Čiastočný rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415203711
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415203711.9

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľky: C. U.,
nar. XX.XX.XXXX, R. U., S. XX, právne zastúpená: JUDr. Martin Kanás, advokát, AK Nitra, Školská 3
proti odporcovi: X.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., S. H. C. XX, právne zastúpený: JUDr. Ján
Ikrényi, advokát, AK Štúrovo, Nám. Sv. Imricha 17 o určenie otcovstva, o výchovu a výživu k maloletému
dieťaťu: Wadim U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o určenie príspevku na výživu nevydatej matke a o úhradu
niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odporca X.. C. S., rodený S., nar. XX.XX.XXXX je prirodzeným otcom maloletého L.
U., nar. XX.XX.XXXX z matky, teda navrhovateľky C. U., rodenej U., nar. XX.XX.XXXX.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáha voči odporcovi určenia otcovstva k maloletému Wadimovi
Zajíčekovi, nar. 17.02.2015, úpravy výchovy a výživy k maloletému dieťaťu, ako aj určenia príspevku na
výživu nevydatej matke a napokon aj úhrady niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Odporca s návrhom vrátane časti, ktorou sa navrhovateľka domáha určenia otcovstva, nesúhlasil v

priebehu celého konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pripojených správ a dokladov, rodného
listu, znaleckého posudku a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 17.02.2015 sa navrhovateľke ako matke narodil syn maloletý Wadim Zajíček, ktorý je zapísaný v

rodnom liste Matričného úradu Nové Zámky, pričom jeho otec je neuvedený (výpoveď navrhovateľky a
rodný list maloletého dieťaťa).
Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že sa spolu zoznámili v zamestnaní a postupom času medzi
nimi vznikol vzťah, ktorý však účastníci vnímali rozdielne. Navrhovateľka ho brala vážnejšie, napriek
tomu, že mala vedomosť, že odporca je ženatý, no odporca jej mal oznámiť, že sa ide rozvádzať. Naproti
tomu odporca svoj vzťah s navrhovateľkou nebral vážne, čo zdôvodnil jednak tým, že je ženatý a jednak

tým, že v uvedenom období mala navrhovateľka údajne udržiavať vzťah so svojím bývalým partnerom,
ktorého meno ale oznámené nebolo a čo napokon navrhovateľka rázne poprela. Faktom ale zostáva, a
v tom sa účastníci zhodujú, že prvýkrát mali spolu pomer 17.01.2014, kedy už mali spoločne prenajatú
garzónku na Bitúnkovej ulici v Nových Zámkoch. Odporca doplnil, že navrhovateľke spomenul svoj
záujem sa rozviesť s manželkou, no v skutočnosti to však nemyslel vážne. Z toho dôvodu podaný návrh
na rozvod manželstva vzal späť. Účastníkmi nebolo tvrdené a ani preukázané, že by navrhovateľka v

rozhodnej dobe používala antikoncepciu a ochranu pravidelne nepoužíval ani odporca. Navrhovateľka v
priebehu celého konania zotrvala na postoji, že v rozhodnej dobe pre splodenie maloletého dieťaťa malaintímny pomer jedine s odporcom, odporca pred súdom vysvetlil, že naposledy mal intímny pomer s
navrhovateľkou v mesiaci máj 2014, na presný dátum si už nepamätal. Podľa navrhovateľky si účastníci
vybavili bývanie na Nábrežnej ulici v Nových Zámkoch, kde spolu žili do júna 2014 a následne sa rozišli.

Existencia vzťahu účastníkov však prepukla v júli 2014, kedy o tom získala poznatky manželka odporcu.
Hoci účastníci už v ďalšom intímnom vzťahu nepokračovali, minimálne v jednom prípade sa odporca
podrobil odberu krvi, čo odôvodnil zistením svojej krvnej skupiny a bolo to už v čase, kedy navrhovateľka
bola tehotná. Následne zostali vzťahy medzi účastníkmi veľmi vlažné a nič na tom nezmenilo ani
narodeniemaloletéhodieťaťadňa17.02.2015,odkedysavzťahymedziúčastníkmidokoncaeštezhoršili

a komunikácia medzi nimi už neprebieha žiadna.
Znaleckým posudkom č. 27/2015 prof. RNDr. Ľudevita Kádašiho DrSc., znalca z odboru genetika,
odvetvie analýza DNA zo dňa 24.09.2015 bolo skonštatované, že na základe vykonaného dokazovania
a súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo Ing. Vladimíra Jančova, nar. 08.09.1986 k
maloletému Wadimovi Zajíčkovi, nar. 17.02.2015 nie je možné vylúčiť, hodnota pravdepodobnosti
jeho otcovstva po zaokrúhlení na siedmom desatinnom mieste je W=100%. Keďže hodnota tejto

pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia neotca Pv je vysoká (100 %) jeho
biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané. V znaleckom posudku sa ďalej konštatuje,
že z výsledkov vyplýva, že otcovstvo testovaného muža (odporcu) k maloletému dieťaťu (maloletému
Wadimovi Zajíčekovi, nar. 17.02.2015), nie je možné vylúčiť, pretože vo svojom genóme má vo všetkých
analyzovaných systémoch alelu, ktorú maloleté dieťa zdedilo od svojho biologického otca.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže

dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Právna úprava pripúšťa, aby súd v niektorých prípadoch nerozhodol o celej prejednávanej veci naraz
(jedným) rozsudkom, ale aby najskôr rozhodol o časti predmetu konania čiastočným rozsudkom. Musí
byť splnená zákonná požiadavka v tom, aby vydanie čiastočného rozsudku bolo účelné, najmä so
zreteľom na záujem účastníka a hospodárnosť konania. Vydanie čiastočného rozsudku prichádza do

úvahy najmä v prípadoch, ak predmetom súdneho konania je viac uplatnených nárokov (objektívna
kumulácia) alebo ak možno rozhodnúť len o časti toho istého nároku, resp. o nároku smerujúcom proti
jednému z odporcov (žalovaných), ak súčasne na strane odporcov nejde o nerozlučné spoločenstvo -
subjektívnu kumuláciu (R V/1968 s. 42). Možno zhrnúť , že vydanie čiastočného rozsudku prichádza
do úvahy v prípade, ak je predmet konania deliteľný, ak sa skladá z častí, spôsobilých byť predmetom

samostatného súdneho konania alebo ak právne jednotný predmet konania možno hospodársky deliť.

V danom prípade súd rozhodol čiastočným rozsudkom, pretože to považuje za účelné. Predmetom
súdneho konania je viac uplatnených nárokov, pričom v poradí druhý, tretí a štvrtý nárok, teda úprava
práv a povinností k maloletému dieťaťu, určenie príspevku na výživu nevydatej matke a úhrada

niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sú závislé na definitívnom výsledku prvého
nároku znejúceho na určenie otcovstva. Ďalším dôvodom rozhodnutia vo forme čiastočného rozsudku
bola skutočnosť, že odporca svoj nesúhlasný postoj nezmenil ani potom, čo mu, resp. jeho právnemu
zástupcovi bol doručený vyššie označený znalecký posudok. V prípade, že by odporca svoj postoj
zmenil, nič nebránilo, aby došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov priamo v tomto

súdnomkonaní.Odporcaalezaujalúplneinýpostoj,ktorýjepresúdniecelkompochopiteľný.Požadoval
totiž vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, tzv. krvnou skúškou. Niet pochýb o tom, že v minulosti
sa v konaniach a určenie otcovstva vykonávalo znalecké dokazovanie krvnou skúškou, kde však
pravdepodobnosť určenia, prípadne vylúčenia otcovstva bola pomerne nízka. Z toho dôvodu potom, čo
sa začalo vykonávať znalecké dokazovanie na určenie otcovstva tzv. genetickou skúškou znalcom z

odboru genetika, kde pravdepodobnosť určenia alebo vylúčenia otcovstva sa blíži k úrovni 100 %, súd
nepovažoval za nutné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, ale osvojil si vyššie citovaný vypracovaný
znalecký posudok, vrátane jeho záverov. Odporca výslovne uviedol, že nenamieta osobu znalca, ani
nespochybňuje že by nejakým spôsobom došlo k manipulácii pri vypracovaní tohto znaleckého posudku,no je preňho nie celkom akceptovateľné, že pravdepodobnosť určenia otcovstva bola v súdenej veci u
neho určená na 100 %, čím bolo jeho otcovstvo prakticky dokázané. Z týchto dôvodov súd nevzhliadol
potrebu nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, keď vyššie citovaný znalecký posudok považuje za

objektívny a správny. Súd však pri určení otcovstva odporcu k maloletému Wadimovi Zajíčekovi,
nar. 17.02.2015 vychádzal aj z ďalších dôkazných prostriedkov, a to predovšetkým zo samotného
výsluchu účastníkov ako základného dôkazného prostriedku. Niet totiž pochýb o tom, že účastníci
v určitom časovom úseku spolu udržiavali intímny vzťah a to do druhej polovice mesiaca máj 2014
(výpoveď odporcu), resp. do začiatku mesiaca jún 2014 (výpoveď navrhovateľky). Ochranné prostriedky

pravidelne nepoužívali, takže s poukazom na ustanovenie § 94 ods. 2 Zákona o rodine už z výpovedí
účastníkov nebolo vylúčené, že za otca maloletého dieťaťa sa môže považovať odporca, pretože
bezpochyby s matkou dieťaťa súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180
a viac ako 300 dní. Súčasne otcovstvo odporcu nie je vylúčené závažnými okolnosťami. Naopak, podľa
lekárskeho potvrdenia zo dňa 10.02.2016 predloženého odporcom na pojednávaní dňa 12.02.2016
manželka odporcu je v 36. týždni gravidity. V konaní o určenie otcovstva je bezpredmetné, aká je úroveň

vzťahov medzi účastníkmi, či spolu komunikujú a v akej forme, pretože rozhodné sú skutočnosti uvedené
vyššie. Znamená to intímny pomer medzi účastníkmi v dobe rozhodnej pre splodenie maloletého
dieťaťa, neexistencia žiadnych závažných okolností, ktoré by vylučovali otcovstvo odporcu a napokon
vyššie citovaný znalecký posudok, ktorý jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb konštatuje biologické
otcovstvo odporcu k maloletému dieťaťu. Argumentácia odporcu, ktorou mienil spochybniť znalecký

posudok tým, že jeho otcovstvo bolo určené na 100 %, nemá podľa názoru súdu žiadny racionálny
základ.

Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto čiastočnému rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.