Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207431
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207431.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, proti povinnému: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Z. XXX/XX, o vymoženie sumy 1
365,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 21. septembra 2015, č. k. 14Er/635/2015-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská

100/A, IČO: 36 432 105, o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 21. 09.
2015, č. k. 14Er/635/2015-19 zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015, vedenej pod č. 14Er/635/2015 (EX 6328/2015).
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 25.
03. 2015 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1 365,01 eura s príslušenstvom a trov

exekúcie. K návrhu priložil kópiu zmluvy o úvere č. 2021104509 zo dňa 24. 03. 2009 a rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, vedený pod sp. zn. IA-C/0314/2159
zo dňa 30. 04. 2014, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Súdny exekútor na základe návrhu
oprávneného požiadal dňa 28. 04. 2015 Okresný súd Komárno o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd preskúmal zmluvu o úvere č. 2021104509 zo

dňa 24. 03. 2009, ktorou oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 500,- eur, ktorý sa povinný
zaviazal zaplatiť oprávnenému v 70 mesačných splátkach po 41,- eur. Súčasťou zmluvy o úvere sú
aj Obchodné podmienky pre úver, kde v článku 11 v bode 2 je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k
mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Súd preskúmal aj predložené Všeobecné obchodné podmienky,

kde v bode 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka je uvedené: „10.2.1 Banka a Klient sa budú
snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom
úmysleavsnahevyhnúťsasúdnemuriešeniusporov.10.2.2BankaaKlientsadohodlinarozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
priposkytovaníSlužieb,Bankovýchproduktova/alebovykonávaníBankovýchobchodov,vrátanesporov
oplatnosť,výkladazánikpríslušnejZmluvy,atovnasledovnomznení:a)pokiaľbudevpríslušnomspore

žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri

uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.10.2.4 Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným
vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré
sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude
slovenský jazyk.10.2.5 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych

nástupcov oboch zmluvných strán. 10.2.6 Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa
nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom.“
Z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným je zrejmé, že oprávnený
ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má
vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre
rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým,žeznemožňujespotrebiteľovizvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnena
vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom,
že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ,
čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej

formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na
ktorú musí súd prihliadať priamo zo zákona. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej
veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom

na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom k tomu, že
rozhodcovská doložka je v zmysle uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto
neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby
príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), §
120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa
výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému

možnosť konať pred súdom. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Súd nemal skúmať iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia.
Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné
historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dodal, že o platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje článok 2 ods.
2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojim konaním nerešpektoval ust. §
35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného
súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné,
aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym arozhodcovskýmkonaním.Zdôraznil,ževzmysleustanoveniaII.častibodu10Všeobecnýchobchodných
podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi

daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo
je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol
vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný
klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona
o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením

zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. V súvislosti s uvedeným dal do
pozornosti odvolacieho súdu uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. apríla 2001,
sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. septembra, Nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. septembra 2009 a sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. apríla 2009 a
sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007. Oprávnený vo svojom odvolaní namietal porušenie zákazu
retroaktivity vychádzajúcej z č. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. OZ.

Zdôraznil, že Občiansky zákonník v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom
vymedzoval, na ktoré zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje. Retroaktivita nie je v našom právnom
poriadku prípustná, a tak je nevyhnutné zákaz retroaktivity ako základný právny princíp rešpektovať. Do
pozornosti odvolacieho súdu dal Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/2011 z 29. marca 2011,
PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 6/04 a sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. januára 2005. Ďalej

súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal
s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd.
V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite

naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia
každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou
skutočnosťou bolo, že súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani OSP, Exekučný poriadok a dokonca
ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ
a judikatúry mal za to, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom
navýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomvoľbaforiemametódsaponechávavnútroštátnymorgánom.

Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky teda nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže
ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny, nie interpretační. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež
nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne,
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči

účastníkom tohto konania. Okrem iného konštatoval, že súd prvého stupňa porušuje princíp právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie
niekedy zamietnu a inokedy vydajú. Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012 a 18CoE/632/2011-23,
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59 a č. k. 2CoE/112/2012-59. Podotkol, že

súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe
postavenia spotrebiteľa. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne
zvýhodnený len na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu
povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Takýmto

spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov
a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007.
Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože podanému odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie
spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP

z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.
V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť
začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom

konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade
účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka konania
v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku
zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia môžu
byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,

odborová organizácia, právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie
alebo iná právnická osoba, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený
splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.
Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. vystupovala

už v konaní pred exekučným súdom, keď na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 20. 05. 2015, ktorou súd
žiadaloprávneného,abydoručilpísomnosti,ktorébolipodkladomprevydanierozhodcovskéhorozsudku
(všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, rozhodcovskú zmluvu) odpovedala dňa 22. 06.
2015 tým, že doručila exekučnému súdu všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú
doložku, vystupujúc pritom ako zástupca oprávneného bez toho, aby súd prvého stupňa zároveň doložila

plnomocenstvo, z ktorého by mal exekučný súd za preukázané, že oprávnený splnomocnil uvedenú
spoločnosť na zastupovanie v danom konaní. Súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal
a v ďalšom so spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., nekonal. Následne v odvolacom konaní
spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., podala odvolanie v mene oprávneného bez toho, aby
priložila plnomocenstvo, resp. iný doklad preukazujúci dohodu medzi oprávneným a touto spoločnosťou

na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dodáva, že spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., síce nepredložila plnomocenstvo, avšak ani prípadné predloženie
plnomocenstva spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., na zastupovanie oprávneného v
exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto

exekučnom konaní vzhľadom k tomu, že uvedená spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej
osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné zastupovanie účastníka konania v zmysle § 26 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.
1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.