Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613204330
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6613204330.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 068 235, zastúpená JUDr.
Jánom Mišurom, advokátom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti odporcom 1) K. D., R.
XX.XX.XXXX, T. D. Ľ. XXX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Michalom Matalom, advokátom, so
sídlom Lučenec, M. Rázusa 19 a 2) C. V., R. XX.XX.XXXX, T. D. D. D. - W., N. XXXX/XX, štátny občan

SR, zastúpený opatrovníkom E. N., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, v konaní o zaplatenie 1
719,18 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1), 2) s ú p o v i n n ízaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 1 616,18 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 719,18 € od 19.11.2012 do 07.05.2013 a
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 616,18 € od 08.05.2013 do zaplatenia, všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 103,- € s a z a s t a v u j e .

Návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 719,18 € od
17.11.2012 do 18.11.2012 s a z a m i e t a .

Odporcovia 1), 2) s ú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 447,63 € v

lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu JUDr. Jána Mišuru, PhD.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal voči odporcom v 1. a 2.rade zaplatenia sumy 1 719,18 € s príslušenstvom,
pričom uviedol, že odporca v 1.rade je fyzická osoba, držiteľ motorového vozidla VW Passat, EVČ
Q., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Odporca v 2.rade je fyzická osoba, vodič motorového
vozidla VW Passat, EVČ Q.. Dňa 27.06.2012 zavinil vodič - odporca v 2.rade predmetným vozidlom
v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle Škoda Fabia EVČ D., ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol N. C. (poškodený). Škoda bola poškodenému uhradená

v rozsahu a výške podľa ustanovení § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné vozidlo
nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu ako to vyplýva z
ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu vznikla navrhovateľovi v zmysle
§ 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ poskytol dňa

28.09.2012 a 01.10.2012 z poistného garančného fondu poškodenému poistné v celkovej výške 1
719,18 €. Vyplatením škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu
škody voči zodpovedným subjektom (odporcom v 1.a 2.rade) na navrhovateľa. Ide o zákonný prechodpráva podľa § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. v platnom znení. Navrhovateľ si toto právo uplatnil mimosúdnymi listami zo dňa 16.10.2012 voči
odporcom 1), 2). Odporcovia pohľadávku navrhovateľa ku dňu podania návrhu neuhradili. Podľa §

4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade sa poistenie zodpovednosti
vzťahovalo nielen na zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ale i vodiča, pretože išlo
o dva odlišné subjekty. Odporca v 1.rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako prevádzateľ motorového vozidla, za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky

motorového vozidla. Odporca v 2.rade, ako vodič, zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla
za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nevylučuje súbežnú zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú
pri rovnakej škodovej udalosti. Zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil v súvislosti s plnením pracovnej
povinnosti vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom. V prípade plurality zodpovedných subjektov

(vodiča a prevádzkovateľa vozidla) závisí od Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá podľa § 24 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z.z. plnila náhradu škody poškodenému, voči ktorému zo zodpovedných subjektov
uplatní svoje postihové právo vyplývajúce z § 24 ods. 7 citovaného zákona. Povinnosť nahradiť škodu
poškodenému namiesto zodpovedných subjektov vyplýva z § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože
odporca v 1.rade si nesplnil svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Náhradou škody

poškodenému prešlo na navrhovateľa právo na náhradu vyplatených súm podľa § 24 ods. 7 v spojení
s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Treba však zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe
osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona nie je osoba,
ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona, ale osoba,
ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti

za škodou. Takouto osobou je nielen prevádzateľ (odporca v 1.rade), ale aj vodič (odporca v 2.rade).
Z uvedeného vyplýva, že právo postihu má Slovenská kancelária poisťovateľov, ako navrhovateľ vo
vzťahu k odporcovi v 1.rade, ako aj vo vzťahu k odporcovi v 2.rade.

Odporkyňa v 1.rade namietala v celom rozsahu dôvodnosť návrhu navrhovateľa a žiadala ho zamietnuť.

Uviedla, že neboli voči nej naplnené podmienky, za ktorých je možné domáhať sa podľa § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. náhrady plnenia vyplateného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov
poškodenému. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia má Slovenská kancelária poisťovateľov
nárok na náhradu vyplateného plnenia za škodu spôsobenú nepoisteným motorovým vozidlom, a to
voči osobám, ktoré za takto spôsobenú škodu zodpovedajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Je úlohou navrhovateľa preukázať, že osoby, voči ktorým si právo na náhradu vyplateného plnenia
uplatní, občianskoprávne zodpovedný za spôsobenú škodu. Vo vzťahu k odporkyni v 1.rade nebola
takáto zodpovednosť preukázaná. Pri dopravnej nehode, ktorou bola spôsobená škoda motorovým
vozidlomVWPassatEVČQ.,bolvodičomvozidlaodporcav2.rade,ktorýzavzniknutúškoduzodpovedá
podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá škodu spôsobila porušením svojich právnych

povinností. U odporkyne v 1.rade takáto zodpovednosť za vzniknutú škodu neprichádza do úvahy
pretože neporušila žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mala za následok vznik škody. Odporkyňa v 1.rade
bola v čase vzniku škody zapísaná v osvedčení o evidencii vozidla ako držiteľka motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená škoda. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže zakladať žiadnu formu
jej zodpovednosti za spôsobenú škodu, pretože má vo vzťahu k faktickým a právnym skutočnostiam

o tomto motorovom vozidle výlučne evidenčný charakter. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa v
1.rade bola v čase spôsobenia škody prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla a mala by
tak zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaťažuje ho v tomto
smere dôkazné bremeno, t.j. je povinný preukázať, že odporkyňa v 1.rade bola skutočne v danom čase
prevádzkovateľom tohto motorového vozidla. Odporkyňa v 1.rade tvrdí, že v čase vzniku škody nebola

prevádzkovateľom motorového vozidla. Samotný Občiansky zákonník neobsahuje definíciu legálneho
pojmu prevádzkovateľ motorového vozidla. Za prevádzkovateľom motorového vozidla je potrebné v
zmysle ustálenej súdnej praxe považovať toho kto má právnu a faktickú moc dispozície s vozidlom
(R55/1971). Odporkyňa v 1.rade však nemala v čase vzniku škodu žiadnu faktickú možnosť dispozície
s predmetným vozidlom. Medzi odporkyňou v 1.rade a odporcom v 2.rade bolo pri zaobstarávaní tohto

vozidla v roku 2009 ústne dojednané, že toto vozidlo bude trvalo užívať odporca v 2.rade, pričom
odporca v 2.rade ho mal následne v trvalej držbe, bezvýnimočne rozhodoval o jeho bežnom užívaní a
zabezpečoval jeho údržbu a hradil všetky náklady súvisiace s prevádzkou motorového vozidla. Odporca
v 2.rade vozidlo užíval počas svojho pobytu vo Švajčiarsku a počas návštev Slovenskej republiky, pričomodporkyňa v 1.rade v tom čase sa trvalo zdržiavala z pracovných dôvodov v Nemecku, Rakúsku a
Veľkej Británii. Odporkyňa v 1.rade poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25Cdo 3903/2009, kde je uvedená bližšia špecifikácia faktickej moci, ktorou prevádzkovateľ motorového

vozidla musí disponovať. Prevádzkovateľom vozidla je ten kto má právnu a fakticky možnosť vozidlo
užívať, teda sám organizovať prevádzku k plneniu jeho funkcií a účelu, pričom v prípade trvalého
prenechania vozidla tretej osobe sa táto stáva jeho prevádzkovateľom aj keď sa nemusí jednať o
vlastníka vozidla. Odporkyňa v 1.rade teda trvalým prenechaním predmetného vozidla odporcovi v
2.rade sa zbavila faktickej dispozície s týmto vozidlom, a teda keďže k tomuto faktickému prenechaniu

vozidla došlo okamžite po jeho kúpe, nikdy ani nebola prevádzkovateľom tohto vozidla. Skutočnosť,
že odporkyňa v 1.rade je zapísaná ako držiteľ motorového vozidla v osvedčení o evidencii nie je
pre posúdenie jej zodpovednosti rozhodujúca. Rozhodujúce je posudzovať faktické, reálne okolnosti
prevádzky motorového vozidla, nie záznamy o ňom slúžiace na evidenčné účely. Z ústnych dojednaní
medzi odporcom v 1.rade a 2.rade vyplýva, že právne pri rozhodovaní o bežných právnych úkonoch
disponoval s vozidlom tiež odporca v 2.rade. disponoval s možnosťou toto vozidlo vypožičať, uzatvárať

zmluvy súvisiace s údržbou vozidla a rozhodovať o ich obsahu. Právna dispozícia odporcu v 2.rade bola
obmedzená výlučne okolnosťami, ktoré súviseli s formou zakúpenia motorového vozidla. Odporkyňa
v 1.rade pri obstarávaní predmetného motorového vozidla pre potrebu financovať časť kúpnej ceny
úverom uzatvorila so spoločnosťou Volkswagen finančné služby Bratislava zmluvu o autokredite zo dňa
09.07.2009, popri tejto zmluve bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

právavprospechtejtospoločnostitohoistéhodňa.Nazákladeuvedenejzmluvybolipohľadávkydlžníka,
odporkyne v 1.rade zo zmluvy o autokredite zabezpečené prevodom vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu v prospech spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko, a.s., teda v čase
spôsobeniaškodytýmtovozidlomnebolaanivlastníkomtohtovozidlaamalapodľazmluvnýchdojednaní
v ďalšom rozsahu obmedzený výkon práv k tomuto vozidlu. Nebola okrem iného oprávnená ani previesť

vlastnícke právo počas doby účinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na
zabezpečeného veriteľa, na inú osobu, ani vykonať na vozidle opravy nad sumu 660,00 Eur bez súhlasu
zabezpečeného veriteľa.

Právny zástupca odporkyne v 1.rade na pojednávaní dňa 28.01.2016 uviedol, že zotrváva napriek

vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu uvedenému v zrušujúcom uznesení z rozsudku súdu
I. stupňa na doterajšom právnom názore, že odporkyňu nie je možné považovať za prevádzateľa
motorového vozidla, pretože v čase kedy škoda vznikla nemala právnu ani faktickú vec nad predmetným
motorovým vozidlom. Poukázal na výpoveď odporcu v 2.rade, z ktorej vyplynulo, že vozidlo trvale
užíval, toto mu bolo dané do užívania odporkyňou v 1.rade, pričom v čase užívania žil vo Švajčiarsku

a odporkyňa striedavo v Anglicku a Nemecku, teda nad vozidlom nemala ani faktickú ani právnu moc.
Pokiaľ teda za užívateľa vozidla nebude sa považovať predmetná leasingová spoločnosť, tak určite sa
za prevádzkovateľa vozidla považuje odporca v 2.rade C..

Odporca v 2.rade uviedol, že motorové vozidla zn. VW Passat EVČ Q. mu odporkyňa v 1.rade dala

do užívania, pretože vtedy boli vo vzťahu priateľskom. Vozidlo užíval, ale uhrádzal aj všetky náklady s
ním spojené, vrátane leasingových splátok a poistenia. S týmto motorovým vozidlom spôsobil dopravnú
nehodu. Vozidlo po ukončení leasingu splatil a následne sa predalo. Fakticky vozidlo predal odporca
v 2.rade a aj jeho výťažok z predaja si ponechal. Leasingovú zmluvu na predmetné vozidlo podpísala
odporkyňa v 1.rade, pretože v tom čase žili v pomere priateľa a priateľky, ale následne boli splátky

vysoké, preto splácanie prevzal odporca v 2.rade a aj s vozidlom nakladal.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu v 2.rade, prečítaním správy o nehode, oznámenia
o vzniku škodovej udalosti, výpisu z evidencie držiteľov motorových vozidiel, zápisu o ohliadke vozidla,
výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody, hlásenia poisťovne, oznámenia o poistnom plnení, výpisu

účtu, výzvy na úhradu poistného, fotokópie doručenky, fotokópie e-mailovej komunikácie, zmluvy o
autokredite, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 27.06.2012 odporca v 2.rade ako vodič spôsobil
dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle zn. Škoda Fabia EVČ D.,

ktorého držiteľom v čase nehody bol poškodený N. C.J..

Medzi účastníkmi konania nebol sporné, že navrhovateľ uhradil sumu 1 719,18 € dňa 28.09.2012 a
01.10.2012 poškodenému z dôvodu vyššie uvedenej dopravnej nehody.Písomným vyhlásením zo dňa 14.01.2014 odporca v 2.rade právo navrhovateľa uznal, uviedol, že
dopravnú nehodu zo dňa 27.06.2012 spôsobil a uplatnený nárok uznáva.

Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ku dňu
27.06.2012), na účely tohto zákona sa rozumie
j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo

faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ku dňu
27.06.2012), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako
držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný

ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je
vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona (v znení ku dňu 27.06.2012), soba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť

poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia
motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2,
je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla
na územie Slovenskej republiky.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona (v znení ku dňu 27.06.2012), kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa§24ods.7cit.zákona(vzneníkudňu27.06.2012),kanceláriamáprávoprotitomu,ktozodpovedá

za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo
proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je
povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa
odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona (v znení ku dňu 27.06.2012), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ, v znení ku dňu 27.06.2012),

každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky

Podľa § 517 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení ku dňu 27.06.2012), výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení ku dňu 27.06.2012), ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Podľa § 122 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý

nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty
na jeho posledný deň.

Podľa § 122 ods. 3 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13Co 921/2014-155 zo dňa 29.12.2015 bol zrušený

rozsudok Okresného súdu Lučenec, ktorým súd zamietol žalobu voči odporkyni v 1.rade a žalobe voči
odporcovi v 2.rade vyhovel s tým, že súd vyslovil záväzný právny názor ohľadom právneho posúdenia
postavenia odporkyne v 1.rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla. Predmetný právny názor je
pre súd I. stupňa záväzný, súd preto pri právnom zhodnotení skutkového stavu vychádzal z právneho
posúdenia tak, ako ho odvolací súd naznačil.

Motorové vozidlo EVČ Q. značky VW Passat, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 27.06.2012
nebolo k dátumu dopravnej nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu v zmysle §
3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Navrhovateľ v dôsledku uvedeného v zmysle § 24 ods. 2 citovaného
zákona uhradil poškodenému z poistného garančného fondu škodu v celkovej výške 1 719,18 €.

Vyplatením náhrady škody prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu voči subjektom
zodpovedným čím navrhovateľ získal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu voči zodpovedným
subjektom v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z.z. v platnom znení.

Vo vzťahu k odporcovi v 2.rade, C. V., ktorý bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla,
ktorým bola dopravná nehoda spôsobená a ktorý dopravnú nehodu zavinil, prešlo právo na náhradu
škody na navrhovateľa, nakoľko odporca v 2.rade je za spôsobenú škodu zodpovedný v zmysle § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá škodu spôsobila porušením právnej povinnosti. Takto
vzniknutúškoduodporcav2.radeajuznal.Zuvedenéhodôvodusúdpretozaviazalodporcupovinnosťou

nahradiť škodu vo výške 1 719,18 € a nakoľko odporca je omeškaní so zaplatením peňažnej sumy,
súd zaviazal taktiež odporcu v 2.rade povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania počnúc dňom 17.11.2012,
keďže výzvu na úhradu škody prevzal dňa 08.11.2012 s tým, že v predmetnej výzve zo dňa 16.10.2012
určil navrhovateľ termín uhradenia škody do 16.11.2012, t.j. dňom 17.11.2012 sa dostal odporca v 2.rade
do omeškania so zaplatením peňažnej sumy.

Vo vzťahu k odporkyni v 1.rade si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody, ktorá na neho prešla
z dôvodu, že odporkyňa v 1.rade za túto škodu mala zodpovedať ako prevádzkovateľ motorového
vozidla.Odporkyňav1.radeskutočnevosvedčeníoevidenciimotorovéhobolavčasedopravnejnehody
zapísaná ako držiteľka predmetného motorového vozidla. Na základe zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva uzatvorenej medzi odporkyňou v 1.rade a obchodnou spoločnosťou Volkswagen finančné
služby Slovensko s.r.o., Bratislava, dňa 09.07.2009 v zmysle článku I. citovanej zmluvy v spojení
s úverovou zmluvou číslo XXXXXX zo dňa 09.07.2009 (zmluva o autokredite) odporkyňa v 1.rade,
ako vlastník motorového vozidla, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, previedla na veriteľa
vlastnícke právo k predmetu financovania, t.j. motorovému vozidlu.

Z dokazovania je zrejmé, že odporkyňa v 1. rade predmetné motorové vozidlo kúpila a stala sa
jeho vlastníčkou. Dňa 09. 07. 2009 uzatvorila zmluvu o AutoKredite, ktorou sa spoločnosť Volkswagen
finančné služby Slovensko, s. r. o., zaviazala poskytnúť jej úver na kúpu vozidla, ktorým bola spôsobenáškoda a odporkyňa v 1. rade sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splácať. Zároveň odporkyňa
v 1. rade dňa 09. 07. 2009 podpísala zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva so
spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko, s. r. o., ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky

zo zmluvy o AutoKredite, na základe, ktorej bol poskytnutý odporkyni 1/ úver na financovanie časti
kúpnej ceny motorového vozidla. Predmetné vozidlo bolo odporkyni 1/ odovzdané.

V čl. III. a IV. Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bolo dohodnuté, že odporkyňa v
1. rade bude v evidencii motorových vozidiel zapísaná ako držiteľ a veriteľ ako vlastník, zároveň bolo

dohodnuté, že odporkyňa v 1. rade bude užívať predmet financovania, zaviazala sa nepreviesť predmet
financovania do vlastníctva tretej osobe, ako aj neprenechať ho do užívania tretej osobe. V zmluve
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bolo dohodnuté, že odporkyňa v 1. rade je povinná
uzavrieť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetu financovania.
Podľa čl. VI. Zmluvy účastníci dohodli, že odporkyňa v 1. rade je oprávnená užívať predmet
financovania, t. j. motorové vozidlo a veriteľ potvrdil, že až do okamihu uplatnenia zabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva je predmet financovania v účtovnom majetku dlžníka a v jeho oprávnenej
držbe. V čl. V. Zmluvy bola dohodnutá doba trvania zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva do
okamihu riadneho, včasného, úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči
dlžníkovi zo zmluvy.

V danom prípade sa teda odporkyňa v 1. rade rozhodla zabezpečiť vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých na kúpu motorového vozidla zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu. Zmyslom a účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nie len nútiť dlžníka
splniť svoj dlh voči veriteľovi, ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť
uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu

uhradzovaciu). Teda účelom zabezpečovacieho prevodu práva bolo zabezpečiť záväzok odporkyne v
1. rade voči tomu kto jej poskytol finančné prostriedky na kúpu predmetného motorového vozidla. Ide o
podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi
s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak,
že právny úkon, ktorým bolo prevedené vlastnícke právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom

bolo vlastnícke právo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona
zaniká). Čiže, vzhľadom na konanie odporkyne v 1. rade a veriteľa, nebolo zmyslom previesť trvalo
vozidlo na veriteľa, ale len dočasne, pokiaľ odporkyňa v 1. rade neuhradí svoj dlh voči veriteľovi. Veriteľ
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sledoval zabezpečenie svojej pohľadávky,
účastníci zmluvy tiež dohodli obmedzenia dlžníčky nakladať s predmetným motorovým vozidlom v

rozsahu tak, aby sa zabezpečila jeho hodnota. Veriteľ umožnil odporkyni v 1. rade predmetné vozidlo
užívať obvyklým spôsobom. Odporkyňa v1. rade mohla s ním fyzicky nakladať.

V danom prípade je rozhodujúce pre posúdenie kto je prevádzateľom motorového vozidla posúdiť, či
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva previedla odporkyňa v 1. rade na veriteľa

toľko práv k automobilu, že už právne a fyzicky vozidlom nedisponovala, a prevádzkovateľom vozidla
sa tak stal veriteľ. Podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva odporkyňa v 1. rade
mohla užívať predmetné vozidlo obvyklým spôsobom a všetky obmedzenia, na ktoré sa zaviazala
odporkyňa v 1. rade predmetnou zmluvou sledovali len účel zabezpečovacieho prevodu práva a ochrany
- hodnoty motorového vozidla. V zmluve tiež bolo dohodnuté, že odporkyňa v 1. rade je povinná uzavrieť

poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetu financovania. Podľa zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva išlo len o dočasný prevod vlastníctva, v prípade, že by
odporkyňa v 1. rade bola uhradila svoj záväzok, automaticky by zanikla aj zmluva o zabezpečovacom
prevode práva a vlastnícke právo k vozidlu by nadobudla odporkyňa 1/.

Pre posúdenie otázky či odporkyňa v 1. rade bola prevádzateľom motorového vozidla, mala právnu
alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, v prípade, keď došlo k zabezpečovaciemu
prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, je potrebné vyjsť zo zmyslu a
účelu tohto inštitútu. Základnou funkciou zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
je zabezpečenie pohľadávky. Ide o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom

zabezpečenia splnenia pohľadávky s rozväzovacou podmienkou. V danom prípade bolo cieľom
zabezpečiť pohľadávku veriteľa takým spôsobom, aby mohla, v tomto prípade odporkyňa v 1. rade,
predmet zálohu užívať, pričom odporkyňa v 1. rade už od začiatku vzťahu niesla riziko nebezpečia škôd
spojené s predmetom zálohu, ako aj náklady spojené s jeho užívaním, (t. j. údržba, dane, poistenie).Zo strany odporkyne v 1. rade išlo o kúpu vozidla s tým, aby toto mohla užívať a nakladať s ním v
súlade s jej potrebami, pričom na kúpu využila finančné prostriedky inej osoby a uzatvorila zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva. Zmyslom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v tomto prípade

bolo zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté na kúpu motorového vozidla s tým, že
odporkyňa sa k vozidlu mohla chovať od okamžiku jeho odovzdania ako k veci vlastnej, so všetkými
rizikami vlastníka. Zabezpečený veriteľ sa síce dočasne stal vlastníkom predmetného motorového
vozidla, avšak jeho práva a povinnosti súvisiace s dočasným vlastníctvom predmetného motorového
vozidla patrili odporkyni v 1. rade a zabezpečený veriteľ si mohol uplatniť vlastnícke právo len v

prípade, že by nebola plnila odporkyňa 1. svoje povinnosti - uhrádzať finančné prostriedky poskytnuté
jej na kúpu predmetného vozidla. Veriteľ nemal úmysel nakladať s predmetnou vecou, napr. previesť
vlastnícke právo na inú osobu, alebo zaťažiť predmetné motorové vozidlo nejakým právom, alebo ho
poskytnúť inej osobe alebo podobne. Realizovať vlastnícke oprávnenia mohol v podstate len na základe
porušenia povinnosti odporkyňou v 1. rade. Na odporkyňu v 1. rade bola prenesená zodpovednosť
na motorové vozidlo i nebezpečenstvo a riziká s tým spojené. Veriteľ predmetné motorové vozidlo na

základe zabezpečovacieho prevodu práva nemal úmysel a cieľ získať do vlastníctva, jeho úmyslom bolo
zabezpečiťsvojupohľadávku,ktorúmalvočiodporkyniv1.rade.Cieľom veriteľabolo,abysazabezpečil
dlh a po zaplatení všetkých pohľadávok odporkyne voči nemu, aby sa dostalo predmetné motorové
vozidlo naspäť do vlastníctva odporkyne v 1. rade. Išlo len o dočasný prevod vlastníckeho práva, ktorý
zaniká splnením povinnosti dlžníka. Keďže zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nevyplývalo

nič iné, vzniklo odporkyni v 1. rade od odovzdania motorového vozidla právo na prevádzkovanie
predmetného motorového vozidla.

Odporkyňa v 1. rade bola v súlade s § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z. z. prevádzkovateľom
motorového vozidla, mala faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom a s týmto aj disponovala.

Skutočnosť, že ho dala do užívania inej osobe neznamená, že prestala byť prevádzateľom predmetného
motorového vozidla. Kedykoľvek mohla uhradiť svoju pohľadávku voči veriteľovi, čím by zanikla
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a týmto by sa zbavila obmedzení vo vzťahu k
predmetnému motorovému vozidlu, ktoré previedla dočasne na veriteľa na základe svojej vôle.

Veriteľnemalfaktickúaniprávnumocnadmotorovýmvozidlom, tentosnímnemoholfaktickydisponovať
a nakladať a tak isto nemal nad ním právnu moc, pokiaľ odporkyňa v 1. rade si plnila svoje povinnosti a
nedošlo by k tomu, že by veriteľ pristúpil k uplatneniu svojej pohľadávky.

Z vyššie uvedených dôvodov vzhľadom na zodpovednosť odporcu v 1. a 2.rade za vzniknutú škodu súd

návrhu navrhovateľa v celosti vyhovel.

Odporcovia 1) a 2) sú v omeškaní s povinnosťou zaplatiť dlh navrhovateľovi, preto súd priznal
úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne počnúc dňom 19.11.2012. Navrhovateľ sa síce
domáhal úroku z omeškania počnúc dňom 17.11.2012, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na výzvu

navrhovateľa na zaplatenie tak odporcovi v 1., ako aj 2. rade zo dňa 16.10.2012, v zmysle ktorej určil
lehotu na plnenie do 16.11.2012. Do omeškania by sa teda odporcovia 1), 2) dostali dňom 17.11.2012 za
predpokladu, že by tento deň bol dňom pracovným. Keďže však tento deň pripadol na deň pracovného
voľna, omeškanie začína najbližším pracovným dňom, tj. 19.11.2012, a preto súd v časti uplatneného
úroku z omeškania od 17.11.2012 do 18.11.2012 návrh zamietol.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Návrh navrhovateľ vzal v časti o zaplatenie sumy 103,- € späť, súd preto v tejto časti konanie zastavil.Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľ bol úspešný čiastočne, miera jeho neúspechu však je nepatrná len v časti uplatneného
úroku z omeškania, súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania, na zaplatenom súdnom poplatku

z návrhu na začatie konania a za podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
13C/133/2013-122 zo dňa 17.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 13C/133/2013-133 zo dňa
24.04.2014 vo výške 206,00 € (2 x 103,00 €) a na trovách právneho zastúpenia JUDr. Jána Mišuru,
advokáta so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27 za 4 úkony právnej služby (písomné podanie na súd
- vyjadrenie k odporu zo dňa 23.05.2013, písomné podanie - čiastočné späťvzatie zo dňa 13.01.2014,

písomné podanie - odvolanie zo dňa 06.05.2014, účasť na pojednávaní dňa 28.01.2016) 4 x 81,33
€ spolu s paušálnou náhradou 1 x 7,81€ + 2 x 8,04 € + 1 x 8,58 € , spolu s náhradou nákladov za
stratu času za každú aj začatú polhodinu spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 28.01.2016 za 1 x
10 začatých minút, t. j. 14,30 € a náhrade cestovného Vidiná - Lučenec a späť s použitím motorového
vozidla Škoda OCTAVIA COMBI 1U evidenčné číslo LC XXXAM pri cene za 1 km 0,183 € a priemernej

spotrebe 5,3 l/100 km druhu paliva : motorová nafta a cene 0,93 €/liter, čo predstavuje pri vzdialenosti
2 x 2 km, t. j. 4 km sumu 0,93 € bez DPH, t. j. na trovách právneho zastúpenia spolu vrátane 20% DPH
(74,61 €) 447,63 €.

Záverom súd konštatuje, že právny zástupca navrhovateľa má právo aj na náhradu trov právneho

zastúpenia v zmysle § 10 ods. ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") v spojení s
§ 13 a ods. 1 písm. a) a c) citovanej vyhlášky a to za úkony prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom a písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 18.03.2013 spolu
s paušálnou náhradou nákladov 2 x 7,81€, t.j. spolu vo výške ,vrátane 20 % DPH, 213,94 €, ktorá

odmena mu bola priznaná platobným rozkazom č. k. 5Ro/96/2013-43 zo dňa 10.04.2013. Nakoľko však
došlo v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. v dôsledku podaného odporu k jeho zrušeniu, právny zástupca bol
povinný opakovane si uplatniť právo na odmenu za vyššie uvedené úkony právnej služby. Súd o náhrade
trov konania rozhoduje v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh, ktorého rozsahom je viazaný . Preto
súd ,vzhľadom na predchádzajúce, priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania len

v rozsahu v akom ich právny zástupca navrhovateľa navrhoval priznať, t.j. čo do výšky 447,63 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.