Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913200092
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7913200092.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: D. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P., X. K. XXXX/X zast. Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska
kancelária Komenského 3, Veľký Krtíš, P.O.BOX 172 proti odporcovi: E. B. - K. + B., nar. X.X.XXXX,
živnostník, bytom P., T. XXXX/XX, IČO: 34877479 zast. JUDr. Emíliou Širotníkovou, advokátkou,
AdvokátskakanceláriaM.R.Štefánika3197/32,Trebišovozaplatenie1.850,--Eurspríslušenstvomtakto

r o z h o d o l :

I/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1.850 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.744,14 Eur pozostávajúce
zo súdneho poplatku 111 Eur a z trov právneho zastúpenia 1.633,14 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený v D., S..D.., pobočka E. T., číslo účtu: D.,
J. N..

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej žalovanú
sumu 1850 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že dňa
XX.XX.XXXX na jeho účet poukázala sumu 2.500 Eur, čím podľa § 454 OZ sa bezdôvodne obohatil,
lebo za neho plnila to, čo podľa práva mal plniť sám.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a tvrdil, že od navrhovateľky nikdy v minulosti nežiadal finančnú
výpomoc ani z titulu pôžičky, ani z iného právneho dôvodu, ale prijatie sumy 2500 Eur od navrhovateľky
na svoj účet nerozporoval, považoval to však za pristúpenie k dlhu jej terajšieho manžela G.. M., ktorý
bol v tom čase zamestnancom odporcu a ako vodič kamiónu zapadol s kamiónom v Č. O., čím spôsobil
na vozidle škodu, ktorú sa takýmto spôsobom rozhodla na miesto neho uhradiť.

O nároku navrhovateľky rozhodol súd rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
vyhovel návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania
navrhovateľke.

V dôsledku podania odvolania odporcom bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený rozsudkom
Krajského súdu Košice sp. zn. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a to z toho dôvodu, že sa
súd nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s uplatnenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol

odporca v konaní. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí udáva, že nie je oprávnený skúmať námietku
premlčania, pokiaľ sa ňou nezaoberal súd prvého stupňa, lebo by tým zmaril dvojinštančnosť súdneho
konania, preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Ľ. M., W.. R. T., listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že jej manžel pracoval v minulosti u odporcu ako vodič kamiónu v
pracovnom pomere. Dňa X.X.XXXX vo večerných hodinách ju telefonicky informoval, že s kamiónom
zapadal v snehu v Č. O., má problém, ktorý nedokáže momentálne riešiť, lebo išlo o nezjazdný úsek
cesty, ktorý sa nachádzal v kopcovitom teréne a vyslobodenie kamiónu bolo technicky veľmi náročné.
Snažil sa kontaktovať svojho zamestnávateľa, ktorý však v tom čase bol v zahraničí lebo ho chcel

informovať o celej záležitosti. Tvrdila, že odporca súhlasil s tým, aby privolal pomoc servisnej služby
a bol uzrozumený s tým, že to bude potrebné aj zaplatiť. Od ekonómky odporcu sa dozvedela, že
na podnikateľskom účte odporcu nebolo dosť peňazí k tomu, aby jej manželovi mohli na tento účel
poslať peniaze do Č. O., preto manžel odporcovi navrhol ako spôsob riešenia to, že mu finančnú
výpomoc poskytne ona a peniaze sa jej odporcom vrátia po návrate zo zahraničia domov. Na základe
ústnej dohody medzi jej manželom a odporcom dňa X.X.XXXX vložila na účet odporcu hotovosť vo

výške 2.500,-- Eur, čo v konaní preukázala. V rámci refundácie nákladov súvisiacich s od ťahom a
opravou kamiónu v zahraničí boli jej peniaze vyplatené do Českej republiky vo výške 2.405,-- Eur. Až
po zaplatení sa mohol jej manžel s kamiónom vrátiť domov. Manžel jej povedal, že odporca mu vrátil v
hotovosti 100,- Eur v marci XXXX a po likvidovaní poistnej udalosti, keď poisťovňa vyplatila odporcovi
poistné plnenie vo výške 550,-- Eur, aj túto sumu odporca vrátil jej manželovi. Zvyšok je predmetom

konania lebo to nevyplatil. Tvrdila, že poskytnuté peniaze považovala za dočasnú finančnú výpomoc, za
pôžičku a očakávala, že táto suma jej bude odporcom vrátená. Potvrdila však, že konkrétne s odporcom
o pôžičke nikdy nehovorili, no napriek tomu sa odporca viackrát pred jej manželom vyjadril, že svoj
dlh voči nej uznáva a sľúbil, že to vyrovná. Nemala dôvod mu nedôverovať, pretože s jej manželom
vychádzal vždy dobre, jeho mzdové nároky vždy a v plnom rozsahu uspokojil. Prehlásila, že ona sama

odporcu nežiadala o vrátenie peňazí a nežiadala ho ani prostredníctvom manžela vzhľadom k tomu,
že jeho prísľubom uverila a čakala, a že svoj sľub splní bez ďalších výziev. Žalobu na súd podala z
obavy z uplynutia premlčacej lehoty, preto pred podaním návrhu na súd predžalobnú výzvu odporcovi
nezasielala. Tvrdila, že kým jej manžel pracoval u odporcu, tento sa voči manželovi nikdy nedomáhal
náhrady škody z titulu tejto záležitosti.

Navrhovateľka tvrdila, že jej manžel necítil vinu za spôsobenú škodu na motorovom vozidle
navrhovateľa, s ktorým zapadol, odporcovi v skutočnosti nevznikla veľká škoda, bol poškodený iba
diferenciál na vozidle, oveľa väčšie boli náklady, ktoré súviseli s odťahovaním kamiónu servisnou
službou.

Výsluchom odporcu súd zistil, že manžel navrhovateľky Ľ. M. u neho pracoval ako vodič kamiónu
spočiatku na základe dohody o vykonaní práce a neskôr v pracovnom pomere. Na udalosť, ktorá
sa odohrala dňa X.X.XXXX sa pamätal napriek tomu, že v tom čase bol na dovolenke v A. a tvrdil,
že o všetkom bol informovaný až následne. Kvôli istému časovému posunu medzi D. S. A. nemohol

reagovať na telefonáty a SMS správy ihneď, ale keď zistil, že má neprijaté hovory, kontaktoval manžela
navrhovateľky, volal aj do práce a získal informácie v čase, keď celá záležitosť bola už vyriešená.
Až vtedy zistil, k čomu vlastne došlo. Tvrdil, že nikdy nikomu osobne nedal príkaz na to, ani nikoho
nežiadal, aby na jeho účet vložil svoje peniaze za účelom uhradenia nákladov vzniknutých pri dopravnej
nehode, ktorú spôsobil, podľa jeho tvrdenia G.. M. svojou nedbanlivosťou, nešikovnosťou, lebo to nebola

obyčajná nehoda. Jednoducho zapadol s kamiónom do snehu a hoci k poškodeniu auta nedošlo, vznikli
vysokénáklady,ktorésúviselisjehovytiahnutímaprevozomdoservisu.Bolnemiloprekvapenýkonaním
L., ktorá podala návrh na súd, lebo to od nej vôbec nečakal. Odporca vedel, že navrhovateľka vložila na
jeho účet hotovosť, s ktorej sa uhradili náklady v Č. O. vo výške okolo 2.400,-- Eur a potvrdil, že z titulu
poistného plnenia mu poisťovňa vyplatila cca 600,-- Eur, ktoré vrátil G.. M. no tvrdil že vyplatenie zvyšku

mu nikdy nesľúbil, lebo bol uzrozumený s tým, že takúto povinnosť voči nemu nemá. Ohradil sa voči
tvrdeniu navrhovateľky, že im to sľúbil a zdôrazňoval, že takýto prísľub nikdy nikomu nedal. Prehlásil,
že pred podaním návrhu na súd ho navrhovateľka ani jej manžel nikdy písomne ani ústne nevyzvali
na vrátenie peňazí a pokiaľ to tvrdia v konaní, nie je to pravda. Nevedel súdu uviesť na príkaz koho
navrhovateľka vložila peniaze na jeho podnikateľský účet a tvrdil, že takýto pokyn svojej ekonómke,

t.j. prijať peniaze, nedal. Konanie svojej ekonómky obhajoval tvrdiac, že nekonala svojvoľne, pretože
ho informovala, že navrhovateľka vložila na jeho účet peňažnú hotovosť, s čím dodatočne súhlasil a
súhlasil, aby z týchto peňazí boli vyplatené všetky výdavky, ktoré vznikli v Č. O. v súvislosti s touto
záležitosťou. Odporca uznal, že faktúra za poskytnuté služby bola vystavená na jeho meno a následnefaktúru ako nákladovú položku uviedol do svojich nákladov lebo bola uhradená. Nevidel v tom nič
zvláštne.
Manžela odporkyne hodnotil ako spoľahlivého zamestnanca, ktorý vždy riadne plnil pracovné povinnosti

a s ktorým nemal žiadne problémy. Bránila sa ďalej aj tým, že v čase nehody, t.j. X až X. X.XXXX mal na
svojom podnikateľskom účte dostatok peňažných prostriedkov, teda aj bez peňazí navrhovateľky by bol
schopný v plnom rozsahu uhradiť výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s vyslobodením kamiónu s ťahačom,
s ktorým G.. M. zapadol do snehu. Nebol teda odkázaný na žiadnu finančnú pomoc od nikoho ani od
navrhovateľky.

Svedok Ľ. M. potvrdil, že u odporcu pracoval ako vodič kamiónu v pracovnom pomere. Pri plnení
pracovných povinností v januári XXXX s kamiónom, ktorý bol vo vlastníctve odporcu, zapadol do snehu.
Mal uzavretú poistnú zmluvu pre prípad spôsobenia škody v súvislosti s výkonom povolania ale kamión,
na ktorom jazdil, poistený nebol. Navigačný systém vo vozidle zlyhal a zaviedol ho na cestu, ktorá nebola
označená zákazom vjazdu a nebolo tam ani upozornenie, že cesta je v zime neudržiavaná, preto na

cestu vošiel a keď zistil, že je neprejazdná, musel vozidlo odstaviť. Bolo to večer o 22.00 hod. Počkal do
rána, potom sa informoval od ľudí a zistil, že ide o miestnu komunikáciu, ktorá v zime nie je udržiavaná.
Pokúsil sa kontaktovať odporcu, o ktorom vedel, že je v tom čase v zahraničí, ale ten mu povedal, aby
volal asistenčnú službu a záležitosť vyriešil. Potvrdil, že ešte večer telefonicky kontaktoval navrhovateľku
a informoval ju o všetkom. S navrhovateľka v tom čase neboli ešte manželia. Tvrdil, že sa snažil zavolať

pomoc, ale keďže vozidlo nebolo poistené, odkázali ho na najbližší servis, ktorý sa nachádzal pri G..
Odťahová služba vozidlo presunula do servisu a zistili, že došlo k poškodeniu diferenciálu, semeringu
na súčiastke, ktoré nebolo spôsobené haváriou vozidla. Svedok to považoval za bežné opotrebenie
súčiastky. V servise mu oznámili predbežnú výšku náhrady za nimi poskytované služby a oznámili,
že kým peniaze nebudú prevedené na ich účet, vozidlo neuvoľnia do obehu. Kontaktoval sa preto s

ekonómkou odporcu a žiadal ju o pomoc. Ona mu oznámila, že na podnikateľskom účte odporcu nie je
dostatokfinančnýchprostriedkovaneviemupožadovanúsumuposlať,pretoonpožiadalnavrhovateľku,
aby mu pomohla, tá sa s odporcom skontaktovala, odporca už vedel o celej záležitosti aj o tom, že
navrhovateľka poskytne svoje peňažné prostriedky na to, aby dokázal situáciu v zahraničí doriešiť a
vrátiť sa domov. Svedok tvrdil, že navrhovateľka so súhlasom odporcu vložila na jeho účet 2.500,-- Eur,

z ktorej sumy boli vyplatené náklady autoservisu v Č. O.. Svedok potvrdil aj to, že odporca po návrate
domov mu osobne vrátil 100,-- Eur v hotovosti a zvyšok doplatil, po tom, čo poisťovňa mu vyplatila
poistné plnenie vo výške 554,-- Eur. Tieto peniaze on vrátil navrhovateľke. Svedok tvrdil, že odporca
svoj dlh voči navrhovateľke nikdy nespochybňoval, uznával ho a tvrdil, že to vyrovná, no napriek tomu
svoj sľub nesplnil. Svedok vysvetli prečo bolo potrebné vkladať peniaze na účet odporcu a prečo ich

navrhovateľka neposlala rovno na jeho účet. Po konzultácii s odporcom sa rozhodli, že faktúra sa vystaví
na meno odporcu, aby si ju mohol dať do svojich nákladov. Svedok tvrdil, že kým pracoval u odporcu,
podobné veci sa stávali a keď bolo potrebné finančné záležitosti v zahraničí riešiť, odporca to vždy uznal
a dodatočne to vysporiadal. Svedok potvrdil, že pri rozhovore s odporcom, nasledujúce ráno po nehode,
popísal mu priebeh udalostí, poslal mu aj MMS správy do telefónu o tom ako vozidlo vyzerá a informoval

ho o tom, že nedošlo k poškodeniu vozidla a výdavky súvisia iba s opravou semeringov a s odťahom
vozidla do servisu. Radil sa s ním, v ktorej opravovni semering na diferenciáli opraviť a celý čas bol
uzrozumený s tým, že všetky výdavky s tým súvisiace uhradí odporca, hoci sa na to priamo nespýtal
ale vzhľadom k tomu, že vozidlo bolo vo vlastníctve odporcu, nemal dôvod o tom pochybovať. Svedok
neuznal svoje zavinenie na tejto nehode a tvrdil, že to bolo zapríčinené poveternostnými podmienkami

a nie jeho nedbanlivosťou. Rovnako potvrdil, že od odporcu nedostal pokyn, aby záležitosť riešiť za
pomoci navrhovateľky. Z jeho výpovede vyplynulo, že pri nahlásení poistnej udalosti do oznámenia o
vzniku škody ako príčinu škody uviedol svoju nedbanlivosť, ktorá spočívala v tom, že zabudol zaradiť
uzávierkudiferenciálunásledkomčohosatátopoškodila,aletakétoprehlásenieurobilibaztohodôvodu,
aby poisťovňa uznala škodu a zaplatila aspoň čiastočné poistné plnenie, aby náklady, ktoré bude musieť

znášať odporca, boli o to nižšie. Svedok potvrdil, že v čase, keď pracoval u odporcu na základe dohody
o vykonaní práce s ním uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti a táto sa vzťahovala na ťahač Š.:P.,
teda na ten ťahač, s ktorým v inkriminovaný deň v Č. zapadol. Po uzavretí pracovnej zmluvy s ním novú
dohodu o hmotnej zodpovednosti neuzatvárali.

Výsluchom svedkyne W.. R. T. súd zistil, že pracuje u odporcu ako ekonómka v pracovnom pomere,
že manžela navrhovateľky pozná z obdobia, keď pracoval u odporcu ako vodič kamiónu. Pamätala
sa aj na nehodu, ktorá sa prihodila X.X.XXXX počas odporcovej návštevy v A.. O celej záležitosti sa
dozvedela od navrhovateľky, ktorá ju telefonicky informovala a žiadala o poskytnutie čísla účtu odporcu,aby tam vložila svoje peniaze, z ktorých sa majú uhradiť výdavky, ktoré vznikli jej manželovi v dôsledku
toho, že s kamiónom zapadol. Svedkyňa vedela za akým účelom chce navrhovateľka vložiť peniaze na
účet odporcu. Vzhľadom na odstup času nevedela uviesť, či od svojho nadriadeného dostala súhlas k

poskytnutiu jeho čísla účtu ale rozhodne sa pamätala, že ho nasledujúci deň telefonicky informovala
o celej veci a žiadala o súhlas na preplatenie faktúry, ktorá bola vystavená na meno odporcu a tento
jej súhlas udelil, preto faktúru uhradila v plnom rozsahu z tých peňazí, ktoré navrhovateľka na jeho
účet v hotovosti vložila. Od navrhovateľky zistila, že odporca je o celej záležitosti informovaný a to ju
upokojilo, vedela, že peniaze sa posielajú v prospech firmy a že sa rieši pracovná záležitosť, ktorá

súvisí s odporcom a jeho firmou, v záujme doriešenia celej záležitosti preto nepochybovala o správnosti
svojho konania. Prehlásila, že peniaze, ktoré navrhovateľka na účet odporcu vložila, zaúčtovala ako iný
nedaňový príjem odporcu, lebo si myslela, že sa s navrhovateľkou ústne dohodli, ale skutočný obsah ich
dohody ju nezaujímal. Svedkyňa nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, že ju informovala o nedostatku
finančných prostriedkov na účte odporcu. Bránila sa tým, že takúto informáciu jej nikdy neposkytla,
pretože v tom čase odporca disponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov k tomu, aby

aj bez jej finančného vkladu dokázal faktúru vystavenú v Č. O. uhradiť.

Z výpisu účtu odporcu vo E., S..D.. pobočka P., typ účtu flexi biznis účet č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX
vyplýva, že dňa X.X.XXXX prijal vklad vo výške 2.500,-- Eur a v ten istý deň z toho istého účtu bola
vyplatená suma 2.405,-- Eur, ktorá predstavovala úhradu faktúry č. XXXXXXXX vystavenej v Č. O. za

odťah vozidla, s ktorým manžel navrhovateľky zapadol.

Z oznámenia o vzniku škodu z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa XX.X.XXXX súd konštatuje, že
poistený Ľ. M. vo vzťahu k poškodenému E. B. S.+B., živnostníkovi ako vodič poškodeného nahlásil
škodu na ťahači W. XXXEXXT, R.: P., držiteľom ktorého je odporca s uvedením rozsahu poškodenia -

diferenciál + odťah. V údajoch o vzniku škody poistený uviedol, že ako vodič s ťahačom zapadol a po
vyprostení iným motorovým vozidlom zabudol zaradenú uzávierku diferenciálu následkom čoho došlo
k jej poškodeniu. Oprava bola vykonaná v Č. O., kde ostali poškodené diely. Priznal, že k škode došlo
jeho nedbanlivosťou.

Z oznámenia o poistnom plnení vystaveného T. poisťovňa dňa XX.X.XXXX vyplýva, že poisťovňa
ukončila šetrenie poistnej udalosti na základe ktorého poukázala poškodenému, t.j. odporcovi sumu
5.44,50 Eur. Poistné plnenie vo výške 605,-- Eur bolo znížené o 10 %-nú spoluúčasť vo výške 60,50
Eur, a tak bola celková suma 544,50 Eur vyplatená poškodenému.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Bezdôvodne obohatenie je všetko čo zákon vymenúva v citovaných zákonných ustanoveniach.

Právny dôvod vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia sa opiera vždy o zákon. Ide o dôsledok
niektorých právnych úkonov, ako aj niektorých iných právnych skutočností, ak s nimi zákon spája určité
zodpovednostné dôsledky. Ust. § 451 OZ upravuje všeobecne bezdôvodné obohatenie. To, čo možno
konkrétne posúdiť podľa § 451 ods. 1 OZ záleží na okolnostiach konkrétneho prípadu, vždy však
bude musieť ísť o právnu bezdôvodnosť, obohatenie teda nebude možné posudzovať morálne alebo

ekonomicky. Pokiaľ ide o konkrétne prípady bezdôvodného obohatenia, tie sú už bližšie špecifikované
v § 451 ods. 2 OZ a v § 454 OZ.

V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľka domáhala zaplatenia žalovanej sumy titulom
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 OZ tvrdiac, že odporca sa bezdôvodne na úkor nej obohatil,

lebo ona plnila namiesto neho to, čo podľa práva mal plniť sám.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, svedkov a iných dôkazov súd zistil,
že medzi účastníkmi konania nevznikol žiaden zmluvný vzťah založený ich konsenzom. K zmluve opôžičke nedošlo, lebo na to je potrebný súhlas obidvoch zmluvných strán a účastníci konania sa na
podstatnýchnáležitostiachzmluvyopôžičkenikdynedohodli.Inýtypzmluvyneprichádzadoúvahy,preto
z hľadiska právneho posúdenia plnenia, ktoré poskytla navrhovateľka vo forme peňažných prostriedkov

odporcovi vyplatených na jeho účet bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nemožno jej konanie považovať
za nič iné než plnenie bez právneho dôvodu, na základe ktorého na strane odporcu vzniklo bezdôvodné
obohatenie /§451 ods. 2 OZ/. Nie je pritom dôležité, či odporca o tomto plnení vedomosti mal, resp. či
bol informovaný vopred alebo následne po tom, čo mu navrhovateľka peniaze na jeho účet poukázala,
lebo nakoniec toto plnenie prijal, dokonca dal súhlas svojej ekonómke /čo svedkyňa T. potvrdila/ k tomu,

aby ich použila na úhradu faktúry vystavenej v Č. O. v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa prihodila
jeho zamestnancovi M., hoci vedel, že navrhovateľka nie je povinná na tento účel prispieť ani sa na tom
finančne podieľať a neurobil nič v záujme toho, aby bezdôvodne prijaté peniaze vrátil, čím sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že úmyslom navrhovateľky bolo poskytnutím finančných

prostriedkov pristúpiť k záväzku svojho terajšieho manžela G.. M. a v tomto smere odporca svoju
domnienku, resp. tvrdenie v konaní ničím nepreukázal. Právne posúdenie veci sa preto nemohlo zmeniť.

Právne bezvýznamné je aj to, či zamestnanec odporcu G.. M. žil v tom čase v družobnom vzťahu s
navrhovateľkou ako aj to, že toho času sú manželia, lebo tieto skutočnosti nezakladajú u navrhovateľky

žiaden právny titul na plnenie, a preto je odporca povinný vydať jej to, čo na jej úkor bezdôvodne získal.

Súd v tomto konaní neriešil existenciu pracovnoprávneho zodpovednostného vzťahu medzi
zamestnancom odporcu, ktorý ako šofér s motorovým vozidlom zapadol a jeho zamestnávateľom -
odporcom, lebo to nebolo predmetom konania, ale mohol to v minulosti riešiť odporca v súlade so

Zákonníkom práce, lebo G.. M. bol u neho v pracovnom pomere, no odporca túto možnosť nevyužil,
preto jeho obrana o hmotnej zodpovednosti p. M. v tomto konaní nemala právny význam, a tak nebola
súdom ani skúmaná.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že náklady, ktoré vznikli v

súvislosti s odtiahnutím motorového vozidla do servisu a jeho opravou boli fakturované odporcovi, ktorý
faktúru uhradil a následne si faktúru dal do svojich nákladov, čo znamená, že takýmto spôsobom sa
premietla aj v majetkovej sfére jeho podnikateľskej činnosti. To, že poškodeným bol odporca vyplýva aj z
nahlásenia poistnej udalosti do poisťovne, ktorá poistné plnenie vyplatila odporcovi, teda ho považovala
za poškodeného, t.j. za toho, kto náklady na opravu a odťah vyplatil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda medzi účastníkmi konania o tom, že navrhovateľka
peniaze na jeho účet vloží a tieto sa poskytnú na úhradu faktúry do Č. O., nebola. V konaní sa nepodarilo
preukázať tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej takýto príkaz dal, resp. následne jej konanie odsúhlasil,
preto pri vyhodnotení všetkých skutkových okolností nemohol súd považovať konanie navrhovateľky

ani za konanie bez príkazu v súlade s § 742 až 746 OZ, lebo takýto príkaz zo strany odporcu daný
nebol a nielen z jej tvrdenia, ale aj zo svedeckej výpovede G.. M. vyplynulo, že do celej záležitosti sa
zapojila v snahe pomôcť svojmu vtedajšiemu druhovi spôsobom, ktorý by v danom momente prispel k
vyriešeniu situácie, do ktorej sa dostal v dôsledku nepriaznivého počasia s vedomím, že odporca, ktorý
bol následne o celej veci informovaný a súhlasil s tým, aby sa záležitosť riešila, peniaze, ktoré na jeho

účet vloží, jej vráti.

Súd konštatuje, že ak by odporca nemal v úmysle uhradiť náklady takto vzniknuté, resp. by neprejavil vo
vzťahu k bývalému zamestnancovi M.Í. ešte počas trvania jeho pracovného pomeru vôľu peniaze vrátiť
v plnom rozsahu, tak by mu po návrate zo zahraničia dobrovoľne neuradil 100 Eur a následne by mu

nevyplatil ani sumu 544 Eur, ktorú sumu mu z titulu poistného plnenia vyplatila poisťovňa.

Neobstojí ani obrana odporcu, že konanie navrhovateľky treba posudzovať v zmysle § 534 OZ, podľa
ktorého, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Toto zákonné ustanovenie hovorí o tzv. kumulatívnom prevzatí dlhu (kumulatívna intercesia) o ktorú
ide vtedy, ak preberateľ dlhu nevstupuje do záväzku namiesto pôvodného dlžníka, ale spolu s ním. Ku
kumulatívnej intercesii dochádza zmluvou medzi veriteľom a preberateľom; pôvodný dlžník sa na tejtonemusí zúčastniť a nemusí s ňou ani súhlasiť. Zabezpečenie záväzku v tomto prípade trvá. Pôvodný
dlžník aj preberateľ sú zaviazaní solidárne. V prípade navrhovateľky a odporcu k žiadnej takejto dohode
nedošlo, to znamená navrhovateľka sa s odporcom nedohodla na tom, že spolu s druhom, t.j. dlžníkom

akýkoľvek dlh voči odporcovi ako veriteľovi uhradia. K tomu by bola potrebná nielen ich dohoda, ale
aj to, že v rovnakom čase bol G.. M. v pozícii dlžníka voči veriteľovi, t.j. odporcovi, teda, aby tento
dlh existoval a bol výlučne dlhom G.. M.Í.. Ani táto podmienka splnená nebola, lebo dlh, ktorý vznikol,
nemožno považovať za dlh G.. M., ku ktorému by mohla navrhovateľka pristúpiť podľa § 534 OZ, ale to
bol odporcov dlh, ktorý mal uhradiť odporca, preto z právneho hľadiska konanie navrhovateľky nemožno

posúdiť ani ako prevzatie dlhu, lebo ide o bezdôvodne obohatenie, ktoré vzniklo jej plnením v prospech
odporcu bez právneho dôvodu / § 451 ods. 2 OZ/.

Tvrdenie odporcu, že nebol odkázaný na peňažné prostriedky navrhovateľky k tomu, aby dlh uhradil,
lebo na svojom podnikateľskom účte mal dostatok finančných prostriedkov, nebolo právne významné.
Táto skutočnosť sama osebe nemení právny titul na strane navrhovateľky a nezbavuje odporcu

povinnosti žalovanú sumu vrátiť, lebo ju prijal bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa na jej úkor
obohatil.

V konaní nebola právne významná ani tá skutočnosť, či v čase trvania pracovného pomeru G.. M. u
odporcu bola s ním uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, pretože sa tu nerieši otázka náhrady

škody, ktorá vznikla počas trvania pracovného pomeru s ním a nemôže byť ani predmetom akéhosi
započítania, keďže G.. M. nie je účastníkom konania a pokiaľ mal odporca nároky voči nemu ako
svojmu zamestnancovi, mohol si ich uplatňovať v osobitnom konaní alebo riešiť to ešte počas existencie
pracovného pomeru s ním v zmysle Zákonníka práce, ktorý na to priestor vytvára. Plnenie navrhovateľky
možno považovať za plnenie tzv. nedlhu. Pritom nerozhoduje, či účastníci konania o existencii právneho

dôvodu vedeli alebo nevedeli.

Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. K jeho námietke zaujal stanovisko
navrhovateľ písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Zdôraznil, že nárok uplatnený v konaní požadujú
z titulu bezdôvodného obohatenia. Spôsob počítania času na účely určenia lehoty v súvislosti s

premlčaním, je podstatne odlišný v hmotnom práve v porovnaní s počítaním času v procesnom práve,
čo sa vzťahuje aj na právne následky nedodržania týchto dvoch druhov lehôt. Procesná lehota je úsek
občianskeho súdneho konania vymedzený začiatkom a koncom, v ktorom účastník, prípadne aj ďalšia
osoba zúčastnená na konaní musí alebo môže uskutočniť určitý procesný úkon. Občiansky zákonník
pozná tzv. právotvorné lehoty a lehoty spôsobujúce stratu práva ako prepadné lehoty a premlčacie doby.

Lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom

lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň /§ 122 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ poukázal na to,
že dňa XX.XX.XXXX došlo k zaslaniu bezdôvodného obohatenia zo strany navrhovateľky odporcovi.
Dňa XX.XX.XXXX /piatok/ navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyni zaslala elektronicky
na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. V zmysle § 42 ods. 1 OSP bolo toto podanie písomne
doplnené v prvý pracovný deň, ktorý nasledoval po víkende, t.j. v pondelok dňa XX.XX.XXXX, a to

poštovou prepravou tak, ako sa to uvádza v § 122 ods. 3 OZ.
Z toho dôvodu nedošlo k premlčaniu žalovaného nároku tak, ako to uvádza odporca a to aj s poukazom
na bežnú súdnu prax a počítanie lehôt v zmysle občianskoprávnej úpravy, nakoľko lehota určená podľa
dní začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, t.j. lehota začínala
plynúť dňa XX.XX.XXXX a skončila dňa XX.XX.XXXX. Je teda nesporné, že navrhovateľka podala svoj

návrh v lehote a včas, a preto je námietka premlčania vznesená odporcom neopodstatnená.

Podľa § 122 ods. 1,2,3 OZ lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami
alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do
zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom,
doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho

originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Súd konštatuje, že návrh na začatie konania bol v tejto veci doručený súdu elektronicky dňa
XX.XX.XXXX, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky M. D. P., ktorým je elektronické podanie obsahujúce
návrh na vydanie platobného rozkazu čl. 1 v spise opatrené. Na čl. 4 spisu sa nachádza podanie, ktoré
bolo doručené súdu poštou a obsahuje návrh na vydanie platobného rozkazu. Z prezenčnej pečiatky

na obálke, v ktorej bolo toto podanie zaslané súdu vyplýva, že navrhovateľka ho podala na poštovej
preprave dňa XX.XX.XXXX a súdu bol doručený XX.XX.XXXX. Pri posudzovaní včasnosti doplnenia
podania, ktoré svojím obsahom môže byť návrhom na začatie konania, súd musí lehotu skúmať z
hľadiska procesnoprávnych ustanovení, teda v danom prípade podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Akust.§42ods.1OSPhovoríopovinnostidoplniťpodanieurobenéelektronickydo3dníideoust.,ktoré

obsahuje procesnoprávny predpis, to znamená, že lehota je zachovaná, ak posledný deň tejto lehoty je
podanie podané na pošte. Ak teda dňa XX.XX.XXXX bolo podanie navrhovateľky podané na pošte, je
treba skonštatovať, že bolo doplnené včas aj keď ho súd prijal až XX.XX.XXXX lebo 2 ročná premlčacia /
§ 101 OZ v spojitosti s § 107 ods. 1 OZ/ lehota by uplynula dňa X.X.XXXX ale návrh bol doručený súdu
X.X.XXXX, teda včas. Z hľadiska skúmania námietky premlčania treba skonštatovať, že k doplneniu

elektronicky urobeného podania došlo navrhovateľkou včas, t.j. v 3 dňovej lehote, lebo posledný deň
tejto lehoty pripadal na nedeľu, a tak posledným dňom 3 dňovej lehoty bol nasledujúci pracovný deň t.j.
pondelok X.X.XXXX kedy bolo podanie doplnené a podané na pošte. Ide o procesnú lehotu preto na jej
zachovanie postačuje, ak sa v posledný deň lehoty vykoná podaním na pošte. S právnou argumentáciou
navrhovateľkyohľadom ohľadomskúmanianámietkypremlčaniavtomtokonanísasúd plnestotožňuje.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako to je vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. uložil súd odporcovi
povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo je evidentné, že je v omeškaní so zaplatením peňažného
dlhu. K bezdôvodnému obohateniu na jeho strane došlo dňom prijatia peňažných prostriedkov na svoj

účet, teda začiatok omeškania sa viaže na 7.1.2011 a trvá až do času vyplatenia žalovanej sumy.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi priznal právo na
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 111 Eur
a z trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhl. MS SR č. 655/04 Z.z. (AT) za 8 úkonov právnej
služby á 81,66 Eur (§ 10 ods. 1 AT) za tieto úkony (príprava a prevzatie zastupovania, podanie
návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX),
vyjadrenie k odvolaniu odporcu, podanie zo dňa XX.XX.XXXX), 6 x 7,81 Eur režijný paušál, 2 x 8,39 Eur

režijný paušál, spolu odmena 716,92 Eur (653,28 Eur + 63,64 Eur).
Cestovné:
- dňa XX.X.XXXX E. T. - P. a späť 2x 236 km, spolu 472 km
M. V. V.: R. E. pri spotrebe 5,2 l benzínu a cene benzínu 1,477 Eur/l, cena spotrebovaného benzínu
predstavuje 36,25 Eur a náhrada 0,183 Eur/l km, t.j. 86,37 Eur za 742 km, cestovné spolu 122,62 Eur,

- dňa XX.X.XXXX E. T. - P. a späť 2x 236 km, spolu 472 km pri spotrebe 7,2 l benzínu a cene benzínu
1,517 Eur/l, cena spotrebovaného benzínu predstavuje 37,23 Eur a náhrada 0,183 Eur/l km t.j. 86,37
Eur za 742 km,
cestovné spolu 123,60 Eur,
- dňa XX.X.XXXX E. T. - P. a späť 2x 236 km, spolu 472 km pri spotrebe 5,2 l benzínu a cene benzínu

1,516 Eur/l, cena spotrebovaného benzínu predstavuje 37,21 Eur a náhrada 0,183 Eur/l km, t.j. 86,37
Eur za 742 km,
Cestovné spolu 123,58 Eur.Náhrada za stratu času:
za čas strávený pri 3 cestách na pojednávania dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
1 cesta tam a späť 14 x polhodina, spolu za 3 cesty 42 polhodín x 13,01 Eur predstavuje 546,42 Eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 1633,14 Eur a trovy konania so súdnym poplatkom
predstavujú 1.744,14 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 OSP uložil súd odporcovi trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu

navrhovateľa.

K námietke odporcu, že navrhovateľka uplatnila náhradu trov a výšku trov elektronickým podaním
XX.XX.XXXX, ale súd rozhodol o trovách konania dňa XX.XX.XXXX, teda navrhovateľka bola povinná
trovy vyčísliť do XX.XX.XXXX a následne teda nemal navrhovateľke trovy konania súd priznať súd
uvádza: - už v pôvodnom návrhu na začatie konania navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu trov

konania a tento špecifikovala jednak z titulu súdneho poplatku jednak z titulu trov právneho zastúpenia,
ktoré v čase podania návrhu predstavovali náhradu za 2 úkony právnej služby s príslušným režijným
paušálom.Náhradatrovkonaniabolatedavkonaníuplatnenázákonnýmspôsobom(§151ods.1OSP).
Pred rozhodnutím vo veci samej navrhovateľka potvrdila svoj nárok na náhradu trov konania voči
odporcovi pre prípad úspechu v konaní. V tomto zmena v jej postoji nenastala.

Na pojednávaní dňa X.X.XXXX súd rozhodol a navrhovateľke ako úspešnému účastníkovi náhradu
trov konania priznal. Povinnosť vyčísliť trovy konania najneskôr do 3 pracovných dní vyplýva z § 151
ods.1 OSP, ktorú navrhovateľka splnila lebo vyčíslené trovy konania predložila súdu na pojednávaní dňa
X.X.XXXX.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v predchádzajúcom rozsudku zo dňa XX.X.XXXX bolo dodržané

ust. § 151 ods. 1 OSP lebo navrhovateľka doručila súdu dňa XX.XX.XXXX / teda v posledný deň 3
dňovej lehoty na vyčíslenie trov konania/ podanie obsahujúce vyčíslenie trov konania. Od vyhlásenia
rozsudku dňa XX.XX.XXXX / streda / mala na to 3 pracovné dni, aby súdu trovy konania vyčíslila a
posledný deň tejto lehoty pripadal na XX.XX.XXXX / pondelok/, kedy bolo súdu doručené jej podanie
obsahujúce vyčíslenie trov konania. Námietka odporcu o tom, že jej súd trovy konania nemal priznať,

je preto bezpredmetná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.

V Trebišove, dňa 03.02.2016T..K..:
X/Mgr. S. B.

X/ I.. Š.
X/ T.. XX K.