Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. v právnej veci navrhovateľa U., zastúpeného V.
proti odporcovi Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Y., zastúpeného E., o zaplatenie
6.495,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 25. novembra 2014, č.k. 6C/130/2014-50 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdsvojímrozsudkomuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi5.732,49eursúrokom
z omeškania zo sumy 5.657,04 eur vo výške 9,75 % ročne od 05.11.2012 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania

rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§497,§502ods.1Obchodnéhozákonníka,§2zákonač.258/2001Z.z.,§101Občianskehozákonníka.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že v konaní
bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 26.03.2008 zmluvu o
splátkovom úvere, ktorou poskytla R. odporcovi úver vo výške 4647,15 eur. Odporca mal úver
splácať v počte splátok 120 pri výške mesačnej splátky 69,84 eur od 20.07.2010 do 20.3.2018. Odporca
úver prestal splácať a ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa predstavoval zostatok istiny

úveru 6153,78 eur, riadneho úroku 821,17 eur a úroku z omeškania 420,34 eur. Odporca skutkové
tvrdenia navrhovateľa nepoprel s tým, že úver splácal len do obdobia, kedy prišiel o zamestnanie.
Predmetom konania podľa návrhu navrhovateľa bolo neuhradených 93 splátok vo výške 6495,12 eur,
a to splátky od 20.07.2010 do 20.03.2018 (93 x 69,84 eur). Súd prvého stupňa konštatoval že, svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň i o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ b/ zákona č. 238/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a podporne i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a

nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, odporca a ani vedľajší účastník nedostatky obsahových náležitostí zmluvy
nenamietali. Odporca mal splácať úver vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Podľa oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 16.10.2012 vyplýva, že mimoriadna splatnosť všetkých splátok
úveru nastala ku dňu 16.10.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd 18.07.2014, pričom súd prvého
stupňa sa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania prednostne zaoberal premlčaním jednotlivých
splátok úveru. S prihliadnutím na to, že na daný vzťah aplikoval všeobecnú premlčaciu dobu podľa

Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi splátky splatné tri
roky pred podaním návrhu. V tejto časti považoval súd prvého stupňa návrh za dôvodný, pretože išlo
o nepremlčané splátky splatné tri roky pred podaním návrhu, a ktorých splatnosť nastala v dôsledku
mimoriadnej splatnosti úveru ku ňu 16.10.2012. Názor vedľajšieho účastníka, ktorý odvíja počiatokplynutia premlčacej doby od momentu, kedy mohol veriteľ prvýkrát využiť právo a vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru po tom, čo odporca úver nesplácal viac ako 10 dní v zmysle čl. 7 bod 7.6.1 VOP
považoval za nesprávny. V tejto súvislosti uviedol, že ide o právo veriteľa, ktoré môže a nemusí využiť

v prípade, že nastanú tam predpokladané skutočnosti. V konaní nebolo preukázané, že by právny
predchodca navrhovateľa R. uvedené právo využila a uvedené nemožno vyvodiť ani z prílohy č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávok , kde sa konštatuje počet dní omeškania 1.213, pretože tento údaj
sa netýka omeškania všetkých splátok, ale zrejme len najstaršej omeškanej splátky. Rovnako nemožno
spočítavať dni omeškania, ktoré plynuli do podania návrhu, pretože predmetom konania boli len splátky

splatné 4 roky pred podaním návrhu, preto splatnosťou skorších splátok sa súd ani nezaoberal. Keďže
súd prvého stupňa považoval splátky splatné od 20.07.2010 do 20.06.2011 za premlčané, v tejto
časti návrh zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, súd prvého stupňa priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania splatný od splatnosti jednotlivých splátok do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti do 04.11.20012 vo výške 75,45 eur v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3
Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. Od 05.11.2012 kedy nastala splatnosť všetkých splátok v dôsledku

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo sumy priznaných splátok vo výške 5.657, 04 Eur, priznal aj úrok
z omeškania 9,75 % .

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ. Navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho

návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zastával názor, že súd prvého stupňa na danú vec
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Mal za to, že
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda
absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa
27.03.2013.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote nepodal.
Vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa i napriek tomu navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. K odvolacím dôvodom navrhovateľa -
aplikácii ustanovenia Obchodného zákonníka sa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi vo výroku, ktorým bolo

návrhu vyhovené. V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd
uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval ( § 206 O.s.p. ) .

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu

napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nepopiera že, by zmluva o úvere nebola
absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd
však zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskehozákonníka. O tom, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu nie sú žiadne pochybnosti. Zmluva
o splátkovom úvere bola uzavretá medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa R. dňa
26.03.2008. Navrhovateľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak odporca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a odporcovi
postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia
o premlčacej trojročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej podľa
Obchodného zákonníka a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. V danej veci vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku
premlčania. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca uzavrel zmluvu o úvere dňa 26.03.2008 pričom sa
zaviazal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 69,84 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa
20.04.2008, splátky úveru v počte 120 boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom nepremlčané sú len
splátky splatné v období troch rokov pred podaním návrhu počnúc od 20.07.2011 do konečnej splatnosti,

t. j. do 20.03.2018. Ide o 81 splátok, t. j. celkom splátky vo výške 5657,04 eur. Súd prvého stupňa preto
správne postupoval, keď navrhovateľovi priznal len tieto nepremlčané splátky s príslušne zmluvným
úrokom a úrokom z omeškania. Nakoľko zo strany navrhovateľa nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru ani k odstúpeniu od zmluvy bolo potrebné na predmetnú vec aplikovať ustanovenie
§ 103 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa zročnosť každej splátky posudzuje samostatne a

teda aj premlčacia lehota plynie pre každú zo splátok samostatne.

Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o
ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými

zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa
nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3
MCdo 14/2014)

Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv, vrátane zmlúv o osobnom účte uzavretých medzi bankou a
spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v
otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení
zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo
účinnosť01.05.2014aprávnypredpis,ktoréhojesúčasťou,nemáprechodnéustanovenia. To
znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262

Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu

v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú
premlčaciu dobu.Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom na
základe zmluvy zo dňa 26.03.2008 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto
bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to

správne konštatoval súd prvého stupňa.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Nakoľko odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej ktorým nebolo rozhodnuté

o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne
podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .