Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1089/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114201886
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114201886.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. R. XXXX/
XX, K. K., zast. JUDr. Matejom Dubčákom, advokátom so sídlom Jána Hollého 3200/1, Dolný Kubín,
IČO: 42 192 862, proti odporcovi 1/ Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IČO: 31 340 890, odporcovi 2/ PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 08. 2014, č. k.: 16 C/6/2014-73, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 29. 01. 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa
na nariadenie predbežného opatrenia a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Navrhovateľ tvrdil, že odporca 2/ vykonáva zrážky zo mzdy v zmysle dohody v zmluve o úvere č.
7808511407, ktorú uzavrel s odporcom 1/. Navrhovateľ tvrdil, že existuje naliehavý právny záujem na
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 5 OZ a žiadal súd o vyhlásenie predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú. K naliehavému právnemu záujmu na podanie žaloby uviedol,

že predmetom zrážky zo mzdy je suma, ktorej výška je právne nepreskúmateľná. Navrhovateľ ako
spotrebiteľ sa v tejto veci obrátil aj na Ministerstvo spravodlivosti a to konkrétne na Komisiu
pre posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmlúv, ktorá sa vo svojej písomnej odpovedi stotožnila
s právnym základom žaloby, ktorá bola podaná.

Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora C-240/98 Oceáno Grupo editorial a rozsudok

Simental, v zmysle ktorých sa domáha ochrany svojich práv. Navrhovateľ tvrdil, že predmetná
pohľadávka, na základe ktorej dochádza k zrážkam, je premlčaná ako aj na právnu neistotu v tom,
že aj keď je dohoda o zrážkach podľa jeho názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tá môže byť
predložená ktorémukoľvek zamestnávateľovi a bude dochádzať k znižovaniu tak navrhovateľovho
majetku.

Odporca 1/ namietal, že v danom prípade neexistuje naliehavý právny záujem v zmysle
§ 80 O. s. p, nakoľko navrhovateľ namieta len dohodnutý spôsob splácania úveru, nenamieta platnosť
zmluvy ako takej.

Odporca 2/ uviedol, že nárok zo zmluvy o úvere nie je premlčaný, dohoda o zrážkach zo mzdy
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v platnej zmluve o úvere, platnosť ktorej navrhovateľ

nenamieta.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s pôvodným
veriteľom - odporcom 1/ zmluvu o úvere č. 7808511407. Na základe dohody o zrážkach v
zmysle predmetnej zmluvy boli vykonané zrážky v prospech odporcu 2/.

Aplikujúc § 101, 112, 551 Občianskeho zákonníka a § 80 O. s. p. zaujal názor v otázke
premlčania, že odporca 1/ zaslal navrhovateľovi výzvu na plnenie si povinností v lehote 10 dní
od doručenia. Nakoľko výzva bola prevzatá dňa 09. 11. 2009, premlčacia lehota začala plynúť dňa 19.
11. 2009. Trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 09. 11. 2012, pričom odporca

2/ si uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde dňa 02. 01. 2012, čím má súd za
to, že predmetný nárok nie je premlčaný.

Taktiež uviedol, že zrážky zo mzdy existujú z uzavretého právneho úkonu, ktorý je platným právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny záujem
iba na vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli

navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky, je platná vo svojich všetkých dojednaniach. Z podanej
žaloby súdu vyplýva, že navrhovateľ nenamieta platnosť zmluvy o úvere, nenamieta ani dojednania,
ktoré by navyšovali v neprimeranom rozsahu plnenie, ku ktorému sa navrhovateľ zaviazal,
ale namieta iba spôsob splácania úveru. Pretože navrhovateľ namietal dopad zákonného ustanovenia
§ 551 OZ, nepovažoval danú skutočnosť za naliehavý právny záujem nesplácať dohodnuté zrážky zo

mzdy, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, ktorej platnosť nie je namietaná.

Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou podmienkou, pretože odporca
2/ v zmluve o úvere legitímne použil tento zabezpečovací inštitút pre prípad neplnenia záväzku
navrhovateľom riadne a včas, čo nemožno považovať za prejav nerovnováhy v zmluvných vzťahoch.

Nakoľko navrhovateľ platnosť zmluvy o úvere nenamieta, uzatvoril ju slobodne a je povinný dodržiavať
svoje záväzky, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovací charakter, súd na
základe vyššie uvedených skutočností žalobu zamietol.

Návrh voči odporcovi 1/ zamietol okrem už spomínaných dôvodov aj na základe skutočnosti, že odporca

1/ v súčasnosti nie je oprávnený ovplyvniť vymáhanie dlhu a takisto nie je oprávnený požiadať
zamestnávateľa o nevykonávanie zrážok zo mzdy.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku odvolal navrhovateľ. Žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť. Ako
odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. b), f), keď namietal, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie prvostupňového súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesúhlasil s vyjadrením odporcu 1/, ktorý uviedol, že v danom prípade neexistuje naliehavý právny
záujem podľa § 80 O. s. p. Poukázal na to, že Dohodu o zrážkach zo mzdy nie je možné považovať za
dohodnutý spôsob splácania úveru, nakoľko táto Dohoda v uvedenom prípade predstavuje
spôsob zabezpečenia záväzku, ktorý je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ veta prvá.

Navrhovateľ namietal neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere č. 7808511407,
teda namietal platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. spôsob zabezpečenia záväzku, ktorý je v
dôsledku rozsiahlej argumentácie navrhovateľa uvedenej v návrhu na začatie konania pre rozpor so

zákonom neplatný. Vyslovil presvedčenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorú je navrhovateľ oprávnený predložiť ktorémukoľvek
zamestnávateľovi navrhovateľa bez toho, aby o právoplatnosti jeho nároku alebo jeho výške rozhodol
orgán zabezpečenie spravodlivosti s právomocou rozhodovať spory medzi navrhovateľom a odporcom,
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi navrhovateľom ako spotrebiteľom a odporcami ako dodávateľmi,

pretože v konečnom dôsledku vedie k odopretiu súdnej ochrany navrhovateľovi. Navrhovateľovi tak
ostáva jediná zákonná možnosť ako sa brániť voči neoprávnene vykonávaným zrážkam zo mzdy, a to
podanie žaloby o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie, že Dohoda o zrážkach zomzdy je dohodou o spôsobe splácania úveru, je podľa neho v rozpore so zákonným ustanovením § 551
OZ a opomenutím jeho systematického zaradenia.

Nesúhlasilanisvyjadrenímodporcu2/,ženárokzozmluvyoúvereniejepremlčanýadohodaozrážkach
zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v platnej zmluve o úvere. Navrhovateľ nemá
vedomosť o začatom rozhodcovskom konaní, v ktorom by sa odporca 2/ voči nemu domáhal zaplatenia
dlžnej sumy titulom zmluvy o úvere č. 7808511407. Táto skutočnosť je však podstatná
vo vzťahu k vykonávaniu zrážok zo mzdy, nakoľko navrhovateľ by v rámci každej vykonanej zrážky zo

mzdy navrhovateľa mal následne čiastočne vziať späť návrh vo výške takto vykonanej zrážky.

Taktiež je toho názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných
podmienkach, je zo zákona rovnako neplatná. Poukázal na ustanovenie § 112 OZ s tým, že uplatnenie
si práva u orgánu, ktorý nie je príslušný na rozhodnutie vo veci, keďže jeho právomoc nebola platne
založená,nespôsobujeprerušenieplynutiapremlčacejdoby.Vprípade,akbymalnavrhovateľvedomosť

oprebiehajúcomrozhodcovskomkonaní,užpriprvomúkonevpredmetomkonaníbynamietalprávomoc
rozhodcovského súdu, ktorá nemohla byť platne založená.

Pokiaľ prvostupňový súd v rozhodnutí uviedol, že zrážky zo mzdy existujú z
uzavretého právneho úkonu, ktorý je platným právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov

a že navrhovateľ nenamieta platnosť zmluvy o úvere, vyslovil názor, že nie je pravdou, že zmluva o
úvere je platná vo všetkých jej dojednaniach, nakoľko táto zmluva je minimálne v rozpore so zákonom vo
vzťahu k ustanoveniam, ktoré obsahujú Dohodu o zrážkach zo mzdy a Rozhodcovskú
doložku. Navrhovateľ nemá povinnosť domáhať sa zrušenia neplatnosti úverovej zmluvy a preukazovať,
že táto zmluva je neplatná, nakoľko neplatné budú len tie časti zmluvy, ktoré sú v rozpore so zákonom.

Nie je pravdou, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem nesplácať dohodnuté zrážky zo mzdy.
V uvedenom prípade neboli zrážky zo mzdy medzi zmluvnými stranami dohodnuté ako nejaká forma
splácania poskytnutého úveru. Snahou odporcu 1/ bolo zabezpečiť svoju pohľadávku prostredníctvom
Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá však bola dojednaná spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, a z

tohto dôvodu sa navrhovateľ podanou žalobou domáha určenia jej neplatnosti.

Doplnil, že aj keby namietal v tomto konaní všetky dojednania Zmluvy o úvere, ktoré sú v rozpore so
zákonom, tak by sa to minulo účelu, nakoľko právny titul, na základe ktorého mu bol poskytnutý úver,
t. j. zmluva o úvere, by zostal platný a neplatnými by boli jedine dojednania, ktoré by boli v rozpore so

zákonom.

Pokiaľprvostupňovýsúduviedol,žedohodaozrážkachzomzdyniejenekaloupodmienkou,navrhovateľ
sa s týmto záverom nestotožňuje, pretože zabezpečenie záväzku prostredníctvom Dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť, iba ju ako

celok prijať, alebo odmietnuť, pričom je takáto dohoda obsiahnutá v dvoch alebo troch vetách drobným
písmom, ktoré sú uvedené v texte zmluvy o úvere, je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore
s § 53 ods. 1 OZ. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť Dohodu o zrážkach
zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a

verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

Vprípade,akbypohľadávkazozmluvyoúverenebolatrpelažiadnouprávnouvadou,takbysijuodporca
1/, resp. odporca 2/ bol uplatnil na všeobecnom súde (a nie rozhodcovskom súde), pričom by takto
uplatnená pohľadávka musela byť vyčíslená spôsobom, ktorý požaduje zákon a voči takto uplatnenej

pohľadávke by mal navrhovateľ následne možnosť sa brániť právne relevantným spôsobom.

V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal aj na prejudiciálne konanie vo veci C - 30/12, vedenej na
Súdnom dvore Európskej únie, v ktorom sa konštatuje, že obavy vnútroštátneho sudcu sa zdajú byť
opodstatnené. V danej veci môže nastať situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku

voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne
prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdom preskúmaní nekalosti
ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to,
aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takéhoto postupu odradený neprimeranýminákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej
sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal.
Dohodaozrážkachzomzdymôževyvolaťurčitúnerovnováhuvpostaveníspotrebiteľa averiteľa,

pretože inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti,
v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú paralelu medzi zrážkami
zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa, a medzi stanovením povinného riešenia sporov na rozhodcovskom
súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa.

Navrhovateľ je toho názoru, že riadne preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy, čo zdôvodnil tým, že odporca 2/ vykonáva zrážky z jeho mzdy na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy, a to aj napriek tomu, že táto Dohoda je podľa neho neplatná, nakoľko
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Napriek tomu zo strany odporcu 2/
dochádza k výkonu práv z neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, a tým dochádza k
vážnym zásahom do majetkového práva navrhovateľa bez vydania súdneho rozhodnutia.

Navrhovateľ zotrváva na svojom vyjadrení, že jedine súdnym rozhodnutím sa odstráni priame ohrozenie
právneho postavenia navrhovateľa, ktorému je v dôsledku vyššie uvedeného protiprávneho stavu
spôsobovaná škoda, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatná. Na odstránenie
tohto právneho stavu nemá navrhovateľ iný právny prostriedok, ako je určovacia žaloba.

Navrhovateľov naliehavý právny záujem je okrem vyššie uvedeného daný aj tým, že určenie neplatnosti
Dohody o zrážke zo mzdy, o ktoré v tomto konaní ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie navrhovateľa
voči odporcovi 2/ a zároveň zabráni v budúcnosti predkladať Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je v
rozpore so zákonom.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa mal mať súd preukázaný aj tým, že odporca 2/ reálne vykonával
realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádzalo bez právneho dôvodu k zásahu do jeho
majetkovej sféry. Odporca 2/ ako veriteľ môže postupne prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy
uspokojiť aj rôzne zmluvné pokuty a sankčné poplatky, ktoré si vyčíslil na základe neprijateľných

podmienok obsiahnutých vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere.

Dôležitou je aj tá skutočnosť, že touto zmluvou o úvere odporca 1/ vopred vnútil (pripravené predtlačené
tlačivo) konajúcej osobe - navrhovateľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére

jeho záujmu. Ako to vyplýva z predtlače Zmluvy o úvere, sa konajúca osoba - navrhovateľ
súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť
k dohode o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany
odporcu 1/ o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Tak sa dá usudzovať
nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - navrhovateľa vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy

s odporcom 1/. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16. januára 2013, sp. zn.: 6 M Cdo 9/2012.

V danom prípade bol preto zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle navrhovateľa s dohodou
o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nachádza v texte v samotnej Zmluvy o úvere a jej znenie je

uvedené drobným písmom v časti, ktorá je označená ako (2) Zmluva o úvere. Navrhovateľovi sa
preto takýto právny úkon javí ako neplatný s poukazom na § 37 ods. 1 OZ.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 1/. Rozsudok prvostupňového súdu žiadal potvrdiť. Zotrval
na tvrdení, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je v žiadnom ustanovení zákona uvedený ako

neprijateľný vo vzťahu zabezpečenia spotrebiteľskej zmluvy a taktiež na tom, že navrhovateľ nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

Názor navrhovateľa, že dochádza k neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu
to, že dlh navrhovateľa nebol súdne preskúmaný, považuje za nesprávny. Nie je mysliteľné, aby každý

jeden dlh spotrebiteľa bol preskúmaný súdom, a to nielen z kapacity vyťaženosti súdov, ale aj z dôvodu,
že takýto postup by neúmerne zvyšoval náklady, ktoré vzniknú súdnym konaním.Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na prejudiciálne konanie vo veci C - 30/12 vedené na Súdnom dvore
Európskej únie, pričom poukázal na to, že toto konanie bolo zastavené, teda žiadne právne skutočnosti,
o ktoré by sa malo v danom prípade oprieť, z neho nevyplývajú. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci C - 34/13 M. C. proti SMART
Capital, a. s., ktorého predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ,
podaným na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 20. decembra 2012.

Podľa neho „ ustanovenia smernice Rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna
úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadné nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu “

„ Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá
v zmluve, ktorou uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto
smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu “.

Poukázal na to, že v danom prípade išlo o posúdenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, v rámci ktorej bol dlh zabezpečený záložným právom. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia tvrdí, že
nemôže byť neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve dojednanie inštitútu Dohody o zrážkach
zo mzdy, nakoľko táto možnosť vyplýva z ustanovenia § 551 OZ. Európsky súdny dvor

dokonca uvádza, že je možné takto vymôcť aj pohľadávku, ktorá je založená na nekalých podmienkach,
podstatné je, aby spotrebiteľ mal možnosť obrátiť sa na súd, čo naša právna úprava povoľuje. Preto
názor, že dlh môže byť vymáhaný len vtedy, ak prejde súdnou kontrolou, nie je správny a nie je v súlade
ani s komunitárnym právom.

Zároveň poukázal aj na nesprávnosť tvrdenia navrhovateľa, že by dohoda o zrážkach zo mzdy
odporovala Smernici Rady č. 93/13 EHS, alebo, ako je zrejmé, podľa článku 1 ods. 2 tejto smernice je
vylúčené považovať za neprijateľnú podmienku ustanovenie, ktoré vyplýva z právnej úpravy členského
štátu.

Na základe uvedeného uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nejakým spôsobom nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Taktiež trvá na stanovisku, že neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o
zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p., nakoľko navrhovateľ nerozporuje svoj dlh

pre neplatnosť zmluvy o úvere, ale iba spôsob splácania dlhu.

Poukázal na to, že podľa rozsudku je zrejmé, že v danom prípade prebiehal alebo prebieha spor o
zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere, a napriek skutočnosti, že ide o rozhodcovské
konanie, má rovnakú povahu a rovnaké účinky, ako keby došlo k žalovaniu dlhu zo zmluvy o úvere na

všeobecnom súde. Preto ak prebieha spor o plnenie zo zmluvy o úvere, nie je možné požadovať určenie
neplatnosti jej časti, v tomto prípade Dohody o zrážkach zo mzdy v inom konaní.

Zároveň uviedol, že zotrváva na svojom doterajšom stanovisku, že nie je pasívne legitimovaným
účastníkom konania z dôvodu, pretože určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nemá voči

odporcovi 1/žiadny účinok, nakoľko nie je veriteľom zo zmluvy o úvere a žiadnym spôsobom nevie
ovplyvniť vykonávanie zrážok zo mzdy; odporca 1 /nijakým spôsobom neovplyvňuje využívanie Dohody
o zrážkach zo mzdy pri vymáhaní vzniknutého dlhu a ani nie je oprávnený využívať práva na výkon
zrážok zo mzdy, nakoľko nie je veriteľom navrhovateľa.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu zrušil podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), písm. h) O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Prvostupňový súd svoje
rozhodnutie založil na zistení, že nárok odporcu 2/ (ktorý uplatnil na rozhodcovskom súde dňa 02. 01.
2012) nie je premlčaný. Taktiež dospel k záveru, že zrážky zo mzdy existujú z právneho úkonu, ktorý

je platným právnym úkonom. Okrem toho uzavrel, že nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny
záujem iba na vyhlásení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli
navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky, je platná. Podľa jeho názoru dohoda o zrážkach zo
mzdy nie je nekalou podmienkou. V závere svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobu voči odporcovi
1/ zamietol aj z dôvodu, že nie je oprávnený ovplyvniť vymáhanie dlhu a požiadať zamestnávateľa o

nevykonávanie zrážok zo mzdy.

V rozhodnutí konštatoval, že sa oboznámil s vyjadreniami účastníkov, úverovou zmluvou, žiadosťou
zamestnanca o upustenie od vykonávania zrážok, predžalobnou výzvou na späťvzatie dohody o
zrážkach zo mzdy, vyjadrením k predžalobnej výzve, aktuálnym stavom úveru ku dňu 01. 12. 2010,
výzvou na splatenie úveru zo dňa 05. 11. 2009 a s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Z týchto vykonaných dôkazov zistil skutkový stav. V odôvodnení rozhodnutia konkrétne poukázal na
zmluvu o úvere.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. okrem iného v odôvodnení rozsudku súd stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní. V zmysle
§ 132 O. s. p. dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd pojednával dňa 20. 08. 2014, keď jej vyhlásil
rozsudok. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa predniesol návrh a

reagoval na vyjadrenie odporcu 1/. Následne súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Po
tomto poučení uviedol, že "oboznamuje sa obsah spisu. “ Následne vyhlásil dokazovanie za skončené
a vyhlásil rozsudok.

Z ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva pre účastníkov konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Citované ustanovenie,
ale ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. jednoznačne upravuje povinnosti vykonať dokazovanie súdom.
Pretože vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti a ústnosti, predpokladá sa,
že dôkazy budú vykonávané na pojednávaní. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p.
súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Zákon teda predpokladá,

že súd môže rozhodnúť iba na základe vykonaných dôkazov na pojednávaní. Pokiaľ nie je zákonom
ustanovená výnimka, súd môže skutkový stav veci ustáliť len na základe vykonaných dôkazov. O
vykonaní dôkazov možno hovoriť iba vtedy, ak boli dodržané pravidlá vykonávania dôkazov upravené
§ 122 a nasledujúcimi.

Dôkaz listinou je upravený v § 129 O. s. p. Tento dôkaz sa vykonáva tak, že predseda senátu alebo
samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah.

Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd sa oboznámil s obsahom spisu, z toho bližšie nevyplýva, či
vôbec vykonal dokazovanie. Je samozrejmé, že sudca už v príprave na pojednávanie pri štúdiu spisu

sa s ním musí oboznámiť. Oboznámenie sa s obsahom spisu však nie je dôkazným prostriedkom. Ak
následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené, zo zápisnice nevyplýva, aké dokazovanie vykonával.
Akzápisooboznámenísazobsahuspisubymalpredstavovaťvykonanédokazovanie,takýtopostupnie
je prípustný, pretože nie je možné zistiť, ktoré dôkazy boli vykonané. Ak v rozsudku súd uvedie dôkazy, z
ktorýchprirozhodnutívychádza,jepochybné,čivychádzazdôkazov,ktoréboliskutočnenapojednávaní

vykonanéačiichmalsúdvôbeckdispozíciivčaserozhodovania.Pokiaľsúdvrozsudkupopisneuvádza,
ktoré dôkazy vykonal, pričom uvádza, že skutkový stav zistil vykonaním ďalších listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise, tento postup je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami.Účastníkovi konania za tým odníma právo vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom na
pojednávaní, reagovať na ne prípadne v odvolaní.

Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že bol dodržaný postup podľa § 118 ods. 2 O. s. p., teda
že by samosudca uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať
za zhodné, ktoré zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Taktiež nevyplýva zo zápisnice postup podľa § 118 ods. 4 O.
s. p., že by súd účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu aj ku právnej

stránke veci.

Z rozsudku vo veci samej preto vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie na zistenom skutkovom stave,
ktorý nemožno riadne preskúmať, zistený skutkový stav vychádzal z dôkazov, o ktorých
je pochybné, či vôbec boli vykonané, zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že takéto dôkazy (listinné)
vykonané neboli, predovšetkým nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvostupňový súd k záveru, že

odporca 2/ si uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde dňa 02. 01. 2012.

Z rozsudku nevyplýva, že by súd dodržal postup podľa § 132 O. s. p., teda že by každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v o vzájomnej súvislosti.

Zákonná požiadavka, aby súd v odôvodnení rozsudku stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti mal
preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, vyvoláva potrebu, aby v dôvodoch
rozhodnutia bol stručne a prehľadne uvedený z jednotlivých dôkazných prostriedkov výpočet
čiastočných, logicky naväzujúcich skutkových zistení, ktoré sú v konečnom dôsledku spoluurčujúce,
resp. vytvárajú skutkový základ rozsúdenej veci.

Zákonom určeným požiadavkám nezodpovedá, ak súd v rámci jedného odseku v odôvodnení
svojho rozsudku uvedie výpočet všetkých v konaní vykonaných dôkazov alebo len tých dôkazov, z
ktorýchpriposúdenískutkovéhostavuvecivychádzal,beztoho,abyjasne,určiteazrozumiteľneuviedol,
čo vlastne z toho ktorého dôkazu zistil, aké z nich urobil jednotlivé skutkové zistenia. Požadovaný sled

jednotlivých skutkových zistení s odkazom na jednotlivé dôkazy majú značný význam, lebo uvedený
spôsob formulácie odôvodnenia rozsudku je dôkazom toho, ako procese súd postupoval, čo z dôkazov,
ktoré vykonal, mal za preukázané, taktiež je možné prípadne zaznamenať aj pochybenie.

Ak teda prvostupňový súd nedodržal daný postup, čo je v danom prípade, pre absenciu čiastkových

skutkových zistení nemožno ho rozsudok na základe odvolania preskúmať, pretože nemožno vôbec
zistiť, z ktorých dôkazov prvostupňový súd vychádzal.

K veci samej odvolací súd uvádza, že závery prvostupňového súdu ohľadom naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nie sú správne. Nesprávne sú taktiež závery

ohľadom premlčania pohľadávky.

K naliehavému právnemu záujmu odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v
rámci zmluvy o úvere. Odvolací súd nespochybňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky nemôže byť pri uzatváraní zmluva aplikovaný, musia byť však

zákonom stanovené podmienky dodržané. Súd je preto povinný skúmať, či tieto podmienky boli
dodržané. Z vyjadrenia navrhovateľa nevyplýva, že by spochybňoval skutočnosť, že došlo k uzavretiu
zmluvy o úvere, resp. že mu boli poskytnuté finančné prostriedky. Rozporuje podmienky, za ktorých k
uzavretiu zmluvy došlo vo svojej podstate výšku svojho dlhu.

Pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a nasledujúce OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a
výšku dohodnutých zrážok. Pokiaľ by prvostupňový súd dôsledne vykonal dokazovanie uzavretou
zmluvou o úvere a dohodou o zrážkach zo mzdy, musel by ex offo posúdiť, či táto dohoda má všetky
náležitosti zákonom predpísané. V dohode o zrážkach zo mzdy totiž musí byť vymedzenie výšky

pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, pričom nie je v súlade so zákonom, ak dohoda je v znení, že
je možné zrážky vykonávať na ďalšie možné pohľadávky, sankcie, náhradu škody, poplatky z úverovej
zmluvy. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky nie je určité a je neplatné podľa § 37 ods.
1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presnea úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku.

Odvolací súd zdôrazňuje, že neurčité je aj také zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach
zo mzdy týkajúce sa výšky splátok, ktoré môže predstavovať jednostranné neprimerané zvýhodnenie
zmluvnej strany veriteľa, ktorí majú byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej
splátky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku prestavuje
poukázanie obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, a to výšky mesačnej splátky úveru.

Pretodôležitoujeajtáskutočnosť,činavrhovateľakospotrebiteľmalmožnosťodmietnuťzabezpečovací
prostriedok poskytovaného úveru alebo nie. Nepochybne treba prihliadnuť aj na skutočnosť, v ktorej
časti uzavretej zmluvy je včlenená dohoda o zrážkach zo mzdy, či je dostatočne zvýraznená, logicky
začlenená, pričom podstatný význam zohráva aj to, akým textom je takáto dohoda vyhotovená, pretože
použitie minimalistického drobného písma nie je prípustné.

Nevyvážený záujem a v neprospech spotrebiteľa spočíva aj v tom, že bez samostatného prejavu vôle k
uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby úspechom dovodzovať prijatie návrhu na
uzavretie ďalšej zmluvy, a to Dohody o zrážkach zo mzdy. Formulácia uvedeného zmluvného dojednania
neprijateľne prezumuje súhlas spotrebiteľa s uzavretím Dohody o zrážkach zo mzdy, že v prípade, že

by nechcel dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť, musel by nesúhlas vyjadriť.

Z vyššie uvedených kritérií potom vyplýva aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na
základe takto uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy si odporca ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa navrhovateľa o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia

neplatnosti dohody by právne postavenie navrhovateľa ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo
ohrozené jeho právo na disponovanie so svojou mzdou. Naliehavý právny záujem vyplýva aj z toho,
že reálnym vykonávaním zabezpečovacieho prostriedku, dochádza alebo ešte môže dochádzať bez
právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ bude musieť rešpektujúc
uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa a odporca sa môže na úkor navrhovateľa

bezdôvodneobohacovať.Naliehavýprávnyzáujemnavrhovateliajedanýajtým,ženazákladeuzavretej
Dohody o zrážkach zo mzdy môže byť veriteľ zvýhodnený, pričom môže dochádzať zrážka v rozsahu,
ktorý je v rozpore so zákonom a navrhovateľ sa takémuto stavu nemôže žiadnym spôsobom brániť. Je
neprípustné, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy v rozpore so zákonom.

Taktiež nič nebráni tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť posúdená samostatne bez toho,
aby súd sa zaoberal platnosťou zo zmluvy o úvere, prípadne vyslovoval jej neplatnosť. V plnom rozsahu
možno aplikovať § 41 OZ, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vo vzťahu k premlčaniu nároku odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu v tomto
smere pre posúdenie danej veci nemá žiadnu relevantnosť. Námietku premlčania v konaní vznáša
dlžník, pričom ak sa tento premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 OZ).
V konaní dlžník vystupuje ako navrhovateľ, voči nemu nie je uplatnená pohľadávka v tomto konaní,

preto nemôže ani vznášať námietku premlčania, pretože pre posúdenie ním žalovaného nároku táto
skutočnosť nie je určujúca.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že prvostupňový súd dôsledne neriešil pasívnu legitimáciu
účastníkov, z rozhodnutia nevyplýva odôvodnenie vo vzťahu k odporcovi v 1/ a odporcovi 2/ rade,

nevykonal žiadny dôkaz o tom, kto je v konaní pasívne vytypovaných, či došlo k prechodu práv a
povinností medzi odporcami a z akého titulu.

Prvostupňový súd v ďalšom konaní vykoná riadne dokazovanie, dodrží vyššie citované ustanovenia,
svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.