Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010494
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715010494.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2016, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija v
trestnej veci obžalovaného E. H., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 8.12.2015 sp.zn. 3
T 139/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. z r u š u j enapadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1
Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. H. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/220/2014 zo dňa 18.9.2014, v
spojení s uznesením Krajského súdu Košice č.k. 7CoP/305/2014 zo dňa 11.11.2014, bolo nariadené
povinnému odovzdať maloleté deti P., nar. XX.X.XXXX a E., nar. X.XX.XXXX, do striedavej osobnej
starostlivosti matke A. Q., a to každý párny týždeň od piatku v čase od 14.00 h do nasledujúceho piatku
nepárneho týždňa do 14.00 h a bola mu doručená výzva na rešpektovanie rozhodnutia súdu a zároveň
uložená pokuta, nerešpektujúc toto rozhodnutie súdu uložené v občianskom súdnom konaní vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých si túto povinnosť neplní.

Bol mu za to podľa § 349 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., mu súd výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný E. H., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že on žiadnym spôsobom nebránil styku detí s matkou, ale

deti samé nechceli k matke ísť. Na okresnom súde navrhol vypočuť príslušníkov polície, ktorí boli v jeho
dome, keď matka došla, avšak deti s ňou odmietli ísť.

Dňa 25.12.2015 sa matka mala dostaviť pre deti, neprišla a nepodala o sebe žiadnu správu. Bol preto
na ÚPSVaR Michalovce, aby mal doklad o tom, že matka neprišla. Navrhol preto, keďže on úmyselne
nebránil styku matky s deťmi, aby bol oslobodený spod obžaloby, prípadne aby krajský súd vrátil vec

okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to i v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodovanie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní
s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti smerujúce proti obvinenému, ako aj skutočnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotí dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, osoby činné v trestnom

konaní, alebo niektorá zo strán.

V posudzovanej veci sa nepostupovalo dôsledne podľa citovaných ustanovení.

Doteraz vykonanými dôkazmi nebol náležite zistený skutkový stav veci.

Okresný súd svoj záver o vine obžalovaného založil na usvedčujúcej výpovedi matky maloletých
detí A. Q., listinných dôkazoch, a to uznesení Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.9.2014 sp.zn.
15 P/220/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 CoP /305/2014, výzvy
Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.3.2015, uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15

Em/9/2014 o uložení pokuty a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa
25.3.2015 o vykonaní pohovoru s obžalovaným v súvislosti s nerešpektovaním uložených povinností
zo strany súdu.

Samotný obžalovaný E. H. popiera spáchanie trestnej činnosti s tým, že už v roku 2014 mu bývalá družka

deti dala, potom ich chcela späť, avšak deti s ňou mali zlý vzťah a nechceli s ňou byť. Nechceli s ňou
ísť, ani keď prišla za nimi v doprovode polície a policajtom sa snažil vysvetliť situáciu, že deti naozaj
nechcú s matkou ísť. Uviedol ďalej, že odvtedy, čo sa stalo rozhodnutie o určení striedavej starostlivosti
právoplatným, matka si pre deti neprišla ani raz.

Z výpovede svedkyne A. Q., matky detí vyplýva, že obžalovaný deti odmieta vydať, a aj keď pre deti
prišla v doprovode polície, tieto neboli nikdy doma.

Z uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15 P 220/2014 zo dňa 18.9.2014 je zrejmé, že
obvinenému E. H. bolo nariadené odovzdať mal. deti patriace do striedavej starostlivosti matky A. Q.Z.,

každý párny týždeň, a to od piatku od 14.00 hod. do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 14.00
hod. do právoplatnosti skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
vedené pod sp.zn. 15 P/220/2014.

Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase priviesť dieťa k bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov

je povinný v stanovenom čase dieťa druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 CoP 305/2014 zo dňa 11.11.2014 bolo rozhodnutie okresného súdu
potvrdené. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15 Em/9/2014 zo dňa 18.5.2014 vyplýva,
že E. H. bola uložená pokuta vo výške 200,- Eur z dôvodu nerešpektovania povinností vyplývajúcich
mu z predbežného opatrenia sp.zn. 15 P 230/2014. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Michalovcezodňa25.3.2015vyplýva,žematkapodľaE.H. nevyužívapredbežnéopatrenia,pretožemá
nového priateľa, ktorý jej zakazuje styk s deťmi, pričom deti sa na matku vôbec nepýtajú a nedožadujú
sa jej.

Z úradného záznamu spísaného na ÚPSVaR Michalovce dňa 28.12.2015 vyplýva, že matka sa mala

dňa 25.12.2015 dostaviť pre deti, avšak neprišla a neposlala žiadnu správu, prečo tak neurobila.Na základe takto zisteného skutkového stavu veci potom pochybil okresný súd, pokiaľ uznal
obžalovaného E. H. vinným zo spáchania skutku tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Uvedené rozhodnutie je predčasné, založené na neúplne zistenom skutkovom stave a jednostrannom
vyhodnotení dôkazov v prospech obvineného E. H..

Podľa § 349 Tr.zák., kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom

konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých
detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody, alebo kto marí výkon predbežného opatrenia
uloženého v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím, alebo vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdu a ďalších orgánov verejnej

moci, pričom objektívna stránka § 349 alinea 2 Tr. zák. spočíva v marení výkonu predbežného opatrenia.

Výkon rozhodnutia je upravený vo viacerých právnych predpisoch v závislosti od toho, akého
rozhodnutia sa týkajú (Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok).

Jeho účel je v rámci samostatného konania vymôcť prostriedkami donútenia plnenie povinností uložené
povinnému vykonateľným rozhodnutím.

Pre viaceré súdne rozhodnutia vydané v občianskom konaní platí, že nemôžu byť exekučnými titulmi,
pretože z ich povahy vyplýva, že súdny výkon neprichádza do úvahy. Týka sa to najmä rozhodnutia o

osobnom stave a iných konštitutívnych rozhodnutiach.

Predbežné opatrenie o úprave styku rodičov s maloletými deťmi však nie je rozhodnutím, ktorým sa
deklaruje alebo konštituuje určité právo alebo právny vzťah a preto naň môže nadväzovať vykonávacie
konanie.

Nevyhnutným predpokladom jeho výkonu je vykonateľnosť predbežného opatrenia a odmietnutie
povinného dobrovoľne sa podrobiť súdnemu rozhodnutiu.

Treba zdôrazniť, že najprv musia byť bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia občianskoprávneho

charakteru smerujúce k výkonu predbežného opatrenia súdu a až následne úmyselné konanie
smerujúce k zmareniu výkonu takéhoto predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti bude možné posúdiť ako prečin podľa § 349 Tr.zák.

Samotný obžalovaný E. H. popiera, aby úmyselne nerešpektoval rozhodnutie súdu s tým, že deti nechcú

ísť k mame. Majú s ňou zlý vzťah a odmietajú s ňou byť.

V ďalšom konaní bude preto úlohu okresného súdu v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci
zistiť,koľkokrátasistovalipríslušnícipolícieprivydanídetimatke,zakéhodôvodukvydaniudetinedošlo,
prípadne vypočuť asistujúcich príslušníkov polície.

Taktiež bude potrebné dotazovať príslušnú riaditeľku školy, ktorú navštevuje mal. P. H., či je skutočne
pravdou, že ju požiadala, aby nedovolila matke ju navštevovať v škole.

Z uvedeného teda vyplýva, že až po doplnení dokazovania ako je vyššie uvedené a citlivom vyhodnotení

jednotlivých dôkazov, ako aj v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. bude možné vo veci spravodlivo a
zákonne rozhodnúť.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní E. H. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.