Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6MCdo/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200739
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1411200739.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. K. C., bývajúceho v D., proti žalovaným
1/ Ing. K. C., bývajúcej v D. a 2/ Ing. K. C., bývajúcemu v D., obom zastúpeným spoločnosťou SHM
PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 28, v mene ktorej koná ako konateľ advokát
JUDr. Miloš Škorec, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp.zn. 11C 52/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 10. októbra 2012 č.k. 11C 52/2011-95 v spojení
s opravným uznesením zo 7. januára 2013 č.k. 11C 52/2011-107 a proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 28. februára 2013 sp.zn. 3Co/105/2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

1/ rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp.zn. 3Co/105/2013v časti potvrdzujúceho

výroku, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 10. októbra 2012 č.k. 11C
52/2011-95 v spojení s opravným uznesením zo 7. januára 2013 č.k. 11C 52/2011-107 vo výroku o určení
neplatnosti závetu,

2/ rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 10. októbra 2012 č.k. 11C 52/2011-95 v spojení s opravným

uznesením zo 7. januára 2013 č.k. 11C 52/2011-107 vo výroku o určení neplatnosti závetu a

3/ uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 19. júna 2013 č.k. 11C/52/2011-139

a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“ alebo prvostupňový

súd“) rozsudkom z 10. októbra 2012 č.k. 11C 52/2011-95 v spojení s opravným uznesením zo 7.
januára 2013 č.k. 11C 52/2011-107 I. výrokom zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
určenia, že je dedičom po nebohom Ing. S. C., II. výrokom určil neplatnosť závetu a listiny o vydedení
spísaných notárom JUDr. Miloslavom Kováčom formou notárskej zápisnice dňa 21. augusta 2009 č. N
399/2009, Nz 28384/2009, NCrls 28827/2009 a dňa 31. augusta 2009 č. N 406/2009, Nz 29277/2009,
NCrls 29731/2009, a napokon III. výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrok o určení neplatnosti závetu a vydedenia odôvodnil
skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil právny záver, že
dôvody vydedenia žalobcu neboli dané.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných
rozsudkom z 28. februára 2013 sp.zn. 3Co/105/2013 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním

napadnutej časti o určení neplatnosti závetu a vydedenia potvrdil. Potvrdenie prvostupňového rozsudku
odôvodnil jeho vecnou správnosťou.Okresný súd Bratislava IV následne uznesením z 19. júna 2013 č.k. 11C/52/2011-139 rozhodol o
povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 99,50 Eur do rúk

jeho zástupcu JUDr. Petra Tótha, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Na základe podnetu žalovaných podal proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu v časti
výroku, ktorým bola určená neplatnosť závetu, a súvisiacemu uzneseniu okresného súdu o trovách
konania mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd

oba rozsudky v dovolaním napadnutej časti, ako aj súvisiace uznesenie o trovách konania, zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil inou vadou konania spočívajúcou v
nepreskúmateľnosti rozsudkov oboch súdov v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti závetu, keďže svoj
právny záver o neplatnosti celého závetu vôbec neodôvodnili. Zároveň namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci v tejto otázke poukazujúc na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého, ak závet nepriznáva neopomenuteľnému dedičovi jeho dedičský podiel, je neplatný len v tejto

časti.

Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Žalovaní vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu vyjadrili s týmto opravným prostriedkom a jeho

obsahom súhlas.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) príslušný na
rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní podľa § 10a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„O.s.p.“), predovšetkým skúmal splnenie podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom Slovenskej republiky v zmysle § 243e ods. 1 O.s.p., a to osobitne podmienku, či ochranu
práv žalovaných nemožno dosiahnuť, resp. nebolo možné dosiahnuť inými právnym prostriedkami.
Dospel pritom k záveru, že tieto podmienky sú splnené.

Procesné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania upravuje ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p.

Týmito predpokladmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) podnet procesne legitimovaného
subjektu, ak sa podnet vyžaduje, b) zistenie, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,
c) podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb alebo štátu a d) túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Podľa právnej teórie (porovnaj Ján Mazák, Základy občianskeho procesného práva, druhé vydanie,

Bratislava: Vydavateľstvo právnickej literatúry IURA EDITION, spol. s r.o., rok 2004, str. 415) na
splnenie predpokladu pod písm. b) stačí, ak sa generálny prokurátor domnieva, že právoplatným
rozhodnutím súdu došlo k porušeniu zákona. Rovnako aj na splnenie predpokladu pod písm. c) stačí,
ak sa generálny prokurátor domnieva, že podanie tohto opravného prostriedku vyžaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Predpoklad uvedený pod

písm. d) znamená neprípustnosť mimoriadneho dovolania v prípade, keď požadovanú ochranu práv
a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu možno dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, najmä návrhom na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania,
návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu
rozhodnutia možno dosiahnuť inak.

V zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015,
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 94, procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na
podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám

neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky,
ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

Za opravné prostriedky potenciálne spôsobilé privodiť pre účastníka konania priaznivejšie rozhodnutie
treba považovať také, ktoré sú nielen iluzórnym, ale aj reálne účinným prostriedkom ochrany jeho

práv alebo zákonom chránených záujmov, t.j. ktorých využitím mohol túto ochranu skutočne dosiahnuť
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 2015 sp.zn. I. ÚS 84/2015, str.
12).Nepodanie dovolania samotným účastníkom konania podľa názoru dovolacieho súdu vylučuje
prípustnosť mimoriadneho dovolania len vtedy, ak využitím dovolania mohol účastník konania ochranu
svojich práv alebo zákonom chránených záujmov skutočne dosiahnuť. O taký prípad ide napr. pri

zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorému zákon dovolanie výslovne pripúšťa. Dovolanie
možno považovať za účinný prostriedok právnej ochrany aj v prípadoch vád konania uvedených v § 237
O.s.p., ak ide o zjavné vady, účastníkom konania rozpoznateľné a potvrdené ustálenou súdnou praxou.
Napr. ak účastník považuje za nesprávne procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho
odvolania pre oneskorenosť alebo rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvého

stupňa o odmietnutí jeho podania pre neodstránenie vád.

V predmetnej veci žalovaní nemali k dispozícii dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti
právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ktorý by bol potenciálne spôsobilý privodiť pre nich
priaznivejšie rozhodnutie. Išlo totiž o rozsudok krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
prvostupňového súdu, v ktorom však krajský súd v súlade s § 238 ods. 3 O.s.p. nevyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a tiež v danom prípade
nešlo ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Za týchto okolností by nimi podané dovolanie
mohlo mať charakter účinného prostriedku nápravy, len pokiaľ by išlo o spochybnenie právoplatného
rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 241 ods. 2 písm. a) O.s.p., t. j. z dôvodov zmätočnosti upravených

v § 237 ods. 1 O.s.p., nie však z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) O.s.p., t.j. z dôvodu postihnutia
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ak by podali dovolanie z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) O.s.p.,
ktoré uviedli v podnete na podanie mimoriadneho dovolania, bolo by takéto dovolanie v zmysle §
238 ods. 3 O.s.p. neprípustné. Na tom nič nemení skutočnosť, že v prípadnom dovolacom konaní, ak

by dovolanie podali, by dovolací súd skúmal z úradnej povinnosti existenciu tzv. zmätočnostných vád
konania vyplývajúcich z § 237 O.s.p. a mohol by prípadne dospieť k záveru o prípustnosti a zároveň
dôvodnosti dovolania pre tieto vady. Ani v takomto prípade im totiž platná právna úprava nezaručovala
právne posúdenie opodstatnenosti nimi, resp. proti nim, uplatňovaného subjektívneho práva. Jediným
opravným prostriedkom potencionálne spôsobilým privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie v merite

veci, t.j. v otázke správneho právneho posúdenia práva, o ktoré v konaní išlo, bolo mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora.

Od žalovaných nebolo možné ani spravodlivo požadovať, aby nedostatočné odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu považovali za vadu spočívajúcu v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom v

zmysle § 237 písm. f) O.s.p., a aby z tohto dôvodu sami podali dovolanie. V čase podania ich podnetu
rozhodovacia prax najvyššieho súdu nebola jednotná v otázke, či takáto vada má byť považovaná
za vadu spočívajúcu v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.,
zakladajúcu prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania, alebo či má byť považovaná len za
tzv. inú vadu konania, ktorá sama prípustnosť dovolania nezakladá. Judikatúra najvyššieho súdu v tom

čase považovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a prejav tzv. inej procesnej vady konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. (porovnaj R 111/1998) a bol známy aj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 30. januára 2013 sp.zn. III. ÚS 551/2012, v ktorom bolo uvedené, že väčšinovým
názorom svojich senátov sa ústavný súd priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver,
že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f) O.s.p.,

ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Žalovaní sa preto nemohli spoliehať,
že majú k dispozícii dovolanie ako prostriedok nápravy tejto vady konania. Podmienka prípustnosti
mimoriadneho dovolania spočívajúca v nemožnosti žalovaných dosiahnuť ochranu svojich práv inými
právnymi prostriedkami bola preto aj z tohto dôvodu splnená. Zároveň bola splnená aj podmienka,
že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na podnet žalovaných a že rešpektoval aj nimi

vymedzený rozsah a dôvody, v ktorom, resp. ktorými, má byť týmto opravným prostriedkom napadnutý
právoplatný rozsudok krajského súdu.

Po vyriešení otázky splnenia podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania dovolací súd bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal

rozsudok okresného i krajského súdu v napadnutej časti, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
je opodstatnené.Z odôvodnenia rozsudkov odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa je zrejmé, že oba súdy odôvodnili len
svoj právny záver o neplatnosti vydedenia, zatiaľ čo ďalší právny záver o neplatnosti závetu neodôvodnili
vôbec.Tátoskutočnosťzakladánepreskúmateľnosťichrozhodnutívtejtočastiajetakouvadoukonania,

pre ktorú bolo potrebné tieto rozhodnutia v napadnutej časti, ako aj súvisiace rozhodnutie o trovách
konania, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na rozdiel od názoru generálneho prokurátora, ktorý nedostatočné odôvodnenie rozsudkov kvalifikoval
ako tzv. inú vadu konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), však dovolací súd považoval nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutí krajského i okresného súdu v okolnostiach danej veci za vadu konania
vyplývajúcu z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. za vadu spočívajúcu v odňatí možnosti
žalovaných konať pred súdom. Tento názor dovolacieho súdu je v súlade s aktuálnym stanoviskom
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
1/2016podč.2,vzmyslektoréhonepreskúmateľnosťrozhodnutiavýnimočne,keďpísomnévyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže byť
skutočnosťou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba totiž
považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od
riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku.

Uvedená vada však vzhľadom na okolnosti danej veci (keď sa záver súdov o neplatnosti závetu javil
ako dôsledok záveru o neplatnosti vydedenia) nebránila dovolaciemu súdu zaujať stanovisko aj k
námietke generálneho prokurátora týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci oboma súdmi
v otázke neplatnosti celého závetu. Generálny prokurátor opodstatnene poukazoval na to, že len

samotná skutočnosť neplatnosti vydedenia plnoletého potomka nemôže mať za následok bez ďalšieho
aj neplatnosť závetu ako celku. Vyplýva to z ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ak závet odporuje právu neopomenuteľného dediča, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu tohto dediča. Výklad tohto ustanoveniu nevyvoláva v praxi pochybnosti, preto nepotrebuje
ďalší komentár.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.
rozsudky súdov v základnom konaní v napadnutých častiach ako aj súvisiace uznesenie o trovách
konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dovolací súd je presvedčený, že vady, pre ktoré zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia,
t.j. úplná absencia odôvodnenia a zjavné pochybenie pri aplikácii hmotného práva, majú povahu tzv.
základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie
právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, a teda za dôvod pre výnimočný odklon od
princípu právnej istoty, nastolenej právoplatným rozhodnutím, v prospech princípu spravodlivej ochrany

práv (porovnaj PSMA, SPOL. S.R.O. proti SLOVENSKEJ REPUBLIKE, rozsudok z 9. júna 2015, č.
42533/11, bod 69 a 70). Za takéto základné vady považuje táto judikatúra justičné omyly alebo závažné
vady súdneho konania, zneužitie právomoci, zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného práva alebo
akékoľvek iné závažné dôvody vyplývajúce so záujmov spravodlivosti (porovnaj tamtiež).

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách pôvodného, ako i dovolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.