Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218628
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215218628.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. S. XXXX, proti
odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná ako advokát a konateľ JUDr. Andrea Cviková, o návrhu žalobcu na
nariadeniepredbežnéhoopatreniavkonaníourčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdy,oodvolaní

odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. novembra 2015, č. k. 6C/650/2015-12,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 26.11.2015, č. k.
6C/650/2015-12 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) uložil odporcovi PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. IČO

35 792 752 so sídlom 824 96 Bratislava, ul. Pribinova 25, aby sa zdržal výkonu práva na zrážky zo mzdy
navrhovateľa a to podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500045949 zo dňa 17.42014 do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
Spoločnosti Dopravný podnik Bratislava a.s. so sídlom 814 52 Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736
uložil povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy číslo
8500045949 zo dňa 17.4.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom a to do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.
V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že dňa 27.10.2015 navrhovateľ súdu doručil návrh,
ktorým sa domáha, aby súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy číslo: 8500045949, ktorú
uzatvoril s odporcom. Súčasne s podaním návrhu súdu doručil aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia a žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky z jeho mzdy
a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.4.2014 a okrem toho žiadal, aby súd jeho

zamestnávateľovi uložil povinnosť nevykonávať zrážky z jeho mzdy a to na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 17.4.2014. Potrebu nariadenia tohto predbežného opatrenia odôvodnil tým, že bez
vydania tohto predbežného opatrenia by jeho zamestnávateľ vykonával zrážky na základe tejto dohody.
Vykonaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva navrhovateľa bez vydania
súdneho rozhodnutia a takýto výkon zrážok je v rozpore s právom EÚ a je principiálne neprípustné, aby
sa využíval tento problémový zabezpečovací inštitút. Okrem toho potrebu nariadenia tohto predbežného

opatrenia odôvodnil tým, že on nie je schopný zastaviť výkon zrážok a to aj napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia a takto všetka moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách odporcu, ktorý takto
na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku
nepotrebuje súdne rozhodnutia. Takýto postup je však v rozpore so smernicou Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde členské štáty majú zabezpečiť, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by

zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľov zo
strany predajcov alebo dodávateľov.Súd prvého stupňa poukázal na to, že z ustanovenia §-u 102 ods. 1 OSP vyplýva, že súd môže nariadiť
predbežné opatrenie po začatí konania v prípade, že je treba dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, keďže je obava, že ho neskôr nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami

a za súčasnej existencie procesných podmienok podľa §-u 74 ods. 1 OSP.
Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva , že pred jeho nariadením nemusí súd
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Prvým predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je existencia
súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu

rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Druhým predpokladom nariadenia predbežného
opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Základom tejto obavy je
ohrozenie. Toto ohrozenie súd skúma u povinného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný
reálne môže vykonať také úkony, ktorými v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu
ale znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Nariadenie predbežného
opatrenia je teda opodstatnené vtedy, ak je možné urobiť záver o tom, že sú tu právne vzťahy medzi

účastníkmi a že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu preto, aby sa v nich nevytvoril nenávratný
stav alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený.
Konštatoval, že navrhovateľ potrebu nariadenia predbežného opatrenia osvedčil tým, že súdu predložil
list odporcu zo dňa 28.10.2014, ktorým ten dňa 3.11.2014 požiadal zamestnávateľa navrhovateľa
(Dopravný podnik Bratislava, Olejkárska 1), aby na základe pripojenej dohody o zrážkach zo mzdy

dlžníka číslo 8500045949 vykonával zrážky podľa tejto dohody. Navrhovateľ týmto preukázal aj vznik
právneho vzťahu medzi ním a odporcom (a to aj predložením oznámenia veriteľa -odporcu- o schválení
úveru vo výške 1.500,- Euro). Je bezpochybné, že ak by sa vykonali zrážky podľa tejto dohody
navrhovateľ by mohol utrpieť ujmu na svojich majetkových právach a to hlavne s prihliadnutím, že
zamestnávateľ navrhovateľa zrážky z jeho mzdy bude vykonávať minimálne v sume 80,37 Euro a to

bez ohľadu na to, aká by mohla byť výška zrážky podľa zákona upravujúceho možnú výšku zrážok v
rámci núteného výkonu rozhodnutia. Potrebu nariadenia toho predbežného opatrenia súd vzhliadol aj
v tej skutočnosti, že v prípade navrhovateľa sa jedná o spotrebiteľa a možná neprijateľnosť zmluvných
podmienok v spornej dohode o zrážkach zo mzdy vyžaduje potrebu tento právny úkon podrobiť súdnej
kontrolezaúčelomjehoprieskumu,abynedochádzalokpoškodzovaniuprávspotrebiteľa(navrhovateľa)

a možnému neprimeranému zásahu do majetkových práv navrhovateľa a to tým, že dôjde k uhradeniu
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Súd zdôraznil dočasný charakter
tohto predbežného opatrenia, teda tú skutočnosť, že predbežné opatrenie len dočasne upravuje pomery
účastníkov, preto ak sa v konaní vo veci samej preukáže, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, pomery
na strane odporcu v dôsledku predbežného opatrenia nijako neutrpia. V doterajšom priebehu konania

však navrhovateľ nepochybne osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, lebo
hrozí, že vykonávaním zrážok z jeho mzdy dôjde k neprimeranému zásahu do jeho majetkovej sféry
tým, že prípadne aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky bude odporcovi plnenie poskytnuté. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd nariadil toto predbežné opatrenie. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd právne
posúdil podľa ustanovení § 102 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ a ods. 2 ako § 75 ods. 7 OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v zákonnej
lehote odvolanie, domáhajúc sa zmeny napadnutého uznesenia o nariadení predbežného opatrenia a
zamietnutia návrhu. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,58 eura za
toto odvolanie.
Poukázal na to, že záver súdu odôvodňujúci nariadenie predbežného opatrenia je nezákonný, pretože

súdom tvrdená situácia nastať nemôže. Podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka platí, že Uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa tohto ustanovenia nemôže zamestnávateľ vykonať zrážku zo mzdy vyššiu, ako by mohol vykonať
pri výkone rozhodnutia. Ak bola obava súdu o vzniku majetkovej ujmy daná a osvedčená tým, že by

mohlo dôjsť k vykonaniu zrážky zo mzdy vyššej ako by bolo pri výkone rozhodnutia, potom v zmysle
princípu primeranosti predbežného opatrenia súd nebol oprávnený rozhodnúť spôsobom uvedeným vo
výroku. V takom prípade totiž mal určiť, že zrážka zo mzdy nebude vyššia, ako to pripúšťa právna
úprava.Akoďalšídôvodnariadeniapredbežnéhoopatreniasúduvádzamožnúneprijateľnosťzmluvných
podmienok v spornej dohode o zrážkach zo mzdy, ale napadnuté uznesenie neobsahuje označenie

žiadneho ustanovenia dohody, ktoré by malo byť sporné a spĺňať charakter neprijateľnosti, ako to
uvádza prvostupňový súd. Tento záver nie je skutkovo ani právne žiadnym spôsobom konkretizovaný.
Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé a preskúmateľné, na základe čoho súd tvrdí neprijateľnosť
ustanovení dohody, ktoré by to mali byť a či by takáto neprijateľnosť mala vplyv na platnosť celej dohodyo zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a ako
taký nemôže byť ani neprijateľnou podmienkou (článok 1 ods. 2 smernice: Zmluvné podmienky, ktoré
odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov,

ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú
ustanoveniam tejto smernice).
V rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne postupu pri nariaďovaní
predbežných opatrení je ustálené, že: „V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia
byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp.

základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí
mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom
a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.“ (Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS 257/2010).
Navrhovateľ sa písomne vyjadril k odvolaniu odporcu a žiadal odvolací súd, aby uznesenie Okresného
súdu Komárno zo dňa 26.11.2015, č. k. 6C/650/2015-12 potvrdil. Uviedol, že z uznesenia jednoznačne

vyplýva dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia a akému právu súd poskytuje ochranu.
Predbežné opatrenie je procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru,
ktorého cieľom je poskytnúť okamžitú procesnú ochranu oprávnenému účastníkovi pred možnými
nepriaznivými následkami. Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené materiálne
predpoklady, a to osvedčenie ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy a preukázanie potreby nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľ má za to, že
všetky tieto skutočnosti boli dostatočne preukázané v návrhu.
Podľa rozhodnutí súdov v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 3Co/353/2012) nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-

ktorej veci. Pri predbežnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu vzniká navrhovateľovi škoda, či iná ujma,
prípadne mu takáto ujma hrozí.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal
vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil.
Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov

a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 veta prvá OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie je takým procesným inštitútom, ktorým sa má poskytnúť dočasná
ochrana účastníkovi konania (navrhovateľovi) v smere zabránenia ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia, čím sa má vytvoriť stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci

samej. Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným
právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd
svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie
predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či
povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná

na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana
tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda
pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože
po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému
stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo

k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu do práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu
ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov
účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného aleboočakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti
práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a
záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie predbežného

opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci). Predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, upravujú

vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť
zrušené. Vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na
nariadenie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu
ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže
byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné
(vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné
opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v
§ 75 ods. 2. Súd sa v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia vyrovná len s tými
okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s

tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvého stupňa, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový
stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd

nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej
ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému
nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý

je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky

náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ preukázal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi

konania a preukázal aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme predbežného
opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľ osvedčil svoj
hmotnoprávny nárok, vyplývajúci z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17.04.2014 č.
8500045949, t.j. spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej navrhovateľ má postavenie spotrebiteľa, ktorému
právna úprava podľa § 52 a nasl. Obč. zák. priznáva zvýšenú právnu ochranu. Z listinných dôkazov

predložených navrhovateľom súdu vyplýva, že zrážky zo mzdy sú vykonávané na základe Dohody, ktorú
uzavrel navrhovateľ s odporcom ako súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. zrážky zo mzdy sú
vykonávané bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho
inštitútu sa aj podľa názoru odvolacieho súdu javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne totiž výkonom zrážok zo mzdy

navrhovateľa mu nielen hrozí, ale priamo dochádza k ujme na majetkových právach navrhovateľa.
Nariadené predbežné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi účastníkmi konania
nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu navrhovateľovi ako spotrebiteľovi, pred
možnými nepriaznivými následkami z titulu uplatňovania ním tvrdených neprijateľných podmienok
spotrebiteľskej zmluvy. Až v konaní vo veci samej bude môcť súd s konečnou platnosťou vyriešiť

otázku, či zmluva o revolvin-govom úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky. Nariadené predbežné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný
a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu; požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov
účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti onaliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom , t.j. uloženia povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade
zamestnávateľovi navrhovateľa.

Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v danom prípade bolo potrebné v tomto
štádiu konania vychádzať zo skutočností zistených z predložených listín od navrhovateľa.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v zmysle § 145 OSP
účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a

zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o
náhrade trov konania nerozhoduje.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.