Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10T/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114010469
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114010469.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Jozef Mikluš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. apríla

2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného

O. G., L.. XX.XX.XXXX E. T., P. J. T., A.. V. Č.. X, T.

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice pre skutok, ktorý mal spáchať, tak, že

ako konateľ spoločnosti O. W., D..O..M.. D. D. D. Č.. XX, T., W.:XX XXX XXX

1. nedoviedol Sociálnej poisťovni, G. T., V. L. Č.. X, za obdobie 06/2010, 12/2010, 01/2011, 03/2011,
09-12/2011 a 01/2012-07/2013 splatné poistné na sociálne poistenie pre zamestnancov v celkovej výške
4.320,17 EUR pričom ku dňu splatnosti vyššie uvedených období poistného na sociálne poistenie za
zamestnancov mal dostatok finančných prostriedkov na ich plnú úhradu v celkovej výške 4.320,17 EUR.

2. nezaplatil splatné poistné za zamestnávateľa na sociálne poistenie Sociálnej poisťovni, G. T., V. L. Č..
X, za obdobie 09-12/2011, 01/2012-07/2013 v celkovej výške 8.595,40 EUR, pričom ku dňu splatnosti
vyššie uvedených období poistného na sociálne poistenie za zamestnávateľa mal dostatok finančných
prostriedkov na ich plnú úhradu v ich celkovej výške 8.595,40 EUR,

čím takto vyššie uvedenými skutkami mal spôsobiť Sociálnej poisťovni, G. T., A.. V. L. Č.. X, Š. v celkovej
výške 12.915,57 EUR

a v ktorom prokurátor vidí v bode 1 zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona a v bode 2 prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1
Trestného zákona v celom rozsahu

oslobodzuje,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil
nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:Obžalovaný O. G.Ý. na hlavnom pojednávaní k skutkom kladeným mu za vinu uviedol, že reálne
nemali na pokladni peniaze. Pri účtovaní volili jednoduchší spôsob, ktorý mylne ukazoval, že na
pokladni peniaze sú. Ak by finančné prostriedky na pokladni mal, nedostal by sa počas žalovaného

obdobiaminimálne3xdoomeškaniasosplátkoulízingu.Nasamotnéfungovaniespoločnostiobžalovaný
používal aj vlastné finančné prostriedky, ktoré mal trebárs od mamy, známych a kamarátov. Fungovanie
spoločnosti sa snažil obžalovaný zabezpečiť aj znižovaním priamych nákladov firmy a to tak, že urobil
zmenu priestorov do lacnejších, obmedzením používania mobilných telefónov, avšak na výšku platu
zamestnancov nesiahal. Neuhrádzanie poistného sa snažil obžalovaný riešiť a to priamo so Sociálnou

poisťovňou, keď tejto predkladal návrh na splatenie dlhu. Snahu o plnenie povinností preukazoval
obžalovaný aj každomesačným zasielaním odvodových výkazov. Na starosti to mala pani T.. Sociálna
poisťovňa vymáhala nedoplatky aj prostredníctvom exekútora. Na výzvy exekútora obžalovaný reagoval
písomne aj telefonicky, kde oznámil, že záväzky má záujem postupne uhradiť, ak bude v lepšej finančnej
situácii. V exekučnom konaní bola vymožená malá čiastka.

Svedok C.. P. T. na pojednávaní dňa 24.9.2014 k veci uviedol, že spoločnosť O. W. D.. O.. M..
bola Sociálnou poisťovňou - Košice registrovaná ako zamestnávateľ od 1.12.2009, kde registrácia
naďalej trvá vzhľadom k tomu, že poistný pomer zamestnanca, obžalovaného, k dnešnému dňu nebol
ukončený odhláškou. Uvedená spoločnosť mesačne predkladala výkazy poistného, pričom posledný bol
predloženýzaobdobiejún2014.Sociálnapoisťovňasvojepohľadávkyvymáhavexekučnýchkonaniach.

Podľa aktuálneho stavu O. W. D..O..M.. k dnešnému dňu ako zamestnávateľ za obdobie jún 2010,
december 2010, január 2011, marec 2011, september až december 2011, január 2012 až júl 2013
neodviedla za zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie poistné v celkovej výške 4221, 07 EUR,
za obdobie september - december 2011, január 2012 - júl 2013 nezaplatila poistné na sociálne poistenie
zazamestnávateľavcelkovejvýške8459,93EUR,celkovávýškadlžnejsumypredstavuje12681,-EUR.

Od podania trestného oznámenia eviduje sociálna poisťovňa k dňu výsluchu svedka T., t.j. k 29.4.2014,
že došlo zo strany spoločnosti k dvom čiastočným úhradám poistného v celkovej výške 365,14 EUR.
Svedok potvrdil, že spoločnosť požiadala o povolenie splátok na poistnom za obdobie november až
december 2011, avšak splátky neboli povolené z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky pre povolenie
splátkového kalendára, a to neplatenia bežného poistného riadne a včas odo dňa doručenia žiadosti. K

exekučným konaniam svedok vypovedal, že tieto sú iba čiastočne úspešné.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa S. T., ktorá v spoločnosti O. W. D..O..M.. pracovala
ako administratívny pracovník od 2009 do mája 2013, kde jej pracovnou náplňou bola evidencia faktúr,
vedenie pokladne, vystavovanie faktúr, robenie miezd a kompletná príprava agendy na zaúčtovanie.

Nadriadeným bol G., účtovníctvo a daňové priznania robila pani T.. Svedkyňa uviedla, že v ňou vedenom
účtovníctve v porovnaní so stavom v pokladni boli nezrovnalosti, ktoré vznikali z dôvodu, že počas
roka mal obžalovaný osobné výbery, ktoré sa zaúčtovali stále na konci roka. Na firme sa viedla
interná kniha pokladne, kde bol reálny stav peňazí a rozdiel, ktorý vznikol účtovne, sa účtoval ako
vrátenie finančnej výpomoci obžalovaného. Firma vracala vklady obžalovaného. Pri robení účtovníctva

a daňových priznaní vychádzala ekonómka T. z podkladov, ktoré jej boli odovzdávané každý mesiac. S
nezrovnalosťami na konci roka sa T. mala vysporiadať tak, že tieto zaúčtovala ako vrátenie finančnej
výpomoci. Obžalovaný vyberal počas roka peniaze z firmy tým spôsobom, že vybrali sa peniaze aj z
bankomatu, tie boli interne prepísané na pokladňu ako príjem a potom odpísané, akože si ich obžalovaný
vybral na svoju osobnú spotrebu. Obžalovaný aj doniesol peniaze, ktoré neboli vybraté z účtu a boli

zaúčtované do pokladne ako finančná výpomoc. Svedkyňa nevedela uviesť odkiaľ pochádzal, boli
zaúčtované do pokladne ako finančná výpomoc. Dotácie sa používali buď na vyplácanie leasingu, na
mzdy, na naftu, na režim firmy. Účtovalo sa to tak, že firma mala záväzok voči spoločníkovi, takže sa to
neúčtovalo ako príjem firmy, bol to ako záväzok firmy. So sociálnou poisťovňou sa kontaktoval konateľ
a na základe jeho požiadavky boli vypracované žiadosti o splátkový kalendár keď išlo o dlžnú čiastku.

Splatné poistné sa podľa svedkyne neuhrádzalo z dôvodu, že keď boli peniaze, uhrádzali sa iné veci,
aby firma fungovala, alebo bol nedostatok peňazí. Čiastkové úhrady poistného sa robili, len na základe
príkaz obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa W.. E. K., zapísaná v zozname znalcov na MS

SR v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling, ktorá trvala
na znaleckom posudku č. 86/2013 a na záveroch v ňom uvedených. Pri tvorbe znaleckého posudku
znalkyňa vychádzala z účtovného stavu pokladne, t.j. vychádzala z pokladničných kníh ako výstupy zosoftvéru, tieto odkontrolovala na podanom súvahu, ktorá bola súčasťou daňového priznania za roky
2010 až 2012.
Znalkyňa k obrane obžalovaného o nezrovnalostiach medzi reálnym a účtovným stavom v pokladni

uviedla že, spoločnosť je povinná vykonávať inventúru finančných prostriedkov v pokladnici podľa
zákona o účtovníctve 4-krát do roka. V nej uvádza skutočný stav peňazí, ktorý zistí spočítaním a
porovnáva ho s účtovným stavom. V prípade, ak vzniknú rozdiely, manko resp. prebytok, zaúčtuje ho do
účtovníctva, do pokladni. Ak by bol zistený rozdiel inventúrou, bol by aj zaúčtovaný. V prípade manka
by bola pokladnica znížená, čiže vychádzame z účtovného stavu z pokladne a na základe uvedených

zostatkov som vypracovala znalecký posudok.
K tvrdeniu obžalovaného, že dňa 28.9.2011 urobil finančnú výpomoc vo výške 25 713,14 EUR do
pokladne a táto čiastka bola celá použitá na úhradu dlžných súm pre lízingovú spoločnosť znalkyňa
uviedla, že tento vklad je zaúčtovaný v pokladni dňa 28.9.2011 ako príjem vo forme finančnej výpomoci
uvedenej čiastky, čím sa navýšila pokladňa a jej stav na 45 603,90 EUR.
Po nahliadnutí do pokladničnej knihy obžalovaného znalkyňou, táto konštatovala, že konečné stavy ku

koncudňasúhlasiaspokladničnouknihou,ktorémalaonavsoftvérovejpodobe.Rozdielyvznikajúmedzi
položkami v priebehu dňa, čo závisí od ich usporiadania, ale pri posudzovaní zostatku sa vychádza
zo sumy ku koncu dňa, ktoré sumy súhlasia. Ak by konateľ nebol vložil tú čiastku 25 730,14 EUR
dňa 28.9.2011, tak by nemohol realizovať všetky výdavky v daný deň. Musel by mať mínus v pokladni,
čo je nereálne. Ani po preukázaní pokladničnej knihy podľa znalkyne nie je dôvod na zmenu záverov

ňou podaného posudku. Znalkyňa nevedela uviesť prečo nedošlo zo strany obžalovaného k zaplateniu
poistného, nakoľko prostriedky na to spoločnosť mala.

V pozícii svedkyne bola na hlavnom pojednávaní vypočutá S. T.. Táto pre obžalovaného robila
účtovníctvo s tým, že oni si robili softvér, t.j. na konci mesiaca dostala hotové doklady a tie zaúčtovala.

Podklady dostávala od obžalovaného, tomu ich pripravovala
pani T.. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že obžalovaný dotoval pokladňu. Svedkyňa pre obžalovaného
robila aj daňové priznanie, na základe toho čo zaúčtovala v priebehu roka.

Súd podľa § 268 ods. 2 Tr. por. po predchádzajúcom súhlase prokurátorky a obžalovaného prečítal

na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 86/2013 W.. E. K., znalkyne v odboru ekonómia
a manažment, zo záverov ktorého vyplýva, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov
na úhradu poistného za žalované obdobie 06-2010, 12/2010 ,01/2011, 03/2011, 09-12/2011 a
01/2012-07/2013. Znalkyňa v posudku zodpovedala aj otázku pod č. 2 a to, že v prípade ak spoločnosť
O. W. D..O..M.. mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného za vyššie uvedeného

obdobie na aký účel boli použité. Uviedla zistenie, že účel použitia dostatku finančných prostriedkov
bol spotreba materiálu - PHM, olej, kancelárske potreby, kolky, náhradné diely, diaľničné známky,
výplata mzdy, úhrada došlých faktúr - Národná diaľničná spoločnosť (mýto), Ekusoft, Orange, Telefonica
Slovakia, Slovak Telecom, Aqua Pro - nápoje, nákup tovaru: Delta Stone, Rekos, opravy a udržiavanie
- prezutie, oprava motorového vozidla, autoumyvárka, lízingové platby a splátky, poštovné, cestovné,

vrátenie finančnej výpomoci, výber z bankomatu - dotácia pokladne, a prejavili sa vo vysokom zostatku
pokladničnej hotovosti.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal po súhlase obžalovaného a prokurátorky odborné vyjadrenie č.

16/2015 znalkyne W.. E. K. k vyššie spomínanému ňou vypracovanému znaleckému posudku. Zo
záverovodbornéhovyjadreniajezrejmé,žeobžalovanýmpredloženépokladničnéknihyniesúdôvodom
prevypracovaniedoplneniaznaleckéhoposudku.Pokladničnéknihynepreukazujúzaúčtovaniepohybov
v účtovníctve, ktoré predstavujú zákonom o účtovníctve stanovené účtovné knihy, a to účtovný denník
a hlavná kniha. Stavy predložených pokladničných kníh ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná

závierka nesúhlasili so stavom peňazí vykázaných v účtovných závierkach, ktoré majú poskytovať verný
a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej
jednotky.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu T. W. D.. X.. XXT XX/XXXX zo dňa 06.05.2015 uznaný za
vinného z hore uvedeného skutku. Za to bol podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 278 ods. 1 Tr. zák
odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s uložením probačného dohľadu a
ustanovením skúšobnej doby v trvaní 4 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanémuprimeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh Sociálnej poisťovni, G. T.,
V. L. X, T., W.:XXXXXXXX vo výške 12 681,- EUR a podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. uložil obžalovanému
zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 61 (šesťdesiatjeden) mesiacov. Proti výroku o uložení

primeranej povinnosti zaplatiť dlh Sociálnej poisťovni v priebehu skúšobnej doby podal v zákonnej lehote
prokurátor a proti výroku o vine a treste obžalovaný prostredníctvom obhajcu.

Po vykonaní dokazovania zhrnúc všetky dôkazy a tieto hodnotiac jednotlivo aj v ich súhrne prvostupňový
súd uzavrel, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O. G. ako

konateľ spoločnosti vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne
poistenie, ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému v danom prípade spoločnosti
O. W., s.r.o. neoprávnený prospech a vo väčšom rozsahu nezaplatil poistné na sociálne poistenie.
Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania, obžalovaný spáchanie trestného činu v celom štádiu
trestného konania popieral. Opakoval, že peniaze na účte neboli, išlo zo strany spoločnosti len o
spôsob zaúčtovania, kde volili ten jednoduchší. Sám mal do spoločnosti vkladať požičané peniaze.

Obžalovaný si bol vedomý svojej povinnosti platiť poistné, čo potvrdzuje aj jeho konanie, keď
komunikoval so Sociálnou poisťovňou, mál záujem dlhy splatiť, navrhoval riešenie, avšak nespĺňal
zákonné podmienky pre povolenie splátkového kalendára. Vinu obžalovaného preukazuje hlavne
znalecký posudok vypracovaný v predmetnej trestnej veci, z ktorého je zrejmé, že spoločnosť mala
dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného za žalované obdobie. Uvedené závery potvrdzuje

aj odborné vyjadrenie, ktoré bolo vyhotovené aj po predložení pokladničných kníh obžalovaným.
Pokladničné knihy závery posudku nezmenili, neboli dôvodom pre vypracovanie doplnenia znaleckého
posudku.ZáveryposudkunahlavnompojednávanípotvrdilaajznalkyňaW..E.K..Odostatkufinančných
prostriedkov svedčí aj výpoveď T., ktoré nepriamo potvrdila, že spoločnosť mala finančné prostriedky
v podobe rôznych dotácií, finančnej výpomoci, ktorá bola použitá na vyplácanie leasingu, mzdy, nafty

a celkového režimu firmy. Nezrovnalosti v účtovníctve spoločnosti deklarujú svedkyne S. T. a S. T.,
Predpokladom trestnej zodpovednosti žalovaných trestných činov je skutočnosť, že povinný subjekt
(zamestnávateľ), v danom prípade obžalovaný mal dostatok peňažných prostriedkov na výplatu dlhu
na sociálnom poistení, ale snahou obžalovaného malo byť splniť si zákonom uloženú povinnosť, kde
obžalovaný podľa výpovede svedka T. nespĺňal ani predpoklady na povolenie úhrady dlhu v splátkach,

keďže obžalovaný neplatil bežné poistného riadne a včas odo dňa doručenia žiadosti.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom jeho konanie právne kvalifikoval ako
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a prečin nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., ktorého pojmové znaky skutkovej podstaty trestného

činu obžalovaný O. G. naplnil po stránke objektívnej tým, že vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol
určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe
alebo inému v danom prípade spoločnosti O. W., D..O..M.. neoprávnený prospech, a vo väčšom
rozsahu nezaplatil poistné na sociálne poistenie a po stránke subjektívnej, že sa tohto konania dopustil
minimálnevúmyslenepriamomvzmysle§15písm.b)Tr.zák.,akoosobatrestnezodpovednáavedomá

si následkov svojho konania. Obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že neodvedením
poistného, ktoré zrazil z miezd zamestnancov zadovážil spoločnosti O. W., D..O..M.. neoprávnený
prospech, ako aj tej skutočnosti, že nezaplatil poistné za zamestnávateľa na sociálne poistenie, hoci ako
vyplynulo z dokazovania mal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu poistného.

Odvolací súd svojim uznesením sp. zn. XTo XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX podľa § 321 ods. 1 písm. b,
písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V citovanom uznesení odvolací súd vyslovil názor, že nemožno skutočnosť či mala spoločnosť dostatok

finančných prostriedkov na úhradu svojej povinnosti - úhradu splatných splátok sociálneho poistenia
vyvodzovať len zo zistení výšky peňažných prostriedkov na bankovom účte, ale je potrebné brať do
úvahy aj potrebu úhrad všetkých prevádzkových nákladov, prípadne iných k prevádzke spoločnosti
vzťahujúcich sa nákladov.

Ďalším obligatórnym znakom je aj motív zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. V prípade
nedostatku finančných prostriedkov u zamestnávateľa t.j. obžalovaného, by práve absencia tohto znaku
mohla viesť k jeho beztrestnosti. Ďalej odvolací súd uložil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie
najmä vo vzťahu k ekonomickému stavu spoločnosti v predmetných obdobiach ku dňu splatnostijednotlivých splátok poistného a to minimálne výsluchom znalkyne k naznačeným otázkam. Základom
pre rozhodnutie bude jednoznačné zistenie, ku akému konaniu došlo zo strany obžalovaného a to najmä
z hľadiska hodnotenia, či došlo k naplneniu skutkových podstát žalovaných trestných činov a to ich

subjektívnej stránky, pretože len samotné nesplnenie povinnosti zaplatiť poistné resp. spôsobenie dlhu
na poistnom nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu - princíp uplatňovania zodpovednosti za zavinenie
t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti na základe zavinenia úmyselného pri rešpektovaní individuálnej
trestnejzodpovednostispočívajúcejnaprincípe,žekaždýzásadnezodpovedáibazato,čozavinilsvojim
konaním.

Prokurátor ani po doručenom uznesení odvolacieho súdu neupravil znenie žalovaného skutku a teda zo
znenia skutku v obžalobe nie je zrejmé, či obžalovaný skutočne zrazil poistné na sociálne poistenie alebo
nie, ktoré zistenie (by malo nájsť odraz v znení skutku) je podmienkou spáchania tohto trestného činu, a
preto aj z tohto dôvodu nebolo možné, aby súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a opätovnom
prejednaní riadiac sa dôsledne závermi odvolacieho súdu mohol z popisu skutku konštatovať trestnosť

skutkov popísaných v obžalobe.

Prvostupňový súd vec v rozsahu zrušeného rozsudku opätovne prejednal. Doplnil dokazovanie
výsluchom znalkyne W.. E. K., ktorá vo vzťahu ekonomickej situácii spoločnosti ku dňu obdobia
jednotlivých splátok poistného z hľadiska reálnej schopnosti spoločnosti plniť predmetné splátky

reálneho poistenia, uviedla, že samostatnú ekonomickú situáciu k daným dátumom splatnosti poistného
sa momentálne nevie vyjadriť. V danom znaleckom posudku nebola takáto otázka. Hodnotila
ekonomickú situáciu len k 31.12. v rokoch 2010, 2011 a 2012, tieto odpovede na otázku č. 4 kde uvádza
vlastné imanie spoločnosti. Inak zotrvala na doterajších záveroch znaleckého posudku. Stranami iné
dôkazy navrhované neboli.

Vzhľadom k tomu, že znalkyňa vo vypracovanom znaleckom posudku už uviedla akým spôsobom boli
použité finančné prostriedky, ktoré mala spoločnosť obžalovaného k dispozícii a z ktorej odpovede je
zrejmé, že boli použité na potrebu úhrad prevádzkových nákladov ako aj vzhľadom na citovaný právny
názor odvolacieho súdu spočívajúci v potrebe brať do úvahy aj potrebu úhrad všetkých prevádzkových

nákladov, nebola teda naplnená subjektívna stránka trestného činu, ktorý je v Trestnom zákone poňatý
ako úmyselný trestný čin, t.j. nebol preukázaný úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech. Je zrejmé, že voľné finančné prostriedky boli použité na prevádzkové náklady spoločnosti a
teda pri takto zistenom použití peňažných prostriedkov nemožno konštatovať, že došlo k úmyselnému
konaniu zo strany obžalovaného zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, prípadne

nezaplatiť poistné. Za preukázanej situácie spôsobu použitia peňažných prostriedkov (označené ako
voľné), keď obžalovaný uhradil z voľných peňažných prostriedkov prevádzkové náklady znamená, že
uhradil nevyhnutné náklady bez ktorých úhrady by ohrozil chod spoločnosti, de facto nemal potom
teda voľné prostriedky, znamená, že nielen nemal úmysel zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech, ale ani solventnosť platiteľa dane a poistného, čo je tiež nevyhnutným predpokladom

trestnej zodpovednosti aj pri skutku podľa § 278 ods.1 Tr.zák. Skutočnosť, že obžalovaný uhradil z
voľných peňažných prostriedkov prevádzkové náklady môže z hľadiska posúdenia zavinenia znamenať
iba toľko, že vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie nespôsobí (mohol sa domnievať, že zarobí
inde), resp. ak ani nevedel o norme ukladajúcej povinnosť odvádzať zrazené poistné, vtedy by

konal tak, že nevedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, čo však v
oboch prípadoch znamená len zavinenie vo forme nedbanlivosti a teda absentuje úmyselné zavinenie,
ktoré je však obligatórne pre naplnenie subjektívnej stránky žalovaných trestných činov. Vzhľadom na
zistené okolnosti (absencia zavinenia), ktoré súd vyhodnotil v súlade s vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu, nebolo ďalej ani potrebné zisťovať ďalšie okolnosti doplnením znaleckého posudku
znalkyňou (čo prokurátor nechal na zváženie súdu), nakoľko samotná absencia subjektívnej stránky
trestného činu vo forme úmyslu je pri úmyselnom trestnom čine dôvodom na oslobodenie. Z citovaných
dôvodov súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora pre skutky uvedené v obžalobe oslobodil,
nakoľko nebolo žalované skutky nie sú trestným činom.

Poučenie:Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.