Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204483
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815204483.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti
povinnej X. B., bytom Y. XXX/X, L., o vymoženie istiny 111,61 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu L. nad B. z 28.9.2015 č. k. 11Er/450/2015-13 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 2.3.2015, doručenú súdu dňa 7.5.2015 zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že pred vydaním poverenia na uskutočnenie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k názoru, že rozhodcovská

doložka v znení, ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi
nanútená právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Keďže neplantá rozhodcovská doložka nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto
je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť mu
vec na ďalšie konanie. Má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom
konaní. Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav
aplikoval aj § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený tvrdí, že súd na správne zistený

skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Uvádza, že formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, ktorým je v
danom prípade rozhodcovský rozsudok, tak ako ich vyžaduje § 44 Zákona o rozhodcovskom konaní. V
rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie o ktoré sa opiera súd v uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu

nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie však musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu, keďže nemôže vyplývať z vady konania, ako je uvádzané vyššie. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a
musí sa obmedziť na dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými
slovami, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový

stav aplikoval § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho posúdenia, správnosti
výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákono rozhodcovskom konaní alebo O.s.p., a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je

v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež poukazuje na to, že
súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluva podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch

je rozhodcovský doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre
zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je následne daná právomoc
StálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.,rozhodnúťspor
medzi zmluvnými stranami. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle
osobitnéhoprávnehopredpisu,atoZákonaorozhodcovskomkonaní.Keďžepodľanázoruoprávneného

v danej veci konajúci súd postupoval nad rámce zákonných ustanovení, navrhol podanému odvolaniu
vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný

uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na
posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv.

Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenia Občianskeho zákonníka vychádzajú aj z článku 3 smernice

Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok,
ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice
aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 ZoRK umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať

nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore
s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol
v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. §
44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s..

Zobsahuspisujenepochybné,ževdanomprípadeideosporzospotrebiteľskejzmluvyajenepochybné
aj to, že v rozhodcovskej zmluve v čl. II. bola uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s..

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde,
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú aj odvolací súd považuje za neprijateľnú, a preto
neplatnú.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom

zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Aby sa na rozhodcovskú
zmluvu pri spotrebiteľskej zmluve pozeralo ako na individuálne dojednanú, spôsob jej individuálneho
dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o skutočnom, vážnom a určitom prejave vôle, z ktorého
by bolo jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky relevantné informácie, čo musí byť náležite
preukázané.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili
v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru

potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod
písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007
Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej
doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne

dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú doložku a súd je oprávnený
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše

označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide

o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v

súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§

219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné