Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/199/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010778
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215010778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 26. 4. 2016 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
V. K., nar. XX. X. XXXX v A., trvale bytom A., W. ul. č. XX, zamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

v čase o 15.30 h dňa 3. 7. 2014 v Bratislave, na Slovnaftskej ulici č. l, v OD K., na predajnej ploche v
oddelení cukroviniek, po vzájomnej výmene názorov fyzicky napadol poškodeného W. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom A., S. ul. č. XX, a to tak, že ho chytil za tričko, poškodený ho odstrčil, následne
sa páchateľ na poškodeného opäť vrhol, priškrtil ho pravou rukou pod pazuchou a snažil sa ho zhodiť
na zem a pritlačiť o kôš, na čo poškodený po tom, ako sa vymanil zo zovretia a vyskočil zo zeme,
udrel páchateľa päsťou ľavej ruky do tváre, pričom počas incidentu páchateľ poškodenému W. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom A., S. ul. č. XX, spôsobil zranenie, a to opuch tretieho prsta pravej ruky -

pomliaždeninu, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie a nasadenie dlahy a podľa vyjadrenia lekára PN v
trvaní 14 dní, a to od 4. 7. XXXX do XX. 7. XXXX,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
- 2 -

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 56 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu
vo výmere 400 /štyristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený W. B. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 23. 10. 2015 obžalobu na V. K. pre vyššie uvedenú trestnú
činnosť s tým, že samosudca preskúmal obžalobu a zodpovedajúci listinný materiál a nezistiac žiadne
prekážky, rozhodol o vydaní odsudzujúceho trestného rozkazu, ktorý však bol riadne a včas napadnutý
opravným prostriedkom - odporom obžalovaného, na ktorom základe bol nariadený termín hlavného
pojednávania.

V úvode hlavného pojednávania obžalovaný zotrval na podanom odpore, prokurátor takisto zotrval na
obžalobe,vylúčilmožnosťuzatvoreniadohodyovineatreste,predniesolobžalobutak,akobolapísomne
podaná s tým, že obhajca neuznal obžalobu za dôvodnú a po vyriešení otázky nároku na náhradu škody
a po poučení obžalovaného podľa zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3/ a § 257 ods. 2 - 8/ Tr.
por., urobil tento vyhlásenie v tom zmysle, že zo žalovaného skutku je nevinný, na ktorom základe bolo

pristúpené k vykonaniu dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný V. K., poškodený -
svedok W. B., svedok V. Kokles, so súhlasom procesných strán podľa § X68 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný
znalecký posudok znaleckej organizácie H., bol oboznámený celý relevantný listinný materiál, pričom
na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný V. K. uviedol, že s poškodeným W. B. boli v júli roku 2014 kolegovia v OD K. v A., na B. ulici.
S W. B. mali medzi sebou začiatkom júla na predajnej ploche slovnú potýčku, kedy ho W.. B. začal slovne
napádať, že je feťák. Obžalovaný si od neho toto nechcel nechať a tak ho sotil, na čo ho poškodený
udrel päsťou dva krát do tváre - konkrétne do líca na pravej strane. Na to sa obžalovaný chcel brániť a
zatlačil poškodeného predlaktím k regálu, pričom sa o neho oprel celou svojou váhou, len chcel, aby sa

poškodený upokojil a viac ho neurážal. Obžalovaný poškodeného žiadnym iným spôsobom nebil, ani nič
podobné, je možné, že ako ho pritlačil k spomínanému regálu, mohol mu poraniť prst na ruke, avšak si
nie je toho vedomý a určite to nespravil naschvál. Je taktiež možné, že prst si W.. B. poranil pri tom, ako
ho udrel do tváre - toto však s určitosťou povedať nevie. Taktiež sa poškodenému žiadnym spôsobom
nevyhrážal, len mu medzi rečou povedal, že si to večer ešte vybavia a asi

preto ho po práci poškodený čakal pred K. a povedal obžalovanému, že či má bobky, niečo na
obžalovaného aj kričal, obžalovaný mu na to niečo odvrkol, avšak s odstupom času si už nespomenul čo
a odišiel preč a viac sa tým nezaoberal. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný doplnil, že k predmetnej
udalosti došlo po tom, ako vznikol konflikt medzi poškodeným a ich kolegom V. K., obžalovaný prišiel

k nim, poškodeného pritlačil predlaktím pravej ruky k regálu, pretlačil ho tlakom pravého predlaktia
o jeho l'avé rameno. Následne poškodený sa ho pokúsil udrieť do tváre, prvýkrát netrafil, druhýkrát
ho trafil do tváre, opuchlo mu lice a mal rozbité ústa. Po tomto dal poškodeného do zveráku - hlavu
poškodeného mal pod pravou rukou, ale nie úplne stlačenú, pričom sa poškodeného pýtal, či je už v
kľude, on odpovedal, že áno, preto ho obžalovaný pustil a išiel za svojou prácou. Dôvodom toho, že

poškodeného pritlačil o regál bolo to, že ho nazval slovom ,,feťák", čo bolo ešte pred začiatkom celého
incidentu. Podľa názoru obžalovaného, k zraneniu prsta poškodeného došlo asi pri tom, ako ho pritlačil
k regálu, pričom vylučuje možnosť, že by si poškodený poranil prst pri tom, ako obžalovaného udrel
päsťou do tváre s tým, že pokiaľ sa v jeho výpovediach prejavujú isté rozpory, poukázal na to, že už to
bolo pred nejakým časom a naviac je veľmi nervózny.

Poškodený W. B. vypovedal, že v kritickom čase obžalovaný v oddelení cukroviniek robil neporiadok, na
čo ho slušne upozornil, vzápätí mu obžalovaný povedal, nech drží hubu, alebo niečo v takom zmysle,
na čo sa ho poškodený opýtal, že ako sa to chová a či je nafetovaný, na čo ho obžalovaný fyzicky
napadol, podla poškodeného si musel niečo dať, dozvedel sa o ňom, že bral a díloval drogy, toto sa

dozvedel až následne, až keď sa vrátil po PN-ke. Obžalovaný ho napadol tým spôsobom, že prišiel za
ním do oddelenia cukrovniek, kde ho začal ťahať za tričko, strkal, sácal ho do ramena, poškodený mu
to tiež vrátil, teda do neho strčil, vzápätí ho obžalovaný chytil do zveráku a začal ho škrtiť s tým, že
ho chcel zhodiť na zem a dokopať. Pri tomto incidente, ako sa na neho obžalovaný opätovne vrhal, sa
stalo, že poškodenému pomliaždil prst. Poškodený sa zo zovretia vyslobodil naučeným chvatom a keď

sa postavil a stál oproti obžalovanému, vtedy ho aj on udrel päsťou do tváre, chcel len, aby sa upokojil,keďže sa správal ako nepríčetný. Obžalovaný sa vzápätí na poškodeného opäť vrhol, poškodený mal
vystreté ruky, aby ho zastavil a udržal si ho od tela a vtedy na obžalovaného aj zakričal, že čo to
robí, či chce, aby ich oboch vyhodili z práce, vtedy sa obžalovaný spamätal a ustúpil od neho, vzápäti

však pristúpil opäť k poškodenému a povedal mu, že po práci si to vybavia, že si ho počká a že ešte
uvidí. Poškodený je toho názoru, že úmysel mu ublížiť tam bol a nech obžalovaný netvrdí, že mu ublížiť
nechcel - vyhrážal sa mu, že po práci to bude mať dohru, avšak týmto to celé skončilo, pričom ešte
po práci poškodený ukázal obžalovanému svoj zranený prst, na čo mu tento povedal, aby s tým išiel k
doktorovi, žiadna l'útosť neprejavil, ani sa mu neospravedlnil. V konaní pred súdom poškodený doplnil,

že celému incidentu medzi ním a obžalovaným predchádzalo to, že kolega V. K. v rámci separovania
hádzal svoje modré fólie do vreca poškodeného na biele folie, čo nemal robiť - svoje fólie mal hádzať
do svojho vreca. Pokiaľ sa týka porananého prsta, toto vzniklo pri jeho natlačení na regál, a to na pravej
ruke s tým, s tým, že je pravdou, že obžalovaného jedenkrát udrel pästou do tváre, ale ľavou rukou,
keďže je ľavák, pričom nevidel, že by mal obžalovaný nejaké známky poranenia, k tomuto úderu došlo z
dôvodu obrany poškodeného - obžalovaný sa choval ako nepríčetný, ešte aj po údere poškodeného sa

na neho vrhol dva až trikrát, v týchto prípadoch ho poškodený odsotil a opýtal som sa ho, či chce, aby
ich z K. vyhodili, na čo sa obžalovaný ukľudnil. Pokiaľ sa týka tvrdení svedka K. o známkach poranenia
obžalovaného, podľa názoru poškodeného svedok K. klame, ani tam nebol, bol niekde schovaný. K
samotnému zraneniu prsta došlo vtedy,

keď sa ho obžalovaný pokúsil zraziť na zem, škrtil ho a celou svojou hmotnosťou ho pritlačil o regál -
prst mal pomliaždený, iné zranenie na prste nemal.

Svedok V. K. vypovedal, že začiatkom júla minulého roku pracoval v K. v A., na B. ulici, kedy v oddelení
cukroviniek prišlo ku konfliktu medzi V. K., ktorý bol jeho kolega, pričom ho pozná len z práce a kolegom

W. B., ktorého tiež pozná iba z práce s tým, že tomuto incidentu predchádzala hádka medzi svedkom
a poškodeným W. B., kedy svedok hádzal do poškodeného odpadového vozíka svoj odpad, na čo mu
poškodený povedal, aby mu tam odpad nehádzal, že ten vozík je jeho. Toto však nie je pravda, nakoľko
vozík patril K. a bol tým pádom všetkých. Tu si len medzi sebou vymenili pár viet a svedok odišiel robiť
svoju prácu - išiel do uličky k alkoholu, čo je asi o dve uličky ďalej od cukroviniek, tu vykladal tovar a

zrazu prišiel za ním kolega - obžalovaný V. K. a pýtal sa ho, či sa niečo stalo. Svedok mu povedal, že
poškodený W. B. nechcel, aby hádzal svoj odpad do jeho vozíka, obžalovaný na to išiel za poškodeným,
aby mu slušne vysvetlil, že svedok je tu nový a že vozík patrí firme a teda je pre všetkých a že tam
odpad svedok môže normálne hádzať. Svedok zostal pri uličke s alkoholom a počul, že sa obžalovaný
s poškodeným o niečom hádajú zvýšeným hlasom, avšak čo presne hovorili nepočul a ani ich nevidel.

Zrazu začul úder, akoby plesknutie, na to vykukol zo svojej uličky s alkoholom a videl, že sa medzi
sebou naťahujú rukami, nič viac nevidel, lebo sa ihned schovali zase do uličky s cukrovinkami. Svedok
sa medzi nich nechcel miešať, aby nemal zbytočné problémy s tým, že obžalovaný a poškodený chvíľu
ešte na seba niečo hovorili zvýšeným hlasom a následne prišiel obžalovaný V. K. za svedkom do uličky
z alkoholom, kedy sa ho svedok pýtal, čo sa medzi nimi stalo, na čo mu obžalovaný povedal, že sa len

vadili a obžalovaný do poškodeného strčil, na čo poškodený udrel obžalovaného do tváre. Toto svedok
nevidel, ale mohlo to byť päsťou, nakoľko obžalovanému išla z úst trocha krv. Na hlavnom pojednávaní
svedok doplnil, že videl len toľko, ako sa obžalovaný a poškodený navzájom strkajú s tým, že keď za ním
prišiel obžalovaný, povedal mu, že ho poškodený napadol - udrel ho päsťou do tváre. Obžalovaný mal na
krku škrabance a bol červený na líci. O zraneniach poškodeného svedok nevie nič s tým, že obžalovaný

je jeho kamarát, poškodeného bral len ako kolegu, pričom iní kolegovia mu ešte hovorili, že poškodený
mal opuchnutý prst a že si to bol dať ošetriť, avšak svedok nevie, či bol poškodený práceneschopný.

Zo znaleckého posudku organizácie H. vyplýva, že poškodený W. B. dňa 3. 7. 2014 utrpel jediné /
izolované/ poranenie - pomliaždenie /kontúziu/ tretieho prsta pravej ruky s tým, že doba liečby v daných

prípadochpredstavujeobdobie10až14dní,dobaPNupoškodenéhobolaprimeraná,pričompredmetné
zranenie je možné posudzovať ako ľahké, ktoré nezanechá žiadne trvalé následky. Vzhľadom na údaje
z dostupnej zdravotnej dokumentácie je možné uviesť, že poranenie poškodeného je čo do mechanizmu
vzniku významne nešpecifické. Je možné s istotou konštatovať jedine to, že na oblasť tretieho prsta
pravej ruky menovaného pôsobilo najpravdepodobnejšie jednorazové vonkajšie tupé násilie stredne

silnej až silnej intenzity. Vzhladom na to, že v dostupnej zdravotnej dokumentácii nie je uvedené, ktorá
anatomická čast prsta pravej ruky poškodeného bola postihnutá (celý prst, resp. konkrétny článok
prsta), ani aktuálne funkčné obmedzenie (obmedzenie flexie či extenzie prsta) nie je možné sa bližšie
vôbec vyjadriť k charakteru pôsobiaceho násilia (priame, nepriame, torzné rotačné, tlakové a pod.). Sprihliadnutím na vyššie uvedené, znalecká organizácia nemôže presnejšie ustáliť najpravdepodobnejší
možný mechanizmus vzniku daného poranenia. Pomliaždenie tretieho prsta pravej ruky poškodeného

mohlo vo všeobecnosti veľmi dobre vzniknúť ako pri aktívnom konaní inej osoby (napr. silným úderom
päsťou do fixovaného prsta poškodeného, alebo pri skrútení prsta), tak pri obranných pohyboch (napr.
pritlačením, či zakliesnením prsta o pevný predmet pri zovretí inou osobou), ale aj ako pádové poranenie
(napr. pádom poškodeného na ruku, resp. na vystretý tretí prst s kontaktom pevnej, hladkej podložky).

Z hľadiska listinného materiálu súd poukazuje na zápisnicu o trestnom oznámení, ktorá korešponduje s
ďalšími výpoveďami poškodeného, na lekárske potvrdenia poškodeného a jeho potvrdenie PN od 4. 7.
do 18. 7. 2014, s tým, že súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál,
všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého
uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.,
pričom je potrebné upozorniť aj na nasledovné faktory:

Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že dňa 3. 7. 2014 došlo v OD K. ku konfliktu /
verbálnemu/ medzi poškodeným a jeho kolegom V. K., do ktorého konfliktu sa následne zapojil
obžalovaný, ktorý verbálne a následne i fyzicky zaútočil na poškodeného, a to napriek jeho obrane s tým,
že v konečnom dôsledku obžalovaný spôsobil poškodenému /ktorý je ľavákom/ zranenie na prste pravej

ruky, ktoré si vyžiadalo ošetrenie a nasadenie dlahy, v dôsledku čoho bol poškodený práceneschopný
v čase od 4. 7. do 18. 7. 2014, pričom súd poukazuje na fakt, že obžalovaný a priori nevylučuje
spôsobenie zranenia poškodenému, pričom jeho tvrdenie, že poškodený ho udrel ako prvý sa javí byť
účelovým a nelogickým - obžalovaný sa v rámci svojich výpovedí dostal aj do rozporov, ktoré postupom
podľa § 258 ods. 4 Tr. por. uspokojivo nevysvetlil, kým na strane druhej, tvrdenia poškodeného sú od

počiatku nemenné, logické s tým, že súd na jeho strane nezistil žiadny logický dôvod pre prípadné krivé
obviňovanie obžalovaného, a to po náležitom poučení a zložení prísahy, keď naviac nebolo zistené, že
by pred daným incidentom existovali medzi zúčastnenými stranami nejaké nezrovnalosti, kvôli ktorým
by mohol mať poškodený ambíciu mstiť sa obžalovanému, pričom vznik predmetného poranenia u
poškodeného dokumentujú aj lekárske správy, potvrdenie PN i znalecký posudok s tým, že svedecká

výpoveď V.. K. je fakticky nulitná - priebeh fyzického stretu medzi obžalovaným a poškodeným vlastne
nevidel, nachádzal sa v inej uličke obchodného domu - podľa názoru súdu je teda zrejmé, že žalovaný
skutok sa stal, tento skutok nepochybne je trestným činom a že jeho páchateľom je práve obžalovaný V.
K., ktorý svojim vyššie popísaným úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a to po stránke objektívnej i subjektívnej.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom
postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na
spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, motiváciu, zavinenie /vo forme minimálne

nepriameho úmyslu/, existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a absenciu
priťažujúcich okolností /§ 37 Tr. zák./, pričom bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho
doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených
okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že na obžalovaného postačí pôsobiť primeraným
peňažným trestom s ustanovením zodpovedajúceho náhradného trestu odňatia slobody, pričom súd je

toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom

prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj
individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

Poškodený W. B. uplatnil v prípravnom konaní /do skončenia vyšetrovania/ a následne i pred súdom
nárok na náhradu škody vo výške 100 eur - náhrada za ušlú mzdu a výdavky na lieky, avšak tento nárok
nebol nijako relevantne podložený potrebnými dokladmi a ďalšie zisťovanie by išlo nad rámec potreby
trestného stíhania, preto súd v zmysle zákonného ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného s jeho
nárokom odkázal na občianske súdne konanie.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, akoaj výroky o vine, treste a odkázaní poškodeného na občianske súdne konanie plne zodpovedajú
výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného,
možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.