Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202425.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36432105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, Bratislava, proti
povinnému U. D., bytom M. č. XX, o vymoženie sumy 291,92 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/309/2015 - 16 zo dňa 16. novembra 2015,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr. MichalaBrožinu,
Exekútorský úrad Svidník, EX 990/2015-3 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.08.2012 sp. zn. BW-B/0112/0240, vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.
so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného je založený na Zmluve o úvere č. 9558426307
uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., pôvodným veriteľom a povinným dňa 17.12.2007. S odkazom

na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd
preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom. Dospel k záveru, že medzi oprávneným
a povinným ide o spotrebiteľský vzťah založený Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru uzavretou
v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného s fyzickou osobou, nepodnikateľom v

pozícii spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť priamo zmluvy o úvere nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pričom núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ nemá v tejto situácii možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť obsah zmluvy, resp. obsah obchodných podmienok, ten je vopred daný. Je tak v pozícii
predloženú zmluvu prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Pri absencii možnosti individuálneho dojednania
je slobodná vôľa spotrebiteľa, dlžníka obmedzená. Spotrebiteľ sa týmto postupom banky, veriteľa,

dostáva do znevýhodneného postavenia a takáto zmluvná podmienka je preto vyhodnotená ako
neprijateľná, t.j. v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Rozhodcovská doložka pri absencii individuálneho
vyjednania, posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka má za
následok, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal danú právomoc vo veci konať. Predložený
rozhodcovský rozsudok tak nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na túto skutočnosť

nemá vplyv ani fakt, že konajúci rozhodcovský súd je zapísaný do zoznamu rozhodcovských súdov soprávnením rozhodovať spotrebiteľské spory, keďže bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky nemá
založenú právomoc. Na základe týchto skutočností exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len O.s.p.). Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou
jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a

exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je
bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie.
Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i
právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd
takto vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby

zasahuje do zákonom daných práv oprávneného. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok
príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a
bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani
o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na
všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,

v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými
zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak
postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej
rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného

priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom
všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu

v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu
s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva

podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výhradná

rozhodcovská doložka koncipovaná ako súčasť Zmluvy o úvere, bod 3.6 a zároveň ako neoddeliteľná
súčasťObchodnýchpodmienokpreúver(čl.11.2),ktorétvoriaprílohuZmluvyoúverezodňa17.12.2007
nebolaplatneuzavretá,atedaakotakánebolaspôsobilázaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu.Platnéuzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou,
bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere
medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinným došlo iba k naplneniu
ustanovenia § 93b Zákona o bankách. Podľa § 93b ods. 1 tohto zákona sú banky povinné ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné
vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

zriadenýmpodľaosobitnéhozákona.Stanoveniepovinnostibankyponúknuťklientomnávrhnauzavretie
rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie
rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

K tomu je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným osobitnú

rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložil povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným
poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale výhradná rozhodcovská doložka je zakomponovaná
ako neoddeliteľná súčasť samotnej zmluvy o úvere a zároveň Všeobecných obchodných podmienok
právneho predchodcu oprávneného, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo
spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a

výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinným. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým oprávnený
ospravedlňuje postup svojho právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv nepochybne vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať (§ 93b ods. 2 Zákona o bankách). Skutočnosť, že zmluvné podmienky
ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne

svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať
individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany
povinného došlo k individuálnemu vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému
prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri
uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva

spotrebiteľa.

Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou
k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu,
ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože

tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je
individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným

právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako nekalú.

Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej

rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená,
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký
osobitný, prospešný význam. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože
inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania

istých zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu
ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnejpodmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt.

c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka
nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v
mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej Smernice
Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv
je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred

určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola
táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku
považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ,
v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53
ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je preto nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany
spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť zmluvy a zároveň Obchodných
podmienok pre úver je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným
ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a
rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie,

ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom
na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku rozsudok zo dňa
24.08.2012 sp. zn. BW-B/0112/0240, vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k

možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde,
nie sú dotknuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na

dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvého stupňa, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného

porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a

rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že

náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.