Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 13C/33/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305208376
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5305208376.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a v právnej veci navrhovateľky Q.. Q. J., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXX/XX, I. K.

B., zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukurelliho 1505/50, Humenné proti
odporcovi J. W. S., W.. W. Y.. R.., Q. Č.. XXX, H.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, v konaní o
zaplatenie 1 108,68 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 567,68 € v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že
súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu
petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý

bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu
vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia
formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný
predmet konania, teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľka požaduje iné plnenie
alebo požaduje rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísala v žalobe. O zmenu
žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu.

Súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 11M Obdo

V 19/2007, podľa ktorého "...za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci
požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré
uviedol v žalobe. “Aj zo záverov v uznesení Krajského súdu v Žiline číslo konania 7 Co 312/2014-142 zo dňa 30.7.2014,
ktorýmbolzrušený,rozsudokOkresnéhosúduČadcačíslokonania6C/109/2007-123zodňa10.12.2013
a týka sa rovnakých účastníkov konania a druhovo totožného sporu s týmto sporom, vyplýva, že

navrhovateľka v uvedenom spore 6C/109/2007 jednoznačne skutkovo vymedzila svoj nárok ako právo
vyplývajúce zo zmluvného vzťahu existujúceho medzi účastníkmi konania - nájomnej zmluvy. Tým
podmienila koncepciu procesnej obrany odporcu a smer dokazovania. Uplatnenie nároku z titulu zmluvy
o postúpení pohľadávky, respektíve z iného titulu, by zmenilo aj charakter obrany odporcu oproti
pôvodnej obrane. Rovnako aj činnosť súdu by bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností,

pre posúdenie ktorých nebol vytvorený dostatočný podklad. Preto odvolací súd v záveroch svojho
rozhodnutia vyslovil záver, že tvrdenie uvedených odlišných skutočností v porovnaní s pôvodným
návrhom treba vyhodnotiť ako zmenu návrhu a o zmene návrhu rozhodnúť.

Zo skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa § 152 ods. 2
a § 153 ods. 2 OSP. Pánom sporu - "dominus litis" je navrhovateľka. Len ona mala právo disponovať

návrhom a len ona mala dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Navrhovateľku
viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP), teda
už v prvom úkone, ktorý jej patril. Súd je návrhom - predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť
a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k
narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľka bola aj právne zastúpená, súd

nemal poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 OSP ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva.
Splnil si poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a naviac pri niektorých dôvodoch uviedol aj
predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Navrhovateľka - jej právny zástupca, si boli vedomí
sporných bodov oboznámených na pojednávaní, preto, podľa názoru súdu, nie je dôvod tvrdiť, že
rozsudok je "prekvapivý, nečakaný“. Navrhovateľka mala dostatočný časový priestor na produkovanie

tvrdení, dôkazov - od podania návrhu dňa 23.12.2005 do rozhodnutia súdu dňa 24.3.2016 (11 rokov).

Súd je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami.

Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že získala vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v sporných
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Q. na základe darovacej zmluvy
V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Ako súčasť tvrdení v návrhu - dôkaz, uviedla darovaciu zmluvu V
XXXX/XXXX, ktorú pripojila na čl. 187 spisu. Súd mal teda za to, že súčasťou skutkových tvrdení sú
aj skutočnosti vyplývajúce z obsahu darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 19.9.2000

a zavkladovaná na katastri nehnuteľností dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX. Súčasťou
skutkových tvrdení v návrhu bolo aj tvrdenie, že navrhovateľka na základe darovacej zmluvy získala
od otca - X. J. v sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo výške 100000/10500000, ktorý
bol v prospech navrhovateľky zapísaný na LV č. XXXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že uplatňuje
proti odporcovi nárok na zaplatenie nájomného za rok 2003 v celkovej výške 33 400,- Sk (1 108,68

€) s 13%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2004 do zaplatenia. Odporca vyplácal ostatným
prenajímateľom v roku 2003 nájomné vo výške 3 340,- Sk za 1 podiel. Navrhovateľke odmietol vyplatiť
nájomnézarok2003za10podielov.Pripojilknávrhuajnájomnúzmluvuzodňa4.1.2000uzavretúmedzi
navrhovateľkou a odporcom (čl. 5). Predmetom nájomnej zmluvy je spoluvlastnícky podiel navrhovateľky
k sporným nehnuteľnostiam, ktorý získala darovacou zmluvou od X. J., ktorý je zapísaný na LV č.

XXXX. Výška spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je pre rok 2000 "10 podielov“. Pre rok 2000 bolo
v nájomnej zmluve dohodnuté nájomné za 1 podiel 6 300,- Sk. Na ďalšie časové obdobie malo byť
nájomné dohodnuté dodatkom k zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Podľa § 153 ods. 2 OSP a § 152 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný uvedeným predmetom sporu a

základom uplatneného nároku. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení je preukázané, že navrhovateľka
žiadala nájomné - zmluvný nárok na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 za rok 2003 vo výške
33 400,- Sk (1 108,68 €) s 13%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2004 do zaplatenia za nájom
spoluvlastníckych podielov získaných od X. J. darovacou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000,
zavkladovanou na Správe katastra Čadca dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX. Spoluvlastnícke

podiely na základe darovacej zmluvy sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Q..

Predmet sporu, ktorým bol súd viazaný, bol upresnený aj spornými a nespornými bodmi podľa § 118
ods. 2 OSP, ktoré súd oboznámil na pojednávaní a predbežným právnym názorom podľa § 100 ods.1 OSP. Zároveň čo do predmetu sporu a viazanosti súd bol viazaný aj záväzným právnym názorom
odvolacieho súdu v uznesení č. k. 8Co/808/2014-297 zo dňa 31.7.2015, ktorým odvolací súd zrušil
rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 13C/33/2006-265 zo dňa 25.9.2014. Proti uzneseniu Okresného

súduvČadci13C/33/2006-272zodňa25.9.2014,ktorýmsúdzmenunávrhunepripustil,právnyzástupca
navrhovateľky odvolanie nepodal.

Vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu a z jeho záverov, ktoré sú nasledovné. Odvolací súd uviedol,
že podľa § 95 ods. 1, 2 OSP prvostupňový súd môže zvážiť iba to, či výsledky doterajšieho konania

(ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí zmenu pripustiť.
K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek. Nie je povinnosťou navrhovateľky uviesť právny dôvod, ale
o zmenu návrhu ide, ak požaduje totožné plnenie, ale z iného skutku (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Obdo/31/2009 zo dňa 24.3.2010). Zmena návrhu nesmie byť v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Úvaha o tom patrí len súdu prvého stupňa. Odvolací, ani dovolací súd nemôže
preskúmavať správnosť úvahy súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Proti

uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f) OSP). Ani dovolací súd z hľadiska procesnej
vady podľa § 237 písm. f) OSP nemôže preskúmavať správnosť úvahy súdu riešiaceho otázku, či
výsledkykonaniamôžualebonemôžubyťpodkladomozmenenomnávrhu(uznesenieNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 2 Cdo/161/2011 zo dňa 29.9.2011). Uložil prvostupňovému súdu, že je povinný vyporiadať
sa s otázkou nároku uplatneného navrhovateľkou v konaní vrátane alternatívneho uplatnenia. Zároveň

sa súd mal zaoberať argumentami navrhovateľa, ktorými alternatívne vymedzil svoj nárok a zdôvodniť
preskúmateľným spôsobom, prečo zmenu návrhu nepripustil. V nadväznosti na § 226 OSP sa súd
cítil byť viazaný závermi odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že odvolací súd podania navrhovateľky
nevyhodnotil ako procesné návrhy na pripustenie zmeny návrhu podľa § 95 OSP (čl. 129, 230). Z
uvedených dôvodov v zhode so závermi odvolacieho súdu súd nerozhodoval o pripustení zmeny návrhu.

V súlade so závermi odvolacieho súdu mal za to, že ide o alternatívny spôsob uplatnenia nároku a s
alternatívnym spôsobom uplatnenia nároku sa vyporiadal v odôvodnení rozsudku.

Uvedeným predmetom sporu sa súd cítil byť viazaný.

Odporca sa k uvedenému návrhu vyjadril na čl. 15 a nasl. spisu tak, že nárok navrhovateľky nie
je daný, pretože nájomná zmluva je neplatná. Nájomnú zmluvu považoval odporca za neplatnú z
dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, ktorou otec X. J. previedol
vlastnícke právo na dcéru - navrhovateľku k spoluvlastníckym podielom v sporných nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Q.. Pred Okresným súdom v Čadci prebieha konanie o

určenie neplatnosti darovacej zmluvy pod spisovou značkou6C/648/2001. V konaní sp. zn. 6C/648/2001
odvíjal odporca neplatnosť darovacej zmluvy od toho, že X. J., otec navrhovateľky, nebol vlastníkom
spoluvlastníckych podielov, preto ich nemohol ako nevlastník platným spôsobom previesť darovacou
zmluvou na svoju dcéru - navrhovateľku. Vychádzal z rozsudku Okresného súdu Čadca číslo konania
10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina číslo konania 5

Co/552/01 zo dňa 1.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2001, ktorý určil, že podiel X. J.
vedenýpodpoložkou173zoznamuoprávnenýchosôbJ.W.S.-Q.z30.11.1994vovýške21,25podielov
patríQ.O..X.J.,podľatvrdeniaodporcu,previedolnasvojedcéry,tedaajnanavrhovateľku,podiel,ktorý
je totožný s podielom Q. O., ktorého nebol vlastníkom. Odporca žiadal konanie z uvedeného dôvodu
prerušiť, mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom konaní o tejto otázke rozhodnúť a ide o otázku,

ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

Súd vykonal nasledovné dôkazy.

Oboznámil darovaciu zmluvu, nájomnú zmluvu, listy vlastníctva, výdavkový pokladničný doklad,

sťažnostné konanie na sudkyňu, námietku zaujatosti sudkyne, rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci
námietok, vyjadrenie katastra nehnuteľností, podanie právneho zástupcu navrhovateľky k sporným a
nesporným bodom a k predbežnému právnemu názoru, dohodu o odstúpení od zmluvy o prevode
nehnuteľností, nové darovacie zmluvy, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluvu o postúpení
pohľadávok, pripojené spisy a zápisnice z druhovo totožných konaní, zápisnice o pojednávaní v

tomto konaní, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/489/2015-335 zo dňa 23.2.2016, rozsudok
Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/170/2012-223 zo dňa 14.3.2013.Z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové
závery. Z darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 (čl. 187) mal súd preukázané, že darovaciu
zmluvu uzavrela navrhovateľka s otcom X. J. na predmet sporu - podiely v sporných nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Q.. Vklad bol povolený dňa 13.11.2000. Z LV č. XXXX
mal súd preukázané, že navrhovateľka bola na základe uvedeného právneho titulu darovacej zmluvy V
XXXX/XXXX zapísaná na LV dňa 13.11.2000. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa až dňom
vkladu do katastra, teda dňom 13.11.2000, navrhovateľka stala spoluvlastníčkou podielov na základe
darovacej zmluvy vo výške 100000/10500000. Z nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom zo

dňa 4.1.2000 (čl. 5) mal súd preukázané, že je uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom na totožné
podiely, ktoré získala dňa 13.11.2000 darovacou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Porovnaním
dátumov 13.11.2000 a 4.1.2000 mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela nájomnú zmluvu skôr,
než nadobudla vlastnícke právo k predmetu nájmu.

Preukázaný skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do tridsiatich dní,

obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom
dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa
obnovuje na túto dobu.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Z uvedeného mal súd preukázaný právny záver, že nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom
zo dňa 4.1.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 123 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V čase uzavretia nájomnej zmluvy navrhovateľka nebola vlastníčkou predmetu nájmu, podľa § 123

Občianskeho zákonníka nemohla disponovať s predmetom nájmu. Nikto nemôže na iného previesť viac
práva, než sám má. Keďže napriek uvedenému navrhovateľka nájomnú zmluvu uzavrela, je právny úkon
neplatný od počiatku pre rozpor s kogentným ustanovením zákona (§ 123 Občianskeho zákonníka).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu uzavretia právneho úkonu, teda ku dňu
4.1.2000. V návrhu navrhovateľka netvrdila uzavretie ústnej nájomnej zmluvy. Tá by však bola neplatná

z rovnakých dôvodov ako písomná nájomná zmluva. Taktiež nemohlo dôjsť k obnove neplatnej nájomnej
zmluve podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie má na mysli platný právny
úkon a nájomnú zmluvu na dobu určitú. V tomto prípade išlo o neplatnú nájomnú zmluvu, ktorá bola
zavretá na dobu neurčitú. Žiadnu ďalšiu nájomnú zmluvu navrhovateľka nepredložila, ani netvrdila
v návrhu. Preto na základe neplatnej nájomnej zmluvy nevzniklo navrhovateľke právo na zaplatenie

nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd považoval za nadbytočné a nehospodárne
spôsobovať ďalšie prieťahy v konaní ustaľovaním výšky nájomného. Návrh na zaplatenie nájomného
zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie nájomného je nárokom zo zmluvy. V
konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala základný predpoklad pre úspech
v spore - platnú nájomnú zmluvu za sporné časové obdobie rok 2003. Navrhovateľka podľa § 494

Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na § 663 a nasl., § 39, § 123 Občianskeho zákonníka nie je
aktívne legitimovaná požadovať zmluvný nárok - nájomné z neplatnej nájomnej zmluvy. V tomto smere
súd vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Žiline v druhovo totožnej veci 11Co/489/2015-335 zo
dňa 23.2.2016.Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na zaplatenie nájomného za sporné časové obdobie
v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky na vymáhanie zmluvného

nároku - nájomného na základe neplatnej nájomnej zmluvy.

Rozhodnutie zodpovedá skutkovému stavu, ktorý je uvedený v návrhu na čl. 1, 2 spisu. V súlade so
závermi odvolacieho súdu ostatné podania súd nevyhodnotil ako zmenu návrhu z čl. 1, 2 súdneho spisu.

Podľa pokynov odvolacieho súdu sa prvostupňový súd vyporiadal s otázkou alternatívneho uplatňovania
nároku.

Súd ustálil, že v danom prípade nejde o návrh na alternatívne plnenie (eventuálny petit). Navrhovateľka
nežiada eventuálne plnenie v petite. O eventuálny petit ide, ak na základe totožného skutkového stavu
navrhovateľ uplatňuje eventuálne plnenie. Navrhovateľka v návrhu čl. 1, 2 spisu žiadala len zaplatenie

nájomného za sporné časové obdobie. Nežiadala alternatívne v petite iné plnenie.

Návrhy navrhovateľky súd nevyhodnotil ani ako alternatívny petit. V alternatívnom petite by
navrhovateľkažiadalazaviazaťodporcunadveplnenia,pričomprávovoľbybymalodporca.Alternatívny
petit tiež vychádza z totožných skutkových tvrdení. Petit navrhovateľky je totožný, nie je alternatívny.

Súd ustálil, že pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy medzi
navrhovateľkou a odporcom, ale aj titulom nájomnej zmluvy medzi X. J. a odporcom zo dňa 4.1.2000,
titulom postúpenej pohľadávky X. J. na nájomné za rok 2002 na základe dohody o postúpení pohľadávky
zo dňa 5.1.2003, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, titulom užívania

podielu odporcom, titulom nájomného po X. J. ako právna nástupkyňa na základe darovacej zmluvy,
titulom postúpenia pohľadávky zo dňa 5.1.2003 z X. J. na navrhovateľku, z horeuvedených dôvodov
nie sú ani návrhom na alternatívne plnenie (eventuálny petit), ani alternatívnym petitom, ide len o
alternatívne právne posúdenie (kvalifikáciu, titul) totožného skutkového stavu.

Pokiaľ tvrdenie navrhovateľky bolo v tej rovine, že uvedené podania sú iným titulom uplatneného
nároku (rozumej inou právnou kvalifikáciou), zmenou právneho dôvodu (právnej kvalifikácie) bez zmeny
skutkového stavu súd nie je viazaný, právne posúdenie patrí len súdu. Preto ak by navrhovateľka
alternatívne právne posúdila totožný skutkový stav (skutkový stav uvedený v prvom návrhu v poradí na
čl. 1 spisu), súd by rozdielnym právnym posúdením navrhovateľky nebol viazaný. Ak by odlišne právne

posúdila odlišný skutkový stav, išlo by o zmenu návrhu, zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení, v
nadväznostinatozmenuprávnejkvalifikácieuplatnenéhonároku.Zozáverovodvolaciehosúduvyplýva,
že nejde o zmenu skutkového stavu, zmenu návrhu. Preto súd vychádzal zo záveru, že ide len o inú
právnu kvalifikáciu totožného skutkového stavu, ktorou sa súd necítil byť viazaný, ale podľa pokynov
odvolacieho súdu sa zaoberal aj alternatívnym právnym posúdením veci. Zároveň sa v odôvodnení

rozsudku vyporiadal so všetkým, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania (§ 132 posledná veta OSP).

V konaní odporca tvrdil iný dôvod neplatnosti, než je dôvod neplatnosti ustálený súdom v tomto konaní.
V tomto konaní súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je neplatná preto, že v čase jej uzavretia nebola

navrhovateľka ešte vlastníčkou podielov. Predmetom dovolacieho konania (6C/648/01) je iný dôvod
neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania vo veci 13C/33/2006. Ak by aj navrhovateľka v
dovolacom konaní bola úspešná a darovacia zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 bola určená za
platnú, nijako to neovplyvní skutočnosť, že zápis do katastra bol vykonaný až dňa 13.11.2000, teda
neskôr, než uzavrela nájomnú zmluvu. Výsledok dovolacieho konania neovplyvní neplatnosť právneho

úkonu z dôvodu, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou. Výsledok dovolacieho
konania nemôže konvalidovať nájomnú zmluvu neplatnú z iného dôvodu, než je neplatnosť tvoriaca
predmet dovolania. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co
479/2012-918 zo dňa 9.7.2013, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 6C/648/01 zo dňa
18.9.2012 tak, že určil darovacie zmluvy V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX za neplatné, súd uvádza,

že v tomto smere sa cítil byť viazaný v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP len výrokom rozsudku o
neplatnosti zmlúv. Odôvodnením rozsudku sa necítil byť viazaný. Odôvodnením rozhodnutia sú súdy
viazané len v prípade zrušenia veci podľa § 226 OSP. Zo záväznosti výroku o neplatnosti darovacích
zmlúv v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP potom mal súd ustálené, že zmluvy sú určené za absolútneneplatné, preto sú neplatné od počiatku, teda od ich uzavretia. Právny vzťah sa vráti do pôvodného
stavu pred uzavretím darovacích zmlúv. Pred uzavretím darovacích zmlúv bol vlastníkom sporných
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia Q. darca - X. J.. Preto na list vlastníctva

prineplatnostidarovacíchzmlúvbudezapísanýX.J.anieQ.O.,respektívejejprávninástupcovia.Druhý
dôvod, ktorý bráni zápisu právnych nástupcov Q. O. na list vlastníctva napriek rozsudku Krajského súdu
v Žiline 5Co 479/2012-918 zo dňa 9.7.2013 je skutočnosť, že právny titul Q. O. na základe rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č.k. 5Co 552/01 zo dňa 1.6.2001 je rozsudkom nevykonateľným v katastri nehnuteľností. Takýto

závermalsúdpotvrdenýajlistinami,vyjadreniamiSprávykatastraČadca,zktorýchvyplýva,žerozsudok
10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 nie je možné zapísať na list vlastníctva ako právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva Q.Y. O., respektíve jej právnych nástupcov. Zároveň z týchto vyjadrení katastra mal
súd preukázané, že po určení neplatnosti darovacích zmlúv na list vlastníctva bol zapísaný X. J.. Po
určení neplatnosti darovacích zmlúv sa stal vlastníkom X. J. a to aj na spoluvlastnícke podiely tvoriace
predmetsporu,atospätne,kudňuuzavretiadarovacíchzmlúv,tedakudňu19.9.2000.Bolbytolenďalší

dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy, nad rámec neplatnosti vyslovenej v tejto veci. Znamenalo by to, že
navrhovateľkanebolavlastníčkouvôbec,anielenvdeňuzavretianájomnejzmluvy.Akosúdužzdôraznil,
výsledok dovolacieho konania vo veci neplatnosti darovacích zmlúv nemôže ovplyvniť výsledok tohto
konania ani v prípade, ak darovacie zmluvy budú určené za neplatné, ani v prípade, ak nebudú určené
za neplatné. Sporná nájomná zmluva zo dňa 4.1.2000 bude neplatným právnym úkonom bez ohľadu

na výsledok dovolacieho konania.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky tvrdil, že navrhovateľka nadobudla aktívnu legitimáciu na
vymáhanie zmluvného nároku - nájomného na základe úkonu, odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa
20.6.2013 bod I/1 „účastníci sa dojednávajú, že úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa patria Q. J.“

čl. 331, k tomu súd uvádza.

Za situácie, že právoplatným spôsobom bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacích zmlúv, bolo
nevyhnutné konštatovať, že platným spôsobom možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. V
nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP sú darovacie zmluvy právoplatne určené za neplatné, treba vychádzať

zo záveru, že neplatné je aj odstúpenie od darovacích zmlúv.

Odstúpenie od darovacej zmluvy nemá právnu relevanciu k predmetu sporu.

Z neplatného právneho úkonu odstúpenia od darovacích zmlúv nemohla navrhovateľka získať aktívnu

legitimáciu k vymáhaniu zmluvného nároku - nájomného (§ 494 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o dôkaz, že X. J. dohodou postúpil právo na nájomné (čl. 326) tvoriace predmet sporu na
navrhovateľku, také tvrdenie je taktiež právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý tvorí právo
na zaplatenie nájomného patriaceho navrhovateľke za rok 2003. Z dôvodov už uvedených sa X. J. nestal

nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ktorý bol predmetom
nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 a ktorý je predmetom tohto konania. X.Á. J. mal uzavretú nájomnú
zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v totožných nehnuteľnostiach, ktoré netvoria predmet tohto
konania. Zmluvou o postúpení preto nemohol na navrhovateľku platne postúpiť právo na zaplatenie
nájomného za rok 2003 z podielov navrhovateľky, keď nebol nositeľom tohto práva. Na navrhovateľku

mohol postúpiť len právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy medzi ním a odporcom.
Predmetom tohto konania však je právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľkou a odporcom. Preto ani postúpenie nájomného z X. J. na navrhovateľku nemá
právnu relevanciu k predmetu sporu.

Navrhovateľka nezískala za rok 2003 aktívnu legitimáciu k vymáhaniu zmluvného nároku - nájomného
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od otca X. J. zo dňa 26.11.2005 (čl. 251).

Tvrdenia v návrhu čl. 1 spisu neumožňujú nárok posúdiť právne ako bezdôvodné obohatenie podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka (nález Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012, R Najvyššieho

súdu SR 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010, R NS SR 3 Obdo 31/2009 z 24.3.2010, R NS SR 11 M
Obdo V 19/2007 zo dňa 31.7.2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline 7Co/312/2014 zo dňa 30.7.2014.
Subsumovať skutkový stav pod hypotézu právnej normy podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka bysúd mohol len vtedy, keby návrh (čl. 1 spisu) obsahoval tvrdenie o neplatnosti, resp. neexistencii platnej
nájomnej zmluvy. Návrh čl. 1 však obsahuje nárok na nájomné na základe platnej nájomnej zmluvy.

Z procesného hľadiska odporca žiadal konanie prerušiť. Mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom
konaní rozhodnúť o otázke neplatnosti darovacích zmlúv riešenej v konaní 6C/648/2001. Zároveň mal
za to, že ide o otázku, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci 13C/33/2006.

K tomu navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s prerušením konania. Mala za to, že súd má právo

prejudiciálne ustáliť uvedenú otázku, či bol vlastníkom darovaných podielov X. J. alebo Q. O.. Poukázali
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 275/1995 zo dňa 24.10.1995, ktorým bol
spoluvlastnícky podiel X. J. potvrdený. Poukázal na nezapísateľnosť rozsudku sp. zn. 10C/333/00 v
katastri nehnuteľností.

Dňa 25.1.2006 (č. 15) podal odporca návrh na prerušenie konania.

OkresnýsúdvČadciuznesenímč.k.13C/33/2006-23zodňa6.7.2006prerušilkonaniedoprávoplatného
ukončenia veci 6C/648/01 (JUDr. Kičura).

Po zmene zákonného sudcu zákonná sudkyňa JUDr. Anna Plichtíková uznesením č.k. 13C/33/2006-145

zo dňa 16.4.2013 zrušila uznesenie o prerušení konania a pokračovala v konaní.

Odvolací súd uznesením č.k. 7Co/220/2013-158 zo dňa 30.9.2013 zrušil uznesenie prvostupňového
súdu a zaujal názor, že otázka vlastníctva navrhovateľky je otázkou predbežnou, ktorú môže súd
vyriešiť sám, ale v záujme jednotnosti rozhodovania súdov je výhodnejšie vyčkať na rozhodnutie vo veci

6C/648/2001.

Súd preto vyčkal na právoplatnosť veci 6C/648/2001 (28.1.2014). Dňa 29.4.2014 vytýčil termín
pojednávania na deň 19.6.2014, následne dňa 25.9.2014 vo veci rozhodol.

Vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 6C/648/01 bolo rozhodnuté dňa 18.9.2012
rozsudkom č.k. 6C/648/01-793. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co 479/2012-918 zo dňa 9.7.2003
rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že darovacia zmluva V XXXX/XXXX uzavretá medzi
X. J. a Q.. Q. J., K.. XX.X.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorá sa
týkala nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho územia Q., je neplatná. Určil, že darovacia zmluva V

XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, uzavretá medzi X. J. a Q.. Q. S., K.. X.XX.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej
vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorej obsahom boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho
územia Q., je neplatná. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že darovacie zmluvy považuje
za neplatné z toho dôvodu, že podiel X. J. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb
J. W. S. V. Q. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí Q. O. na základe právoplatného rozsudku

Okresného súdu Čadca č.k. 10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline 5Co/552/01 zo dňa 1.6.2001. Podiely určené Q. O. sú totožné, podľa názoru odvolacieho súdu,
s podielmi, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv z X. J. na jeho dcéry. X. J.Č. previedol podiely, ktoré
nevlastnil. Mal za to, že nároky priznané v konaní 10C/333/00 sú iné, než nároky priznané rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/276/95-23 zo dňa 24.10.1995, ktorým správny súd potvrdil

rozhodnutie Pozemkového úradu v Čadci zo dňa 12.6.1995. K argumentu prvostupňového súdu, že nie
je daný naliehalvý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, pretože
rozsudok 10C/333/00-52 zo dňa 22.11.2000 je nevykonateľný, nezapísateľný v katastri nehnuteľností,
odvolací súd uviedol, že k zápisu rozsudku v katastri bránili uvedené darovacie zmluvy. Ich určením
za neplatné podľa § 36a katastrálneho zákona táto prekážka odpadne a rozsudok bude zapísateľný v

katastri nehnuteľností. Je teda daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacích zmlúv.
Rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 6C/648/01-793 zo dňa 18.9.2012 tak nadobudol právoplatnosť
dňa 28.1.2014.

Konanie vo veci 13C/33/2006 tak bolo prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01,

teda do 28.1.2014. Navrhovateľka podala dovolanie proti právoplatnému rozsudku. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol o odklade vykonateľnosti uvedeného rozsudku.Táto procesná situácia však nemala vplyv na pokračovanie v prerušenom konaní, pretože konanie bolo
prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 6C/648/01 a nie do vykonateľnosti uvedeného
rozsudku. Okrem uvedeného, dovolacie konanie nemá vplyv na predmet sporu, pretože súd určil

nájomné zmluvy za neplatné z dôvodu, ktorý je odlišný od dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv (v
nadväznosti na to aj nájomných zmlúv), ktorý tvorí predmet sporu pred dovolacím súdom vo veci sp.
zn. 6C/648/01. Na základe uvedených dôvodov súd pokračoval v konaní. Mal za to, že konanie nie je
prerušené.

Vzhľadom k neustálym sťažnostiam právneho zástupcu odporcu na osobu sudkyne bolo potrebné
vyriešiť aj otázku zaujatosti sudkyne v nadväznosti na § 14 ods. 1 OSP. Právny zástupca odporcu žiadal
vo svojom podaní, aby sudkyňa bola vylúčená vo všetkých veciach, v ktorých zastupuje právny zástupca
odporcu. Následne však právny zástupca odporcu vyhlásil, že uvedeným podaním nemienil vzniesť
námietku zaujatosti voči sudkyni, respektíve, že námietku berie späť. Aj keď počas celého konania
nepostupoval podľa zákona a nevzniesol voči sudkyni námietku zaujatosti, vyvíjal na sudkyňu tlak, aby

sasudkyňadalavylúčiťzrozhodovaniavtejtoveci,akoajzrozhodovaniavovšetkýchostatnýchveciach,
v ktorých právny zástupca odporcu zastupuje účastníkov konania u zákonnej sudkyne. Všetky podania
boli hromadné, totožné aj v iných v súdnych sporoch. Tlak bol na sudkyňu vyvíjaný produkovaním
hromadných sťažností, podaním návrhu na disciplinárny postih. V tomto spise sú podania týkajúce sa
sťažnostného konania od čl. 42-117, 121-122.

Presúd,účastníkovkonaniaaprávnychzástupcovvtomtosmerebolzáväznýpokynnadriadenéhosúdu
- Krajského súdu v Žiline na čl. 124 spisu. Súd sa cítil byť viazaný právnym názorom, že sudkyňa nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Nadriadený súd na čl. 124 spisu vyhodnotil podanie
právneho zástupcu odporcu ako námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorú však vzal späť.

Preto, keď odpadol dôvod prerušenia konania, sudkyňa ďalej vo veci konala.

Vzhľadomktomu,žesynsudkyneutrpelúrazadomneléhoútočníkazastupujeprávnyzástupcaodporcu,
sudkyňa z tohto dôvodu požiadala o vylúčenie z rozhodovania v tejto veci, rovnako v ostatných veciach

(čl. 161-162).

Pre súd, účastníkov konania a právnych zástupcov aj v tomto smere je záväzný záver rozhodnutie
nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. 6NcC 18/2014-197 zo dňa 26.2.2014, ktorý rozhodol,
že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania v tejto veci. Právny zástupca odporcu napriek záverom

nadriadených súdov podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie ústavného
práva odporcu na nezávislého a nestranného sudcu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(čl. 455).

Ku dňu rozhodnutia súdu - 25.9.2014 nedoručil právny zástupca odporcu rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky o tom, že sudkyňa je vylúčená z rozhodovacej činnosti v tejto veci. Preto podľa
§ 154 ods. 1 OSP rozhodujúci je stav ku dňu rozhodovania. Ku dňu rozhodovania sudkyňa nemala
vedomosť o tom, že by bola vylúčená z rozhodovacej činnosti a necítila sa byť vo veci zaujatá. Zákonná
sudkyňa mala za to, že je povinná, až do prípadného vylúčenia, vo veci konať a rozhodovať bez
zbytočných prieťahov, pretože ide tiež o ochranu ústavného práva účastníkov konania podľa článku 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tlak právneho zástupcu odporcu na vylúčenie sudkyne je taktiež
ústavne neprípustný, pretože podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR má každý účastník konania, teda aj
navrhovateľka, právo na to, aby mu nebol odňatý zákonný sudca. Je potrebné zvážiť, či takýto tlak na
vylúčeniesudkynezrozhodovaniajevsúladesčlánkom48ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,setickým
kódexom advokáta a v súlade s § 342 ods. 1, 2 Trestného zákona o nezasahovaní do nezávislosti súdu,

keďprávnyzástupcaodporcupočascelejdobynevzniesolzákonnýmspôsobomnámietkuzaujatostivoči
sudkyni. Tlak právneho zástupcu odporcu nebol zameraný na ovplyvňovanie sudkyne pri rozhodovaní,
bol zameraný na vylúčenie sudkyne z rozhodovacej činnosti.

Z uvedených dôvodov sudkyňa konštatuje, že napriek uvedenému tlaku na jej vylúčenie konala a

rozhodla nestranne, nezávisle, tak ako jej to ukladá článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.AkÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvzhľadomkústavnejsťažnostiprávnehozástupcuodporcudospeje
k inému záveru, sudkyňa bude rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu
rešpektovať.

K tomu je však potrebné uviesť, že aj navrhovateľka produkovala sťažnosť na sudkyňu na čl. 309 spisu
dňa 25.2.2016 v časovej príčinnej súvislosti s voľbami, ktorú doručila predsedovi vlády, podpredsedovi
vlády, ministrovi spravodlivosti, verejnej ochrankyni práv, predsedovi Súdnej rady, predsedovi Krajského
súdu v Žiline, čo sudkyňa taktiež vo svojom vyjadrení k sťažnosti pod Spr 12/2016 na čl. 313 spisu

vyhodnotila ako tlak na sudkyňu a na jej rozhodovaciu činnosť. Sudkyňa sa však ani v dôsledku tejto
aktivity navrhovateľky necítila byť vo veci zaujatá, nepredložila vec z vlastnej iniciatívy nadriadenému
súdu k vylúčeniu sudkyne z rozhodovacej činnosti. Navrhovateľka právne relevantným spôsobom
nevzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni v zmysle § 14 a nasl. OSP.

Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania.

Náhradu trov konania mu súd priznal v súlade s § 151 ods. 1 OSP, vo výške účelne vynaložených
nákladov, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

Súd priznal náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej pomoci:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia 25.1.2006 61,41 €
2/ odpor proti platobnému rozkazu 25.1.2006 61,41 €
3/ odvolanie proti uzneseniu 9.5.2013 61,41 €
4/ zastúpenie pri pojednávaní 24.6.2014 61,41 €
5/ vyjadrenie k odvolaniu 20.11.2014 61,41 €

6/ zastúpenie pri pojednávaní 25.9.2014 61,41 €
7/ zastúpenie pri pojednávaní 24.3.2016 61,41 €
429,87 €

- paušálne náhrady r. 2006 (2 x 5,44 €) 10,88 €
- paušálne náhrady r. 2013 (1 x 7,81 €) 7,81 €
- paušálne náhrady r. 2014 (3 x 8,04 €) 24,12 €
42,81 €

429,87 € + 42,81 € = 472,68 € + 20 % DPH (= 95 €) = 567,68 €.

Podľa § 151 ods. 1 OSP súdne poplatky právny zástupca odporcu nevyúčtoval matematickým
(účtovným) spôsobom, ako mu to ukladá zákon (vyúčtovanie spôsobom „zaplatené súdne poplatky“ súd
nevyhodnotil ako riadne vyúčtovanie trov konania a náhradu trov v nadväznosti na § 151 ods. 1 OSP

nepriznal. Ide o návrhové konanie a odporca ani nedefinoval, ktoré poplatky žiada priznať a ktoré nie.

Súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania, ktoré nespĺňali zákonnú zásadu účelného
vynaloženia trov konania (§ 142 ods. 1 OSP), neviedli k efektívnemu uplatneniu a ochrane práv
odporcu, ale mali len šikanózny účel vo vzťahu k sudkyni. Namiesto toho, aby právny zástupca právne

relevantným spôsobom vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni a spoplatnil námietku zaujatosti,
vytvoril na sudkyňu hrubý nátlak, aby sa sama dala vylúčiť z konania. Požiadal Okresný súd v Čadci,
aby sudkyňa JUDr. Anna Plichtíková bola vylúčená vo veciach, kde vystupuje právny zástupca JUDr.
Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., následne tvrdil, že námietku nevzniesol, ale
zároveň ju vzal späť. Preto súd nepriznal náhradu trov konania za úkon čl. 50 spisu zo dňa 14.8.2012

- odvolanie proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za vnesenú námietku zaujatosti, späťvzatie
námietky zaujatosti zo dňa 10.10.2012, vyjadrenie k predloženiu veci Krajskému súdu v Žiline zo dňa
15.10.2012čl.121,vyjadrenieknávrhuzodňa18.7.2013čl.165,ktoréspoluspredchádzajúcimúkonom
nie súd ani úkonmi vo veci samej. Tzv. vyjadrenie k návrhu na čl. 165 spisu nie je ani vyjadrením k
návrhu. ide o právne irelevantné pokyny právneho zástupcu odporcu, v ktorom žiada súd, aby vytýčil

pojednávanie, aj keď nenadobudol právoplatnosť rozsudok 6C/648/2001, do právoplatnosti ktorého bolo
konanie prerušené (v dôsledku odvolania odporcu). Zo záväzného právneho názoru nadriadeného súdu
vyplýva (čl. 124), že vyhodnotil slovné spojenie „žiadame, aby jej boli odňaté“ (čl. 43) ako námietkuzaujatosti voči sudkyni. Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietku bolo zrušené len
z dôvodu späťvzatia námietky (čl. 125, 44).

Preto súd mal za to, že uvedené úkony sú nielen neúčelne vynaložené, ale bolo by aj v rozpore s dobrými
mravmi priznať náhradu trov konania za šikanózny prístup k sudkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.