Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205259
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205259.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Rapid Life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 proti povinnému Y. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, XXX XX Y., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Molnárom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kupeckého 29, 040 01 Košice pod sp. zn. EX
1992/2015 o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 51,45 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8Er/274/2015-20 zo dňa 18. júna 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 8Er/274/2015-20 zo dňa 18. júna 2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. EX 1992/2015.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3838/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorý bol
vydaný na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie dojednané Prvou česko-slovenskou poisťovňou
Rapid, a.s. zo dňa 29.01.2008. Všeobecné podmienky v časti XV ustanovili, že všetky spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia poistnej

zmluvy upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,podľaktorejnekalépodmienkyupravenévčl.6bod1ačl.3bod1sútie,ktoré
neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, medzi ktoré podľa Prílohy

k nej, bod 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v
rozhodcovskom konaní, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátny súd
jepovinnýposudzovaťnekalúpovahuzmluvnejpodmienkyexoffo,atýmvyrovnávaťnerovnováhu,ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo

Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98). Ochrana, ktorú Smernica priznáva spotrebiteľom
sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrelzmluvu obsahujúcu nekalú podmienku zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že
buď o svojich právach nevie alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré
by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C-473/00).

Okresný súd konštatoval, že vychádzajúc z textu formulárovej predtlače zmluvy a všeobecných
poistných podmienok, povinný nemal možnosť tieto dojednania ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v
ktorej sú obsiahnuté dve dojednania (okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia
neuhradením poistného), nepodpísať. V bode 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré predstavujú

rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok v 8 bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené
od Všeobecných poistných podmienok nadpisom, čo ešte neznamená, že tieto Osobitné zmluvné
dojednania a v rámci nich bod 2 ako rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané, a že ich
povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako Všeobecné poistné podmienky. Zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že všetky spory zo zmluvy budú riešené výlučne

rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Vychádzajúc z časti XV. VPP sa zmluvné strany okrem iného
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu
a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami poverenými na
výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Z časti XV. Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že
oprávnený od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla

nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj
na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany žalobcu
brániť.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že rozhodcovská doložka upravená vo
Všeobecných poistných podmienkach bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako
taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase
uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez
riadnehozmocneniazostranyzmluvnýchstránarozhodcovskýrozsudokvydanývtomtokonanínemôže

byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho považoval súd exekučný titul
za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo
výkone exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietal,
že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho ústavného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a tiež k porušeniu čl. 36 ods. 2 Listiny. Uviedol, že súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je pritom

oprávnený preskúmať, či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) a b)
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Šetrenie materiálnej stránky exekučného titulu nie sú
exekučnému súdu zverené. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, uviedol,
že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky, rozhodcovskej doložky, môže len súd členského
štátu EU, ktorý je na to zmocnený podľa vnútroštátnych procesných pravidiel, pričom Exekučný poriadok

takúto právomoc exekučnému súdu nepriznáva. Konajúci súd tak flagrantne prekročil svoje právomoci
priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd si nad rámec zákona vlastnou iniciatívou zabezpečil listinné
dôkazy (poistnú zmluvu a Všeobecné poistné podmienky s Osobitnými zmluvnými dojednaniami), a to

bez účasti oprávneného. Tieto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny
záver, pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, čím mu odňal možnosť
konať pred súdom. K uvedenému na podporu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenémuodňaté právo oprávneného na zákonného sudcu, pretože iba sudca je oprávnený vykonať dokazovanie,
avšak v prejednávanej veci vykonal dokazovanie a rozhodoval vyšší súdny úradník, ktorého činnosť
pozostávala nielen z preskúmavania podkladov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj z toho,

že zhromaždil iné listinné dôkazy, a teda nanovo konštatoval skutkový stav, na podklade vykonaného
dokazovania. Vyšší súdny úradník tak prekročil svoje právomoci zverené mu zákonom č. 549/2003 Z.
z. o súdnych úradníkoch.

Oprávnený nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o neplatne dojednanej rozhodcovskej doložke v

spotrebiteľskej zmluve. Mal za to, že okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový
stav nesprávnu právnu normu, a preto vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovskom konaní,
pričom v čase jej uzavretia bolo možné v zmysle tohto zákona rozhodovať aj spotrebiteľské veci.
Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že vzájomné spory sa
prejednajú najprv, a teda prednostne v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a

právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo zmluvných strán spokojná, môže sa žalobou
o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu domáhať preskúmania jeho zákonnosti na všeobecnom
súde.UvedenáargumentáciajepodporenározhodnutímSúdnehodvoraEÚC-32/13Szebestyéni,podľa
ktorého národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky písmena q) Anexu Smernice 93/13/EHS
dôsledne verifikovať, či je záverom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu

alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Oprávnený uviedol, že v podmienkach
slovenského vnútroštátneho poriadku uvedené riešil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. IV. ÚS 394/2012. Oprávnený v súvislosti s namietanou nevyhnutnosťou tzv. eurokonformného
výkladu spotrebiteľského práva konštatoval, že Smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej
republiky voči jej občanom priamo zaväzujúca a jej priamy účinok nastáva len za predpokladu, že štát

smernicu do svojho právneho poriadku netransformoval, smernica zakladá právo občana, nie však jeho
povinnosť a jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát. Jednotlivec sa ustanovenia smernice nemôže
dovolávať voči inému jednotlivcovi. Aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť oprávnený považoval právny
záver súdu, opierajúci sa o písm. q) Anexu Smernice 93/13/EHS, za nesprávny.

Pokiaľ ide o individuálnosť dojednanej rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že poistné podmienky
v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, avšak
upravujú množstvo ustanovení, ktoré sa súčasťou poistného vzťahu stávajú až, ak tak konkretizuje
poistná zmluva. Poistník svojim podpisom deklaruje prevzatie súvislého textu VPP. Poistník ďalším
samostatným podpisom v časti Osobitné zmluvné dojednania prejavil vôľu, aby spor s poisťovňou

bol prejednaný v rozhodcovskom konaní s odkazom na XV. časť VPP. Zo znenia VPP a Osobitných
zmluvných dojedaní je podľa oprávneného zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o platne
dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná individuálne.

Oprávnený ďalej namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené. Za takýto dôkaz oprávnený označil Záznam o potrebách a požiadavkách
klienta, ktorý zaznamenáva a osvedčuje priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa poistenia
s občanom. Záznam preukazuje, že predzmluvné jednanie s občanom prebehlo v súlade so zákonom
č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovateľoch poistenia.

S poukazom na § 45 ods. 1, 2 ZoRK, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmavať
rozhodcovský rozsudok oprávnený uviedol, že z rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený
rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého

stupňa tak v napadnutom uznesení činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.

Exekučný súd riadne nezdôvodnil svoje zistenia o tom, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský
vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania,
v ktorom je okruh účastníkov vymedzený v § 37 Exekučného poriadku a niet dôvodu pre aplikáciu
Občianskeho súdneho poriadku, na báze akého zákonného ustanovenia, a akých dôkazov vyhodnotilrozhodcovskú doložku ako neplatnú, ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Oprávnený považoval absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia za porušenie
jeho základného práva na spravodlivý súdny proces a odňatie mu možnosti konať pred súdom. Na

záver uviedol, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu. Exekučný súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal. Tieto požiadavky podľa názoru oprávneného napadnuté

uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel oprávnený k záveru, že
odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva
oprávneného na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu

oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 17.04.2015 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
konajúceho prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michal Škriab, vydaný pod sp. zn. 2C/3838/2012 dňa
19.01.2012. Rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté o pohľadávke žalobcu voči žalovanému
titulomdlžnéhopoistnéhoaúrokuzomeškania,ktorávzniklazpoisteniauzatvorenéhopoistnouzmluvou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2008, súčasťou ktorej boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie

zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. (ďalej len VPP).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a
to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Uvedeným postupom
exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, iba skúmal, či oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, pričom skúmal aj platnosť dojednania rozhodcovskej doložky.
Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju posúdil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 29.01.2008 (ďalej Občiansky zákonník)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa§53ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40a O.s.p., súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať

rozhodnutia a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať
samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, sudca môže písomne poveriť vyššieho
súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce, alebo

v určitej veci.

Podľa § 5 písm. g) cit. zákona, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na
základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu
súdom.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa o tom, že poistná zmluva uzavretá dňa 29.01.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný
je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní poistnej zmluvy bol konal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v
rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu, možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj
s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Exekučný súd, a to nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či sa rozhodcovské konanie uskutočnilo na základe

platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke

formálnej ako aj materiálnej (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie
sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18. januára 2012
a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka vykonateľnosti rozhodnutia sa
posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z obsahovýchnáležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností,
vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa

ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť
rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011,
vktoromÚstavnýsúdkonštatoval,že„okresnýsúdjenielenoprávnený,aleajpovinnýskúmaťzákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním

poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť predloženého
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ako to oprávnený namieta v odvolaní. Preskúmavanie
exekučného titulu z hľadiska jeho vecnej správnosti nie je v kompetencii exekučného súdu. Súd prvého

stupňa ako exekučný súd skúmal, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade so
zákonom, teda na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom takýto postup je plne v
súlade s citovaným § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúmava aj exekučný titul
ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola
platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej

doložky v zmluve.

Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej s povinným majú 12 strán
a v závere sú podpísané poistníkom (povinným). Na poslednej, 12-tej strane VPP sa pod kolonkou
čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinného nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.

01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania majú 2 odseky, a to odsek
1: „Zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti; túto
lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak
bola zaplatená len časť poistného. Znenie ods. 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní je nasledovné:

Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Osobitné
zmluvné dojednania sú v závere podpísané povinným a oprávneným.

V časti XV. VPP je upravené „Rozhodcovské konanie“. Podľa textu tejto časti sa zmluvné strany okrem
iného dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského

súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd,
bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Oprávnený v odvolaní tvrdil, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a to
v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal. Osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4434890028 sú pripojené na str. 12 VPP hneď za rubrikou určenou
na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači oprávneného. Vychádzajúc z

textu formulárovej predtlače poistnej zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť
zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení
poistenia neuhradením poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré
podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie
upravené v časti XV. VPP v 8 bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania

sú odčlenené od VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň, ako VPP ešte
neznamená,žetietoosobitnézmluvnédojednania,avrámcinichpodbodom2ajrozhodcovskádoložka,
boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje,
že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanierozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Odvolací súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Je potrebné uviesť, že v tomto prípade tak, ako to vyplýva z ods. 2
Osobitných zmluvných dojednaní na str. 12 VPP nebola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná.
Pod pojmom „individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté
práva a povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a povinnostiach obsiahnutých

v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, resp. v konkrétnom ustanovení zmluvy rokuje a obe zmluvné
strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné
podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť
nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom, a teda ide
o nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky pripisuje dôležitosť a odkazuje
na osobitný dokument nazvaný „Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách
klienta“, ktorého spísanie bolo podľa vyjadrenia oprávneného vyžadované zákonom a ktorý by mal
v tomto prípade potvrdzovať, že povinný mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a potvrdzovať

možnosť uplatnenia eventuálnych výhrad povinným k obsahu poistnej zmluvy, tak takéto výhrady, a to
ani k rozhodcovskej doložke z tohto dôkazu nevyplývajú. Z dokumentu spísaného sprostredkovateľom
poistenia, ktorý oprávnený predložil súdu v odvolacom konaní nemožno mať za preukázané, že
sprostredkovateľ poistenia upozornil, resp. poučil povinného o možnosti výberu medzi všeobecným a
súkromným súdom, o pravidlách rozhodcovského konania, ako aj o dôsledkoch, ktoré má zmluvné

dojednanie o rozhodcovskej doložke.

Súdprvéhostupňavtomtoprípadeskúmallenplatnosťrozhodcovskejdoložky,odktorejsirozhodcovský
súd odvodil v prejednávanej veci svoju právomoc, pričom takýto postup vyplýva z úpravy obsiahnutej
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu preto považoval odvolací súd námietku

oprávneného o tom, že súd prvého stupňa vykonal nové dokazovanie za nedôvodnú.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku oprávneného o porušení jeho ústavného práva
na zákonného sudu tým, že vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol vyšší súdny úradník. Z ust. §
40a Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom v

zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vydávať rozhodnutia. V zmysle § 5 písm. g) citovaného
zákona môže v exekučnom konaní robiť na základe poverenia sudcu, okrem rozhodnutia o schválení
príklepu súdom, ním stanovené úkony. V prejednávanej veci je zákonným sudcom JUDr. Magdaléna
Balážová, ktorá v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch preniesla časť
svojej rozhodovacej právomoci na v rozvrhu práce stanoveného vyššieho súdneho úradníka, ktorý vydal

napadnuté uznesenie, a teda mal aj právomoc vykonať v prejednávanej veci dokazovanie. Odvolací
súd preto dospel k záveru, že právo oprávneného na zákonného sudcu v prejednávanecj veci porušené
nebolo.

Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení

napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom jeho skutkové a právne závery
nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil záver,
že „za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno
považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného“.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady
kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že povyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru
dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení

exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,
treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku
skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym
záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia
uvedenéhonedostatkuinaknežzrušenímrozhodnutíodvolaciehoaexekučnéhosúduavrátenímvecina

opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne
zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s
jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

Námietka oprávneného ohľadom aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie je z hľadiska správnosti

rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadná, nakoľko exekučný súd v
rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a
ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal na výklad danej
Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.