Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/668/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311206921
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4311206921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. J. V., bytom I., Zd. B. XX,
zast. JUDr. W. V., bytom X.-U. T., C. B. XXXX/X., proti žalovaným: 1. P. S., bytom I., kpt. B. XXX, zast.
JUDr. Zuzanou Michalovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra a 2. J. S., bytom I., kpt. B.
XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 20. 12. 2013 č. k. 7C/55/2011-141 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť vypratať
nehnuteľnosť zapísanú na Správe katastra I., pre okres Levice, obec Levice, katastrálne územie I., na
LV č. XXXX, parcely registra "C" parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere 371 m2 a na
parcele č. XXXX nachádzajúci sa rodinný dom súp. číslo XXXX a odovzdať predmetnú nehnuteľnosť
žalobkyni do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 99,50 eura na súdnom poplatku, do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v ktorom
zákon poskytuje ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným i nehnuteľným veciam ich vlastníkovi proti
tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania
veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Dôvodil tiež, že vlastnícka žaloba o vydanie veci môže mať
úspech len vtedy, ak žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k veci a tiež, že žalovaný mu vec
neprávom zadržuje. Konštatoval, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané,

že vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2 a na nej sa nachádzajúceho rodinného domu
súp. číslo XXXX je žalobkyňa v podiele 1/1, pričom žalovaní jej nehnuteľnosti neoprávnene zadržujú
a užívajú, keď nepreukázali, že k nehnuteľnostiam majú užívacie právo na základe platnej zmluvy
alebo inej skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaní podali na Okresný súd Levice
dňa 01. 12. 2006 žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyňa, nie je vlastníčkou predmetných
nehnuteľností a rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 18. 01. 2010 č. k. 11C/240/2006 - 287, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. 08. 2010 č. k. 6Co/143/2010-306 bola žaloba
zamietnutá. Žalovaní sa tiež žalobou zo dňa 01. 12. 2006 domáhali určenia neplatnosti dražby voči
Dražobnej spoločnosti a.s. so sídlom Gunduličova 3, Bratislava, pričom Okresný súd Levice rozsudkom
zo dňa 17. 09. 2007 č. k. 14C/70/2007-61, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.03. 2008 č. k. 6Co/4/2008-110, ich žalobu zamietol. Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 03.
05. 2011 č. k. 16C/65/2010 -15, v spojení s uznesením Krajského súde v Nitre zo dňa 24. 06. 2011
č. k. 9Co/143/2011-35, bolo zastavené aj konanie, v ktorom sa žalovaní domáhali určenia, že sú

ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Uzavrel, že žalobkyňa tak v
konaníjednoznačnepreukázalasvojevlastníctvokvydaťsamajúcimnehnuteľnostiamatiež,žežalovaní
ich neoprávnene zadržujú, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Uviedol tiež, že pokiaľ v predmetnej
veci rozhodol dňa 20. 12. 2013 v neprítomnosti žalovaných a bez ich vypočutia v konaní, jeho procesný
postup sa opiera o ust. § 101 ods. 2 a § 119 ods. 1 OSP, z ktorého dôvodu nedošlo k porušeniu ústavou

garantovaných práv žalovaných ako účastníkov súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a postupom súdu im nebola odňatá možnosť konať pred súdom. V tomto smere argumentoval,
že žalovaní boli na pojednávanie riadne predvolaní, keď žalovaná v 2. rade predvolanie na pojednávanie
prevzala dňa 21.11. 2013 a žalovaný v l. rade predvolanie, doručované mu prostredníctvom policajného
orgánu dňa 22. 11. 2013, odmietol prevziať a zásielku si nevyzdvihol ani v odbernej lehote, hoci sa v
mieste doručovania zdržiaval, čím v zmysle § 47 ods. 2 OSP došlo k jej účinnému doručeniu. Naviac

žalovaní nepožadovali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnilalenžalovanádeňpredpojednávanímzdôvoduvykonaniapohovoruzaúčelomuzatvorenia
pracovnej zmluvy v Bratislave. Bol toho názoru, že práve žalovaní ústavou im dané právo na verejné
prerokovanie veci v ich prítomnosti nevyužili. Poznamenal, že v priebehu celého konania, ktoré začalo
dňa 13. 05. 2011, sa žalovaní vyjadrili k predmetu žaloby písomne dňa 20. 06. 2011 tak, že „na

Okresnom súde v Leviciach prebieha spor o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá sa má vypratať.
Toto konanie je vedené pod sp. zn. 16D/65/2010 a toto konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené.
Podaný návrh žiadame zamietnuť v celom rozsahu" a postupne, celkom sedemkrát ospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaniach a z toho šesťkrát žiadali o odročenie pojednávania. Žalovaní tak až do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo ukončené dokazovanie vo veci na pojednávaní dňa 20. 12. 2013,

mali vytvorený dostatočný priestor pre svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobkyne, o svojich
procesných právach a povinnostiach boli poučení v predvolaní na pojednávanie, preukázateľne im bola
poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa pojednávaní a tým i realizácia ich procesných práv, ktoré im
zákon priznáva, čo žalovaní nevyužili. S námietkou žalovaných o predčasnosti rozhodnutia z dôvodu,
že na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 2690/2011 prebieha konanie týkajúce sa rozsudku Krajského

súdu v Nitre vo veci neplatnosti dražby a tiež v totožnej veci konanie na Najvyššom súde SR sp.
zn. 3 MCdo/13/2012 o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora sa vysporiadal poukazujúc na
ust. § 154 OSP tvrdením, že prípadná existencia ústavnej sťažnosti a konania pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ako i prebiehajúce konanie na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3MCdo/13/2012
nie je dôvodom na prerušenie konania resp. vyčkanie na to, ako bude v týchto konaniach rozhodnuté.

Akcentoval, že rozhodujúcou okolnosťou je, že otázka platnosti dražby už bola súdom právoplatne
vyriešená. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) a vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní jej priznal ňou uplatnenú náhradu
trov konania vo výške 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že žalovaní neboli súdom
prvého stupňa vypočutí napriek tomu, že na pojednávania sa nedostavili vždy z ospravedlniteľných
dôvodov a neudelili súhlas ku konaniu a rozhodovaniu vo veci v ich neprítomnosti, čím im bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Dôvodila, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti v dražbe konanej dňa 07.

11. 20016, ktorej platnosť bola žalovanými ale aj inými oprávnenými osobami napadnutá. Zdôraznila, že
návrhy na určenie neplatnosti dražby boli zamietnuté len z procesných dôvodov, a teda nedostatočného
označenia pasívne legitimovaných účastníkov konania. Ďalej namietala neprerušenie konania súdom
prvého stupňa v zmysle jej návrhu na jeho prerušenie, keď očakávané rozhodnutie Najvyššieho súdu
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu, je právne

významné pre predmetné konanie. Uzavrela, že rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti tak bolo vydané
predčasne.

Žalobkyňa ani opatrovníčka žalovaného v l. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovaným v 1.
a v 2. rade vypratať nehnuteľnosti v kat. úz. I., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 371 m2 a na nej sa nachádzajúci rodinný dom súp. č. XXXX a odovzdať

ich do troch dní.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i
nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ust. § 126 ods. 1 OZ tým, že vlastníkovi priznáva právo na ochranu
proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Okrem iného, táto ochrana sa poskytuje v
občianskom súdnom konaní na základe vindikačnej žaloby, ktorej funkciu u nehnuteľností plní žaloba
na vypratanie. Vlastnícka žaloba na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) podľa § 126 ods. 1 OZ
môže mať úspech len vtedy, pokiaľ žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci a taktiež skutočnosť,

že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom i ďalšie, v tomto smere súdom
prvého stupňa predpokladané teoretické východiská zodpovedajú záverom právnej vedy a praxe.

Vo svetle týchto hľadísk súd prvého stupňa v prejednávanej veci i postupoval, v potrebnom rozsahu
vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k skutkovým zisteniam umožňujúcim riadne posúdenie

skutkového stavu a následne vec správne posúdil i po právnej stránke. Keďže správne a zákonu
zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje
a využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
týchto dôvodov, ktoré výstižne, presvedčivo a vyčerpávajúco objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia a taktiež poskytujú odpoveď i na všetky námietky vznášané žalovanou v jej odvolaní.

Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by v
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, že by na zistený skutkový stav boli aplikované nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia boli nesprávne vyložené a tiež, že by bola zistená
v konaní iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku len opätovne podčiarkuje,
že výsledky dokazovania preukazujú, že výlučnou vlastníčkou sporom dotknutých nehnuteľností v kat.
úz. I., zapísaných na LV č. XXXX je v celosti žalobkyňa, ktorá ich ako vydražiteľka nadobudla v dražbe
dňa 07. 11. 2006 a tieto i napriek jej výzve na vypratanie žalovaní doposiaľ užívajú. Uvedené zistenia

tak odôvodňujú aplikáciu ust. § 126 ods. 1 OZ na daný prípad, keď žalovaným nesvedčí žiaden právny
titul oprávňujúci ich nehnuteľnosti, vlastnícky patriace žalobkyni, užívať. Nehnuteľnosti preto užívajú
bez právneho dôvodu, z ktorého dôvodu žalobkyni zákon priznáva právo domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva proti takémuto neoprávnenému zásahu.

Reagujúc na námietky odvolateľky týkajúce sa neplatnosti dražby odvolací súd tiež zvýrazňuje, že
táto otázka bola posudzovaná v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 14C/70/2007, ktoré bolo právoplatne skončené zamietnutím návrhu na určenie neplatnosti dražby.
Rovnako tak žalovaní boli neúspešní v ďalších právoplatne skončených konaniach vedených na súde
prvého stupňa pod sp. zn. 11C/240/2006, ktorého predmetom bolo určenie, že žalobkyňa nie je

vlastníčkou predmetných nehnuteľností a pod sp. zn. 16C/65/2010, ktorého predmetom bolo určenie,
že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. S týmito námietkami, aj vo vzťahu
k žalovanou uvádzanými prebiehajúcimi konaniami na Ústavnom súde SR a Najvyššom súde SR,
sa súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu v rozhodnutí vysporiadal a pretože odvolací súd si jeho
argumentáciu osvojil, duplicitne ju opakovať nebude a na ňu len v ďalšom poukazuje. Taktiež o návrhu

žalovanej na prerušenie konania prvostupňový súd právoplatne rozhodol uznesením zo dňa 21. 11.
2011 č. k. 7C/55/2011-35 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 02. 2012 č. k.
8Co/31/2012-44, a keďže odvolací súd je viazaný označenými právoplatnými rozhodnutiami v zmysle §
159 OSP, v rámci odvolacieho konania mu neprislúchalo tak právo preskúmavať ich vecnú správnosť

Vneposlednomradeneobstojí anitvrdeniežalovanej,žepostupomsúduprvéhostupňa bolažalovaným
odňatá možnosť konať pred súdom a porušené ich právo na spravodlivý súdny proces, ktoré vzhliada v
tom, že ako účastníci konania neboli vypočutí, na pojednávania sa nedostavili vždy z ospravedlniteľných
dôvodov a v žiadostiach o odročenie pojednávania nevyslovili súhlas, aby súd konal a rozhodovalv ich neprítomnosti. K tomuto tvrdeniu zaujal právny názor, podložený aj podrobnou argumentáciou,
súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje i odvolací
súd. V tomto smere len dodáva, že z ust. § 115 OSP plynie, že ak Občiansky súdny poriadok alebo

osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi pojednávanie na prejednanie veci samej, na ktoré
predvolá účastníkov s tým, že predvolanie im doručí tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej 5 dní pred pojednávaním. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119
ods. 1 OSP), pričom povinnosti účastníka, ktorý navrhuje odročenie pojednávania obsahuje ust. § 119
ods. 2 OSP. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP zakotvuje, že aj keď sú účastníci nečinní, súd pokračuje v

konaní a umožňuje súdu v prípadoch, že sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie a
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka,
pričom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pokiaľ súd prvého stupňa na pojednávaní
dňa20.12.2013pooboznámenísasospravedlnenímžalovanejvyhlásiluznesenie,žebudepojednávať
v neprítomnosti žalovaných v l. a 2. rade, jeho postup bol v súlade s vyššie uvedenými zákonnými
ustanoveniami. Obsah spisu totiž preukazuje, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené

dňa 21. 11. 2013 a u žalovaného fikcia jeho doručenia nastala dňa 22. 11. 2013, kedy ho odmietol
prevziať od policajného orgánu, prostredníctvom ktorého mu bolo doručované. Žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil a žalovaná ju ospravedlnila písomne dňa 19. 12. 2013 z dôvodu
pracovného pohovoru, avšak jej podanie neobsahovalo náležitosti požadované ust. § 119 ods. 2 OSP a
anižiadosťoodročeniepojednávania.Sohľadominadobuvedomostižalovanejotermínepojednávania

(takmer 1 mesiac) skutočnosť, že k zmareniu dovtedajších 6 pojednávaní došlo práve pre prekážky na
strane žalovaných, a nevynímajúc ani to, že žalovaná ani nepožiadala o odročenie pojednávania, boli
tak splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 101 ods. 2 OSP prejednať vec v neprítomnosti žalovaných.
Zároveň tak bolo žalovaným umožnené súdom byť v konaní vypočutí a v prípade, že túto možnosť
opakovane nevyužili (po dobu celého trvania konania od roku 2011), nemôže to byť na ťarchu druhej

strany v konaní. Žalovaní sa totiž mylne domnievajú, že je povinnosťou súdu ich ako účastníkov konania
vždy vo veci vypočuť a to aj za situácie, že sú nečinní, resp. sa zo spisu javí, že v konaní „robia
obštrukcie“, ako na to poukázala žalobkyňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže žalobkyňa návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.