Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413219669
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413219669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: E. D., Q. XXXX,
zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, proti odporcovi:
A. Schwarzkopf s.r.o., Istrijská 49, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Strážnickým,
Kempelenova728/15,Bratislava,ourčenieneplatnostirozviazaniapracovnéhopomeruanáhradumzdy,
na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7Cpr/1/2013-193,
zo dňa 13.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013, dané navrhovateľke podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručené
navrhovateľkedňa19.8.2013,jeneplatnéaurčil,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruodporcuzo
dňa 16.9.2013, dané navrhovateľke podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce, doručené navrhovateľke
dňa 20.9.2013, je neplatné s tým, že o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru a o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru; o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom (po pripustení jeho zmeny) domáhala
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013, podľa §
63 ods. 4 Zákonníka práce, doručeného jej dňa 19.8.2013, určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru odporcu zo dňa 16.9.2013, podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce, doručeného
jej dňa 20.9.2013 a zaplatenia náhrady mzdy 12.025,27 eura s prísl.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru dňa
1.8.2011 na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy z 23.6.2011. Dňa 19.8.2013 jej odporca doručil
skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce s tým, že dňom 18.8.2013 z dôvodu
porušenia pracovnej disciplíny s ňou končí pracovný pomer s odôvodnením, že si nevykonávala svoju
prácu svedomito, odberateľom bola podaná reklamácia na diely, ktoré navrhovateľka kontrolovala a na
základe týchto chýb odstúpil odberateľ od zmluvy s odporcom. Listom zo dňa 23.8.2013 navrhovateľka
oznámila odporcovi, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby

ju zamestnával. Dňa 20.9.2013 odporca doručil navrhovateľke v poradí druhé okamžite skončenie
pracovného pomeru zo dňa 19. 9.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu konania
navrhovateľky dňa 18.7.2013 a 17.7.2013, kedy mala porušiť pracovnú disciplínu tým, že v tieto dninesprávne označila závadné diely ako nezávadné. Listom zo dňa 30.9.2013 navrhovateľka oznámila
odporcovi, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplané a trvá na tom, aby ju zamestnával.

Súd prvého stupňa uviedol, že odporca nepredložil doklady o reklamáciách zamestnancov pracujúcich
na pozícii kontrolór kvality za obdobie marec - august 2013 s odôvodnením, že
takýmito dokladmi nedisponuje. Ako doklad o ukončení spolupráce odporcu so spoločnosťou Stefan
Brandl Industrielackierung e. K. bol predložený e-mail za účelom preukázania ukončenia zákazky z
15.8.2013 s tým, že na e-maily uvedený S. N. je hlavný kvalitár spoločnosti. Uvedený e-mail však

súd prvého stupňa nepovažoval za relevantný doklad o tvrdenom ukončení spolupráce napriek tomu,
že je tam uvedené „aktion beendet“ (akcia ukončená). Uviedol, že mu nebol predložený relevantný
doklad o vypovedaní zmluvy z dôvodu pochybenia navrhovateľky, ktorý by potvrdzoval ako dôvod
ukončenia spolupráce výlučne jej pochybenie. Uvedeným listinným dôkazom mal súd prvého stupňa
práve naopak preukázané, že kontroly odporcu neumožňujú jednoznačnú identifikáciu zamestnanca
zodpovedného za chybné označenie dielov; t.j. svedkami potvrdenú vykonávanú kontrolu párnych dielov

viacerými pracovníkmi alebo vykonávanú zodpovednými pracovníkmi na tzv. FIFO listoch, pričom mal
preukázanúajneexistenciudokladovoúdajnejreklamáciivýlučnenaprácunavrhovateľky.Vkonaníbolo
preukázané, že navrhovateľka vykonávala prácu na zadanej zákazke; ak by sa však aj dopustila kontroly
mimo svetelného tunela, čím by porušila pracovnú disciplínu, nedosahovalo by toto porušenie takú
intenzitu, ktorá by oprávňovala odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru (podľa súdu prvého

stupňa mala byť navrhovateľka písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou
dania výpovede pri opakovanom porušení).

Výpoveďami svedkov D., R. B. S. bolo síce preukázané, že tzv. FIFO list je základným dokladom, ktorý
slúži na evidenciu vykonanej práce, avšak na tzv. FIFO liste nie je možné stotožniť prácu na zákazke

s konkrétnym zamestnancom, nakoľko údaje na nich boli zaznamenávané zamestnancami ceruzkou,
následne boli prepisované, pričom skutočnosť, že si vypomáhali a meno zamestnanca, ktorý vypomáhal,
uvedené neboli (nie je teda možné s odstupom času tvrdiť, že k pochybeniu došlo výlučne prácou
navrhovateľky).

Hlavnou činnosťou odporcu bolo zabezpečiť, aby sa do výroby nedostali vadné diely; ide o osobitný
typ výrobnej prevádzky. Odporca nezabezpečil vhodné pracovné podmienky pre svojich zamestnancov
(teda aj pre navrhovateľku), ktorí sa bezvýsledne sťažovali na zlé pracovné podmienky a bolesť
očí (zdravotné problémy vyplývajúce z práce). Zamestnanci preto nekontrolovali vždy pod svetelným
tunelom, ale najmä vtedy, keď mal prísť p. K., ktorý takúto kontrolu pod svetelným tunelom vyžadoval.

Odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že výlučne navrhovateľka spôsobila,
že sa do výroby dostali vadné diely a preto že výlučne pochybením navrhovateľky bolo spôsobené, že
odporca stratil svoju hlavnú činnosť, ktorú vykonával.

Na uvedenom základe súd prvého stupňa s poukazom na § 63 ods. 4, § 68 ods. 1 písm. b), § 70, § 74,
§ 77, § 79, § 81 Zákonníka práce čiastočným rozsudkom určil, že obe okamžité skončenia pracovného
pomeru sú ako nedôvodné neplatné, pričom v prvom okamžitom skončení pracovného pomeru nebol
navyše riadne špecifikovaný dôvod tohto skončenia. O náhrade mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru a o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení konania o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.9.2013, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil. Mal za nesprávny záver, že ak by sa aj navrhovateľka dopustila

kontroly mimo svetelného tunela, čím by porušila pracovnú disciplínu, takéto porušenie by nedosahovalo
intenzitu oprávňujúcu odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka pracovala
na pozícii kontrolór kvality, pričom odporca predložil pracovné postupy a pracovný poriadok, ktoré boli
pre jeho zamestnancov záväzné pri výkone činnosti kontroly kvality, teda činnosti, ktorú vykonávala
navrhovateľka. Rovnako mal za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno,

keď nepreukázal, že výlučne navrhovateľka svojím konaním spôsobila, že sa do výroby dostali vadné
diely a teda že výlučne iba pochybením navrhovateľky bolo spôsobené, že odporca stratil svoju hlavnú
činnosť, ktorú vykonával. Odporca vykonával prostredníctvom svojich zamestnancov a/alebo zmluvných
partnerov ako subdodávateľ kontrolu dielov, ktoré išli následne priamo do výrobnej linky. Išlo o jehohlavnú náplň, pričom zodpovedal za to, že sa do výroby nedostanú žiadne vadné diely. Zdôraznil, že
išlo o jeho hlavnú činnosť, za ktorú bol zo strany objednávateľa honorovaný.

Tvrdenie navrhovateľky, ktorá pripustila, že niekedy došlo ku chybe (nesprávnemu označeniu dielu),
čo zdôvodňovala vysokým pracovným zaťažením (podľa jej tvrdenia pracovala nepretržite 8-9 hodín
denne), mal za nepravdivé. V mesiaci, v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny
závažným spôsobom, ktoré podľa jeho názoru plne odôvodňuje okamžité skončenie pracovného
pomeru, pracovala navrhovateľka v priemere 4,5 hodiny denne. Uvedené preukazuje správa o

odpracovaných hodinách navrhovateľky za obdobie posledných piatich mesiacov pred skončením
pracovného pomeru

Navrhovateľka opakovane potvrdila, že vždy nekontrolovala diely pod svetelným tunelom, pričom takto
ich kontrolovala len vtedy, keď mal prísť pán K., lebo „on chcel, aby bolo všetko podľa predpisov“. Týmto
tvrdením navrhovateľka priamo potvrdila, že porušovala stanovené postupy dlhodobo.

V dôsledku nesprávne označených dielov, kedy zjavne vadné diely boli navrhovateľkou označené ako
bezchybné, ukončila spoločnosť Brandl spoluprácu s odporcom. Túto skutočnosť
odporca preukázal e-mailom hladkého kontrolóra kvality Ing. N. adresovaným dňa 15.8.2013
odporcovi. Za nesprávny označil záver súdu prvého stupňa, že tento dôkaz nie je relevantným dokladom

o ukončení spolupráce. Požiadavka na písomnú výpoveď nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu;
pre takúto formu zmluvy, ktorá má charakter inominátnej zmluvy, nie je obligatórne predpísaná písomná
forma. Je potrebné brať do úvahy i charakter prevádzky a vykonávanej práce. V prípade činností, ktoré
odporca vykonával pre spoločnosť Stefan Brandl Industrielackierung e.K, išlo o činnosť v nepretržitej
trojzmennej prevádzke. Charakteristickým znakom takéhoto druhu prevádzky a obzvlášť v prípade

automobilového priemyslu je princíp „just-in time“ a presné vymedzenie úloh a zodpovednosti. V tomto
prípade spoločnosť odporcu zodpovedala za to, že sa na linku nedostanú vadné diely, pričom túto
kontrolu vykonávala práve navrhovateľka.

Hlavnou a jedinou náplňou činnosti odporcu pri kontrole kvality bolo zabezpečiť, aby sa na linku dostávali

výlučne diely bez vád. Každá zákazka, každá kontrola, má svoje identifikačné číslo na tzv. FIFO liste,
na ktorom sa na začiatku pracovnej zmeny vyznačil zamestnanec, ktorý na zákazke pracoval. Ako
potvrdila vo výpovedi navrhovateľka i svedkovia S. R., P.. Ľ. D. B. Z. S., údaj na tzv. FIFO
liste o odpracovaných hodinách tvoril základný a jediný dokument, resp. podklad pre výpočet mzdy
zamestnanca alebo odplaty prípadného zmluvného partnera. Nie je preto správne tvrdenie súdu prvého

stupňa, že na tzv. FIFO liste nemožno stotožniť prácu na danej zákazke s konkrétnym zamestnancom,
nakoľko údaje boli zaznamenávané zamestnancami ceruzkou a následne zamestnancami prepisované,
pričom skutočnosť, že si vypomáhali a meno zamestnanca, ktorý vypomáhal, uvedené nebolo. Pokiaľ by
sa zamestnanec nezapísal na tzv. FIFO list a napriek tomu, ako tvrdí navrhovateľka, by vypomáhal na
zákazke, znamenalo by to, že pracuje zadarmo. Za nepravdivé mal odporca aj tvrdenie, že na tzv. FIFO

listebolivyznačovanéúdajeceruzkouanásledneprepisované.Odporcapoukázalnavýpoveďsvedkyne
Z. E., ktorá na úvod výpovede uviedla „tak ako tu už bolo povedané“ a následne na otázku právneho
zástupcu odporcu, či videla zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní odpovedala, že áno. Uvedená
výpoveď je nedôveryhodná, účelová a tendenčná a zjavne za účelom „výpomoci“ navrhovateľke.

K posúdeniu intenzity porušenia pracovnej disciplíny súdom prvého stupňa, podľa ktorého predmetné
porušenie nedosahuje intenzitu oprávňujúcu odporcu na okamžité skončenie pracovného pomeru
odporca uviedol, že pôsobí v oblasti tzv. automotive businessu. Jeho výlučná činnosť v tejto oblasti
spočívala v kontrole dielov pred ich montážou v rámci výrobného procesu. Možnosť vykonávania takejto
podnikateľskej činnosti je veľmi limitovaná striktnými požiadavkami na kvalitu, ktoré sú kladené zo

strany odberateľov. Akejkoľvek reklamácie vzniknuté z dôvodu preukázateľného pochybenia na strane
odporcu ohrozovali jeho dobré meno, pričom v prípade opakovaných reklamácií dochádza k vyradeniu
spoločnosti zo zoznamu dodávateľov pre koncern VW a sieť jeho subdodávateľov, čím prakticky
spoločnosťnemôževykonávaťsvojupodnikateľskúčinnosť.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,
že u odporcu neexistovala chybová odchýlka, t.j. že určité množstvo dielov by mohlo byť označené

nesprávne a odoslané na výrobnú linku, kde by chyba bola zistená a diely reklamované; práve naopak,
odporca mal svojou činnosťou garantovať stopercentnú bezchybnosť vysortovaných dielov.Navrhovateľka pôsobila v minulosti na rovnakej pozícii v Nemecku, kde vykonávala tú istú prácu -
kontrolór kvality, len pre odlišného dodávateľa. Bola riadne zaškolená, oboznámená s podmienkami
výkonu práce, ktoré sa od kontrolóra vyžadujú a bola riadne oboznámená s pracovnými postupmi, ktoré

sa pre túto pozíciu vyžadujú. V zmysle pracovných postupov sa všetky lakové diely musia kontrolovať
pod tzv. svetelným tunelom. Navrhovateľka tak však opakovane nepostupovala, pričom bola priamo
upozornená jej priamym nadriadeným S. R., že takýto postup je v rozpore s pracovným postupom. Túto
skutočnosť potvrdzuje výpoveď samotnej navrhovateľky aj svedka S. R.. Je pravdou, že navrhovateľka
nedostala žiadne písomné podanie, ktoré by z čisto formálneho hľadiska bolo možné považovať za

písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Treba však opätovne prihliadnuť na charakter
prevádzky, t.j. na nepretržitú trojzmennú výrobnú prevádzku vo výrobnej hale, kde nie je priestor
ani čas vyhotovovať akejkoľvek písomnosti. Navrhovateľka však bola opakovane upozorňovaná na
závažnosť konania, keď bolo zistené, že nekontroluje diely pod svetelným tunelom; bolo jej opakovane
oznamované, že je to základný predpoklad a jej povinnosť ako zamestnankyne pri výkone práce pre
odporcu. Vady, ktoré boli zistené na dieloch v rozhodujúci deň, boli vady, ktoré boli viditeľné aj bez

použitia svetelného tunela, nakoľko sa jednalo o preliačeniny na ozdobných líčkach, ktoré boli viditeľné
voľným okom. Navrhovateľka však napriek tomu označila tieto diely ako správne a odoslala ich do
výroby, kde niektoré boli hneď reklamované a niektoré (ktoré neboli natoľko viditeľné, ale za použitia
svetelného tunela by boli okamžite zaznamenané) boli namontované na vozidla B. J. a pri výstupnej
kontrole (ktorá sa opäť vykonáva aj pod svetelnej tunelom) boli tieto vady zistené, vozidlo bolo vrátené

do výroby, kde vadné diely boli odmontované a nahradené bezchybnými. Na danej zákazke od začiatku
pracovalavdanýdeňibanavrhovateľkaaniktoinýapretotvrdenianavrhovateľkyovzájomnejvýpomoci,
ale nezapisovaní sa na tzv. FIFO liste, považoval odporca za čisto účelové.

Podľa odporcu je možné pripustiť, že prvé skončenie pracovného pomeru nevykazovalo všetky

zákonomstanovenénáležitosti.Odporcavšakvzákonomstanovenejlehotedoručilnavrhovateľkedruhé
skončenie pracovného pomeru, čím odstránil všetky prípadné formálne vady, ktoré mohli byť prítomné
pri prvom skončení pracovného pomeru. Odporca zdôraznil, že o porušení povinnosti navrhovateľky
sa dozvedel dňa 15.8.2013, takže dvojmesačná lehota ostala zachovaná. Podľa jeho názoru je preto
potrebné pri posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky vychádzať

zo stavu opísaného v druhom skončení pracovného pomeru.

Odporca mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané že

- navrhovateľka bola riadne poučená o spôsobe vykonávania kontroly,

- navrhovateľka nevykonávala kontrolu podľa predpisov, konkrétne pod svetelným tunelom,
- nesprávne označila diely, ktoré vykazovali vady, ako bezchybné,
- takto označené diely boli reklamované, niektoré až po ukončení montáže vozidla, kde vozidlo muselo
byť vrátené späť na výrobnú linku za účelom odstránenia závad,
- v dôsledku takéhoto pochybenia navrhovateľky došlo k ukončeniu spolupráce a

odporca nemohol viac vykonávať kontrolu dielov, čo predstavovalo jeho hlavnú aktivitu.

Podľanázoruodporcupretobezakýchkoľvekpochybnostíbolopreukázané,žekonanienavrhovateľkyje
možné kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom (najmä s prihliadnutím
na následky takéhoto konania), ktoré plne odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že súd prvého
stupňa intenzitu porušenia pracovnej disciplíny vyhodnotil v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá
vychádza z toho, že konanie zamestnanca sa posudzuje podľa konkrétnych okolností a ovplyvňuje
ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita

porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia, v ktorej k porušeniu došlo a vzniknuté dôsledky
preodporcu,atď. Vpredmetnejvecibolopreukázané,žeodporcasnavrhovateľkouskončilpracovný
pomer na základe reklamácie svojho zákazníka ku kontrole v dvoch dňoch pri celkovom objeme
zákazky cca 43.000 kusov dielov, pričom nebolo preukázané, že práve navrhovateľka vykonávala
kontrolu dielov; preukázané bolo iba to, že sa pod kontrolu dielov v dané dni podpísala. Výpoveďami

svedkov R., K. B. E. bolo preukázané, že reklamácie zo dňa 15.7.2013 a 17.7.2013, pre ktoré bol s
navrhovateľkou okamžite skončený pracovný pomer, neboli prvými a jedinými reklamáciami na kontrolu
dielov. Svedkovia vypovedali, že reklamácie dostával odporca aj predtým. Odporca predchádzajúce
reklamácie oznamoval zamestnancom hromadne bez toho, aby vyvodzoval individuálnu zodpovednosťjednotlivých zamestnancov, či už formou písomného napomenutia alebo inými sankciami. Z takéhoto
správania sa odporcu sa dá jednoznačne usúdiť, že odporca akceptoval a bol uzrozumený, že pri
vykonávaníkontrolysaprirodzenemohlavyskytnúťchybazlyhanímľudskéhofaktora.Svedkovianavyše

uviedli, že kontrola dielov sa nevykonávala vždy pod svetelným tunelom, k čomu odporca ani nemal
vytvorené pracovné podmienky. Pod svetelným tunelom mohol kontrolovať diely len jeden zamestnanec,
sobmedzenímpriestorudvaja.Akbolotrebarýchloskontrolovaťväčšípočetdielov,niektorízamestnanci
museli kontrolovať mimo svetelného tunela. Zamestnanci odporcu nekontrolovali diely pod svetelným
tunelom v čase, keď s ním pracovala iná firma, alebo na tých častiach pracoviska, kde nebolo svetelný

tunel k dispozícii. Poukaz odporcu na údajné pochybenia navrhovateľky nevykonaním kontroly pod
svetelným tunelom je preto krajne nekorektný.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca nepreukázal jej výlučnú zodpovednosť za označenie vadných
dielov a za následnú stratu zákazky. V konaní bolo preukázané, že zamestnanci si pri práci vypomáhali
a pod kontrolu sa podpisoval len jeden z nich, čo absolútne znemožnilo jednoznačnú identifikáciu

práce zamestnanca zodpovedného za chybné označenie dielov. Nedalo sa s určitosťou ustáliť, či iba
reklamácie zo dňa 15.7.2013 a 17.7.2013, alebo aj ich spojenie s predchádzajúcimi reklamáciami,
ktoré sa však nevzťahovali k práci navrhovateľky, boli dôvodom straty predmetnej zákazky odporcu,
ktorú odporca v konaní ani riadne nezdokladoval. Tieto skutočnosti potvrdzujú správnosť napadnutého
rozsudku a vypovedajú o tom, že zodpovednosť za označenie chybných dielov a stratu predmetnej

zákazky sa nedá výlučne pričítať navrhovateľke. Celkom jednoznačne to uviedol svedok R.K., pracujúci
na pozícii koordinátora zákaziek, že „reklamácie boli dané na viacero zamestnancov, ale navrhovateľka
mala smolu a posledná reklamácia bola na jej prácu. Neviem povedať, či ku ukončeniu spolupráce
došlo výlučne len na základe reklamácie na navrhovateľkinu prácu, alebo za všetky“. Odvolacie
námietky odporcu k pracovnému času navrhovateľky, spôsobu vyplnenia tzv. FIFO listov, školeniu

navrhovateľky, charakteru prevádzky odporcu a pod. považovala navrhovateľka za irelevantné a bez
výpovednej hodnoty k veci samej. Odporca nimi len odvracia pozornosť od zistenia, že celá situácia,
vrátane nejednoznačnej identifikácie zodpovednej osoby, bola spôsobená najmä obchodným vedením a
vnútorným riadením spoločnosti odporcu. Námietka prostredia „automotive businessu“ neospravedlňuje
neprimerane prísny postih odporcu za chybnú kontrolu dielov. Dôsledok chybnej kontroly, spočívajúci v

strate zákazníka odporcu, ktorý v konaní ani jednoznačne preukázaný nebol, je stav pričítateľný skôr
podnikateľskej strate odporcu spojenej s podnikateľským rizikom a nie jeho pracovnoprávnemu vzťahu s
navrhovateľkou.Stratazákazníkajevsamejpodstatetypomškodovéhonároku,ktorýodporcaabsolútne
nekriticky prelínal s pracovnoprávnym vzťahom navrhovateľky, a ktorý netvorí skutkovú premennú
právnej normy upravujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej

disciplíny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2016 (§ 211
ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca v liste zo dňa 15.8.2013 adresovanom
navrhovateľke, označeným ako ukončenie pracovného pomeru uviedol, že v súlade s § 63 ods. 4
Zákonníka práce dňom 15.8.2013 končí s ňou pracovný pomer na základe tejto výpovede. Dôvodom
ukončenia je porušenie pracovnej disciplíny, zamestnanec nevykonával svoju prácu svedomito.

Odberateľom bola podaná reklamácia na diely, ktoré zamestnanec kontroloval. Odberateľ na základe
chýb zamestnanca odstúpil od zmluvy so zamestnávateľom.

Následne odporca listom zo dňa 16.9.2013 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou, pričom
v liste uviedol, že navrhovateľka sa dňa 15.7. a 17.7. v rozpore s jej základnými povinnosťami

zamestnanca dopustila nasledovného konania:

Dňa 15.7. a 17.7. označila diely - okrasné lišty dverí pre model B. J., ktoré boli určené pre koncového
zákazníka odporcu - spoločnosť VW Slovakia a.s., ako diely vhodné pre výrobu napriek tomu, že
tieto diely zjavne vykazovali poškodenia, ako také mali byť navrhovateľkou označené - v súlade

s jej hlavnou pracovnou povinnosťou - ako nevhodné. Zamestnanec je povinný zaznamenať počet
nevhodných dielov ku každej baliacej jednotke, ktorá mu bola pridelená na sortovanie. Diely boli
odoslané koncovému zákazníkovi, spoločnosti VW Slovakia a.s., ktorá oznámila výskyt závadných
dielov medzi dielmi určenými pre výrobu dňa 15.8. Konaním navrhovateľky bol ohrozený výrobný procesvo firme VW Slovakia a.s. Zároveň dňa 15.8. spoločnosť VW Slovakia a.s. oznámila odporcovi, že
zakazuje dodávateľovi okrasných líšt - firme Stefan Brandl Industrielackierung e.K., aby táto využívala
sortovacie služby odporcu a že si musí nájsť nového partnera pre sortovacie práce z konkurencie.

Na jednej strane prišiel odporca o zákazku a na druhej strane utrpelo dobré meno firmy na pôde
Volkswagenu,predovšetkýmmedzipracovníkmioddelenia„Zabezpečeniekvality“,ktorímajústrategický
význam pre fungovanie odporcu do budúcnosti.

Hlavnou náplňou práce navrhovateľky bola podľa jej pracovnej zmluvy kontrola závadnosti, respektíve

nezávadnosti dielov a v zmysle pracovnej zmluvy a pracovného poriadku odporcu, s ktorými bola
oboznámená, bolo jej povinnosťou označiť všetky závadné a nezávadné diely. V dôsledku nesprávneho
označenia závadných dielov ako dielov nezávadných z jej strany došlo k zamedzeniu spolupráce medzi
spoločnosťou Brandl s odporcom.

Odporca v liste upozornil navrhovateľku, že takto porušila pracovnú disciplínu, najmä povinnosť

zamestnanca podľa § 81 Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených a
hospodáriť riadne so zverenými prostriedkami zamestnávateľa. Zamestnávateľ hodnotil toto porušenie
pracovnejdisciplínyakozávažnéapretovzmysle§68ods.1písm.b)Zákonníkaprácesnavrhovateľkou
okamžite ukončil pracovný pomer.

Odporca sa v odvolaní vecne zaoberal len okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 16.9.2013,
pričom pripustil, že prvé skončenie pracovného pomeru nevykazovalo všetky zákonom stanovené
náležitosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že čo do rozsahu podal odvolanie proti celému rozsudku, odvolací
súd ku skončeniu pracovného pomeru zo dňa 15.8.2013 uvádza, že odporca podľa neho s poukazom
na § 63 ods. 4 Zákonníka práce a pri označení v texte ako výpoveď skončil pracovný pomer dňom

15.8.2013. Existuje tu teda vnútorný rozpor medzi označením s uvedením paragrafu (upravujúceho
však lehotu pre možnosť dania výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre
ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer) a dňom, kedy mienil odporca skončiť pracovný pomer
s navrhovateľkou. Vzhľadom k obsahu listu súd prvého stupňa posúdil dané skončenie pracovného
pomeru ako okamžité skončenie (čo vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku); takéto posúdenie v

odvolaní odporca nenamietol a stotožňuje sa s ním aj odvolací súd.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru (§
68 Zák. práce). Závažné porušenie pracovnej disciplíny ako jeden z dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru Zákonník práce nedefinuje a v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať z

konkrétneho porušenia, situácie, za ktorej k porušeniu došlo a z osoby zamestnanca (napr. i z toho,
či a ako v minulosti porušil pracovnú disciplínu). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť v zmysle § 70 Zákonníka práce uvedený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody vedúce k rozviazaniu pracovného pomeru (t.j. v akom konkrétnom konaní zamestnanca tento
dôvod spočíva). Neuvedenie dôvodu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru takýmto spôsobom

je sankcionované neplatnosťou okamžitého skončenia v prípade, že sa zamestnanec neplatnosti dovolá
na súde v stanovenej lehote (v spojení s § 77 Zákonníka práce).

Zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.8.2013 však
nie je zrejmé, v akom konkrétnom konaní navrhovateľky odporca vzhliadol závažné porušenie pracovnej

disciplíny, ako správne uviedol a presvedčivo zdôvodnil súd prvého stupňa; zo skutkového vymedzenia
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné ani jeho výkladom ustáliť, v čom
toto porušenie konkrétne spočíva. Pomocou výkladu prejavu vôle však nemožno nahradzovať alebo
dopĺňať vôľu odporcu (ktorú v dobe okamžitého skončenia nemal alebo ju neprejavil). Formulácia, že
zamestnanec nevykonával svoju prácu svedomito, pričom odberateľom bola podaná reklamácia na

diely, ktoré zamestnanec kontroloval a odberateľ na základe chýb zamestnanca odstúpil od zmluvy so
zamestnávateľom, je tak všeobecná, že nespĺňa požiadavku skutkovo nezameniteľného vymedzenia
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Ak teda dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je v súlade s § 70 Zákonníka práce

skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, je okamžité skončenie
pracovného pomeru (v prípade splnenia povinnosti jeho riadneho doručenia) neplatné už na tomto
základe, ako správne uviedol súd prvého stupňa (čo nakoniec pripustil samotný odporca v podanom
odvolaní).Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.9.2013 bolo nesprávne označenie
závadných dielov - okrasných líšt dverí pre model B. J. v dňoch 15.7.2013 a 17.7.2013 ako dielov

vhodných pre výrobu. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru zároveň uviedol, že v
dôsledku uvedeného nesprávneho označenia závadných dielov ako dielov nezávadných zo strany
navrhovateľky došlo k zamedzeniu spolupráce medzi spoločnosťou Brandl s odporcom.

FIFO list je podľa organizačnej smernice odporcu ako zoznam skladových zásob dielov na kontrolu, príp.

na opravu, podkladom pre spracovanie výsledkov z vykonaných prác. Vo FIFO liste je zamestnanec
povinný zaznačiť fyzicky skontrolované diely, t.j. bal. jednotky a zároveň zaznačiť počet skontrolovaných
dielov, ak sa v bal. jednotke nachádza iné množstvo. Ku každej bal. jednotke je povinný zaznačiť aj počet
nájdených NIO (chybných) dielov. Zamestnanec je povinný uviesť odpracovaný čas na vykonávaných
prácach, aj v prípade, ak medzičasom prerušil prácu. FIFO list je podkladom pre spracovanie výsledkov
a vyúčtovanie odpracovaných hodín, musí byť 100 % a bezchybne vyplnený.

V hlásení o nezhodných dieloch č. C XXXXXX zo dňa 17.7.2013 bol uvedený 1 ks dielu č. 4L0 853 083
B_C9A podľa FIFO dátumu 15.7.2013. V hlásení o nezhodných dieloch č. C 484664 zo dňa 14.8.2013
boli uvedené 4 ks dielu č. 4L0 853 083 B_Z7L podľa FIFO dátumu 12.7.2013. V hlásení o nezhodných
dieloch č. C 484665 zo dňa 14.8.2013 bol uvedený 1 ks dielu č. 4L0 853 084 B_Z7L podľa FIFO

dátumu 11.7.2013. Uvedenými hláseniami odporca preukazoval skutočnosť, že navrhovateľka v dňoch
15.7.2013 a 17.7.2013 nesprávne označila závadné diely ako diely vhodné pre výrobu.

Hláseniu č. C XXXXXX zo dňa 17.7.2013 korešpondoval FIFO list z uvedeného dňa s vypísaným
priezviskom navrhovateľky (R.) a uvedením času výkonu práce od 8.30 hod. do 13.30 hod., podľa

ktorého boli skontrolované diely č. 4L0 853 083 B_C9A v počte 28 ks a 28 ks (s uvedenými dátumami
15.7.2013, zodpovedajúcimi FIFO dátumu 15.7.2013 uvedenom na hlásení), č. 4L0 853 083 B_C9X v
počte 117 ks, č. 4L0 853 083 B_S9R v počte 28 ks, č. 4L0 853 083 B_X1Z v počte 28 ks, č. 4L0 853
084 B_C9A v počte 28 ks a 28 ks, č. 4L0 853 084 B_C9X v počte 87 ks, č. 4L0 853 084 B_S9R v počte
28 ks a č. 4L0 853 084 B_Z7S v počte 56 ks.

Hláseniam č. C XXXXXX zo dňa 14.8.2013 a č. C XXXXXX zo dňa 14.8.2013 korešpondoval FIFO list
zo dňa 15.7.2013 s vypísaným priezviskom navrhovateľky (R.) a časom výkonu práce od 8.30 hod. do
17.00 hod. Podľa tohto FIFO listu boli skontrolované diely č. 4L0 853 083 B_C9X v počte 126 ks a 201 ks,
č. 4L0 853 083 B_H5X v počte 28 ks, č. 4L0 853 083 B_S9R v počte 56 ks, č. 4L0 853 083 B_Z7L v počte

28 ks a 28 ks (s uvedeným dátumom 12.7.2013, zodpovedajúcim FIFO dátumu 12.7.2013 uvedenom v
hlásení), č. 4L0 853 083 B_Z8W v počte 80 ks, č. 4L0 853 084 B_C9A v počte 56 ks, č. 4L0 853 084
B_C9X v počte 154 ks a 146 ks, č. 4L0 853 084 B_H5X v počte 28 ks, č. 4L0 853 084 B_S9R v počte
56 ks, č. 4L0 853 084 B_Z7L v počte 28 ks (s uvedeným dátumom 11.7.2013, zodpovedajúcim FIFO
dátumu 11.7.2013 uvedenom v hlásení) a 28 ks a č. 4L0 853 084 B_Z8W v počte 64 ks.

Uvedenými listinami odporca preukázal skutočnosť, že z celkového počtu 1.107 dielov, ktoré mali byť
skontrolované navrhovateľkou podľa FIFO listu zo dňa 15.7.2013, boli 2 diely označené nesprávne
a že z celkového počtu 456 dielov, ktoré mali byť skontrolované navrhovateľkou podľa FIFO listu zo
dňa 17.7.2013, boli 4 diely označené nesprávne. Táto nesprávnosť označenia špecifikovaných dielov

nakoniec v konaní nebola sporná; spornou bola skutočnosť, či ich takto označila navrhovateľka.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či navrhovateľka bola alebo nebola oboznámená s
organizačnou smernicou odporcu, upravujúcou o.i. evidenciu údajov vo FIFO liste. Nebola však sporná
skutočnosť, že kontrolu dielov podľa FIFO listov vykonávala. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa o

prepisovaní či dopisovaní údajov ohľadom zamestnancov, resp. osôb vykonávajúcich prácu, vo FIFO
listoch s tým, že tieto údaje nezodpovedali vždy skutočnosti, vyplývajú z výpovedí navrhovateľky i
svedkov B. K. B. Z. E.. Nebolo preto možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že navrhovateľka bez
akýchkoľvek pochybností nesprávne označila špecifikované diely v počte 6 kusov a že by tým porušila
pracovnú disciplínu. Odvolacia námietka týkajúca sa nedôveryhodnosti, účelovosti a tendenčnosti

výpovedesvedkyneZ.E.Q.stým,ženaúvodvýpovedeuviedla„takakotuužbolopovedané“anásledne
na otázku právneho zástupcu odporcu, či videla zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní odpovedala,
že áno, nie je dôvodná vo vzťahu k ňou vypovedaným skutočnostiam týkajúcich sa záznamov do FIFOlistov (a aj pracovných podmienok u odporcu), nakoľko jej výpoveď korešpondovala nielen s výpoveďou
navrhovateľky, ale aj s výpoveďou svedka B. K..

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj v závere, že ak by aj k nesprávnemu označeniu
špecifikovanýchdielovdošlozostranynavrhovateľky,nešlobyozávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,
pre ktoré by bolo možné s navrhovateľkou okamžite skončiť pracovný pomer.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným

povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce)
a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník

práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity
(závažným spôsobom), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z
pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b) a § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek
tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje

a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, funkciu ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu

došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi
škodu a pod.

Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia,

ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby
posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného
záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách
nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká

prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca.

Pri stotožnení sa so záverom, že ak by aj k nesprávnemu označeniu špecifikovaných dielov došlo zo
strany navrhovateľky, nešlo by o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by bolo možné s
navrhovateľkou okamžite skončiť pracovný pomer, odvolací súd vychádzal z nasledovných skutočností:

Odporca v konaní nepreukázal také množstvo predchádzajúcich reklamácií výsledkov práce

navrhovateľky, ktoré by mohli pri následnom počte 6 kusov nesprávne označených dielov z celkového
počtu 1.563 kusov (1.107 + 456), t.j. 0,38 % z celkového počtu, takúto závažnosť porušenia pracovnej
disciplíny odôvodňovať. Ďalej nie je možné nechať bez povšimnutia nedostatočné pracovné podmienky
pre kontrolu dielov, ktoré boli preukázané výpoveďou navrhovateľky a svedkov S. R., B. K., Z. E.
(umiestnenie jediného svetelného tunela iba v hale s tým, že pre jeho vyťaženosť nebola vždy možná

kontrola takýmto spôsobom).

Záverom sa odvolací súd plne stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že odporca nepreukázal,
že výlučne v dôsledku pochybenia navrhovateľky (ak by bolo preukázané), stratil vykonávanú činnosť
zo spoločnosťou Stefan Brandl Industrielackierung e. K. (keď e-mail zo dňa 15.8.2013 takúto skutočnosť

nepreukazuje). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľka i svedkovia potvrdili skutočnosť,
že reklamácie na vykonávanú kontrolu dielov sa vyskytovali aj v minulosti; preukázané sú aj z
kumulovaných reportov založených na č.l. 170 - 176.Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.