Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210659
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114210659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. XX/XXX, N.-S., za účasti veľ. účastníka na strane
navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom Nám.
legionárov 5, Prešov proti odporcovi: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova
25, Bratislava 26, právne zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, so sídlom Rudnayovo nám. č. 1,
Bratislava, o neplatnosť revolvingových zmlúv, vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500006584 zo dňa 26.8.2011 a
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006586 zo dňa 26.8.2011 z a m i e t a .

Odporca je povinný vydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške 934,38 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd navrhovateľke a vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 24.3.2014 sa navrhovateľka domáhala vyslovenia neplatnosti zmlúv o revolvingovom
úvere, ktoré uzavrela dňa 26.8.2011 s odporcom a to č. 8500006584 a č. 8500006586 ako aj vydanie
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006584 zo dňa 26.08.2011 vo

výške 499,56 EUR a zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006584 zo dňa 26.08.2011 bezdôvodné
obohatenie vo výške 434,82 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh odôvodnila tým, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úverepodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,na
základe ktorej odporca poskytol spotrebiteľský úver č. zmluvy 8500006584 zo dňa 26.08.2011 vo výške
930,- EUR, z čoho bolo vyplatené na účet 796,02 EUR a zo zmluvy č. 8500006586 zo dňa 26.08.2011

vo výške 810 EUR, z toho bolo vyplatené na účet 693,58 EUR. Odporcovi tak navrhovateľka preplatila
nad istinu zo zmluvy č. 8500006584 sumu vo výške 499,56 EUR, pretože zaplatila sumu 1.295,58 EUR,
poskytnutá istina bola vo výške 796,02 EUR, zo zmluvy č. 8500006586 preplatila sumu vo výške 434,82
EUR, pretože jej bola vyplatená suma 1 128,40 EUR, poskytnutá istina 693,58 EUR, a preto sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa odporca obohatil, nakoľko revolvingové úvery boli pre
porušenie zákona bezúročné a bez poplatkov a naviac odporca sa obohatil aj preto, že úverová zmluva
je z dôvodov uvádzaných nižšie absolútne neplatná.

Voči odporcovi je v postavení spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a dopadá na ňu v
celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách a úveroch pre spotrebiteľov a zákona č. 250/2007 Z. z. oochrane spotrebiteľa. Je nepredstaviteľné, aby zmluvy o revolvingovom úvere a všeobecné obchodné
podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a je povinnosťou členských štátov EÚ a ich
orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 smernice a zabezpečili ratio legis smernice, aby nekalé podmienky

spotrebiteľov nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je
povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho spotrebiteľského
práva. Poukázala na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť vždy v prospech
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Obč. zák.). Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky podľa čl.

6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice, podľa
ktorého:„1.Beztoho,abybolidotknutéustanoveniačlánku7,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.", preto pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v
zmluve o revolvingovom úvere, musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával

profesionál- odporca, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti, a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol
vo finančnej tiesni. Odporca mal povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými
mravmi (§ 3 O.Z.) a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie v
spotrebiteľských zmluvách.
Uviedla, že podľa údajov zo stránky Národnej banky Slovenska, základná úroková sadzba pre banky

v čase uzatvorenia zmluvy s navrhovateľom bola 12,89%, to znamená, že úrok, ktorý bol stanovený
zmluvou viac ako šesťnásobne prevyšuje túto sadzbu. Jeden z rozsudkov, ktorý je zverejnený na
internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, a to konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne z 9. novembra 2010 č. k. 17CO/313/2010-99 judikuje, že ak si odporca uplatňoval úroky
najmenej vo výške 24 % ročne, teda takmer trojnásobne ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v

rovnakom období, potom úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, a sú preto v
rozporesdobrýmimravmi.Súdneuznalargumentynebankovéhosubjektu,žeúrokovámierazodpovedá
miere rizika pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek zaistenia.
Zároveň poukázala navrhovateľka na to, že podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 3 Co 3/2011,
ak je odplata ako podstatná náležitosť zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, je neplatný právny úkon ako

celok a posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom prevyšujúcu
úroky požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatnú. Ako
neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil zmluvnú pokutu vo výške 10% z každej omeškanej splátky
a úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne, ktoré sú navyše v rozpore s nariadením vlády č. 87/1995 Z.
z. a zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním

dlhu. Nebankový subjekt postupoval neprimerane, keď za to isté porušenie povinnosti (omeškanie
so splátkami) dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa (zmluvná pokuta, úroky z omeškania,
náhrada škody, poplatky za upomienku a odstúpenie od zmluvy). Krajský súd upriamil pozornosť na
zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť
nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ

dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti
spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa
nad dlžníkom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky,
a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie

pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru
krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Krajský súd uviedol, že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná
ľahkomyseľnosť) boli by pri nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o
100% vyššie oproti priemeru bánk, pričom vždy sa musia zohľadniť aj osobitosti prípadu. Krajský súd

uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo
to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Spotrebitelia sa pre omeškanie so splátkami
môžu dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Nepochybne klesá životná úroveň človeka, ktorý si v
núdzi zobral úver, uplatňujú sa rôzne sankcie a náklady na vymáhanie. Zmyslom a cieľom úverovania
spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu,

počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka
a nebanková spoločnosť to vyvolala neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej
schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených spoločnosťou (štandardnátypová zmluva). Námietka, že spotrebiteľ bol oboznámený s úverovými podmienkami neovplyvní záver o
neplatnosti časti úrokov, keďže dôležitý je stav núdze spotrebiteľa a súčasne neprimeraná výška úrokov.
Ďalejnavrhovateľkauviedla,žezmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahovalapripodpisezmluvyvôbec

zákonom vyžadovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a preto sú poskytnuté úvery
podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, teda navrhovateľka
je povinná vrátiť veriteľovi iba istinu a nič viac. Údaj o RPMN na formulári zmluvy bolo uvedené, ktoré
kolónkytrebavyplniť,prikolónkečlánokVI.jeuvedené,žetentosanevypĺňa.Taktovyplneníapodpísaný
navrhovateľkoudňa24.08.2011nauzavretierevolvingovýchúverochbolzaslanýodporcovi,ktorýdoplnil

údaje v článku VI a podpísal dňa 26.08.2011 zmluvu, takúto následne zaslal navrhovateľke. Teda
odporca pri uzatváraní predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere sa dopustil nekalej obchodnej praktiky
o cene poskytnutej pôžičky zmysle § 7,8 zákona č. 250/2007 Z. z., navrhovateľka nebola informovaná
pred uzavretím zmluvy o RPMN, uvedené bolo aj v rozpore s ust. § 4 zákona č. 129/2010 Z. z..

Ksamotnémurevolvingunavrhovateľkauviedla,žeakspotrebiteľbudestáťoďalšieúverovéprostriedky,

tak nič mu nebráni požiadať o ich poskytnutie, avšak na začiatku právneho vzťahu dojednávať ďalšie
úverové prostriedky, ktoré sa majú poskytnúť v priebehu úverového obdobia, je pre spotrebiteľa značne
znevýhodňujúce a prekvapujúce. Odporca si zároveň istí budúceho spoľahlivého klienta, ktorý v čase
revolvingu už ani nemusí mať záujem o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov. Ide o neprimerané
vnucovanie služby popri inej službe. Obdobná neprijateľná podmienka je zakázaná v §53 ods. 4 písm.

n) Občianskeho zákonníka. Tiež ide o rozpor s§4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého dodávateľ
„Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného
výrobku alebo na poskytnutie inej služby.". Rovnako ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je

neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Čo je revolving máloktorý spotrebiteľ rozumie, spravidla si berie „ jednorázový " úver a ide do vzťahu s
tým, že keď dlh splatí, nebude mať žiadne ďalšie povinností. Preto by nemal byť viazaný podmienkami,
ktoré nepochopil a ktorým neporozumel. Spotrebiteľ chce spravidla vždy len dočasne preklenúť určitú
-konkrétne časovo vymedzenú finančnú tieseň. Revolving by tak v jej prípade nemal obstáť nielen pre

neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj z dôvodu absencie kauzy opodstatňujúcej uzavretie zmluvy o
revolvingu.
K dohode o poskytnutí služby uviedla, že medzi korektnými Veriteľmi, ktorí voči spotrebiteľom postupujú
s náležitou odbornou starostlivosťou je neprípustné, aby si veriteľ pri podpise zmluvy ponechával za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru (maximálne troch splátok) zo zmluvy

č. 8500006584 vo výške 133,98 EUR, pri revolvingu vo výške 69,60 EUR, zo zmluvy č. 8500006586
vo výške 116,42 EUR, pri revolvingu 60,48 EUR. Ide naviac o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
podčiarknutý práve stavom hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pretože dodávateľ už pri poskytovaní úveru predpokladá neschopnosť splácať úver/ revolving dlžníkom.
Takýto výkon práva nemôže požívať ochranu v právnom štáte (§ 3 OZ). Nie je vylúčené, že je to vlastne

odporca, ktorý zakladá predpoklad porušenia povinností spotrebiteľa, keďže ho ukracuje o plnenie,
pričom toto nie je nijako zohľadnené v splátkach (splátky sú také, ako keby spotrebiteľ dostal plnú výšku
úveru).
Uvedená zmluvná podmienka potvrdzuje praktiky nebankovej spoločnosti, ktorá sa chce dostať čo
najskôr k finančným prostriedkom spotrebiteľom a tieto započítať už pri poskytnutí úveru - odporca

formou zmluvnej odmeny zakrýva skrytý úrok, pritom spotrebiteľovi vnucuje revolving, ktorý si reálne
ani nevyžiadal, pričom poukázal ja na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k.
10CoE/313/2010 a rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie z 8. marca 2010 č. k. 17Cb/95/2009-83.
Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. 8.1 ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.
Navrhovateľka pri nekalosti podmienok poukázala aj na rozhodcovskú doložku ktorej nekalosť vyplýva
zo skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
podľa ktorej síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak podľa takejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Jeho „možnosť" vybrať si je teda skutočne len iluzórna, pričom
nepozná ani jeden prípad, kedy si spotrebiteľ sám dobrovoľne uplatnil práva v rozhodcovskom konaní.
Nekalosť rozhodcovskej doložky osobitne spočíva v tom, že zakladá faktickú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 01).Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Uviedla,
že podľa spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove zo dňa 27.09.2010 aj zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ možnosť výberu medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto podmienky podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť, predstavuje zmluvnú
podmienku, ktorá nebola individuálne vyjednaná.
S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012 č. k. 18 Co 109/2011,
podľa ktorého odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý určil neplatnosť zmluvy o

úvere pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedla, že odvolací súd, napriek snahe udržať
zmluvu v platnosti, ustálil, že táto nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže vadami
netrpiaibajejpodstatnénáležitosti,alevpodstatevšetkyčasti(články).Neprihliadalpritomnavýhodnosť
neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako
celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v či. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval hľadisko, či by

zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. Pokiaľ ide o súdnu kontrolu zmluvných
podmienok súd uviedol, že žalovaný sa mýli, pokiaľ považuje za typovú zmluvu iba všeobecné obchodné
podmienky alebo zmluvu písanú drobným písmom alebo ak na naplnenie individuálne dojednaných
podmienok považuje skutočnosť, že na prečítanie návrhu zmluvy mal spotrebiteľ dostatok času. Za
typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať

nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení. Odvolací súd vyjadril názor, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa
nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).

Odporca k návrhu uviedol, že pri neprijateľnosti zmluvných podmienok, absentuje bližšie zdôvodnenie
tvrdenia žalobcu, respektíve čo i len bližšie priblíženie úvahy, ktorá žalobcu k takejto úvahe viedla. Už
vôbec sa žalobca nevenuje otázke kvalifikovaného posúdenia ním tvrdenej nerovnováhy v právach a
povinnostiach, ignoruje tak hypotézu právnej normy obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., podľa

ktorého je neprijateľnou podmienkou výlučne ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu značnú.
Uviedol, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv vychádza vo všeobecnosti z princípu ochrany
spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania postavenia dodávateľa ako
tzv. silnej zmluvnej strany; silnej najmä v dôsledku ekonomickej prevahy a postavenia na relevantnom
trhu. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že táto nemá možnosť individuálne

ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto právna úprava vymedzuje neprijateľné
podmienky, pričom dôsledkom je to. že sú ex lége neplatné. V ustanovení § 53 ods. I Obč. zák. je
vymedzená všeobecná zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustálená právna prax zhodne s doktrínou odvodzuje záver, podľa ktorého za značnú

nerovnováhu treba a priori považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, respektíve
nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady, omeškanie či
škodu), alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy.
Podstatou právneho vzťahu, ktorým je zmluva o úvere je právo dlžníka na poskytnutie peňažných

prostriedkov, ktorému právu zodpovedá povinnosť tieto prostriedky poskytnúť a súčasne povinnosť
dlžníka peňažné prostriedky vrátiť, ktorej povinnosti zodpovedá právo veriteľa na vrátenie peňažných
prostriedkov a zaplatenie úrokov. Ani z jedného z ustanovení zmluvy nevyplýva taká úprava práv a
povinností, ktorá by predstavovala akékoľvek znemožnenie uplatnenia nároku dlžníka (spotrebiteľa),
ktorý mu vyplýva zo zmluvy (právo dlžníka na poskytnutie úveru a poskytnutie revolvingu), ktorá by

akýmkoľvek spôsobom nedovoľovala alebo obmedzovala dlžníka v domáhaní sa nápravy už prijatého
plnenia, respektíve ktorá by mu znemožňovala odstúpiť od zmluvy. Žalobca účelovo opomenul, že aj
napriek tomu, že s neprijateľnými podmienkami spája právny poriadok, v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč.
zák. neplatnosť, ani neplatnosť jednej zo zmluvných podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy.
Pritom základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol

s úspechom voči dodávateľovi domáhať toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Žalobca
neuvádzaanivjednomprípadetakúpodmienku,ktorábyvskutočnostibránilaspotrebiteľovivrealizáciia
uplatňovaní takýchto práv. Ak žalobca tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere, bez toho aby špecifikoval
o ktorú konkrétnu zmluvu ide, keďže žalobou napáda platnosť dvoch zmlúv, je celá absolútne neplatnápodľa § 39 Občianskeho zákonníka, nie je mu jasný záver na základe ktorého odporkyňa dospela k
záveru, že medzi ňou a žalovaným je právny vzťah, ktorý je regulovaný právnymi normami upravujúcimi
ochranu spotrebiteľa. Predsa iba existencia spotrebiteľskej zmluvy mohla založiť medzi Žalobkyňou a

Žalovaným právny vzťah dodávateľa a spotrebiteľa.

K ročnej percentuálnej miere nákladov uviedol, že jedným zo zásadných a podstatných omylov, ktorý
sa opakovane v žalobe prezentuje, je omyl ohľadne toho, kedy a akým spôsobom dochádza medzi
veriteľom a dlžníkom k uzavretiu zmluvy, pričom poukázal na znenie § 44 Obč. Z. podľa ktorého vzniká

zmluva okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, kedy
navrhovateľovi dôjde vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu (§ 43c ods. 2 Obč. zák.). Podľa právnej
doktríny predpokladom vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu sú dva jednostranné právne
úkony vzájomne adresované; návrh na uzavretie zmluvy (oferta v zmysle § 43a, 43b Obč. zák.)a prijatie
návrhu(akceptvzmysle§43cObč.zák.).Vpredmetnomprípadejeofertoužiadosťdlžníkaoposkytnutie
revolvingového úveru, formálne realizovaná jednak vyplnením a podpísaním formulára označeného

ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru" a následne doručením tejto žiadosti do sféry veriteľa
a akceptom je súhlas veriteľa s poskytnutím revolvingového úveru, formálne realizovaný podpisom
zmluvy a doručením podpísanej zmluvy dlžníkovi. V súlade s § 43c ods. 2 Obč. zák. v nadväznosti na
§ 44 Obč. zák. tak dochádza až momentom, kedy veriteľom podpísaná zmluva dôjde dlžníkovi, teda
žalobcom tvrdená „zmena RPMN" postráda akúkoľvek právnu relevanciu, nakoľko v momente vyplnenia

a podpísania žiadosti zo strany dlžníka ešte nie je žiadna zmluva uzatvorená. Žalobca sa v tomto prípade
zjavne účelovo snaží nesystematickým výkladom ustanovenia zmluvy bez kontextu a vzťahu k ostatným
ustanoveniam interpretovať nesprávne dôsledky príslušného ustanovenia. Exaktná výška RPMN je
súčasťou zmluvných dojednaní a je presne špecifikovaná v bode 6. oboch zmlúv o revolvingovom úvere.
Podľa článku 3 ods. 3.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere celková výška úveru bude

dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto Zmluvy o RU. Celková výška úveru je spolu
s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového
kalendára. Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy
č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z... z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za dodržanie akýchkoľvek záväzkov

ustanovenýchvtejtoZmluveoRU),výškyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveruadobysplácania.RPMN
bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 odsek 2.2 tejto Zmluvy o RU. Veriteľ sa zaväzuje
informovať Dlžníka o zmene RPMN na poskytnutie úveru podľa tejto Zmluvy o RU. Ak sa napríklad
poskytuje na základe zmluvy úver vo výške nižšej ako je výška pôvodne žiadateľom a dlžníkom uvedená
v žiadosti, potom je predsa logické, že v dôsledku zníženia výšky úveru oproti požadovanej sume dôjde

aj k zníženiu celkových nákladov, ktorých je RPMN percentuálnym vyjadrením. Ponechanie RPMN v
pôvodnej výške, t.j. pri znížení úveru a zachovaní pôvodnej splatnosti by znamenalo, Že úver pre dlžníka
„zdražie". Je otázne, či takýto výklad zmluvných dojednaní je v súlade s propagovanými cieľmi žalobcu,
ktorý deklaruje ochranu spotrebiteľa, keďže vedie k opačnému stavu, k vyššiemu finančnému zaťaženiu
spotrebiteľa.

Pokiaľ ide teda o rozhodovanie dlžníka na základe RPMN ako ukazovateľa, podľa ktorého sa rozhoduje,
či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie, potom s týmto ukazovateľom je oboznámený. V prípade jeho
zmeny (ale aj v prípade, ak je rovnaký ako v žiadosti) má však stále možnosť od zmluvy odstúpiť. Taktiež
poukázal na to, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov len vtedy, aj je uvedená výška

RPMN v neprospech spotrebiteľa, pričom v prípade revolvingovej zmluvy č. 8500006586 je údaj o
RPMN v bode 5 (údaje o požadovanom revolvingovom úvere) zmluvy a v bode 6 (údaje o schválenom
revolvingovom úvere) zmluvy rovnaký, a to 70,01 %, v prípade revolvingovej zmluvy č. 8500006584 je
údaj o RPMN v bode 6 zmluvy dokonca nižší ako údaj o RPMN uvedený v bode 5 zmluvy.

Odporca zdôraznil, že považuje za vylúčené, aby odporca týmto spôsobom mohol akokoľvek
narušiť ekonomické správanie navrhovateľky ako spotrebiteľa zapríčiniť napríklad to, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, keď výška RPMN po schválení
revolvingového úveru nesmie byť v zmysle bode 7 zmluvy vyššia ako údaj uvedený v prípade úveru
požadovaného dlžníkom v bode 5. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ak by Žalobca napriek tomu

nesúhlasil s akoukoľvek úpravou týkajúcou sa jednotlivých parametrov úveruje v zmysle bodu 7 zmluvy
oprávnený od zmluvy odstúpiť, prípadne túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať
v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia zmluvy. Vo vzťahu k výške odplaty za poskytnutie
revolvingového úveru, v tejto súvislosti poukázal aj na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, ktorý v obdobných prípadoch dovodil, že cenu za požičanie peňazí je potrebné v každom
jednotlivom prípade hodnotiť osobitne, pričom v prípadoch pôžičiek, kde predmetom je nízka suma, s
požičaním ktorej sú spojené určité fixné náklady a pôžičiek, ktoré nie sú zabezpečené, ani 72 % RPMN

nemusí automaticky znamenať rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že s požičaním relatívne malej sumy
peňazí sú však spojené určité fixné náklady žalovaného spojené s uzavretím zmluvy, ktoré zostávajú
vo svojej výške rovnaké alebo sa menia len čiastočne, bez ohľadu na výšku poskytovaného úveru.
Je potom logické, že tieto fixné náklady sa v prípade úverov, predmetom ktorých je nižšia čiastka,
prejavia v celkovej odplate za poskytnutie úveru výraznejšie ako napríklad pri úveroch vyšších. Odplata

za poskytnutie úveru ďalej zohľadňuje i riziko klienta, ktorým je často neúspešný žiadateľ o poskytnutie
bankové úveru. Žalovaný ako nebankový subjekt si musí zvýšené ekonomické riziko a očakávané
nesplácanie úveru určitým spôsobom zarátať do celkovej výšky odplaty za poskytnutie úveru, v dôsledku
čoho je nevyhnutné, že odplata za spotrebiteľský úver nebude rovnaká ako poskytujú bežne banky.
V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť i k tomu, že pre výšku zmluvnej odmeny je rozhodujúca
i doba splácania úveru, nakoľko odplata za používanie peňazí priamo závisí od doby. na ktorú sú

peňažné prostriedky poskytnuté a po ktorú boli používané. Preto dohodnutá odplata za poskytnutie
revolvingového úveru bola v tomto prípade pre obe zmluvy o revolvingovom úvere primeraná. Zároveň
poukázal na to, že v čase, keď boli obe zmluvy o revolvingovom úvere uzavreté, žiadny právny predpis
neupravoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Avšak právna regulácia
výšky, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, upravená v Nariadení vlády

Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktoré bolo zrušené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
období najbližšom k dátumu uzavretia zmlúv o revolvingovom úvere, t.j. v období od 16. mája 2010
do 15. augusta 2010. bola maximálna výška RPMN pre rovnaký úver, aký bol poskytnutý na základe
oboch zmlúv o revolvingovom úvere, 76,00 %. RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom úvere číslo

8500006586 je 70,01 % a RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom úvere číslo 8500006584 je 69,11
% (v čase, kedy už obmedzenie zavedené Nariadením vlády č. 238/2008 Z. z. nebolo účinné). RPMN
v predmetných zmluvách o revolvingovom úvere teda ani nedosahuje hranicu, ktorú ako maximálnu
výšku odplát) za poskytnutie spotrebiteľského úveru upravovala predchádzajúca právna regulácia,
preto výška odplaty nemôže odporovať dobrým mravom. Zároveň uviedol, že ak niektorá zo zmlúv o

revolvingovom úvere je neplatná v časti týkajúcej sa RPMN, v žiadnom prípade s poukazom na vyššie
citovanú právnu úpravu obsiahnutú v ZoSU to nemá za následok neplatnosť zmluvy ako takej. Nakoľko
ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa všetky náklady spojené s úverom, teda i ročnú úrokovú
sadzbu úveru a z toho vyplývajúcu výšku zmluvných úrokov, ak výška celkovej odplaty za poskytnutie
revolvingového úveruje primeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani výška ročnej úrokovej

sadzby nemôže byť neprimeraná. Ak Žalobca vo svojej argumentácií poukazuje na rozhodnutia súdov v
iných prípadoch, porovnáva výlučne len výšky úrokových sadzieb zjednaných pre rôzne spotrebiteľské
úvery, a naopak na vyššie uvedené zákonné kritériá, ktoré je potrebné pri posudzovaní primeranosti
výšky odplaty vziať do úvahy, vôbec neprihliada. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 57/2005. v ktorom súd skonštatoval, že výška úrokov predstavujúca približne

dvadsaťpäťnásobok obvyklej úrokovej miery je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade výška
úrokovej sadzby ani zďaleka nedosahuje 25-percentnú hranicu, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky
považuje za odporujúcu dobrým mravom.
K revolvigu uviedol, že podľa článku 4. ods. 4.1 zmluvy revolving je automatické poskytnutie
ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenému Dlžníkovi v oznámení Veriteľa
podľa čl. 2 odsek 2.2 tejto Zmluvy o RU, za podmienok tu uvedených. Podľa článku 4 ods. 4.2 zmluvy v
prípade, že Dlžník splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy každých ďalších 12 splátok pri úvere so
splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne vždy každých ďalších 18 splátok
pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov (s výnimkou Úveru 6000), resp. vždy prvých 18 splátok a

následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých 24
splátokpriúveresosplatnosťou42a48mesiacov,budemuzapodmienkypredchádzajúcehoschválenia
zo strany Veriteľa úver automaticky navýšený, t.j. Veriteľ poskytne Dlžníkovi revolving vo výške určenej
podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi Veriteľ Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2.
tejto Zmluvy o RU. Na poskytnutie revolvingu nemá Dlžník bez predchádzajúceho schválenia zo strany

Veriteľa právny nárok. Názor navrhovateľa na neplatnosť revolvingu považoval za absurdný, pretože
predmetom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom založeného zmluvou je práve poskytnutie
revolvingového úveru, podstatou ktorého je na rozdiel od bežného úveru opakované poskytnutie úveru
po tom, ako dlžník splní určité podmienky. Bez ohľadu na to, či je konkrétnemu dlžníkovi v konkrétnomprípade známy obsah a význam pojmu revolving, respektíve revolvingový úver, jeho vymedzenie a
definícia sú obsiahnuté práve v napádaných ustanoveniach. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenia
sú súčasťou žiadosti o poskytnutie úveru, dlžník má, okrem iného práve z. týchto ustanovení možnosť

presne poznať povahu a podstatu finančného produktu, ktorý je predmetom zmluvy. Odhliadnuc od toho,
žepojemrevolvingovýúvernepripúšťarôznyvýkladajehovýkladjejednoznačný,podľaprávnejdoktríny
aj konštantnej judikatúry sa pri výklade prejavu vôle pri výslovných právnych úkonoch v zmysle § 35
ods. 2 ObčZ, a to aj pri spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré je charakteristický výklad favorizujúci (v
prípade pochybností o význame a obsahu právneho úkonu) spotrebiteľa, uplatňuje zásada, podľa ktorej

sa nevyžaduje, aby konkrétny účastník právneho úkonu poznal význam použitého pojmu v prípade, ak
sa jedná o pojem všeobecne známy a zrozumiteľný. Je nepochybné, že pojem revolving je všeobecne
známym a bežným pojmom, rovnako ako je debetná karta, povolené prečerpanie úverového rámca,
lízing a jeho rozdiel oproti úveru, a podobne. Ak by aj konkrétnemu žiadateľovi význam tohto pojmu
známy nebol, práve z namietaných ustanovení sa má ešte v čase pred realizáciou návrhu na uzavretie
zmluvy možnosť dozvedieť spôsobe a podmienkach za akých mu budú. v prípade uzavretia zmluvy,

peňažné prostriedky poskytované. Plnenie zo strany veriteľa po vzniku nároku na výplatu revolvingu
je rovnako vymáhateľný záväzok na strane veriteľa, ako je to v prípade nároku na úver. Poskytnutie
revolvingu nie je a ani nemôže byť viazaným predajom v zmysle dikcie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože poskytnutie revolvingu je priamo
predmetom zmluvy. Zdôraznil, revolvingový úver môže dlžník aj bez uvedenia dôvodu vypovedať, a to

podľa článku 18 ods. 18.2 zmluvy, z ktorého expressis verbis toto právo dlžníka vyplýva. Vzhľadom k
povahe poskytovanej finančnej služby, predmetom ktorej je práve revolvingový úver, právo dlžníka na
vyplatenie úveru a revolvingu, nezakladá a ani nemôže založiť na strane dlžníka žiadnu nevýhodu v
porovnaní s postavením veriteľa.
K službe odkladu splátok podľa čl. o 8 odsek 8.1 Dohody o poskytnutí služby uviedol, že predmetom tejto

Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po slnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúci v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnostisplátokúveruvovýške116,42EUR(resp.133,98EUR)ab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcej

v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 60,48 EUR (resp. 69,60 EUR) v prípade,
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje súhlas. Veriteľ je povinný oznámiť Dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty., pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.
Podľa vety druhej §53 ods. 1 ObčZ. ustanovenie prvej vety o neprijateľných podmienkach neplatí, ak

ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky dojednané individuálne.
Neprijateľná podmienka sa teda podľa §53 ods. I ObčZ nemôže týkať predmetu a ceny plnenia. Predmet
plnenia a cena sú vždy aj podstatnými náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré musia byť vždy
dojednané, aby mohla byť zmluva platná. Samy osebe ich nemožno posudzovať z toho hľadiska, že
by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o zabezpečenie právnej

istoty aj na strane žalovaného, že nebude spochybňovaný výslovne dojednaný predmet zmluvy alebo
jeho cena.
K neplatnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500006586 ani
zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500006584 rozhodcovskú doložku neobsahuje, zo žaloby potom
nie je absolútne možné identifikovať, na základe čoho sa domáha Žalobca neplatnosti neexistujúcej

rozhodcovskej doložky.
K neplatnosti zmluvy ako celku uviedol, že s poukazom na text rozhodnutia Súdneho Dvora z 15. marca
2012, sp. zn. C 453/10, vo veci Perenič, Pereničová c/a SOS Financ, spol. s r.o., vyplýva, že nielen
právna doktrína a judikatúra slovenských súdov, ale aj aktuálna judikatúra Súdneho Dvora jednoznačne
dovodila záver, podľa ktorého cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci smernice 93/13 je nastoliť

rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť
za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky". Ak by súd postupoval opačne a rozhodol
by o neplatnosti zmluvy ako celku, v dôsledku takého rozhodnutia by sa nastolil de facto nespravodlivý
stav, kedy žalovaný, napriek tomu, že poskytol riadne a včas peňažné prostriedky Žalobcovi, tieto
prostriedky mal poskytnúť bezodplatne. vychýlila by sa tým nerovnováha smerom k Žalobcovi, a to bez

akéhokoľvek právneho opodstatnenia, keďže nie je a nikdy nebolo cieľom právnej ochrany spotrebiteľa
umožniť spotrebiteľom prijímať akékoľvek plnenia bezodplatne.
Záverom k celkovej neplatnosti vyslovil názor, že ak by aj súd dospel k záveru, že niektorá zo zmlúv
obsahuje neprijateľné podmienky, tento záver sám o sebe nestačí na to, aby súd vyslovil absolútnuneplatnosť zmluvy ako celku. Takýto záver je nielen v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ale
aj rozhodovacou činnosťou slovenských súdov a v konečnom dôsledku aj v rozpore s účelom právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa. Ak by súd dospel k záveru, že výška odplaty za poskytnutý úver bola

neprimeraná, môže vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky definujúcej takúto neprimeranú odplatu.
Skutočnosť, že zmluva obsahuje neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku ešte neznamená
automatickú neplatnosť zmluvy ako takej.
Vo vzťahu k uplatneným nárokom vzniesol aj námietku premlčania.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/91/2014-122 dňa 27.11.2014 tak, že návrhu v plnom
rozsahu vyhovel. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č.k.
7Co/117/2015-208 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Osobitne zdôraznil, že
prvostupňový súd neprávne aplikoval ustanovenia zákona, keď použil zákon č. 258/2001 Z.z. a vytkol
prvostupňovému súdu, že hoci konštatoval nesprávne uvedenie výšky RPMN, svoje závery riadne
neodôvodnil s poukazom na špecifikáciu vzorca pre výpočet RPMN.

Na prejednanie veci súd opätovne nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, hoci
bol riadne predvolaný a neúčasť neospravedlnil. Na pojednávanie sa nedostavil ani vedľajší účastník na
strane navrhovateľky, ktorý neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.

Navrhovateľka na všetkých pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že zmluvu
podpisovalaspaniP.aniespánomP.,tohoaninevidela.Tátojejpovedala,žeProfiCreditjejnemôžedať
jednu pôžičku, ale je to potrebné rozložiť na dve, pretože žiadala 1400 eur. Pôžičku súrne potrebovala
na opravu okien na splatenie jednej faktúry 1400 eur, neskôr uviedla, že mala aj dlhy, ktoré jej ostali
z podnikania, pretože nakúpila veľa tovaru, ktorý sa nepredal a peniaze sa jej nevrátili ani po predaji

obchodu. Pôvodne si chcela zobrať pôžičku v Poštovej banke, ale pomýlila sa ich úradníčka, na miesto
žiadosti o pôžičku jej predložila žiadosť o konsolidáciu, a úver jej mohli poskytnúť až o dva mesiace.
Pôžičku podpisovala s pani Majerovou a ani nevedela čo je to revolving a ani ho nepotrebovala. To jej
pani Majerová vôbec nevysvetlila, hoci jej plne dôverovala.
V roku 2014 jej oznámili, že jej poskytujú ďalší úver, ktorý bude platiť do 2017 a peniaze nedostala. Keď

sa pýtala p. Majerovej, že kde jej boli poslané peniaze, nechcela jej to povedať, vraj si to asi dala poslať
kamarátke na účet. Preto chodila po bankách a nakoniec zistila, že mala účet aj v Dexii, ktorý zrušila a
peniaze boli poslané na neexistujúci účet a preto boli hneď aj vrátené. Potom hneď zrušila revolvingový
účet a išla na ochranu spotrebiteľov, začala sa informovať, pretože na túto pôžičku si našla brigádu a
robila skoro dva roky. Pôžičku veľmi oľutovala.

Odporca zotrval na svojich tvrdeniach.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.

Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber

rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa
práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom navrhovateľky.

Súd zistil, že odporca v zastúpení LB., ktorá mala konať v mene viazaného finančného agenta PB.a

dňa 26.8.2011 uzavrel s navrhovateľku na základe žiadosti navrhovateľky o poskytnutie revolvingového
úveru vo výške 830 eur, ktorý mal byť splatný v 42 splátkach splatných vždy k 30-temu dňu v mesiaci
vo výške 49,83 eur pričom dlžník sa mal zaviazať zaplatiť celkovú čiastku za dobu čerpania úveru
2092,86 eur pri predpokladanej RPMN 70,01 % ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a priemernej
RPMN úveroch 45,11 % a zároveň žiadal poskytnúť revolving vo výške 490,33 eur z ktorého sa dlžník

zaviazal zaplatiť 1.195,92 eur pri predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 % p.a..
Žiadosťbolavyhotovenávpísanímtextudoformuláravyhotovenéhonavrhovateľom.Nazákladežiadosti
uzavreli účastníci zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500006584 tým, že v čl. 6 bol schválený
revolvingový úver v rovnakom znení so stanovením RPMN za úver 69,11 % pri ročnej úrokovej sadzbe
45,11% a RPMN za revolving pri predpokladanej sadzbe RPMN 70,01 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21

% s uvedením ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania 9,5 %.
Podľa ust. čl. 8.1 Dohody o poskytnutí služby, veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi záväzok v službe
spočívajúcej v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu na základe
žiadosti za čo sa dlžník zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 133,98 eur a odplatu možnosti a odkladu
splátok revolvingu 69,60 eur.

Súd zistil, že toho istého dňa pred tými istými osobami, teda navrhovateľ v zastúpení D., ktorá mala
konať v mene viazaného finančného agenta PB. dňa 26.8.2011 na základe rovnakej predtlače žiadosti
a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006586 zo dňa 26.8.2011, uzavreli účastníci úverovú zmluvu na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver 810 eur splatný v 42 splátkach do 30-teho dňa
v mesiaci vo výške splátky 43,30 eur, neskôr schválenej vo výške 42,30 eur, pri celkovej čiastke, ktorú

má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru 1822,80 eur pri predpokladanej RPMN 70,01 %, RPMN
za úver 69,10 % a priemernej RPMN 45,11 %, pri revolvingu dlžník mal zaplatiť za celú dobu čerpania
1.041,60 eur pri predpokladanej RPMN 63,32 eur a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 eur. Opätovne v čl.8.1 bola dohoda o odklade splátok, za čo mal dlžník zaplatiť 116,42 eur a za odklad splátok revolvingu
60,48 eur pričom zmluva bola tiež podpísaná 26.8.2011
Podľa splátkového kalendára s osobitne vyznačením splátok 1-29 s uvedením úhrady 1.295,50 eur k

úveru č. 8500006584 mali byť platby hradené vo výške 49,83 eur s nulovým hradením splátok 6, 7, 8
bol navýšený úver v zmysle bodu 4 Revolving.
Podľa splátkového kalendára k úveru č. 8500006586 s vyznačením splátok splatené 1-29 s uvedením
sumy 1.128,40 eur pri nulovej úhrade splátok č. 6., 7, 8 bol navýšený úver v zmysle bodu 4 revolving.

Súd oboznámil aj Všeobecné zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd v konaní oboznámil aj odôvodnenie rozsudku KS Žilina 7Co/213/2013-286 vo veci o určenie
neplatnosti zmluvy proti odporcovi Profi Credit Slovakia s.r.o., obsah rozsudku súdneho dvora EÚ vo
veci C453/10 Jana Pereničová, Vladislav Perenič, proti SOS finance spol. s r.o. vo veci prejudiciálneho
konania týkajúceho sa výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.2013 o nekalých

podmienkach, obsah priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny
za obdobie rokov 2011, ako aj úrokovej miery úverov pri nových obchodoch od januára 2009 do mája
2013, osobitne s poukazom na spotrebiteľské úvery s pohybom úrokovej sadzby od cca 7-15 % ročne,
rozsudok KS Bratislava 1Cob309/2012-334 zo dňa 26.9.2013, kde bolo rozhodnuté o neplatnosti, kde
bol potvrdený rozsudok OS určujúci neplatnosť úverovej revolvingovej zmluvy, rozsudok KS v Prešove

2Co/9/2012-135,ktorýmbolpotvrdenýrozsudokOSoneplatnostirozhodcovskejdoložky arozsudokKS
Žilina 9Co/648/2013-220, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Žilina o zrušení rozhodcovského rozsudku
a vydaní bezdôvodného obohatenia.

Súd ďalej oboznámil z prehľadu platieb vyhotovenom navrhovateľkou sumár platieb s uvedením úhrad k

úveru 8500006586, pričom pri platbách úveru č. 8500006586 zistil, že bola uvedená suma 810 eur ako
schválené, 693,58 poskytnutá suma, pri úvere 8500006584, uvedené schválené 930 eur, poskytnuté
796,02 eur. Súd tak zistil rozdiel medzi poskytnutým a schváleným úverom vo výške 250,40 eur. Ďalej
navrhovateľka uviedla jednotlivé platby a to za rok 2011
30.9.2011 v sume 94 eur, 2.11. v sume 94 eur, 30.11. v sume 94 eur, 27.12. v sume 93 eur,

za rok 2012 a to 31.1.2012 v sume 93 eur, 28.5. v sume 93,23 eur, 13.7. v sume 93,23 eur, 6.9.2012 v
sume 86,46 eur, 8.10. v sume 93,23 eur, 13.11. v sume 93,23 eur, 7.12.2012 v sume 93,23 eur,
za rok 2013 9.1. v sume 93,23 eur, 11.2. v sume 93,23 eur, 8.3. v sume 93,23 eur, 10.4. v sume 93,23
eur, 16.5. v sume 93,23 eur, platba 28.6. v sume 93,23 eur 186,46 eur, 13.8. v sume 93,23 eur, 27.8. v
sume 93,23 eur, 18.10. v sume 93,23 eur, 11.11. v sume 93,23 eur, 29.11. v sume 93,23 eur a 27.12.

v sume 93,23 eur,
za rok 2014 platba 30.1.2014 v sume 93,23 eur.
Súd zistil, že sa jedná o úhrady na oba úvery v celkovej výške 2325,83 eur.
Podľa listu odporcu o prehľade platieb k úveru č. 8500006584, bolo uvedené poskytnutie úveru vo výške
796,02 eur na účet č. 5406601001/5600 dňa 26.8.2011 a ďalej odoslaná platba na úver 420,73 eur dňa

9.1.2014, ktorá sa dňa 13.1.2014 vrátila na účet z dôvodu neexistujúceho účtu č. 5406601001/5600. V
prehľade bol uvedený súhrn platieb s dátumami zhodnými s platbami uvádzanými navrhovateľkou vo
výške 1295,58 eur.
Podľa listu odporcu k úhrade platieb k úveru 8500006596, bola uvedená poskytnutá čiastka 693,58 eur
dňa 26.8.2011, ďalšia čiastka z 9.1.2012 vo výške 366,58 eur vrátená 13.1.2014 v plnom rozsahu z

dôvodu neexistujúceho účtu, pričom súčet jednotlivých platieb je vo výške 1.128,40 eur.

Odporca spolu uvádzal platby vo výške 2423,98 eur, teda v rozsahu prevyšujúcom platby uvádzané
navrhovateľkou. Odporca však nesprávne zúčtoval platby 13.7.2012, ktoré zúčtoval vo výške 91,38 eur,
hoci z dokladov o úhrade zistil úhradu 93,23 eur.

Súd oboznámil aj originály peňažných prostriedkov, doklad o prevzatí peňažných prostriedkov odporcu
a to potvrdenie o prevzatí sumy 7.12.2012 v čiastke 93,23 eur za november 2012, 13.11.2012 v čiastke
93,23eurza10/12,8.10.2012včiastke93,23eurza9/2012,6.9.2012včiastke86,46eurbezuvedeného
obdobia, 13.7.2012 v čiastke 93,23 eur za 6/2012, 28.5.2012 v čiastke 93,23 eur za 5/2012,31.1.2012

v čiastke 93 eur za 1/2012, 27.12.2011v čiastke 93 eur bez obdobia úhrady, 30.11.2011 v čiastke 94
eur za 11/2011, 2.11.2011 v čiastke 94 eur za 10/11, 30.9.2011 v čiastke 94 eur za 9/2011, 27.8.2013 v
čiastke 93,23 eur za 8/2013, 13.8.2013 v čiastke 93,23 eur za 7/2013, 28.6.2013 v čiastke 186,46 eur za
5, 6/2013, 16.5.2013 v čiastke 93,23 eur, 10.4.2013 v čiastke 93,23 eur za 3/13, 8.3.2013 v čiastke 93,23eur 2/13, 11.2.2013 v čiastke 93,23 eur 01/13, 9.1.2013 v čiastke 49,83 eur na úhradu úveru 8500006584
bez uvedeného obdobia, doklad o úhrade rovnakého dňa 9.1.2013 sumy 43,40 eur na úhradu úveru
koncové číslo 6586, z ktorých zistil úhrady vo výške 1859,77 eur.

Súd ďalej z dokladov o vklade na účet č. 502396383/7500 zistil, že boli vykonané celkové úhrady vo
výške 466,15 eur dňa 30.1.2014 čiastka 43,40 eur na úhradu úveru 8500006586 a 49,83 eur na úhradu
úveru 8500006584, 29.11.2013 čiastka 43,40 eur na úhradu úveru 8500006586 a 49,83 eur na úhradu
úveru 8500006584, 11.11.2013 čiastka 43,40 eur na úhradu úveru 8500006586 a 49,83 eur na úhradu
úveru 8500006584, 8.10.2013 čiastka 43,40 eur na úhradu úveru 8500006586 a 49,83 eur na úhradu

úveru 8500006584, 27.12.2013 čiastka 43,40 eur na úhradu úveru 8500006586 a 49,83 eur na úhradu
úveru 8500006584.
Z dokladov súd zistil úhrady vo výške 2325,92 eur.
Súd zistil rozdiel medzi platbami uvádzanými navrhovateľkou a platbami uvádzanými odporcom v
prospech navrhovateľky, ktorá neuviedla platby 10.8.2012 vo výške 2 x 50 eur.
Nakoľko súd mal preukázané úhrady z platobných dokladov vo výške 2.325,92 eur a platbu vo výške

100,- eur z dokladov odporcu, súd ustálil úhradu navrhovateľky vo výške 2.425,92 eur, čo prakticky
korešponduje s účtovaním platieb odporcom s prihliadnutím na nesprávne zúčtované platby dňa
13.7.2012 vo výške 93,25 eur ktorú zúčtoval 17.7.2012 vo výške 91,38 eur 42,63 eur na účet č.
8500006586 a 48,75 na účet č. 8500006584 (podľa dokladu 43,40 eur na účet č. 8500006584 a 49,83
eurúčetč.8500006586),tedaúhradynaúčetč.8500006584vovýške1296,66euraúverč.8500006586

vo výške 1129,17 eur.

Súd z oznámenia odporcu zo dňa 30.1.2014 zistil, že v zmysle čl. 4 zmluvných podmienok bol
navrhovateľke poskytnutý revolving na základe zmluvy 8500006586 poskytnutý 9.1.2014, obdobne ako
bol poskytnutý revolving obdobne ako bol navýšený o revolving úver zo zmluvy 8500006584.

Súd oboznámil aj žiadosť navrhovateľky o storno revolvingu navrhovateľkou odporcovi zo dňa 20.1.2014
pre obe revolvingové zmluvy.
Súd však z prehľadu platieb mal preukázané, že k poskytnutiu revolvingu nedošlo, nakoľko tento bol
zaslaný na zrušený účet.

Súd ďalej zo zápisu z rokovania odporcu s klientom zo dňa 8.3.2013 zistil, že navrhovateľka ako klient
žiadala o odklad splátok z dôvodu núdze, pričom jej bola oznámená úprava splátkového kalendára s
tým, že došlo k posunu splátok.

Súd ďalej zistil, že odporca k žiadosti navrhovateľky o predčasné splatenie úveru 8500006586 uviedol,

že na základe písomnej žiadosti zo dňa 28.1.2014 o predčasné splatenie revolvingového úveru ju
informoval o predčasnom splatení revolvingového úveru ku dňu 12.2.2014 pri výške mimoriadnej splátky
575,73 eur a poplatku za predčasné splatenie 3,91 eur a ďalej ju informoval o stanovisku predčasného
splatenia úveru 8500006584 pri výške mimoriadnej splátky 660,67 eur, poplatku za predčasné splatenie
úveru 4,48 eur.

Súd z ďalšieho oznámenia odporcu k zmluve o úvere č. 8500006584 a č. 8500006586 zistil, že
odporca vysvetľoval dôvod zaslania nižších čiastok ako mal byť poskytnutý úver z dôvodu dobrovoľného
objednania si nároku na doplnkovú službu, ktorá bola započítaná z poskytnutého úroku.

Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom p. Majerovej, pretože z jej výsluchu nemohol

nič zistiť, nakoľko takáto osoba ani nemala vystupovať v mene odporcu ako veriteľa, ale mal vystupovať
p. F., ktorý bol registrovaný v registri NSB ako viazaný finančný agent. Teda, odporca poskytoval
úver prostredníctvom nespôsobilej osoby, resp. minimálne osoby, ktorá nebola jeho zamestnancom
a nebola ani zapísaná v registri finančných agentov vedenom NBS, teda nemohla dať kvalifikované
poradenstvo dlžníkovi a podľa zistení z vykonaného dokazovania ani kvalifikované poradenstvo aspoň

sčasti rešpektujúce záujmy dlžníka ani nedala. Dokonca preukázateľne konala v rozpore so záujmami
dlžníka a v rozpore s posudzovaním schopnosti dlžníka, keď „úverový vzťah“ rozdelila na dve zmluvy,
pričom bonitu a schopnosť dlžníka splácať úver, jeho príjmy neposudzovala spoločne, ale zvlášť pri
každej zmluve tak, ako keby druhá zmluva ani nemala byť uzavretá (predzmluvný formulár, kde nie sú
uvedené záväzky z druhej zmluvy).

Súd z vyššie uvedeného dokazovania mal súd preukázané, že odporca neposkytol navrhovateľke
požadovanú sumu úveru, teda vo výške 930 eur podľa úverovej zmluvy 8500006584 a sumu vo výške
810 eur podľa úverovej zmluvy 8500006586, ale poskytol len z úverovej zmluvy 8500006586 sumu693,58 eur (116,42 eur neposkytol), pri úvere 8500006584 len sumu 796,02 eur (133,98 eur neposkytol).
Celkovo odporca poskytol prostriedky navrhovateľke v objeme 1489,60 eur.

Neposkytnutý rozdiel predstavovala vlastne úhrada za Dohodu o poskytnutí služby. Súd však zistil,
že úhrada za odklad 3 splátok zo zmluvy o úvere 8500006586 vo výške 116,42 eur predstavovala
2,68 násobok splátky a úhrada za odklad 3 splátok zo zmluvy o úvere 8500006584 vo výške 133,98
eur predstavovala 2,69 násobok splátky, teda skoro celú hodnotu splátok, o odklad ktorých mohla
odporkyňa požiadať. Podľa zmluvného znenia sa vôbec nemohlo jednať o dobrovoľný výber služby,

alebo dokonca individuálne dojednanú službu, pretože bola súčasťou vopred pripravenej formulárovej
zmluvy a dokonca, nie že nevyžadovala aktívnu činnosť dlžníka pre zvolenie takejto služby, ale
neumožňovala ani odmietnutie služby.

S prihliadnutím na charakter a obsah zmluvného dojednania nemožno hovoriť ani o odplate za službu,
pretože tzv. „odklad splátok“ ani nebol službou, ale bol skrytým poplatkom, spojeným s poskytnutím

zmluvy, ktorého výšku odporca vôbec nezohľadnil vo výpočte RPMN a celkových nákladov spojených so
splácaním úveru. Pritom z dohodnutej istiny a skutočne vyplatených peňazí je zrejmé, že odporca už pri
uzavretí zmluvy kalkuloval so „zrazením“ úhrady za „Dohodnutú službu“, pričom po zranení (započítaní
- hoci chýba úkon započítania) úhrady zostávala čiastka približne v požadovanej výške.
Teda pri náležitej odbornej starostlivosti zo strany veriteľa - odporcu nemožno ani hovoriť, pretože

odporca vôbec nepostupoval štandardne, ale zneužil tieseň navrhovateľky a vnútil jej neprimerané
podmienky tak, aby privodil sebe čo najväčší prospech na úkor navrhovateľky ako dlžníka. Odporca
tým fakticky ešte zvýšil už aj tak neprimerane vysokú nákladovosť - úrokovú sadzbu úveru, ktorá aj
bez skrytých poplatkov bola na hranici povolenej zákonom (§ 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z.). Pritom
odporcom spomínanú nízku hodnotu úveru a potencionálnu platobnú neschopnosť vyvolal sám odporca

jednak rozdelením úveru, aby formálne pri nižšej požičanej výške mohol preukazovať schopnosť splácať
úver. Pritom bežné úvery poskytované bankami boli až niekoľkonásobne nižšie. Súd nezistil jeden
jediný legitímny dôvod na rozdelenie úveru a poskytnutie naraz dvoch úverov okrem úmyslu obchádzať
zákona, posudzovať schopnosť dlžníka splácať úver a pod.. Nákladovosť tvrdenou nízkou sumou
úveru preukázateľne vyvolal sám odporca rozdelením žiadanej čiastky na dve časti. V konaní nebol zo

strany odporcu produkovaný jediný dôkaz o tom, že by navrhovateľka žiadala o takýto postup a ako
hodnotiť jej schopnosť splácať úver pri dvoch uzavretých zmluvách, nakoľko predzmluvné rokovania
sa týkali vždy len osobitnej zmluvy bez ich spoločného posúdenia. Jednoznačne z takéhoto konania
súd musí vyvodiť hrubé porušenie povinností veriteľa, dokonca úmyselné porušenie povinnosti skúmať
schopnosť splácať záväzky, pretože vzhľadom na príjmy navrhovateľky pri splácaní jedného úveru

takéto splácanie bolo v jej schopnostiach, no nemala reálnu možnosť bez zvýšeného úsilia splácať dva
poskytnuté úvery. Podľa predpisom platných v čase vyhlásenia rozsudku, takéto konanie je považované
za také porušenie povinnosti veriteľa, že jeho správanie musí byť sankcionované bezodplatnosťou a
bezúrokovosťou úveru. Ak je takéto konanie v súčasnosti zakázané, nemožno z toho vyvodiť záver, že
by takéto konanie bolo v minulosti dovolené. Z novej právnej úpravy, ktorou sa zakazuje takého konanie

možno vyvodiť, že takéto konanie nie je spoločensky akceptovateľné a takáto neakceptovateľnosť,
neprijateľnosť takéhoto konania bola aj v čase uzavretia zmluvy len s tým rozdielom, že takéto konanie
nebolo zakázané zákonom, ale je ho možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi či
obchodnými zvyklosťami.

Súd nemôže pochopiť racionálnosť dohody o odklade splátok, keď dlžník za možnosť odkladu splátok
uhradí sumu skoro rovnajúcu sa súčtu splátok, teda keby dohodu neprijal a okamžite by časť úveru vo
výške odplaty uhradil, zostatok úveru by sa znížil s poukazom na vysoké zaťaženie úrokovou sadzbou
o viac ako hodnotu troch splátok s výrazným znížením dopadu na zostatok istiny.
Pri požičanej istine 930,- eur, úrokovej sadzbe 45,11 % a počte splátok 42 je suma úroku by bola

celková suma 1 864,00 eur a úrok vo výške 934,- eur, teda nie tak ako uvádzal odporca celková čiastka
2.092,86 eur a úrok 1162,86 eur. Pri požičanej čiastke 796,02 eur by bol úrok vo výške 799,45 eur
a celková zaplatená suma 1 595,47 eur. Takýmto spôsobom odporca požičal prostriedky na vlastné
vnútené služby!

Teda súd dospel k názoru, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zneužíva tieseň dlžníka, jeho snahu získať úver a za
poplatok za službu maximálne nevýhodnú pre dlžníka skrýva snahu o zvýšenie „výnosnosti“ úveru. Vsúčasnosti by bolo nevyhnutné takúto službu pokladať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ sa jedná o službu revolvingu, odporca vôbec nepreukázal, že by navrhovateľka mala záujem o
opakované poskytovanie úveru po určitom uhradení časti úveru. Súd dokonca zo svojej činnosti ešte
nezistil,žebyvobdobí,kedybolposkytnutýnavrhovateľkeúver,takýtoposkytovalbezslužbyrevolvingu,
prípadne bez „dohody o poskytnutí služby“. Podľa výpovede navrhovateľky a účelu, na ktorý potrebovala
úver, úhradu splatnej faktúry za okná, vôbec revolving nepotrebovala a ani o revolving nežiadala.

Podľa základnej charakteristiky revolvingového úveru teóriou ekonómie, je revolvingový úver
predstavuje druh úveru obdobný ako kontokorentný úver, ktorý slúži pre opakované požičiavanie
prostriedkov bez potreby žiadať banku o poskytnutie nového úveru, na rozdiel od neho však je účelový
a nezávislý na bežnom účte. Predmetom financovania bývajú obežné aktíva, predovšetkým bonitné
pohľadávky, zásoby. Dlžník si môže požičiavať až do výšky úverového rámca, pričom vďaka účelovosti
býva jeho úroková sadzba nižšia ako pri kontokorentnom úvere. Poskytuje sa zväčša spoľahlivým a

bonitným klientom.
Odporcom ponúknutý „revolvingový úver“ sa z uvedenej charakteristiky vymyká a to nie len tým, že
navrhovateľka určite nebola bonitným dlhodobým klientom, ale aj výškou úrokovej sadzby a tým, že
nemal ani obvyklé účelové určenie. Zároveň vymykal sa z bežného rámca aj tým, že nie len že
nepredpokladať žiadosť dlžníka o poskytnutie prostriedkov (ale prostriedky vnucoval) ale aj tým, že klient

na reúver fakticky ani nemal nárok. Preto snahou odporcu ako veriteľa bolo neustále úverovať klienta,
ktorý sa ukázal schopných splatiť predtým poskytnutý úver, dokonca za horších úverových podmienok,
čo nemožno hodnotiť inak, ako pokračovanie v úžere ale aj ako nekalú obchodnú praktiku, ktorou
získaval (udržiaval) odporca si klientov schopných splácať úver tým, že ich neustále zaúverovával. To
že mohol dlžník vypovedať zmluvy, nie je a nemôže byť argument pre možnosť voľby dlžníka, aby mu

nebol poskytovaný ďalší úver, pretože naviac k odstúpeniu by musel dôjsť ešte počas nesplatenia celého
predchádzajúceho úveru, teda dlžník by musel uhradiť viacero splátok naraz, na čo však nemusel mať
prostriedky. S poukazom na samotné konanie odporcu je zrejmé, že za odstúpenie o „poskytnutého“
revolvingového úveru si účtoval poplatok za predčasné splatenie.
Odporcom zvolený spôsob preto nemožno hodnotiť ako revolving, o ten by šlo vtedy, keď by si dlžník

mohol požiadať o prostriedky do stanovenej výšky úveru, ale o vnútenie ďalšieho produktu, pričom takýto
produkt nesmeroval záujmy dlžníka, ale veriteľa.

Súd ďalej zistil, že ani jedna z uzavretých zmlúv neobsahuje základné náležitosti ustanovené § 9 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z.z. a to:

písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj
časovéobdobia,vktorýchdochádzakzmenevýškyúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru,podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách

spotrebiteľského úveru, nakoľko jednoznačne úroková sadzba bola uvedená nesprávne v nižšej ako
skutočnej výške, pretože pri uvedenej úrokovej sadzbe 45,11 pri zmluve 85000005684 nemohla byť tak
vysoká splátka ani tak vysoký celkovú úrok,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom zmluva neobsahuje žiadne termíny splátok, je len
odkaz na počet splátok / splatnosť 42/30 bez uvedenia dňa v mesiaci, a to porušenie pri oboch zmluvách.

Vo vzťahu k§ 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. a povinnosti uviesť ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, súd musí poukázať na skutočnosť, že správnosť určenia RPMN
musí v spotrebiteľskom vzťahu pri jej spochybnení preukázať sám veriteľ a nemožno prenášať bremeno
dôkazu na dlžníka alebo na súd. Hoci odporca ako veriteľ tvrdil jej správny výpočet, tento matematicky
neodôvodnil a súdu nezaslal ani vstupné údaje pre jej výpočet v zmysle vzorca určeného v prílohe 2

zákona:
m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1kde

- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania
a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.
Teda pre výpočet stanovenou základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov,

kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej
strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Nakoľko vstupné údaje
nepredložil a zo zmluvy ich nebolo možné získať, týmto súdu znemožniť výpočet podľa určeného vzorca.
Súd preto musel vychádzať z alternatívneho výpočtu zisťovaním celkovým nákladov vo vzťahu k istine
a obdobiu, ktorý vyjadrujú aj základné orientačné kalkulačky pre takýto výpočet, prípadne cez aplikáciu

funkcií v programe excel. Jednoznačne takýto výpočet zvolil aj odporca pri výpočte žiadosti, keď na
základe vstupných údajov zo žiadosti pri rovnomerných splátkach a splatnosti prvej splátky v 30 deň po
poskytnutí úveru a následne vždy rovnaký deň v mesiaci by bola RPMN vo výške 70,01 %. Nakoľko
ale úverová zmluva bola uzavretá dňa 26.8.2011 a úver mohol byť poskytnutý v tento deň, prvá splátka
bola splatná po 4 dňoch (bez ohľadu na neskôr predložený splátkový kalendár, kde bola uvedená až

30.9.2011) teda bezpochyby musela byť RPMN vyššia ako uvádzaná 69,10 %, ktorá by zodpovedala
jedine tomu, keby prvá splátka bola splatná nie 30-ty deň, ale až 34 deň, čo však v zmluve nie je nikde
uvedené! Úprava splátkového kalendára preto nie je rozhodujúca. Navyše do RPMN nebola zahrnutá
suma odplaty za odklad splátok, hoci odporca ako veriteľ nepreukázal, že by sa jednalo o službu, ktorej
uzavretím nebolo podmienené uzavretie úverovej zmluvy a na rozdiel od údajov poskytnutého úveru,

RPMN a pod., ktoré boli ručne dopísané, bola vpísaná tlačou rovnako ako žiadosť o poskytnutie úveru,
tedaodporcom.Takútoslužbuzadanúodplatu,ktoránesledovalazáujmyklienta-dlžníka,nebolomožné
odmietnuť, resp. možnosť odmietnutia zo zmluvy nevyplýva.
Preto pri zarátaní odplaty za službu odkladu splátok, ktorú nezohľadnil odporca pri výpočte RPMN, by
bola jednoznačne RPMN vyššia a to minimálne 93,33%. Teda PRPM pri oboch zmluvách bola uvedená

v neprospech dlžníka.

Vzhľadom na absenciu základných náležitostí zmluvy súd nemohol v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
a/ zák. č. 129/2010 Z.z. vyvodiť iný záver ako ten, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a
bezodplatný a veriteľ mal právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej požičanej sume.

Hoci súd s poukazom na správanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi vykazujúcimi pri právnom
vzťahu všetky znaky úžery, vyhodnotil zmluvy ako neplatné, s poukazom na závery odvolacieho súdu,
bez prihliadnutia na správanie odporcu ako veriteľa a úmyselné porušovanie zákonom stanovených
povinnostívyhodnotilzmluvuakoplatnúatolenspoukazomnaodvolacímsúdomvyslovenúprezumpciu

platnosti stanovenú zákonom v ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z., hoci na rozdiel od ust. zákona č. 258/2001
Z.z. v zákone platnom v čase uzavretia zmluvy sa nekonštatuje platnosť zmluvy pri absencii základných
náležitostí zmluvy, pričom o prípadnej platnosti sa je možné len domnievať z uvedenia dôvodu, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko úver súd musel považovať za bezúročný a bez poplatkov súd musel rozhodnúť aj o návrhu na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zistil, že odporca
skutočne vyplatil navrhovateľke sumu na základe úverovej zmluvy č. 8500006586 vo výške 693,58
eur a na základe úverovej zmluvy č. 8500006584 vo výške 796,02 eur. Navrhovateľka na základe
vykonaného dokazovania uhradila na účel úverovej zmluvy č. 8500006584 vo výške 1296,66 eur a úver
č. 8500006586 vo výške 1129,17 eur, teda z úhrad na zmluvu č. 8500006586 uhradila nad poskytnuté

prostriedky 435,59 eur (1129,17 eur - 693,58 eur) a z úhrad na zmluvu č. 8500006584 uhradila nad
poskytnuté prostriedky 500,64 eur (1296,66 eur - 796,02 eur).
Navrhovateľka sa zo zmluvy č. 8500006584 zo dňa 26.08.2011 domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 499,56 EUR a zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500006584 zo dňa 26.08.2011bezdôvodného obohatenia vo výške 434,82 EUR, súd je viazaný výškou nároku vymedzenou petitom
zmluvy, navrhovateľka požadovala menej ako jej náleží, teda návrhu vyhovel.

Pokiaľ sa týka odporcom vnesenej námietky premlčania, súd túto nevzhliadol za dôvodnú.
Navrhovateľkasícezačalaúversplácaťod30.9.2011anávrhbolpodanýnasúdaždňa24.3.2014,avšak
odporca sa nevyrovnal s plynutím subjektívnej a objektívnej premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa názoru súdu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedela až potom, keď jej mali byť poukázané prostriedky z revolvingu a uplatnené nároky
na plnenie v zmysle splátok revolvingového úveru a vyhľadala pomoc pri združeniach poskytujúcich
právne rady v spotrebiteľských sporoch. Naviac, ak keby súd prihliadal len na dvojročnú premlčaciu

dobu, navrhovateľka sa do bezdôvodného obohatenia mohla dostať len úhradou splátok nad rozsah
istiny čo bolo niekedy po desiatej splátke splatnej 30.10.2012, teda počnúc splátkou splatnou 30.11.2012
nemohli byť nároky uplatnené na súde 23.4.2014 premlčané. Zároveň vzhľadom na správanie odporcu,
ktorý nerešpektoval ustanovenia zákona, vylákal uvedeným nezákonných nárokov úhradu prostriedkov,
na ktoré nemal nárok, by súd akékoľvek vznesenie námietky premlčania v tomto právnom vzťahu

považoval za úkon v rozpore s dobrými mravmi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že vzhľadom na pomer výšky trov
z jednotlivých čiastkových spojených vecí by náležala čiastočná náhrada trov konania navrhovateľke a
vedľajšiemuúčastníkovinastranenavrhovateľky.Nakoľkosivšaknavrhovateľkaanivedľajšíúčastníkna

strane navrhovateľky výslovne trovy konania neuplatnili, rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania
im nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).