Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010660
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214010660.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Ladislavom Pirosom v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému Ing. D. F., pre zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §138
písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ing. D. F. M.. X.X.XXXX F. R. P., A. Q. Q. I., B. F., L.B. XXXX/XX, U. Q. R. P.,
T. C. Č.. XXXX/X, G. R. P.,

je vinný, že

zo skutkov, ktoré mal spáchať tak, že:
v bode 1)
v presne nezistený deň v mesiaci máj v roku 2007, na ulici C. v Dunajskej Strede, pred rodinným domom
so súpisným číslom XXXX/X, v ktorom býva poškodený U. P., pod hrozbou fyzického násilia, slovami
daj mi 100.000,- Sk, lebo kvôli tebe som sa dostal do basy a ak mi ich nedáš, tak ťa zmlátim a zničím
ťa, nútil poškodeného k odovzdaniu uvedenej sumy, pričom poškodený v dôsledku strachu o svoj život

a zdravie v presne nezistený deň v mesiaci máj roku 2007 odovzdal podozrivému na adrese svojho
trvalého pobytu hotovosť vo výške 65.000,- Sk,

v bode 2)
vpresnenezistenomčase,nezistenéhodňanazačiatkuroku2008,zpresnenezistenéhomiesta,zavolal
z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX na telefónne číslo XXXXXXXXXX poškodenému U. P. a do
telefónu sa mu vyhrážal, že ho zabije a zabije aj jeho celú rodinu ak mu nedá peniaze, pričom poškodený
v obave o svoj život a zdravie a o život a zdravie svojej rodiny v presne nezistený deň približne 2 alebo 3

týždne po výhražnom telefonáte, v Dunajskej Strede na M. X. L., vo svojom osobnom motorovom vozidle
zn. VW POLO, EČ R. XXXCJ, podozrivému odovzdal finančnú hotovosť vo výške 15.000,- Sk,

v bode 3)
v presne nezistenom čase, nezisteného dňa v mesiaci jún alebo júl v roku 2008, z presne nezisteného
miesta podozrivý zavolal z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX na telefónne číslo XXXXXXXXXX
poškodenému U. P. a do telefónu sa mu vyhrážal, že zlikviduje poškodeného ako aj celú jeho rodinu,

pričom poškodený v obave o svoj život a zdravie a o život a zdravie svojej rodiny v presne nezistený
deň približne v roku 2008 vložil na účet podozrivého finančnú hotovosť vo výške 12.000-, Sk,

v bode 4)
v presne nezistenom čase, nezisteného dňa v mesiaci júl v roku 2012, z presne nezisteného telefónneho
čísla zavolal na telefónne číslo patriace U. P. a kričal na neho do telefónu, že ak sa nedostaví k
Dunajskostredskej pobočke VÚB banky, tak ho zabije a zlikviduje, pričom poškodený v obave o svoj

život a zdravie sa dostavil k pobočke VÚB banky v Dunajskej Strede, kde sa mu podozrivý vyhrážal, že
ak s ním nepôjde na adresu jeho matky na sídlisko P. I., E.. T. C., R. P., tak ho zabije, pričom poškodenýv obave o svoj život a zdravie sa dostavil na uvedenú adresu, kde mu uviedol, aby podpísal uznanie
dlhu 10.000,-- Eur, preto, že je mu dlžný, a ak to podpíše bude mať čas na to aby mu to zaplatil, pričom
poškodený v obave o svoj život a zdravie uvedený papier podpísal,

v bode 5)
v presne nezistených časových intervaloch v mesiacoch júl až december roku 2012, na presne
nezistených miestach v meste Dunajská Streda, viackrát pod hrozbou fyzickej likvidácie jeho rodiny,
žiadal od poškodeného U. P. finančnú hotovosť v rôznych sumách, ktoré poškodený v obave o život

a zdravie svojej rodiny odovzdával podozrivému na adrese T. C. XXXX/X, R. P., pričom celkovo mu
odovzdal sumu 500 Eur,

v bode 6)
dňa 03. mája 2013 v čase okolo 16.30 hod. v Dunajskej Strede na C. E. XXXX/X, pred bránou rodinného
domu sa vyhrážal tam na dvore stojacim poškodeným S. P., R.F. P. a U. P. slovami, že „Vás vyriešim,

zabijem vás, skončím s vami, zavraždím vás, je s vami koniec“, na čo ho poškodení vyzývali, aby z
miesta odišiel, na čo im podozrivý uviedol, že tento dom je jeho, že „budete moji dlžníci“, kopal do auta
a potom odlomil spätné zrkadlá na vozidle zn. VW POLO ktoré bolo zaparkované pred bránou a patrilo
poškodeným, následne chcel preliezť bránu a dostať sa tak k poškodeným pričom kričal, že „Teraz vás
zabijem“ a pri tom bol zadržaný príslušníkmi OO PZ Dunajská Streda, čím svojim konaním vzbudil u

poškodených obavy, že svoje vyhrážky uskutoční,
teda

v bodoch 1) až 5)
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal

v bode 6)
- inému sa vyhrážal smrťou taký spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách

čím spáchal

v bodoch 1) až 5)
- zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona

v bode 6)
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 4
Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu sa podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba 3 (tri) rokys
probačným dohľadom.

Podľa § 50 ods. 4 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nepriblížiť sa k

poškodenému I.. U. P. a príslušníkom jeho rodiny na vzdialenosť bližšiu ako 5 (päť) metrov.

o d ô v o d n e n i e :

Vpredmetnejvecisúd vykonal hlavnépojednávanie vneprítomnostiobžalovaného,ktorýpo zákonnom
poučení podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku dal súhlas na pojednávanie v jeho neprítomnosti.Obžalovaný na opätovných hlavných pojednávaniach využil svoje právo odmietnuť vypovedať, preto
súd s poukazom na § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z hlavného pojednávania
na čl. 249 a z prípravného konania na čl.35-36 a zistil, že obžalovaný tak v prípravnom konaní ako

aj na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie uvedených skutkov, keďže vyhlásil, že je nevinný
zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu a k samotnej veci vypovedal, že medzi ním a poškodeným
ide o vyše 20-ročnú záležitosť, poukázal na nesúrodosť jednotlivých skutkov, najmä čo sa týka
uvádzaných dátumov v jednotlivých skutkoch a na obhajobu taktiež udával, že má rozsudky z
tunajšieho súdu, v ktorých rozhodnutiach poškodený bol zaviazaný na náhradu škody. Taktiež

uvádzal, že tvrdenia poškodeného ohľadne odovzdávaných peňazí nie sú pravdivé, je to iba spôsob
obhajoby poškodeného a namietal najmä tú skutočnosť v bode 1), že vtedy sa nezdržiaval na
území Slovenskej republiky, ale bol v Anglicku kde mal aj 13.5.2007 dopravnú nehodu, avšak
túto okolnosť žiadnym iným spôsobom obžalovaný nepreukázal a taktiež namietal v bode 2), že sa
nenachádzal na území Slovenska v bode 3) a 4) namietal vloženie uvedenej čiastky na jeho účet a
ohľadne bodu 4) pripomínal, že poškodený dobrovoľne aj v prítomnosti dvoch nestranných svedkov

Q. a T. podpísal uznanie dlhu. Rozhodne tvrdil ohľadne bodu 6), že on sa nikomu nevyhrážal.
Súd v intenciách odvolacieho súdu vo veci vypočul opätovne poškodeného J. P. a svedkov Ľ. Q.
a L. T..

Uvedení svedkovia T. ako aj Q. potvrdili, že na žiadosť matky obžalovaného obidvaja došli do bytu

matky obžalovaného overiť nejakú písomnosť, pričom svedkyňa T. uvádzala na čl. 282, že matka
obžalovaného ju poprosila, aby išla dole, že majú nejakú vec, aby pomohla a týkalo sa to jedného
mládenca, čo dlží peniaze a teraz spísali protokol, lebo to chceli dať na súd, aby bola svedkyňou,
pričom jej bolo povedané zo strany obžalovaného, že už dávno požičal chlapcovi peniaze a od vtedy
mali spory, že on nevrátil peniaze a pri spísaní dokumentu bola prítomná ona, matka obžalovaného,

svedok Q., obžalovaný a ten chlapec - teda poškodený. Ona keď došla do kuchyne predstavili jej
chlapca a prečítali jej čo spísali a potom aby to podpísala ako svedok. Nedošlo tam k žiadnej hádke.
Ona s poškodeným nerozprávala, ale matka obžalovaného rozprávala, že aké problémy mal chlapec,
inak nič. Poškodený s ňou nerozprával, ale sa rozprával s obžalovaným, ale ona nepočula obsah
ich rozprávania. Poškodený bol „normálny“, kľudný.

Na otázku prokurátora, či ona vedela čo ide podpisovať, povedala svedkyňa „pravdaže, oni mi to
prečítali, že keď nevrátil peniaze, tak dáme to na súd“. Ona podpísala túto listinu a predtým ako došla
dole matka obžalovaného jej povedala, že je tu chlapec čo dlží a potrebuje svedkov. Svedkyňa
sa nepamätala na to, či odovzdávala niekomu doklady a z akého dôvodu, avšak na otázku súdu,

či podpis na listine č. 212 je jej svedkyňa odpovedala, že áno, je to jej vlastný podpis, ale sa
nepamätala na to, že či mala so sebou občiansky preukaz a nepamätala sa ani na to, že aká
suma bola napísaná na tom dokumente. Ona podpisovala dva dokumenty.

Taktiež svedok Ľ. Q. potvrdzoval podpísanie uvedenej listiny a bol tam zavolaný matkou

obžalovaného, ktorá prišla za ním a opýtala sa ho či by neprišiel k nim podpísať papier, že nebol
ohrozovaný a prinútený k tomu, aby podpísal ten papier. On keď došiel do bytu nachádzala sa
tam suseda L., obžalovaný, jeho matka a ten pán. On sa s poškodeným nerozprával, len tam stál
a nepovedal ani slovo. Svedok nevedel ani o tom, či sa tam poškodený s niekým rozprával, ale
stál tam ticho a kľudne. Po podpísaní papiera on odišiel, bol tam iba „minútku“. Podľa vyjadrenia

svedka Q. aj on obdržal jednu kópiu „papiera“, ale nevie kde to má. Nepamätal sa ani na to, že
aká suma tam bola uvedená a nezobral si so sebou ani doklad totožnosti.

Na otázku súdu, či vie svedok Q. predložiť doklad totožnosti, svedok predložil súdu vlastný občiansky
preukaz, ktorého číslo bolo totožné s číslom občianskeho preukazu zapísaným na listinnom dôkaze

č. 212, po ktorom úkone svedok Q. pripustil, že mal so sebou občiansky preukaz. Podľa vyjadrenia
svedka Q. listina čl. 212 bola dopredu pripravená a osobu poškodeného poznal aj predtým, keďže
čakal obžalovaného viackrát pred domom.

Svedkyňa T. T. ako matka obžalovaného využila svoje právo odmietnuť vypovedať, preto súd prečítal

jejvýpoveďzprípravnéhokonania, vktorejvýpovedivpodstate svedkyňaobdobne opisovala jednotlivé
okolnosti prípadu medzi obžalovaným synom a poškodeným, ktorý bol obžalovanému dlhoročný
kamarát ešte zo školských rokov a doslovne udávala, že v roku 1994 jej syn obžalovaný požičal
poškodenému peniaze, ale o čiastke nevedela a poškodený k nim často chodieval a sľuboval vráteniepeňazí. V jednom prípade poškodený došiel k nim domov a to dňa 27.1.2012 a v prítomnosti dvoch
svedkov a to Q. a T. podpísal uznanie dlhu vo výške 10.000,-- Eur. Od tej doby poškodený k nim
pravidelne chodil týždenne a sľuboval vrátenie peňazí a ona mu pripomenula, že zájde k nim domov a

povie manželke, že dlží peniaze, ale poškodený ju prosíkal, aby to nehovorila manželke. Obdobne
vypovedala, že syn v tom období už viackrát sa zdržiaval v Anglicku, ale presnejšie uviesť dátumy
nevedela, keďže všeobecne hovorila, že najskôr odišiel do Anglicka v roku 2005, prvýkrát došiel
domov v roku 2006 - koncom januára na jej narodeniny a zotrval doma 1 týždeň a potom najbližšie
došiel v decembri 2011. A taktiež dňa 3.5.2013 vypovedala, že v ten deň jej syn užil väčšie množstvo

alkoholu, keďže poškodený s ním vybabral a odišiel z domu okolo 16.00 hod. a to vychádzajúc zo
spisového materiálu táto udalosť sa týka bodu 6), keďže z výpovede samotného poškodeného,
jeho manželky a synov vyplýva, že kritického dňa v bode 6) obžalovaný po príchode k rodinnému
domu poškodeného sa vyhrážal uvedeným poškodeným, ktoré vyhrážky vzbudili u nich dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky aj vykoná a taktiež je preukázané, že potom odlomil spätné zrkadlá na
vozidle poškodeného a v ďalšom konaní mu bolo zabránené až príslušníkmi polície, ktorí uvedené

okolnosti potvrdzovali v úradnom zázname resp. v hlásení o použití donucovacieho prostriedku na
čl. 160-163 a na čl. 164, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný kritického dňa 3.5.2013 kládol aktívny
odpor a preto mu museli nasadiť putá a keď v rýchlosti vyťažili poškodených, bolo im oznámené,
že obžalovaný sa im vyhrážal zabitím, vydieral ich a dlhodobo terorizuje, pričom z pripojenej
fotodokumentácie na čl. 158-159 vyplýva aj rozsah poškodenia vozidla.

Poškodený J. P. vo svojom opätovnom výsluchu na čl. 287 zotrval na svojich prednesoch a
pripomenul, že celé nedorozumenie s obžalovaným vyplývalo z dôvodu finančných problémov čo
riešili medzi sebou a keď on nevedel zabezpečiť ďalšie financie obžalovanému, ten sa začal vyhrážať
a iba kvôli tomu, aby mal kľud od obžalovaného tomuto podpísal uznanie dlhu aj v prítomnosti

svedkov a matky obžalovaného.

Vypočutí poškodení v prípravnom konaní ako aj na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach
zotrvávali na svojich vyjadreniach, najmä čo sa týka bodu 6), v ktorom bode jednoznačne usvedčovali
obžalovaného z tohto bodu a ohľadne ďalších bodov poškodená S. P. vypovedala, že od manžela

sa dozvedela, že akým spôsobom obžalovaný ho vydiera, ktorý bol čoraz agresívnejší z čoho
mala ona zlý pocit, keďže ona dlho nevedela, že čo sa deje medzi obžalovaným a poškodeným. Ona
sa bála obžalovaného, že uskutoční svoje vyhrážky.

Súd zvážiac doplnené dokazovanie výsluchom svedkov Ľ. Q., L. T., ale vyhodnotiac aj výpovede

samotného obžalovaného ako aj poškodeného a jeho členov rodiny, vyhodnotiac aj listinné dôkazy
z prípravného konania a to uznanie dlhu na čl. 212, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný za
zvláštnych okolností prinútil poškodeného k podpísaniu uznania tohto dlhu, vyhodnotiac aj návrh na
vydanie platobného rozkazu na čl. 213, pripojenú fotodokumentáciu na čl. 172-177, ktorá svedčí o
aktívnej komunikácii medzi obžalovaným a poškodeným, znalecký posudok z prípravného konania

na čl. 23-30, zo záverov ktorého vyplýva, že z hľadiska psychiatrického je obvinený plne trestno-
právne zodpovedný a jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, zvážiac aj odpoveď Interpolu na
čl. 179-203 najmä preklad na čl. 195-202, z ktorého prekladu vyplýva, že obžalovaný dňa 28.5.2014
používal nepoistené motorové vozidlo a súd v tomto preklade nenašiel žiadne tvrdenia ohľadne
dopravnej nehody v máji 2013 ako to sám obžalovaný uvádzal, súd uvedené okolnosti vyhodnotil v

neprospech obžalovaného, pričom pripomína, že skôr boli problémy so samotným obžalovaným, ktorý
sa dopustil ublíženia na zdraví voči svojej kamarátke, ktorú udrel do tváre a to v jednom prípade, čo
taktiež poukazuje na jeho agresivitu, súd konanie obžalovaného v jednotlivých bodoch kvalifikoval
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Objektom trestného činu vydierania podľa §189 Trestného zákona je slobodné rozhodovanie
človeka. Objektívna stránka spočíva v nútení iného k tomu, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel.
Prostriedkom na dosiahnutie páchateľovho cieľa je násilie, hrozba bezprostredného násilia, alebo
hrozba inej ťažkej ujmy. Pri trestnom čine vydierania musí ísť o neoprávnené konanie.

V danom prípade je zrejmé, že aj keď by bol obžalovaný použil dovolený prostriedok ako je uznanie
dlhu na čl. 212, tento prostriedok, podľa názoru súdu, nie je dovolený vo vzťahu k účelu sledovanému
obžalovaným, teda možnosť alebo prípustnosť jeho agresivity.Pod hrozbou násilia sa rozumie jednak hrozba bezprostredného násilia, ale aj hrozba takým
násilím, ktoré nemá byť vykonané ihneď, ale v blízkej budúcnosti. Takéto násilie možno vykonať
alebo použiť aj s odstupom času vo forme listu, alebo telefonicky, pričom taká osoba nemusí byť

ani prítomná. Násilie môže smerovať aj proti inej osobe.

Zvážiac vyššie uvedené skutočnosti výpoveďami poškodených bolo jednoznačne preukázané, že
obžalovaný v bode 1) až 5) hrozbou násilia nútil poškodeného aby takýmto spôsobom konal
a strpel jeho prejavy, čím po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu

vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Takisto obžalovaný v bode 6) naplnil po objektívnej ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu
prečinunebezpečného vyhrážaniaapodľa §360ods.1, ods.2písm. a)Trestnéhozákona spoukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona, keďže jeho konanie smerovalo proti viacerým osobám a jeho
prejavy vyhrážok boli také, že vzbudzovali dôvodnú obavu u poškodených, že svoje vyhrážky aj

vykoná, pričom tomuto predchádzalo agresívne správanie obžalovaného a poškodzovanie majetku
poškodených.

Súd zvážiac pri výmere výšky a druhu trestu ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl. a to nielen
stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom súd vie poukázať iba na priťažujúcu okolnosť a to

predchádzajúce odsúdeniaobžalovaného,ale zvážiac aj časovéobdobie,ktoré uplynulood vykonania
jednotlivých skutkov najmä v bode 1) až 5), ale aj okolností prípadu, že v skutočnosti existoval dlh
poškodeného obžalovanému, ktorý pravdepodobne v dôsledku týchto okolností zvyšoval svoju
agresivitu za účelom vynútenia dlhu, zvážiac možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného
súd dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou, s

probačným dohľadom a aj uložením primeranej povinnosti bude dostatočným trestom obžalovaného
a takýmto spôsobom sa dosiahne jeho náprava a prevýchova.