Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315203439
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315203439.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. č. XX, zastúpeného: Mgr. Miroslav
Gašparík, advokát so sídlom 926 01 Sereď, Podzámska 66, proti odporcom: v 1./ rade Q. Č., nar.
XX.X.XXXX, v 2./ rade V. Č., rod. B., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale A. XXX XX Š. č. XXX, obaja zastúpení:
JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom 924 01 Galanta, Šafárikova 1522, o zaplatenie 10 000,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom k rukám ich právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške

279,39 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 24.2.2015 na tunajší súd návrh o zaplatenie sumy 10 000,- eur s príslušenstvom
- úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30.10.2012 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že
na základe listiny „Uznanie dlhu“ spísaného podľa § 588 Občianskeho zákonníka došlo dňa 27.10.2010
k uznaniu solidárneho finančného záväzku (dlhu) odporcami 1/ a 2/ celkovo vo výške 10 000,- eur. Ako
vyplýva z predmetnej listiny, dlh vznikol jednak z titulu pôžičky a jednak na účely vyporiadania záväzkov
právneho predchodcu odporcov (W. B.) vo vlastníctve nehnuteľností v kat. území Š. LV č. XXXX, k. ú.
Š. v prospech odporcov. Splatnosť bola dohodnutá do 27.10.2012.

Vlastným dôvodom poskytnutia predmetnej pôžičky bola snaha o nezištnú pomoc odporcom, ktorí sa
vydávali za manželov a ktorí v danom čase nemali zabezpečené vlastné bývanie. Išlo o bezúročnú
pôžičku poskytnutú na 2 roky. Uvedená listina obsahuje okrem vlastného uznania dlhu i záväzok previesť
nehnuteľnosti veriteľovi, resp. ich časť, ak predmetný dlh nebude uhradený, podľa geometrického
plánu č. 15/2010 i keď tento záväzok nie je predmetom v zmysle žalobného petitu tohto žalobného
návrhu,, dokladá sa ako dôkaz preukázania spôsobu pôvodných dojednaní medzi zúčastnenými

osobami, vrátane príjmového pokladničného dokladu ako dôkazu o tom, že aj náklady spojené so
vznikom záložného práva a geometrickým zameraním nehnuteľností znášal navrhovateľ. Pokiaľ by
totiž predmetný dlh reálne neexistoval, odporcovia by neboli súhlasili s vytvorením nových parciel
podľa geometrického plánu zo dňa 25.5.2010, ani následnýrn zriadením záložného práva (zmluva
uzavretá 27.10.2010), nakoľko vtom čase odporcovia už boli právoplatnými vlastníkmi (na základe
zmluvy uzavretej dňa 30.4.2010).

Na účely zabezpečenia dlhu zmluvné strany uzavreli Záložnú zmluvu dňa 27.10.2010 vypracovanú
notárom JUDr. Michalom Irsákom so sídlom v Seredi, predmetná záložná zmluva bola právoplatne
zavkladovaná, ako vyplýva z časti E. LV č. XXXX pre kat. územie Š.. Podpisy odporcov 1/ a 2/ ako
záložných dlžníkov boli notárske osvedčené.Veriteľ sa viac krát neúspešne pokúšal o vrátenie dlhu zmierlivou cestou, resp. o to, aby bola
prevedená dohodnutá časť nehnuteľnosti v prípade, že tento dlh nebude vyplatený podľa pôvodného

prísľubu a vyhlásenia odporcov. Vzhľadom na nekvalitne odvedenú právnickú službu poskytnutú
navrhovateľovi, tento nemal priamy právny nárok na vrátenie požičanej sumy, ani prednostný nárok na
predaj nehnuteľnosti cestou napr. dobrovoľnej dražby - čo je dané jednak nedostatočným záväzkovým
zabezpečením záložným právom a jednak neposkytnutím ochrany veriteľských nárokov na základe
použiteľného exekučného titulu.

Napriek uvedenému, navrhovateľovi svedči právny nárok na vrátenie požičaných peňažných
prostriedkov, na základe vyššie uvedených titulov. Na tento účel ako podporný dôkaz založil navrhovateľ
písomnú svedeckú výpoveď W. B., nar. X.X.XXXX, zo dňa 11.12.2014, ktorý je predchádzajúcim
vlastníkom predmetných nehnuteľností LV č. XXXX, k. ú. Š., ktoré sa finančne vyporiadavali / mali
vyporiadať z peňažných prostriedkov navrhovateľa.

Nakoľko posledný deň lehoty splatnosti dlhu 27.10.2012 pripadol na sobotu, je posledným dňom lehoty
splatnosti dlhu v súlade s § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka deň 29.10.2012, pričom odporcovia sú
v omeškaní počnúc najbližším pracovným dňom, teda počnúc dňom 30.10.3012.

Súd vo veci dňa 30.3.2015 vydal platobný rozkaz pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX, voči ktorému
odporcovia podali odpor súdu doručený dňa 7.5.2015.

Odporcovia v odpore proti platobnému rozkazu potvrdili, že dňa 27.10.2010 podpísali Záložnú zmluvu,
v zmysle ktorej mali navrhovateľovi zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX.

Na druhej strane je však pravdou aj to, že voči navrhovateľovi nikdy žiadny dlh nemali. Podľa ich
vedomosti si mala v minulosti od navrhovateľa požičať peniaze buď pani, V. B., matka svedka W. B.,
alebo priamo on. Obaja boli v minulosti vlastníkmi celej nehnuteľnosti zapísanej na L V č. XXXX. Najprv
V. B., ktorá ju následne previedla na svojho syna W. B.. Zároveň sa navrhovatelia dozvedeli, že títo mali
pravdepodobne navrhovateľovi ústne prisľúbiť, že pokiaľ mu svoj dlh nebudú vedieť splatiť, prevedú mu

do vlastníctva nehnuteľnosť.

Dňa 30.4.2010 odporcovia ako kupujúci, s W. B., ako predávajúcim, uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou od
neho odkúpili celú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, v tom čase odporcovia o dohode navrhovateľa
s W. B. nevedeli. Navrhovateľ viackrát hovoril odporcom o tom, že mu B. dlžia peniaze, že mu prisľúbili

previesť do vlastníctva nehnuteľnosť v prípade, ak si svoj dlh nesplatia. Tiež hovoril, že nakoľko sa
odporcovia stali vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej leží ten dlh, tak by mu to mali zaplatiť oni a začal
od odporcov pýtať sumu 10 000,- eur. Odporcovia o tom spočiatku nechceli ani počuť, nakoľko voči
navrhovateľovi žiaden dlh nemali, no potom sa im začal vyhrážať súdom. Keď nakoniec prišiel s tým,
že on nechce od odporcov žiadne peniaze ani pozemky, že mu len stačí, pokiaľ bude zapísaný na liste

vlastníctva, pričom prízvukoval, že nie ako vlastník, tak s tým súhlasili, lebo predpokladali, že bude
konečne pokoj. Následne sa odporcovia mali dňa 27.10.2010 dostaviť na Notársky úrad JUDr. Irsáka‚ v
Seredi, kde im dal navrhovateľ podpísať plno papierov. Videli, že sú označené ako záložná zmluva,
ale vtedy veľmi nerozmýšľali nad tým, aké následky bude táto zmluva pre nich mať. Záložné právo vo
všeobecnosti slúži na zabezpečenie platnej a existujúcej pohľadávky. V samotnej záložnej zmluve sa

však žiadnym spôsobom neuvádza, z akého titulu by mali mať voči navrhovateľovi dlh, iba sa odkazuje
na „Uznanie dlhu“ zo dňa 27.10.2010. Na uznaní dlhu sú s najväčšou pravdepodobnosťou podpisy
odporcov, avšak nie je im vôbec známe, kedy navrhovateľovi tento papier podpísali, pravdepodobne
im ho dal navrhovateľ podpísať spolu s ostatnými papiermi dňa 27.10.2012, keď boli u JUDr. Irsáka.
Samotné uznanie dlhu samo o sebe nezakladá pohľadávku veriteľa. Uznanie dlhu totiž zakladá len

vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania dlhu existoval.

Na platné uznanie dlhu sa vyžaduje, aby záväzok dlžníka v čase uznania platne existoval. Dlh voči
navrhovateľovi mala mať buď V. B. alebo jej syn W.. Potvrdzuje to aj samotné znenie Uznania dlhu zo
dňa 27.10.2010, ktorého text odporcovia nikdy nevyhotovovali. Uvádza sa v ňom, že dlh odporcov mal

vzniknúť ,,titulom pôžičky a záväzku predchodcu W. B.“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dlžníkom
navrhovateľa mal W. B.. List potvrdzuje to, že navrhovateľ od odporcov žiadal splatiť uvedený dlh len
z dôvodu, že boli ohľadne vlastníctva k nehnuteľnosti zapísaní na LV č. XXXX ako právni nástupcovia
W. B.. Nakoľko odporcovia nikdy voči navrhovateľovi žiaden dlh nemali, nemali ani aký dlh uznať.Navrhovateľ dal odporcom podpísať v podstate len to, že uznávajú dlh W. B.Á.. Zákon zároveň v tomto
smere predpokladá, že osoba, ktorá dlh uznáva, má uznať svoj dlh, teda dlh vyplývajúci zo záväzkového
vzťahu, ktorého bola sama účastníkom. Nakoľko v čase podpisu uznania dlhu žiaden záväzok odporcov

voči navrhovateľovi neexistoval, majú za to, že uznanie dlhu zo dňa 27.10.2012 je absolútne neplatným
právnym úkonom. Na to, aby uznanie dlhu malo skutočne účinky uznania dlhu, je potrebné, aby dlžník
písomne uznal, že zaplatí dlh a ďalej je potrebné, aby bol dlh v písomnom uznaní určený čo do dôvodu a
výšky.Uznaniedlhumusízároveňzodpovedaťvšetkýmnáležitostiamplatnéhoprávnehoúkonu,t.j.musí
byťokreminéhourčitéazrozumiteľné,pokiaľideouznaniepráva.Čododôvodu,nemusíbyťtentodôvod

vždy v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný, napr.
poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý - teda aj v prípade
písomného uznania dlhu nestačí, že veriteľovi, ktorému je tento úkon adresovaný, alebo dlžníkovi, ktorý
urobil tento prejav vôle, bol jasný dôvod uznaného dlhu, ak to nie je spoznateľné z textu listiny.

V uznaní dlhu zo dňa 27.10.2012 sa uvádza „titulom pôžičky a záväzku ich predchodcu W. B. vo výške

10 000,- eur“, čo však nie je spôsob, ktorý by dostatočne individualizoval tú ktorú konkrétnu pôžičku,
resp. záväzok. Uznanie dlhu zo dňa 27.10.2012, pokiaľ ide o určenie dôvodu pohľadávky odporcu, je
neurčité a nezrozumiteľné, a preto je z uvedeného dôvodu neplatné.

Rovnako aj žaloba, pokiaľ ide o spresnenie dôvodu (právneho titulu) pohľadávky, je neurčitá a

nezrozumiteľná. Na jednej strane sa uvádza, že „dlh vznikol jednak z titulu pôžičky a jednak na účely
vyporiadania záväzkov právneho predchodcu odporcov (W. B.) vo vlastníctve nehnuteľností v kat. úz.
Š. LV č. XXXX. Na jednej strane sa teda tvrdí (a vychádzajúc zo znenia textu uznania dlhu sa iné tvrdiť
ani nedá), že záväzok voči navrhovateľovi mal mať W. B., na druhej strane sa tvrdí, že malo dôjsť k
bezúročnej pôžičke, ktorú odporcom mal navrhovateľ pravdepodobne poskytnúť, čo však nezodpovedá

pravde.

Odporcovia zároveň namietli aj dôveryhodnosť svedka W. B.. V prvom rade poukázali na to, že W. B.
je svedkom, ktorý má sám záujem na výsledku konania, nakoľko, skutočným dlžníkom navrhovateľa je
on. Celé jeho vyjadrenie je účelové a nepravdivé. Svedok tvrdí, že odporcovia si mali od navrhovateľa

požičať peniaze, okrem iného aj na odkúpenie nehnuteľnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že odporcovia
mali dostať peniaze od navrhovateľa, ktoré mali po podpise kúpnej zmluvy vyplatiť W. B.. Ako vyplýva z
kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2010, s W. B. boli dohodnutí na kúpnej cene 19 500,- eur, pričom sa mu táto
vyplatila v dvoch splátkach. Sumu 125,90 eura mu vyplatili v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy,
čo svojím podpisom potvrdil a zvyšok vo výške 19 374,10 eura mu bol vyplatený z úveru poskytnutého

odporcomzoB.,a.s.Pokiaľbolakúpnacenahradenázúveru,taklogickytvrdenieotom,žeodporcoviasi
mali požičať peniaze od navrhovateľa, aby ich mohli dať W. B. je nepravdivé. Je zároveň aj preukázané,
že odporcovia mu vyplatili kúpnu cenu v celom rozsahu. Uvedený svedok teda preukázateľne klamal a
zároveň má záujem na výsledku konania, čo robí jeho svedectvo jednoznačne nevierohodným.

Odporcoviatedanikdysnavrhovateľomžiadnuzmluvuopôžičke(atoaniústne,prípadnekonkludentne)
neuzatvorili. Nikdy voči nemu nemali ním uvedený dlh, ktorý by mal byť zabezpečený záložnou zmluvou
a z uvedeného dôvodu je predmetné záložné právo zriadené neplatne. Z rovnakého dôvodu, ako aj
z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného označenia dôvodu záväzku (právneho titulu) považujú za
neplatné aj uznanie dlhu zo dňa 27.10.2010. Vzhľadom na uvedené preto žiadali, aby súd návrh v celom

rozsahu zamietol.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených, vyslúchol účastníkov
konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Návrh bol podaný tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 27.10.2010 podpísali odporcovia listinu označenú ako Uznanie dlhu s nasledovným textom:
„Podpísaní: Q. Č.Á., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom D. B. XX a manž. V. Č., rod. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom Š. XXX, týmto výslovne uznávame svoj dlh voči Z. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX,

právnym titulom pôžičky a záväzku ich predchodcu W. B. vo výške 10 000,- eur, slovom: desaťtisíc eur.
Dlh sa zaväzujeme oprávnenému splatiť jednorazovo najneskôr do 27.10.2012, formou splatenia dlhu,
alebo prevodu vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území Š., pozemkov parc.č.XX/X, XX/X, XX/X, podľa
geom. plánu č. 15/2010.“Podľa § 558 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), účinného k 27.10.2010, Ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania

trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o
jeho premlčaní.

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre

právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza
k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať,
že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania

neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno
aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je
premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou
premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.
Dôvod dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne; stačí, ak je určený poukazom na

upomienku na zaplatenie dlhu, v ktorej je dôvod dlhu obsiahnutý (R 123/1953). Uznaním dlhu sa dlžník
nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky
(rozsahu) nároku veriteľa (R 13/1988).

Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči

veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo
do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka
objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Cdo 79/2005).

Problematiku neplatnosti právnych úkonov rieši Občiansky zákonník, ktorý ustanovuje, že právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Rovnako je neplatný právny
úkon,ktoréhopredmetomjeplnenienemožné(§37ods.1,ods.2OZ).Neplatnýjetiežprávnyúkon,ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom
(§ 39 OZ). Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je

neplatný (§ 40 ods. 1 OZ). Z uvedeného vyplýva, že len pri dodržaní zákonných požiadaviek je právny
úkon platný. Právny úkon, ktorý nie je dovolený, je absolútne neplatný právny úkon. O nedovolenosť
(a teda aj absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu spravidla
znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho zákonného ustanovenia,

avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu zákona. Pod „zákonom“ pritom treba
rozumieť všetky právne predpisy, ktoré majú silu zákona (a teda nielen Občiansky zákonník). Právne
úkony, postihnuté absolútnou neplatnosťou, nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege)
a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Absolútnej neplatnosti sa účastník, dotknutý takýmto

úkonom, môže dovolávať kedykoľvek, pretože toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká.

Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že súd musí na absolútnu neplatnosť vždy prihliadať. Verejný
záujem totiž prevažuje nad osobnými záujmami účastníka absolútne neplatného právneho úkonu, a to
aj takého, ktorý neplatnosť sám nespôsobil, ani ju nezavinil.

Tým, že právny úkon uznania dlhu v prejednávanej veci bol vykonaný bez ohľadu na hmotnoprávne
predpisy (pretože uznanie dlhu nevykonal hmotnoprávny dlžník, teda W. B., ale subjekt odlišný od
dlžníka), bol vykonaný v rozpore so zákonom, a teda sa naň hľadí, ako keby nebol urobený.

Ztextuuznaniadlhuniejemožnéanijednoznačneurčiť,zakéhotituludlhvznikol.Čisamalojednaťodlh
W. B.Á., alebo o dlh odporcov. Prihliadnuc na znenie textu však súd zastáva názor, že sa jednalo o dlh W.
B., teda subjektu odlišného od subjektu, ktorý podpísal uznanie dlhu. Uvedenému výkladu nasvedčujú ajdôkazy predložené odporcami. Dlh mal, podľa navrhovateľa, vzniknúť pri kúpe nehnuteľností odporcami
od W. B..

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2010, spísanej formou notárskej zápisnice N. XX/XXXX, N. R.,
N. XXXXX/XXXX, uzatvorenej medzi odporcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi a W. B. ako predávajúcim,
predávajúci touto kúpnou zmluvou predal kupujúcim nehnuteľnosti evidované na SK Galanta na LV č.
XXXX ako pozemok registra parc. č. XX/X zast. plocha a nádvorie o výmere 325 m2 a ako stavba - dom
so s. č. XXX na parc. č. XX/X, a to za kúpnu cenu vo výške l9 500,- eur, pričom táto bola splatná vo

výške 19 374,10 eura, z úveru poskytnutého kupujúcim od SLSP, a.s., bezhotovostným prevodom, na
účet u Č., a.s., č. ú..: XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, na zaplatenie dlhu
predávajúcehovočiČ.,a.s.,zúveruč.XXXXXXazostatokdohodnutejkúpnejcenyvovýške125,90eura
kupujúci vyplatili predávajúcemu v hotovosti pred podpísaním tejto notárske zápisnice, čo predávajúci
svojím podpisom na nej potvrdil.

Odporcovia súdu preukázali, že kúpna cena vo výške 19 374,10 eura bola dňa 4.5.2010 uhradená na
č. ú..: XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX (príkaz na úhradu založený na č.
l. 37 spisu). Úhradu sumy 125,90 eura potvrdil W. B. svojím podpisom na notárskej zápisnici. V tomto
kontexte vyznieva písomné vyjadrenie W. B. zo dňa 11.12.2014 (č. l. 16 spisu) skutočne nedôveryhodne
a súd na ňu z tohto dôvodu neprihliadal.

Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2016 súd zistil, že navrhovateľ mal odporcom odovzdať peniaze z
titulu pôžičky a to dňa 15.4.2010 uňho doma a následne v apríli uzatvorili odporcovia kúpnu zmluvu so
B. a až po uzatvorení tejto zmluvy sa s odporcami mal dohodnúť, že pôžičku vrátia do 2 rokov.

Na to právny zástupca odporcov uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke a v čase odovzdania
peňazí nebola dohodnutá lehota splatnosti a teda navrhovateľ už deň po poskytnutí peňazí mal právo od
odporcov žiadať vrátenie pôžičky, a preto v priebehu apríla 2013 došlo k premlčaniu jeho práva, pričom
návrh bol podaný vo februári 2015. Týmto vzniesol námietku premlčania, z ktorého dôvodu žiadal návrh
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

Podľa § 657 OZ, účinného k 15.4.2010, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto
zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom
určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj
dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka.

Podľa § 563 OZ, účinného k 15.4.2010, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom (§ 696, 697),
prípadnerozhodnutímsúdu(§160OSP).Totoustanoveniesatýkatýchprípadov,keďčassplnenianebol

určený žiadnym z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ.
Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj
na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v
nasledujúci deň po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ
vo svojej výzve dlžníkovi.

Veriteľ musí uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr do uplynutia premlčacej doby. V opačnom prípade
sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí a dlžník v prípadnom súdnom konaní môže
vzniesť námietku premlčania (§ 100 ods. 1).Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený, premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol (R 28/1994).

Ako navrhovateľ uviedol, dňa 15.4.2010 údajne vyplatil odporcom sumu 10 000,- eur titulom pôžičky, bez
dohodnutého času vrátenia. Potom v súlade s § 563 OZ mal právo už dňa 16.4.2010 vyzvať odporcov
na vrátenie pôžičky, a títo boli povinní vrátiť pôžičku 17.4.2010. Keďže navrhovateľ odporcov nevyzval
na vrátenie pôžičky, premlčalo sa jeho právo dňom 16.4.2013, pričom žalobný návrh bol podaný až dňa

24.2.2015.

Súdsapretostotožnilsprávnouargumentáciouprávnehozástupcuodporcov.Uznaniedlhu(č.l.5spisu)
nie je možné považovať za dohodu o splatnosti pôžičky, nakoľko uznanie je jednostranný právny úkon,
kým dohoda o splatnosti pôžičky je dvojstranný právny úkon. Súd nespochybňuje možnosť zmluvných
strán záväzkového vzťahu, aby si dodatkom k zmluve upravili inak splatnosť pôžičky, takýto dodatok

však súdu nebol preukázaný či už v ústnej alebo písomnej podobe. Absencia dohody o čase pôžičky
nespôsobuje imperfektnosť alebo neplatnosť zmluvy o pôžičke.

Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť

dlh prvého dna po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol,
takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo
zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp. zn.1 Cdo 25/2003).

Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ mal právo dňa 16.4.2010 vyzvať odporcov na vrátenie pôžičky
a keďže tak neurobil, dňom 16.4.2013 sa jeho právo premlčalo.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré
trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku
premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením,
započítaním alebo inak). Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným
alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho.

Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty
právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy
sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením
to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non

dormientibus prosunt).

Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho
zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto
uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods.

1), takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť
premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods.
1 in fine).Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo
vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu, ktorý zistí, že
vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorou sa tohto

premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde (nie mimo súdu len
listom a pod.) prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.

Keďže uznanie dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom ako podľa § 37 OZ, tak aj podľa §
39 OZ, a pretože odporcovia vzniesli námietku premlčania, súd na základe uvedených skutočností

súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia. Súd potom v ďalšom zamietol aj návrhy
navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, pretože takéto dokazovanie by bolo
neúčelné a nehospodárne.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré trovy vyčíslil advokát odporcov v súlade
s vyhl. č. 655/2004 Z.z. nasledovne:

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa o zaplatenie sumy 20 935,67 eura s prísl., bola by základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 270,54 eura;

nakoľko ide o zastupovanie dvoch osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa násobí 2, t.j. 270,54 eura
x 2, čo je 541,08 eura a následne sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zníži o 50%, t j. na
sumu 270,54 eura. Jedná sa o tieto úkony:
- dňa 30.4.2015 prevzatie veci - 270,54 eura;
- dňa 6.5.2015 spísanie odporu voči platobnému rozkazu - 270,54 eura;

- dňa 13.10.2015 účasť na pojednávaní - 270,54 eura;
- dňa 16.2.2016 účasť na pojednávaní - 270,54 eura;
- režijný paušál v roku 2015, 3 x 8,39 eura - 25,17 eura;
- režijný paušál v roku 2016, 1 x 8,58 eura - 8,58 eura
spolu 1.115,91 eura.

Právny zástupca pravdepodobne omylom pri písaní uviedol predmet konania ako zaplatenie sumy
20 935,67 eura, pričom v danom prípade predmetom konania bolo zaplatenie sumy 10 000,- eur s
príslušenstvom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. je potom vo výške 61,41 eura, pri zastupovaní 2 osôb potom 122,82 eura, ktorá sa v zmysle § 13

ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zníži o 50%, t.j. na sumu 61,41 eura.

Za 4 úkony právnej služby potom patrí odmena vo výške 4 x 61,41 eura, t.j. 245,64 eura + režijný paušál
za rok 2015 vo výške 25,17 eura a za rok 2016 vo výške 8,58 eura; spolu tak 279,39 eura.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného

odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.