Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206037
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814206037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: BL

Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36
862 711 proti žalovanej: B. W., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XX, Z.R. K. I., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, zast.
JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava o zaplatenie 458,26 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 63,36 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9,5% zo sumy 27,92 € od 18.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 19,47 € od 18.8.2011

do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 15,97 € od 18.9.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní
od právoplatnosti toto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36,
Bratislava trovy konania vo výške 72,52 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 458,26 € s úrokmi
z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 27,92 € od 18.7.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9,5% zo sumy 19,47 € od 18.8.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške
9,5% zo sumy 15,97 € od 18.9.2011 do zaplatenia a zo sumy 394,90 € odo dňa 18.10.2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako

postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane
druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na
žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“), predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikácie, teda právny predchodca žalobcu od účinnosti
Zmluvy poskytoval žalovanej služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanej uskutočňovať a

prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť
nepretržitevprevádzkovomstave,poskytovalžalovanejservisnéslužbyaďalšieslužbyvzmysleZmluvy
a Všeobecných podmienok. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a
to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiťzaneriadneavčaspoplatkydohodnutévaktuálnomCenníkupodľazvolenéhoprogramuslužieb.Právny
predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle
Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne:

faktúra č. 2728973596 splatná dňa 17.7.2011 znejúca na sumu 27,92 €, faktúra č. 6729976725 splatná
dňa 17.8.2011 znejúca na sumu 19,47 €, faktúra č. 7731979678 splatná dňa 17.10.2011 znejúca na
sumu 394,90 € a faktúra č. 1730979015 splatná dňa 17.9.2011 znejúca na sumu 15,97 €. Žalovaná
nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi
nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím porušila povinnosti jej vyplývajúce zo Zmluvy v

spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie
uvedených skutočností predstavuje sumu 458,26 €. V prípade, ak je žalovaná suma nižšia ako suma na
vystavenej faktúre, žalovaná vykonala čiastočnú úhradu u právneho predchodcu žalobcu. Nezaplatením
faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala v zmysle ust. § 517
ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z
dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a zistil nasledujúci skutkový stav:

Podaním doručeným do spisu 9.9.2014 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovanej OZ
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2014 uviedol, že vstupuje do
konania iba v časti zmluvných pokút, a teda nenamieta nárok žalobcu na zaplatenie faktúr za poskytnuté
telekomunikačné služby. Ďalej uviedol, že zmluvné pokuty naformulované právnym predchodcom
žalobcu v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) z.č. 40/1964 Zb. neprijateľnými

zmluvnými podmienkami a teda neplatnými ex tunc, preto navrhol, aby súd návrh žalobcu v časti
uplatnených zmluvných pokút vo výške 394,90 € zamietol.

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ( ďalej len „ST“ ) ako poskytovateľ a žalovaná ako
účastník a nájomca uzavreli zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat Klasik dňa 24.2.2011, ktorou

sa poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu Magio Sat - Klasik s viazanosťou 26
mesiacov.

Súčasťou zmluvy boli aj výňatky z cenového výmeru č. 1497/2011, podľa ktorého cena programu Magio
Sat Klasik bola 12,98 € mesačne počas 24 mesiacov, pričom cena platná počas prvých dvoch mesiacov

je započítaná v cene za tretí mesiac. V predmetnej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade, že užívateľ
vypovie zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat počas doby viazanosti alebo svojím konaním, resp.
opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy o poskytovaní služby Magio sat
odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti na službu
Magio Sat Klasik vo výške 199,- €.

Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2728973596 splatná dňa 17.7.2011 znejúca na sumu 27,92 €,
faktúra č. 6729976725 splatná dňa 17.8.2011 znejúca na sumu 19,47 €, faktúra č. 7731979678 splatná
dňa 17.10.2011 znejúca na sumu 394,90 € a faktúra č. 1730979015 splatná dňa 17.9.2011 znejúca na
sumu 15,97 €.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.6.2013, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto
konaní.Ako vyplýva z § 42 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „zákon“ ), účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

V zmysle § 43 ods. 1 zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,

miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,
že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Ako vyplýva z § 43 ods. 3 zákona zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

V zmysle § 43 ods. 5 zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také

zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 43 ods. 6 zákona účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z

akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

V zmysle § 43 ods. 7 zákona podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať
verejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickejneuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu

modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa
uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej,
technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi

vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu.Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal sú za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní služby, na základe ktorej zmluvy boli žalovanej právnym
predchodcom žalobcu poskytované služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom

žalovaná sumu za tieto služby neuhradila, preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 63,36 €.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol na tej ktorej
faktúre určený ako deň splatnosti, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z

omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a
to vo výške uvedenej vo výroku rozsudku z jednotlivých neuhradených súm.

Ďalším nárok uplatňovaným žalobcom bol nárok na úhradu sumy 394,90 € na základe faktúry č.
7731979778, ktorou bola žalovanej právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaná Magio Sat pokuta v

sume 199 € a suma 195,90 € za ostatné služby, pričom sa jednalo o pokutu za Magio Box v sume
126 €, pokuta za diaľkový ovládač v sume 20 €, pokuta za kartu v sume 19,95 € a pokuta za ostatné
príslušenstvo v sume 29,95 €.

Jednou z uplatňovaných zmluvných pokút je Magio Sat pokuta vo výške 199,- €.

Žalobca si uplatňuje predmetný nárok z titulu zmluvnej pokuty, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo
vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 10C/117/2014, Okresný súd Dunajská Streda sp. zn. 11C/380/2014 ). V predmetných rozhodnutiach
bol predmetom konania mimo iného aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 199 € v súvislosti

s poskytovaním služby Magio Sat právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
pričom aj keď predmetné dojednania boli naformulované odlišne od dojednania v tejto právnej veci,
svojoupodstatoupostihovalikonaniežalovanýchakoúčastníkovvrámciposkytovanejslužbyMagioSat,
preto má súd za to, že sa jedná o podmienku s rovnakým významom tak ako to predpokladá ustanovenie
§ 53a Občianskeho zákonníka.

Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať

a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používaním

dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky

v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty v
sume 199 € nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej
podmienky určenej súdom, preto žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

Žalobca si vo faktúre č. 7731979678 uplatnil aj ďalšie zmluvné pokuty a to pokutu za Magio Box v sume

126€,pokutuzadiaľkovýovládačvsume20€,pokutuzakartu19,95€apokutuzaostatnépríslušenstvo
v sume 29,95 €, spolu v sume 195,90 €.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút, žalobca toto právo odvíja od zmluvy,
cenového výmeru, tarify a cenníka s odkazom na Obchodné podmienky, pričom čo sa jedná zmluvy, tak

táto je typovou zmluvou, ktorá je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie a rovnako pokiaľ sa jedná o cenový výmer, tarifu či cenník,
ktorébolisúčasťouzmluvy.Právnypredchodcažalobcuakododávateľzmluvnúpokutusožalovanouako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých zmluvách ako aj v cenníku, tarife a cenovom výmere. Súd ďalej konštatuje, že žalobca
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je
priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy
vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ

v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 10 bral zreteľ na
povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci
dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Zmluvné pokuty boli dojednané pre prípad porušenia povinnosti žalovaného
ako zákazníka vrátiť všetky zariadenia odovzdané mu žalobcom ako poskytovateľom ako aj v dôsledku

ich poškodenia, odcudzenia čo straty. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje
boli vpísané zástupcom spoločnosti a súčasťou takto uzavretej zmluvy sa stali aj cenník, tarify a cenový
výmer.Tak ako to vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných ustanovení predmetné zariadenia boli nevyhnutné
pre poskytovanie dojednaných služieb, no neboli jej integrálnou súčasťou, boli vo vlastníctve

poskytovateľa a žalovanej boli poskytnuté do dočasného užívania a nájmu, za ktorý sa žalovaná ako
nájomca zaviazala platiť mesačne cenu nájmu.

Tu súd poukazuje na to, že žalobcovi ako vlastníkovi veci poskytuje ochranu ustanovenie § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Zákon v citovanom ustanovení poskytuje vlastníkovi súdnu ochranu proti tomu, kto
neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho,
kto ju neprávom zadržuje a to podaním žaloby na vydanie veci.

Vlastníckemu právu sa poskytuje ochrana aj prostredníctvom trestnoprávnych predpisov, sú to najmä

príslušné ustanovenia Trestného zákona o spáchaní, resp. naplnení skutkovej podstaty trestného činu
krádeže, sprenevery, neoprávneného používania cudzej veci alebo poškodzovania cudzej veci.

Zo žalobného návrhu pritom ani nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje proti žalovanej
uvedené zmluvné pokuty, keďže v danom prípade nebolo z jeho strany preukázané, že by došlo k strate,

odcudzeniu jednotlivých zariadení, či ich poškodeniu alebo že by ich žalovaná odmietla žalobcovi vydať.

Žalobca ako poskytovateľ a vlastník veci, s najväčšou pravdepodobnosťou nevyužil žiadnu z uvedených
foriem ochrany, keďže zo žalobného návrhu ani predložených listín nevyplýva, žeby si takéto právo
uplatnil a na ochranu svojho vlastníckeho práva si zvolil dojednanie o zmluvnej pokute postihujúcej

zákazníka, čo môže navodzovať dojem, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník
aj vec držať a nakladať s ňou, ale že tu bola len zvolená možnosť získania náhrady za takúto vec
prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty.

V ďalšom súd poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti

zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby zariadenia boli síce vrátené, avšak poškodené, pričom právny predchodca žalobcu ako
poskytovateľ naplnenie týchto podmienok, resp. vyhodnotenie takéhoto stavu nikde nekonkretizoval,
preto sa možno domnievať, žeby bolo len na voľnej úvahe a posúdení žalobcu alebo jeho pracovníkov,
či by žalovanému ako zákazníkovi takáto povinnosť vznikla. Ako už bolo uvedené vyššie ohľadom

predmetných zariadení súvisiacich s poskytovaním služby Magio Sat boli žalovanému poskytnuté do
nájmu, pričom Občiansky zákonník v ustanovení § 681 v prípade skončenia nájmu ukladá nájomcovi
prenajatú vec vrátiť v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci a ak sa spôsob
užívania nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, no právny
predchodca žalobcu v rámci dojednania nájmu predmetných zariadení a s tým súvisiacich zmluvných

pokút takúto skutočnosť nezohľadňoval, no napriek tomu dojednal ako jeden z predpokladov vzniku
nároku na zmluvné pokuty aj poškodenie predmetného zariadenia.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť

určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález

Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V súvislosti s „dojednaním“ nárokov na zmluvné pokuty v rámci Cenníka a Tarify, súd poukazuje na už
vyššie vyslovený názor, že právo na zmluvnú pokutu môže byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej
zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti nároku na zmluvné pokuty v sume 195,90
€.O trovách konania súd vo vzťahu žalobca a žalovaná súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal v

konaní úspech 14%, teda v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a neúspech v časti 86%, ktorý predstavuje
úspech žalovanej. Po odpočítaní úspechu neúspechu žalovanej od jej úspechu žalovanej vznikol nárok
na náhradu trov konania v pomere 72%, avšak žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisujej
žiadne trovy nevyplynuli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Žalobcom uplatnená pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 101,83 € a zmluvnej
pokuty vo výške 270 €. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne
žalovateľnými nárokmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo
dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 394,90 je preto opodstatnené a vzhľadom na túto skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania
vzmysle§142ods.1OSP, podľaktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.

Vrámcináhradytrovprávnehozastúpeniasúdpriznalprávnemuzástupcovivedľajšiehoúčastníkanárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 72,52 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré

pozostávajú z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 394,90 € (jeden úkon 28,22 €) za tieto
úkony právnej služby :

prevzatie a príprava zastúpenia, podľa § 14 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ............. 28,22 €
vyjadrenie zo dňa 20.11.2014 ............................................................................... 28,22 €

režijný paušál 2x rok 2014 á 8,04 .......................................................................... 16,08 €

SPOLU: 72,52 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.