Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210318
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815210318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: M. Z., G..
XX. XX. XXXX, XXX XX J. XX, o zaplatenie sumy 322,08 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 232,08 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 84,28 eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 107,02
eur od 15. 03. 2014 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40,78 eur od 15. 04.
2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 8,36 eur a trovy právneho zastúpenia na účet právneho

zástupcu navrhovateľa vo výške 35,16 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 322,08 eur s príslušenstvom. Podanie návrhu odôvodnil tým, že odporca ako účastník
na jednej strane uzavrel s navrhovateľom ako poskytovateľom na strane druhej v zmysle ust. § 43
Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o
pripojení, resp. v zmysle ust. § 44 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluvy“). Predmetom zmlúv
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby zo strany navrhovateľa odporcovi. Navrhovateľ
poskytoval od účinnosti Zmlúv odporcovi služby elektronickej komunikácie podľa jeho výberu, najmä
umožnil odporcovi uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho
čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval odporcovi servisné
služby a ďalšie služby v zmysle Zmlúv a Všeobecných podmienok. Odporca sa zaviazal riadne odoberať
služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa ním zvoleného

programu služieb. Odporca bol povinný dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvami, cenníkom
a všeobecnými podmienkami. Odporca riadne poskytoval odporcovi vyššie uvedené služby a ich
cenu vyčíslil v zmysle Zmlúv a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a
splatnosťou a to faktúru č. 1067132820, splatnú dňa 14.02.2014, znejúcu na sumu vo výške 109,28
eur, č. 1068875760, splatnú dňa 14.03.2014, na sumu vo výške 111,02 eur, č. 1071227778, splatnú dňa
14.04.2014, na sumu vo výške 118,78 eur. Navrhovateľ si v tomto konaní voči odporcovi uplatňuje vyššie
uvedené faktúry ponížené z titulu čiastočných úhrad, prípadne dobropisov vystavených navrhovateľom

odporcovi (dobropis/úhrada zo dňa 14.02.2014 vo výške 9,00 eur, zo dňa 14.03.2014 vo výške 4,00 eur,
zo dňa 14.04.2014 vo výške 4,00 eur).

Odporca sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, 2 x Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb, faktúrou č. 1067132820, č. 1068875760, č. 1071227778, pokusom o

zmier - návrh na riešenie sporu dohodou, odstúpením od zmluvy, vyjadrením navrhovateľa a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) zo dňa 02.10.2012 medzi

navrhovateľom ako poskytovateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom súd zistil, že
zmluva podľa bodu 1. nadobudla platnosť aktiváciou SIM karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných
ustanovení tejto zmluvy, ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.
Odporcovi bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX.

V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa

špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená
platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Odporca podpisom potvrdil, že sa oboznámil
so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) dohodli, že zmluva a vzťahy,
ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) zo dňa 02.10.2012 medzi
navrhovateľom ako poskytovateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom súd zistil, že
zmluva podľa bodu 1. nadobudla platnosť aktiváciou SIM karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných
ustanovení tejto zmluvy, ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.
Odporcovi bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX.

V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa
špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená
platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Odporca podpisom potvrdil, že sa oboznámil
so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) dohodli, že zmluva a vzťahy,
ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb a to faktúrou č.
1067132820 zo dňa 02.02.2014 splatnou do 14.02.2014 na sumu 109,28 eur (za služby), faktúrou č.
1068875760 zo dňa 02.03.2014 splatnou do 14.03.2014 na sumu 111,02 eur (za služby),
faktúrou č. 1071227778 zo dňa 02.04.2014 splatnou do 14.04.2014 na sumu 118,78 eur.

Pokusom o zmier zo dňa 19.03.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi, že voči nemu eviduje neuhradenú
pohľadávku vo výške 220,30 eur za poskytnuté služby a preto ho žiada o okamžitú úhradu.

Listom zo dňa 31.03.2014 označeným ako Odstúpenie od zmluvy navrhovateľ oznámil odporcovi, že

napriek viacerým výzvam nedošlo z jeho strany do dnešného dňa k úhrade dlžnej čiastky, v zmysle §
44ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
a čl. 6.7 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica Slovakia s.r.o., týmto ukončuje
zmluvu o pripojení k službám vedeným pod referenčným číslom 0082103647 odstúpením ku dňu

30.04.2014 a to v prípade, ak predmetnú dlžnú čiastku 220,30 eur neuhradí najneskôr do 23.04.2014.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby

z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú

uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu, je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Neprijateľné, neprimerané podmienky možno definovať ako podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa. Dodávateľ má v spotrebiteľských zmluvách pristupovať k tvorbe

podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbecprečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah

zmluvy nemení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli odporcovi poskytované dohodnuté služby. Odporca
cenuslužieb,takakomubolivyčíslenévjednotlivýchfaktúrach,neuhradil.Nazákladevyššieuvedeného

má súd za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v období od decembra
2013 do marca 2014 je opodstatnený v časti 232,08 eur. Jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo
poplatkov za upomienky a odpojenie, ktorými nárokmi sa súd bude zaoberať nižšie.

Odporca sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v jednotlivých
faktúrach uvedený ako dátum splatnosti, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z

omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,25 %
ročne. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,25 %).

Ďalším navrhovateľom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 2 x 6,00 eur za upomienky

tak, ako boli predmetné sumy účtované faktúrou č. 1067132820 a č. 1071227778. V danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ je povinný
k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to

znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o

oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľ nepreukázal súdu
zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne
náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol

žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania
spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného
poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatok za odpojenie vo výške
10,00 eur a 58,00 eur vo faktúre č. 1067132820 a č. 1071227778 a poplatok za obmedzenie služieb
vo výške 10 eur vo faktúre č. 1071227778. Obmedzenie služieb a následné odpojenie znamená
opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám. Účastník ako spotrebiteľ
nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované navrhovateľom, teda odporca

ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať
služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej
stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. Zaplatením
poplatku za obmedzenie resp. odpojenie odporcovi ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna
služba, práve naopak deaktiváciou mu bol znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto

dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a nárok navrhovateľa v časti vyššie uvedených poplatkov v celom rozsahu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov , odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd návrhu navrhovateľa v sume 232,08 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 84,28 eur od

15. 02. 2014 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 107,02 eur od 15. 03. 2014
do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40,78 eur od 15. 04. 2014 do zaplatenia
vyhovel a vo zvyšku žalobný návrh zamietol.

V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľ úspech vo výške 72%

(232,08/322,08 x 100 = 72,06) a neúspech vo výške 28 % (100-72 = 28 %).

Úspešnejšiemu navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %
(po odrátaní jeho neúspechu od jeho úspechu).

Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19 eur a z trov
právneho zastúpenia. Keďže navrhovateľ ma nárok na trovy konania vo výške 44 %, súd mu priznal 44
% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19 eur, čo predstavuje 8,36 eur.

V rámci náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 79,90 eur podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena v sume 49,80 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky a to za

nasledovné úkony (základ pre určenie odmeny je 322,08 eur, odmena za jeden úkon je 24,90 eur):
- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................................. 24,90 eur
- písomné podanie na súd ............................................................................................. 24,90 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 16,78 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), rok 2015

- 8,39 eur x 2.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Súd priznal navrhovateľovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 66,58 eur (49,80 eur + 16,78
eur), čo predstavuje sumu 13,32 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa tak predstavujú 79,90 eur. Keďže navrhovateľ ma nárok

na náhradu trov konania vo výške 44 %, súd mu priznal 44 % zo sumy 79,90 eur, čo predstavuje 35,16
eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.