Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206273
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614206273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi
Y. T., W.. XX. XX. XXXX, bytom W. X. E.Í. XXXX/XX, N. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 5/A,
Lučenec,v konaní o zaplatenie 2 513,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 428,21 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 748,21 eur od 12. 08. 2011 do 23. 07. 2013, zo sumy 738,21 eur od 24. 07. 2013 do

19. 08. 2013, zo sumy 728,21 eur od 20. 08. 2013 do 18. 09. 2013, zo sumy 718,21 eur od 19. 09. 2013
do 17. 10. 2013, zo sumy 708,21 eur od 18. 10. 2013 do 19. 11. 2013, zo sumy 698,21 eur od 20. 11.
2013 do 16. 12. 2013, zo sumy 688,21 eur od 17. 12. 2013 do 18. 01. 2014, zo sumy 678,21 eur od 19.
01. 2014 do 19. 02. 2014, zo sumy 668,21 eur od 20. 02. 2014 do 18. 03. 2014, zo sumy 658,21 eur od
19. 03. 2014 do 17. 04. 2014, zo sumy 648,21 eur od 18. 04. 2014 do 20. 05. 2014, zo sumy 638,21 eur
od 21. 05. 2014 do 17. 06. 2014, zo sumy 628,21 eur od 18. 06. 2014 do 21. 07. 2014, zo sumy 618,21
eur od 22. 07. 2014 do 19. 08. 2014, zo sumy 608,21 eur od 20. 08. 2014 do 17. 09. 2014, zo sumy

598,21 eur od 18. 09. 2014 do 21. 10. 2014, zo sumy 588,21 eur od 22. 10. 2014 do 18. 11. 2014, zo
sumy 578,21 eur od 19. 11. 2014 do 18. 12. 2014, zo sumy 568,21 eur od 19. 12. 2014 do 20. 01. 2015,
zo sumy 558,21 eur od 21. 01. 2015 do 18. 02. 2015, zo sumy 548,21 eur od 19. 02. 2015 do 18. 03.
2015, zo sumy 538,21 eur od 19. 03. 2015 do 25. 05. 2015, zo sumy 528,21 eur od 26. 05. 2015 do 28.
06. 2015, zo sumy 518,21 eur od 29. 06. 2015 do 21. 07. 2015, zo sumy 508,21 eur od 22. 07. 2015 do
20. 08. 2015, zo sumy 498,21 eur od 21. 08. 2015 do 23. 09. 2015, zo sumy 488,21 eur od 24. 09. 2015
do 22. 10. 2015, zo sumy 478,21 eur od 23. 10. 2015 do 20. 11. 2015, zo sumy 468,21 eur od 21. 11.
2015 do 21. 12. 2015, zo sumy 458,21 eur od 22. 12. 2015 do 20. 01. 2016, zo sumy 448,21 eur od 21.

01. 2016 do 19. 02. 2016, zo sumy 438,21 eur od 20. 02. 2016 do 21. 03. 2016 a zo sumy 428,21 eur od
22. 03. 2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, prvá splátka splatná v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá splátka splatná do 21. dňa toho ktorého
mesiaca s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2014 sa navrhovateľka voči
odporcovi domáhala zaplatenia 2 513,54 eur spolu s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že s
odporcom uzatvorila Úverovú zmluvu č. 3801230264 zo dňa 31. 01. 2008, predmetom ktorej boloposkytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3 319,39 eur. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky
vrátiť v osemdesiatich štyroch pravidelných mesačných splátkach po 71,33 eur. Nakoľko bol odporca v
omeškaní s úhradou svojho záväzku, tak ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad,

navrhovateľka v súlade s Úverovými zmluvnými podmienkami vyzvala odporcu listom zo dňa 28. 07.
2011 k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Navrhovateľka špecifikovala
uplatnený nárok ako istinu vo výške 177,10 eur, úrok vo výške 151,21 eur, zosplatnenú istinu vo výške
2 160,18 eur a poistenie vo výške 25,05 eur.

Podaním zo dňa 02. 05. 2015 navrhovateľka zobrala v časti o zaplatenie sumy 10,- eur návrh späť,
nakoľko odporca po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil dňa 19. 08. 2014 túto sumu
navrhovateľke.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľka nezúčastnila, pričom svoju neprítomnosť
včas ospravedlnila. Vzhľadom na skutkové tvrdenia odporcu na pojednávaní súd požiadal Okresný súd

Piešťany o výsluch navrhovateľky, ktorá sa však na výsluch aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu
nedostavila.

Odporca vypovedal, že predmetná vec už bola rozhodovaná rozhodcom JUDr.
Radimom Kuchtom, ktorý rozhodcovským rozsudkom zo dňa 06. 11. 2013, sp. zn. PEC-AP 205/2012

odporcu zaviazal na úhradu dlžnej sumy navrhovateľke. Odporca na základe tohto rozhodcovského
rozsudku plnil navrhovateľke po 10,- eur mesačne. Tvrdil, že u navrhovateľky čerpal dva úvery, ale ten
skorší už splatil približne pred piatimi rokmi, čiže ním predložené listinné dôkazy preukazujú úhrady
dlhu na základe úverovej zmluvy, od ktorej navrhovateľka odvodzuje svoj nárok v tomto konaní. Výšku
čiastočných úhrad dlhu po 10,- eur si určil odporca sám, bez dohody s navrhovateľkou. Poberá polovičný

invalidný dôchodok vo výške 240,- eur a aspoň touto formou chcel svoj dlh splatiť. Odporca požiadal o
splátky vo výške maximálne 20,- eur, nakoľko polovičný invalidný dôchodok je jeho jediný príjem, pričom
v domácnosti žije so svojou manželkou a dvoma synmi, ktorí ešte navštevujú školu.

V písomnom podaní zo dňa 26. 02. 2016 navrhovateľka na výzvu súdu uviedla, že nebude preukazovať

zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 06. 11. 2013, keďže sa stalo ustálenou praxou súdov v
Slovenskej republike, že pri návrhu pre výkon exekúcie z rozhodcovského rozsudku, súdy nevydávajú
poverenie na výkon, keďže pokladajú dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve za
neprijateľnú podmienku a teda neplatnú a následne aj neplatný exekučný titul.

V priebehu konania vstúpil na strane odporcu do konania vedľajší účastník, ktorý vo svojom písomnom
podaní zo dňa 13. 03. 2015 poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú obligatórne
náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je úver potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Vedľajší účastník uviedol, že pri vzniku povinnosti odporcu vrátiť úver predčasne, má
navrhovateľka nárok len na zaplatenie čerpanej istiny úveru, ale už nemá v takomto prípade nárok na

dojednaný úrok z čerpaného úveru a ani na prípadnú zmluvnú pokutu. Vzhľadom na výšku čerpaného
úveru a úhradu odporcu v celkovej výške 2 571,18 eur, má vedľajší účastník za to, že navrhovateľka má
platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru vo výške 748,21 eur.

Z Úverovej zmluvy č. 3801230264 zo dňa 06. 02. 2008 mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi

konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 3 319,39 eur, ktorý sa odporca
zaviazal splatiť osemdesiatimi štyrmi mesačnými splátkami po 2 149,- Sk. Pri ročnej percentuálnej miere
nákladov 20,50 % tak predstavovala konečná výška úveru 180 516,- Sk.

Listom zo dňa 28. 07. 2011, ktorý bol doporučene odoslaný odporcovi dňa 02. 08. 2011, navrhovateľka

vyzvalaodporcunaokamžitézaplateniedlžnejčiastkyvovýške2780,03eur,atovlehote15dníododňa
spísania tohto listu. Navrhovateľka predmetnú výzvu odôvodnila tým, že odporca aj napriek opakovaným
výzvamkriadnemuaskorémuvráteniusplátokúveru,úverriadneavčasnesplácal,čímsinavrhovateľka
v zmysle Úverových podmienok uplatnila svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru naraz.

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad predmetného úveru, ktorý bol predložený spolu s návrhom na začatie
konania, vyplýva, že odporca čerpal poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur dňa 11. 02. 2008, pričom do
omeškania so splátkami vo výške 71,33 eur sa dostal pri dvadsiatej štvrtej splátke, splatnej dňa 14. 02.
2010. Následne nezaplatil celkovo 10 splátok, pričom dňa 16. 12. 2010 uhradil sumu 774,13 eur,pričom nasledujúcu tridsiatu piatu splátku splatnú 14. 01. 2011 uhradil až pri splatnosti tridsiatej šiestej
splátky a následne tridsiatu siedmu splátku až štyridsiatu prvú splátku neuhradil, na základe čoho došlo
dňa 28. 07. 2011 k zosplatneniu predmetného úveru.

Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 06. 11. 2013, sp. zn. PEC-AP 205/2012, vydaným rozhodcom JUDr.
Radimom Kuchtom v Holíči, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2
370,63 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 153,35 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne
z čiastky 2 776,71 eur odo dňa 13. 08. 2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 252,73 eur, to

všetko v splátkach po 120,- eur mesačne splatných k 25. dňu každého mesiaca, začínajúc mesiacom
nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku s tým, že neuhradením
jednej zo splátok sa stáva splatným celý dlh vrátane náhrady trov konania. Rozhodca zároveň odporcovi
uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 409,6 eur, a to v splátkach po 120,-
eur splatných k 25. dňu každého mesiaca, začínajúc mesiacom nasledujúcim po splnení povinností
ustanovených v prvom výroku tohto rozhodcovského rozsudku s tým, že neuhradením jednej zo

splátok sa stáva splatným celý dlh. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku súd zistil,
že rozhodca zaviazal odporcu na úhradu navrhovateľke titulom Úverovej zmluvy č. 3801230264, ktorú
odporca s navrhovateľkou uzatvoril dňa 31. 01. 2008. V súvislosti s označeným dátumom uzavretia
úverovej zmluvy v odôvodnení rozhodcovského rozsudku súd konštatuje, že navrhovateľka podpísala
predmetnú úverovú zmluvu dňa 31. 01. 2008, tak ako je to uvedené v odôvodnení rozhodcovského

rozsudku, pričom odporca zmluvu podpísal až dňa 06. 02. 2008, čiže k uzatvoreniu zmluvy došlo až
podpisom zo strany odporcu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. in fine, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa§4ods.4zákonač.258/2001Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Vzhľadom k tomu, že uplatnený nárok bol už navrhovateľke priznaný vyššie označeným rozhodcovským
rozsudkom, súd predbežne skúmal, či konanie netrpí neodstrániteľnou prekážkou konania v podobe
právoplatne rozsúdenej veci. Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní

platnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku síce vyplýva, že doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, avšak tieto účinky
má, len pokiaľ ide o účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok je spôsobeným
exekučným titulom iba v prípade, ak ho vydala osoba s právomocou rozhodnúť vec medzi účastníkmi
rozhodcovského konania. Pokiaľ tomu tak nie je, rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom a teda

nepredstavuje prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Vzhľadom k tomu, že súdu nebol aj napriek
žiadosti doručený rozhodcovský spis, súd pri predbežnom posudzovaní otázky právomoci rozhodcu
rozhodnúť predmetnú vec vychádzal z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, z ktorého vyplýva,
že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi
obidvoma stranami v rámci úverovej zmluvy. V úverovej zmluve, ktorá bola predložená s návrhom na
začatie konania, však nie je uvedená žiadna rozhodcovská doložka. Preskúmaním súd zistil, že táto

je obsiahnutá na konci Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., v
Hlave 15 ods. 18, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr.
Radimom Kuchtom so sídlom v Holíči zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom
Kuchtom. V predmetnej veci rozhodca založil svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky, ktorá

nemá písomnú formu, tak ako to vyžaduje zákon č. 244/2002 Z. z. v ustanovení
§ 4 ods. 2, čo má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Úverové podmienky totiž neboli
podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Okrem toho rozhodca založil svoju právomoc na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej

zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom už v čase uzatvárania úverovej zmluvy bol
účinný zákon č. 568/2007 Z. z., ktorý od 01. 01. 2008 novelizoval Občiansky zákonník v tom smere, že
do príkladného výpočtu neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bola zaradená aj tá, ktorá
vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil rozhodcovský rozsudok

zo dňa 06. 11. 2013, sp. zn. PEC-AP 205/2012 ako nulitný akt, nakoľko nebol vydaný oprávnenou
osobou, čím nie je daná prekážka konania v podobe res iudicata.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu
úverovej zmluvy, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd preto zisťoval, či predmetná

zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, predovšetkým tie, absenciu ktorých zákon č.
258/2001 Z. z. sankcionuje v tom smere, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Z formulára predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že bol vyhotovený s účinnosťou od 13. 09. 2007, to
znamená v čase, keď zákon č. 258/2001 Z. z. podmieňoval nárok dodávateľa na úroky a poplatky len
uvedením ročnej percentuálnej miery nákladov. S účinnosťou od 01. 01. 2008 však došlo k rozšíreniu

podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, absenciu ktorých zákon sankcionoval tým, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy,
t. j. 06. 02. 2008, tak bolo povinnosťou navrhovateľky do zmluvy zahrnúť všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, o výške ročnej úrokovej sadzby, ako ani o výške, počtu a termínu splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, predmetný úver je
potrebné v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. in fine považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca čerpal úver vo výške 3 319,39 eur, pričom z predložených
listín navrhovateľkou, ako aj z predložených listinných dôkazov odporcu vyplýva, že do rozhodnutia

súdu uhradil celkovo 2 891,18 eur. Pokiaľ ide o čiastočné úhrady odporcu po 10,- eur, súd nemal dôvod
neveriť odporcovi, že týmito úhradami splácal práve dlh plynúci z predmetnej úverovej zmluvy, naviac
navrhovateľka túto skutočnosť v priebehu celého konania nenamietala. Na základe uvedeného súd
vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 428,21 eur, čo predstavuje doposiaľ nesplatenú istinu úveru. Vo
zvyšku uplatnenej istiny, súd z dôvodu, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba X. Z. F. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.

Popri priznanej istine súd navrhovateľke priznal aj zákonný 9,5 % ročný úrok z omeškania tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala priznania úroku z vyššej sumy
a za dlhšie obdobie, návrh bol nedôvodný, a preto ho súd v tejto časti zamietol. V súlade s § 160 ods. 1

O. s. p. súd povolil odporcovi splácať z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie priznanú pohľadávku
v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka si návrhom na začatie konania uplatnila sumu 2 513,54

eur s príslušenstvom, pričom jej bola priznaná suma 428,21 eur s príslušenstvom. V konaní tak mala
úspech v rozsahu 17 % a 83 % predstavoval jej neúspech. Nakoľko úspech odporcu prevýšil úspech
navrhovateľky, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník paušálne

vstupoval takmer do všetkých spotrebiteľských právnych sporov bez toho, aby bol so spotrebiteľmi v
akomkoľvek kontakte, bez toho, aby si vyžiadal ich súhlas so vstupom do konania a bez toho, aby
im poskytol akúkoľvek právnu pomoc. Aj keď je vedľajší účastník subjektom, ktorý poskytuje ochranu
spotrebiteľov, je nevyhnutné, aby táto pomoc bola reálne poskytnutá odporcovi. Naviac, súd má za to,
že právnická osoba založená za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľom, a to aj právnej, by mala

mať odborný aparát zabezpečujúci hlavný cieľ činnosti tohto združenia. Právo byť zastúpený v súdnom
konaníaprávonanáhradutrovkonanianemožnozamieňať.Nazákladevyššieuvedenéhosúdnepriznal
náhradu konania ani vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko uplatnené trovy nespĺňajú podmienku účelnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.