Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Er/456/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203191
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3513203191.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, 29. augusta
8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: VAKI s.r.o., Bošáca 151, IČO: 36 346 748, o vymoženie
341,58 Eur s príslušenstvom v exekúcii EX 382/2013 vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom
Pavlíkom, Exekútorský úrad Brezová pod Bradlom, Nám. M. R. Štefánika 335/16, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu súd z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,68 Eur, do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením tunajšieho súdu zo dňa 03.04.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie
pre vymoženie 341,58 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia č.
700-0810255613-GC04/13 vydaného dňa 14.02.2013 Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne.

Dňa 04.02.2016 bol tunajšiemu súdu v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku doručený podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v
priebehu konania bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani vlastníkom motorových
vozidiel. Je iba držiteľom motorového vozidla Volkswagen. Povinný je dlžný na poistnom voči Union,
Sociálnej a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Zo zablokovaného účtu v banke neprišla žiadna úhrada,

keď podľa elektronickej súčinnosti s bankami bolo zistené, že na účet povinného sú evidované blokácie
vo výške cca 12.000,- Eur. Povinný poštu nepreberá ani v odbernej lehote. S konateľom bola podpísaná
dohoda o postupnom splácaní pohľadávky, po podpise ktorej už žiadna úhrada nebola vykonaná. Dňa
22.09.2015 bolo vykonanou osobnou návštevou zistené, že povinný sídli v starom rodinnom dome, v
ktorom žije stará matka konateľa spoločnosti s tým, že firma v ňom nemá žiadne hnuteľné veci a nič
tam nevyrába. Overovaním na obecnom úrade bolo zistené, že o firme nemajú žiadnu vedomosť. Obaja

konatelia sú v súčasnosti konateľmi v inej firme a je zrejmé, že povinný existuje len papierovo.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

S poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného, bol daný dôvod na
jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa uvedeného
ustanovenia zastavil.

Pre úplnosť súd uvádza, že pre rozhodovanie v každej súdom prejednávanej veci je zásadne

významný čas rozhodovania (§ 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p.), pričom za predpokladu náležitého
doloženia všetkej od súdneho exekútora požadovateľnej iniciatívy pri zisťovaní majetku povinného,je hypotetická možnosť nadobudnutia majetku povinným v budúcnosti, právne celkom bez významu.
Podstatnou je aktuálna nemajetnosť povinného. Zastavenie exekúcie nie je pritom podmienené
súhlasom oprávneného, ktorý ale môže mať záujem na pokračovaní exekúcie v prípade ak očakáva,

že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Na
uplatnenie takéhoto postupu je však potrebné, aby očakávanie oprávneného o tom, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok, malo aj reálny predpoklad. Zároveň súd poukazuje na to, že
právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie
exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade

toho istého exekučného titulu (IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011).

Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie

exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené
postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného.

Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol
k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie
exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor
má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny

komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť
podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie,
na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie,
ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy
a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že

prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí
so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm.
h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu,
ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to,
vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného

k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom
verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných
predpisov tohto uznesenia
rozhodol o zastavení exekúcie.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“), ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho
vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje

podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri
výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd k náhrade trov
exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Súd priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,68 Eur, ktoré predstavujú:

1/ odmenu (§ 16 ods. 2, § 5 ods. 1 vyhl.) vo výške 68,32 Eur (t.j. 20% z vymoženej sumy 341,58 Eur);

2/ náhradu hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) vo výške 1,70 Eur (poštovné);

3/ 20 % DPH (§ 196 EP) uplatnenú z odmeny, t. j. vo výške 13,66 Eur.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach, proti výroku II. tohto rozhodnutia
odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 243b EP).

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje

ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.