto skutočností dospel
odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti je zmätočné, nepreskúmateľné a
odnímaúčastníkommožnosťkonaťpredsúdom,pretoženiejemožnéanipredpokladaťzakýchdôvodov

odvolací súd určil výživné pre maloleté deti spätne od ich narodenia napriek tomu, že matka podala
návrhu až keď mali viac ako dva roky, so súčasným podaním návrhu na určenie otcovstva odporcu.
Pretože odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté
rozhodnutie, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne preskúmať, či existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce určenie výživného spätne od narodenia mal. detí, ich
prípadnú existenciu riadne a zákonne odôvodniť podľa ust. § 77 Zákona o rodine. Na základe zisteného

skutkového stavu určiť bežné výživné a v prípade ak vznikne vypočítať dlžné výživné a rozhodnúť o
spôsobe jeho zaplatenia tak, aby spolu s bežným výživným zodpovedalo schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom odporcu ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí a svoje rozhodnutie
odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.