Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210434
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415210434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: WM

Consulting & Communication, s.r.o., Sad A. kmeťa 24, 921 01 Piešťany, právne zast. JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad a. kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: B. Č.,
bytom Y. XX, Z., o zaplatenie 13.051,02 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.909,31 eur s úrokom vo výške 14,95% ročne zo sumy
7.909,31 eur od 17.9.2011 do 2.9.2013 a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 7.909,31 eur od 3.9.2013
do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 18.8.2015 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 13.051,02 eur a 14,95% ročného úroku zo sumy 7.909,31 eur od 26.9.2014 do
zaplatenia, 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 7.909,31 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, náhrady
trov konania a trov právneho zastúpenia.
V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom dňa 25.9.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0632963294, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu, poskytol

žalovanému peňažné prostriedky sumu 200.000,-Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
25.09.2014 bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky dlh
žalovaných bol vo výške 13.051,02 eur. Táto suma pozostávala z istiny 7.909,31 eur a príslušenstva
v sume 5.141,71 eur a to v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny
predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované
bankovýmsystémomapredstavujeaktuálnyzáväzokžalovanéhokudňupostúpeniapohľadávky.Keďže
žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca podal na súd žalobu.

Súd výzvou zo dňa 16.9.2015 vyzval žalobcu, aby doplnil žalobu, z ktorej bude zrejmé, koľko z
vyčerpaných peňažných prostriedkov žalovaný uhradil, ako boli započítané jednotlivé platby na istinu,
úroky, úroky z omeškania a prípadné poplatky (história platieb), z čoho pozostáva istina zo Zmluvy o
splátkovomúverevovýške7.909,31eurazčohopríslušenstvovovýške5.141,71euratiež,abyžalobca
uviedol, na základe čoho si uplatňuje úrok z omeškania práve odo dňa 17.4.2012.
Navrhovateľ vo svojej odpovedi uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté tzv.
zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov a poplatkov (bod 5.5.7.1. Obchodných podmienok

Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a Mikro
podnikateľom, účinným od 1.7.2007, v zmysle ktorého zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli
úhradami realizovanými žalovaným uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa
stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom sanesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítali k istine iba do prechodu žalobcu na nový bankový systém,
t.j. do 17.09.2011. Od tohto momentu istina už nenarastala a ďalšie neuhradené splatné úroky a poplatky
sa začali vyčíslovať samostatne. Nepravidelné splácanie úveru žalovaným malo za následok, že suma,

ktorú mal žalovaný pôvodne splatiť žalobcovi vzrástla. Poplatky po prechode žalobcu na nový bankový
systémsižalobcavočižalovanémuneuplatňuje.Príslušenstvovovýške5.141,71eurpozostávazúrokov
vo výške 3.576,48 eur, vyčíslených z istiny 7.909,31 eur za obdobie od 17.9.2011 (prechod žalobcu na
nový bankový systém) do 25.9.2014, pri úročení úrokom vo výške 14,95% a úrokov z omeškania vo
výške 1.565,23 eur vyčíslených z istiny 7.909,31 eur za obdobie od 1.4.2012 do 25.9.2014, pri úročení

istiny úrokom z omeškania vo výške 8%. Žalobca ďalej uviedol, že dátum a výška jednotlivých úhrad
vyplýva z prehľadu transakcií na úverovom účte žalovaného. Žalovaný zaplatil spolu sumu 2.186,76 eur,
avšak uzatvorením Zmluvy o úvere č. 0632963294 zo dňa 25.9.2008 sa zaviazal zaplatiť celkom sumu
13.112,40 eur, a to v prípade pravidelného a riadneho splácania. Táto suma bola vypočítaná ako súčin
počtu splátok a výšky jednotlivej splátky (120x109,27 eur). Jednotlivé platby boli započítané v súlade
s ust. § 330 ods. 2 Obch. zákonníka a bodom 5.2. Úverových podmienok, v zmysle ktorých žalobca

započítal došlé platby najskôr na príslušenstvo pohľadávky v poradí poplatky, úroky z omeškania, úroky
a následne na istinu pohľadávky. Úrok si žalobca uplatňuje od 1.4.2012 do dňa vyčíslenia pohľadávky
t.j. 25.9.2014 a úrok z omeškania si uplatňuje od 26.9.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom zástupcu žalobcu a
oboznámenímsaslistinnýmidôkazminajmä,sozmluvouosplátkovomúvere,všeobecnýmiobchodnými

podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok,
oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s.a pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav:
Zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom
rozsahu v súlade s vyjadrením zo dňa 24.9.2015. Mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný
relevantnými dôkazmi. Uplatnil si trovy konania.

Súd zistil, že Zmluvou o splátkovom úvere č. 0632963294 zo dňa 25.9.2008 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanému úver vo výške 200.000 Sk / 6.638,78 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými 120. mesačnými splátkami po 109,27 eur splatnými k
20. dňu v kalendárnom mesiaci s dátumom prvej splátky 20.10.2008 a konečnou splatnosťou úveru
20.9.2018, s úrokovou sadzbou, fixnou do splatnosti vo výške 14,95% ročne. RPMN bola vo výške

17,73 % ročne a priemerná RPMN 16,64 % ročne. Jednalo sa o spotrebný úver - bezúčelový. Celkové
náklady spojené s úverom predstavovali sumu 6.674,96 eur.Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné
podmienky. Žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky a z týchto dôvodov pôvodný veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 03.09.2013 pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznámil žalovanému, že v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP ku dňu 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu

splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu.
Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti prestavovala pohľadávku 10.916,50 eur. K zosplatneniu
potom došlo v zmysle článku 7.6.1. VOP, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo písm. a) ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní banka je oprávnená podľa písm.

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014 a prílohou k tejto
zmluve, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151
653,postúpilasvojupohľadávkuvočižalovanémunažalobcu.Listomzodňa07.10.2014pôvodnýveriteľ,

spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,Bratislava, oznámila žalovanému, že postúpila
svoju pohľadávku na žalobcu. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 12.02.2015 žalobca vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je

zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod", však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu
neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou. Pri
spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to
bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo

iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.
Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov-
teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na

zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
V danej veci bolo preukázané, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými 120. mesačnými splátkami po 109,27 eur splatnými vždy
v 20. deň v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 14,95 % ročne a RPMN 16,64 %, s dátumom prvej splátky
20.10.2008 a dátumom poslednej splátky 20.09.2018. Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný so
splácaním dohodnutých splátok prestal, čím porušil podmienky zmluvy. Ku dňu postúpenia pohľadávky
podľažalobcupredstavovaladlžnásumačiastku13.051,02eur,ktorápozostávazistinyvsume7.909,31

eur a príslušenstva vo výške 5.141,71 eur.
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny v sume 7.909,31 eur ako aj na zaplatenie úrokov
vo výške 14,95% ročne zo sumy 7.909,31 eur od 17.9.2011 (prechod žalobcu na nový bankový systém)
do 2.9.2013 (zosplatnenie). Pokiaľ žalobca požadoval úrok aj po splatnosti úveru, t.j. po 2.9.2013 v tejto
časti žalobu súd zamietol z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania,

nie však už dohodnuté zmluvné úroky (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000). Súd
v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015,sp.zn.
6Co/190/2014 v zmysle ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle

cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru
v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného

splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za

požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege

artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Inými slovami, v protiprávnom stave

patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho

zákonníka. Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu na úrok vo výške 14,95% ročne zo
sumy 7.909,31 eur od 03.9.2013 (na druhý deň od zosplatnenia) do 26.9.2014 ako nedôvodný zamietol.
Inými slovami vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského zmluvný úrok odo dňa účinkov
zosplatnenia úveru žalobcovi nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012,
v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého

veriteľovi patri a úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úrok y z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných
úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje

značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by
namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. , že by
popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Uvedeným predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 3 ods. 1 cit. nariadenia výška úrokov z

omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7.909,31 eur od 3.9.2013 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak

bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehotena podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo
ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3
mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3

OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.;
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.