Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/362/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207150
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314207150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Československá obchodní

banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00001350, zast. Mgr. Romanom Ambrožom, Mikulášska
29, Bratislava proti žalovanej U. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, L.Á. X. M., t.č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníčkou H. S., J. S. R. Y. X. V., o zaplatenie 175 398,15 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 134.800,97 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom vo
výške 30.648,83 Kč, kapitalizovaným zákonným úrokom z omeškania vo výške 9.948,35 Kč, s úrokom
vo výške 20,90% ročne z čiastky 134.800,97 Kč od 27.05.2014 do zaplatenia, so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 134.800,97 Kč od 27.05.2014 do zaplatenia v lehote do 15

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 294 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 825,80 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 9. 6. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 134 800,97 Kč, kapitalizovaného úroku vo výške 30 648,83 Kč, kapitalizovaného
zákonného úroku z omeškania vo výške 9948,35 Kč, úroku vo výške 20,9% ročne zo sumy 134 800,97

Kč od 27. 5. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 134 800,97 Kč od
27. 5. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere zo dňa 20. 3.
2012 č. XXXXXXXXXR, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky do výšky
úverového limitu 150 000 Kč a žalovaná sa zaviazala riadne a včas tento úver vrátiť a to pravidelnými 60
anuitnými mesačnými splátkami po 4041 Kč, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti

prvej splátky 15. 4. 2012 a poslednej splátky 15. 3. 2017 pri úroku 20,9% ročne. Súčasťou zmluvy bolo
aj poistenie neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným 125 Kč. Žalovaná porušila svoju povinnosť
splácať úver riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 15. 5. 2013 žalovanej oznámil, že k tomuto dňu
je celá pohľadávka zo zmluvy o úvere splatná a súčasne ju vyzval na úhradu dlhu. Keďže žalovaná
nereagovala, žalobca podal na súd žalobu.

Ku dňu 26. 5. 2014 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 175 398,15 Kč, ktorá pozostáva z istiny

vyčerpaného úveru 134 800,97 Kč, zmluvného úroku 30 648,83 Kč a úroku z omeškania 9948,35 Kč.
Istina vo výške 134 800,97 Kč sa ďalej úročí úrokom z úveru a úrokom z omeškania.Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXRo/XXX/
XXXX zo dňa 5. 8. 2014, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 6. 5. 2015, pretože sa ho nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanej.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaná sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jej súčasný
pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou

o poskytnutie úveru, zmluvou o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, Obchodnými
podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, Sadzobníkom poplatkov, výzvami k zaplateniu dlžnej
sumy, oznámením o zosplatnení úveru, platobnou históriou, výpisom z obchodného registra žalobcu a
zistil tento skutkový stav.

Na základe Žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru zo dňa 14. 3. 2012, účastníci konania toho istého

dňa 20. 3. 2012 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníčke peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového
limitu 150 000 Kč bezúčelovo s tým, že peňažné prostriedky môžu byť čerpané ku dňu 20. 3. 2012
a to jednorázovo ich prevedením na účet žalovanej č. XXXXXXXXX/XXXX. Medzi účastníkmi konania
bola dohodnutá pevná úroková sadzba 20,90% ročne a vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov

24,82%. Žalovaná sa úver zaviazala uhradiť pravidelnými 60 mesačnými anuitnými splátkami vždy k 15.
dňu v mesiaci po 4041 Kč s dátumom splatnosti prvej splátky 15. 4. 2012 a poslednej splátky 15. 3.
2017. V bode 1.8 Zmluvy sa žalovaná prihlásila k poisteniu pre prípad smrti alebo plnej invalidity, pričom
sa zaviazal uhrádzať poistné vo výške 125 Kč mesačne.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky ČSOB, Obchodné podmienky pre
ČSOB spotrebiteľské úvery a Sadzobník poplatkov.

Podľa čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, v prípade, že nastane
skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená

a ktoré môžu podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov klienta, najmä ak
klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky voči ČSOB, je ČSOB kedykoľvek písomným
oznámením odoslaným klientovi, prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné
ku dňu uvedenom v prehlásení (oznámení).

Listami zo dňa 19. 11. 2012, 30. 11. 2012 a 17. 12. 2012 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlžných
splátok. Následne dňa 15. 1. 2013 žalobca vyzýval žalovanú poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy s tým, že v opačnom prípade pristúpi k prehláseniu celého záväzku za splatný.

Oznámením zo dňa 16. 5. 2013 žalobca oznámil žalovanej, že k tomuto dňu zosplatnil celý úver a

zároveň vyzval žalovanú na jeho zaplatenie.

Podľa platobnej histórie, na účet žalovanej č. XXXXXXXXX/XXXX boli dňa 12. 3. 2012 prevedené
finančné prostriedky vo výške 150 000 Kč. Ku dňu 26. 5. 2014 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 175
398,15 Kč, ktorá pozostáva z istiny vyčerpaného úveru 134 800,97 Kč, zmluvného úroku 30 648,83 Kč

a úroku z omeškania 9948,35 Kč.

Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

Žalobca má sídlo na území Č. K., žalovaná má pobyt na území SR. Ide o konanie s cudzím prvkom,
preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký
právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa článku 16 ods. 1, 2 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko alebo na súdoch podľa miesta bydliskaspotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho
skončenia.

Žalovaná má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku

Nariadenia rady ES č. 44/2001, je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok
5 ods. 3 Rímskeho dohovoru (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (tzv.
Rímsky dohovor)), účinného pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.08.2006.

Podľa článku 5 Rímskeho dohovoru:
1.) Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb
osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako
aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.
2.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť

spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:
- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol
v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo
- ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo
- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku,

za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si
tovar kúpil.
3.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy
uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého
pobytu spotrebiteľa.

Podľa článku 3 Rímskeho dohovoru:
1.) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná
alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci
zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

2.) Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom,
ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru
spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu
platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.
3.) Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky

ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie
právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú
len „imperatívne normy“.
4.) Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení
článku 8, 9 a 11.

V danej veci súd má za preukázané, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou, je vzťahom
spotrebiteľským. Taktiež nie je sporné, že žalovaná (spotrebiteľ) má a aj v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere mala, trvalý pobyt v Slovenskej republike.

V zmysle bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy
o úvere, sa právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu riadia právnym poriadkom Českej
republiky. Súd predmetné ustanovenie považoval za platnú voľbu rozhodného práva, teda rozhodné
právo v danom prípade neabsentovalo, ale bolo určené a dané v obchodných podmienkach, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere.

V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 20. 3. 2012 v Českej republike. Zo spisu nie je
zistiteľné, že by žalobca, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť aj na Slovensku, kde
má žalovaná svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ smeroval svoju činnosťna Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti. Vychádzajúc z doposiaľ
vykonaného dokazovania preto nie je možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní v preskúmavanej veci
malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.

Takýto záver je zrejmý z bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť zmluvy
o úvere zo dňa 20. 3. 2012, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe
týchto obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Táto formulácia
zodpovedá článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné právo pre

zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú
také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie
voľby bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.

Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej
republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu

poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia
zmluvy o úver, t.j.20. 3. 2012 a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo
žalovanú ako spotrebiteľku ochrany, ktorú by jej poskytovali ustanovenia slovenského hmotného práva,

bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.

Bez akýchkoľvek pochybností je zmluva o úvere zo dňa 20. 3. 2012 obchodnozáväzkovým vzťahom tzv.
absolútnym obchodom (§261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi bez ohľadu na
povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti obchodného zákonníka. Napriek svojej povahe výlučného

obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán
tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a preto sa uplatní ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky

zákonom č. 370/2000 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie
bolonovelizovanézákonomč.501/2001Z.z.,ktorýmsameníObchodnýzákonníkúčinnýod31.12.2001
a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do
Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia §52 až § 65, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom
bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na

to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom §262 ods. 4 časti vety 1 za prostredníkom Obchodného
zákonníka, avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré
by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by
vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti
účastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa

24. 7. 2012).

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho
práva.Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov
z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný
deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu,

zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou
a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 20. 3.

2012 zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 150 000 Kč, ktorý
sa žalovaná zaviazala splatiť pravidelnými 60 mesačnými splátkami po 4041 Kč pri pevnej úrokovej
sadzbe 20,9% ročne a RPMN 24,82%. Žalovaná porušila podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas,
preto žalobca v súlade s čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, úver
zosplatnil a dlh žalovanej ku dňu 26. 5. 2014 vyčíslil na istine vyčerpaného úveru 134 800,97 Kč a na
zmluvnom úroku 30 648,83 Kč (vypočítaného ako 20,9% ročne z nesplatenej istiny). Keďže tieto sumy

žalovaná neuhradila, súd žalobe v tejto časti vyhovel a to aj vrátane dohodnutých úrokov vo výške
20,9% ročne naďalej od 27. 5. 2014 do zaplatenia zo sumy 134 800,97 Kč (istina úveru).

Žalovaná svoj dlh neuhradila riadne a včas a preto sa dostala do omeškania Preto ju súd zaviazal
aj k zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatňoval, t.j. kapitalizovaného úroku z

omeškania ku dňu 26. 5. 2014 vo výške 9948,35 Kč (ktorý bol vypočítaný v zákonnej výške), ako aj
úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne naďalej od 27. 5. 2014 do zaplatenia zo sumy 134 800,97 Kč.

Žalobcabolvkonaníúspešnývcelomrozsahuapretomusúdvsúladesustanovením§142ods.1O.s.p.
priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v

sume 294 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 825,80 eur (3krát hlavný úkon po 170,97
eur = 512,91 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. zastupovanie na
pojednávaní dňa 28. 1. 2016 + 2krát paušál po 8,04 eur = 16,08 eur + 1krát paušál 8,58 eur + náhrada za
stratu času za cestu na pojednávanie dňa 28. 1. 2016 Prešov - Humenné a späť 10polhodín x 14,30 eur
= 143 eur + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 28. 1. 2016 Prešov - Humenné

a späť autobusom 3,80 eur x 2 = 7,60 eur + 20% DPH 137,63 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004
Z.z. a tak, ako si ich žalobca uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).