Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205252
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215205252.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO: 31 690 904,
Garbiarska 2, Košice, proti povinnej: J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. J. X, R., o vymoženie sumy
41,16 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 14Er/433/2015-19 zo dňa 03. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 14Er/433/2015-19 zo dňa 03. 06. 2015 p

o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnejexekútorky JUDr.PaulyMiššíkovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisoch § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska
ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa,
ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým

úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka
neplatná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v

rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ak v určitej
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho,

či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či
bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvenýchv príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal

právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že považuje
uznesenie za nezákonné a nesprávne v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V podaní, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 05. 08. 2015 a označené ako doplnenie dôvodov

odvolania vo veci samej, oprávnený uviedol, že súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav právnu
normu obsiahnutú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v rámci skutkového záveru nedokázal
presvedčivo preukázať skutkové naplnenie predpokladov tejto právnej normy a napriek tomu ju na
daný prípad aplikoval. Uviedol, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože
pred vydaním uznesenia nevyzval oprávneného, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru súdu v

súlade s OSP vyjadril a tým porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť
konať pred súdom. Súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní úplne
a správne nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách/EHS. Súd je povinný vykladať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa eurokonformne a teda v súlade s cieľom a účelom smernice. Súd svojím

postupom porušil zákon, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi,
ktorý vydal predmetné uznesenie. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý obmedzený rozsah
preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP. Na záver uviedol, že súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je neplatná. Súd
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní neúplne zohľadnil relevantný
právny predpis, ktorým je Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluváchaodňaloprávnenémumožnosťkonaťpredsúdom,keďviedolkonanieexoffo
z úradnej povinnosti, pričom v rozpore s judikatúrou ESD ale i Ústavou porušil právo na kontradiktórne

konanie. Tým tiež došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného preto žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného dňa 24. 03.
2015 súdnej exekútorke sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 41,16
eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom č. k. 3C/288/2012 zo dňa 19.
01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 07. 2013.

Dňa 02. 04. 2015 doručila súdna exekútorka exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spolu s prílohami.

Na podanie zo dňa 31. 07. 2015, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 05. 08. 2015 a
bolo označené ako doplnenie dôvodov odvolania vo veci samej v zmysle § 204 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 205 ods. 3 OSP súd prihliadať nemôže, nakoľko rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (t. j. do 06.

07. 2015).

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa 219 ods. 2 OSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v

čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný

prostriedok.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané v podanom
odvolaní, odvolací súd uvádza, že poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je
spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom. V ust. § 52 ods.1 OZ je
stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Z poistnej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je
zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní
zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54
ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako

spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
aplikoval ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi

oprávneným a povinnou. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 možno prijať záver,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská
doložkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá v rámci osobitných zmluvných dojednaní k poistnej
zmluve a teda na prvý pohľad sa môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu
nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého

motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj
rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Odvolací súd konštatuje, že z rozhodcovskej
doložky jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ poučený adekvátne o
následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky, pričom obsah tejto rozhodcovskej doložky nemala
povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne ako súd

prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý

postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho
bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu

rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti(neplatnúrozhodcovskúdoložku)aninemalbyťvydaný,pričom
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.