Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216635
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112216635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar.
X.X.XXXX, bytom R. J. XXXX/X, O., zastúpený Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XXXX/X, Z., proti
odporkyni: U. Y., rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom V. S. XX/XXXX, O., zastúpená JUDr. Tiborom Elzerom,
advokátom so sídlom Hlavné nám. 7, Nové Zámky, o zaplatenie 11.268 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15C/15/2012-71 zo dňa 18. augusta
2014, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a sa späťvzatie, rozsudok sa r u š í a konanie sa z a s t a v u j e v časti 7.393 eur.

V ostatnej časti sa rozsudok súdu I. stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť mu sumu 5.643,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,0% ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že odporkyňa je výlučnou členkou
Bytového družstva v Trnave, a nájomníčkou bytu na ul. V. S. XX/XXXX v O.; výlučnou členkou družstva

sa stala zo zákona vzhľadom k úmrtiu spoločného člena Y. Y., dňom X.X.XXXX. Uznesením Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 9CoD/41/2009-213 (právoplatnosť nadobudlo dňa 24.03.2010) bolo potvrdené
uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. D 1101/2005, Dnot 105/2005-177 vo veci prejednania
dedičstvaponebohomY.Y.,nar.XX.X.XXXX,ktorýzomrelX.X.XXXX.Nazákladeuvedenýchrozhodnutí
pripadol navrhovateľovi pätinový podiel z polovice zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom
družstve Trnava, viažuceho sa k bytu na ul. V. S. XX/XXXX v O., t.j. vo výške 10.335,08 Sk, a vo
všeobecnej cene ku dňu smrti poručiteľa vo výške 850.000,- Sk - trhová hodnota pätinového podielu

z polovice zostatkovej hodnoty členského podielu viažuceho sa k predmetnému bytu pripadajúca na
navrhovateľa ako dediča zo zákona predstavuje podľa uznesenia súdu 170.000,- Sk (1/5-na z 850.000,-
Sk) / 5.643,00 eur. Navrhovateľ odporkyni v novembri 2010 adresoval výzvu na zaplatenie žalovanej
sumy, odporkyňa však napriek viacerým jednaniam nie je ochotná vyplatiť navrhovateľovi jeho dedičský
podiel. Počas trvania manželstva Y. Y. a odporkyne im bol dňa 31.3.1989 pridelený družstevný byt na
S. ulici č. XX v O.. Manželstvo Y. Y. a odporkyne bolo právoplatne rozvedené dňa 14.4.1998. Dňa
X.X.XXXX Y. Y. (bývalý manžel odporkyne, otec navrhovateľa) zomrel; dedičmi po Y. Y. bolo jeho päť

detí (vrátane navrhovateľa a H. Y., odporkyňa -ako bývalá manželka- dedičkou nebola). Navrhovateľovi
pripadol v dedičskom konaní po Y. Y. podiel 1/5-na z polovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu,
ktorý sa nachádza na ul. V. S. XX v O.; H. Y. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.3.2014
postúpil na navrhovateľa svoju (údajnú) pohľadávku voči odporkyni z titulu nároku na vyplatenie 1/5-ny zpolovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. V. S. XX v O.. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ totiž svoj
údajný nárok voči odporkyni odvodzuje zo skutočnosti, že odporkyňa sa stala členkou bytového družstva

a nadobudla členský podiel po zomrelom Y. Y., ktorého bola (v čase jeho smrti) bývalou manželkou, a
navrhovateľ (a H. Y., ďalší z dedičov, ktorý postúpil svoju „pohľadávku“ voči odporkyni na navrhovateľa)
dedičom (syn Y. Y.). Podľa názoru súdu však neexistuje právny titul, na základe ktorého by odporkyňa
mala povinnosť vyplatiť navrhovateľa - nie je totiž možné v danom prípade použitie postupu podľa §
707, ods. 2 Občianskeho zákonníka (a to ani pri použití analógie v zmysle § 853, ods. 1 Občianskeho

zákonníka, nakoľko otázka prechodu členstva a členského podielu je pre prípad smrti jedného z členov
zákonom riešená!), nakoľko odporkyňa v čase smrti Y. Y. nebola „pozostalou manželkou“ - bola „bývalou
manželkou“, na ktorú časť členského podielu Y. Y. nijakým spôsobom neprešla, keď táto otázka nebola
riešená v dedičskom konaní po Y. Y.. Je síce pravdou, že Y. Y. a odporkyni vznikol spoločný nájom bytu
manželmi, keďže byt im bol pridelený za trvania manželstva (§ 703, ods. 1 Občianskeho zákonníka),
ale po rozvode manželstva neboli členské vzťahy, a otázka prechodu členského podielu medzi bývalými

manželmi nijakým spôsobom vyriešená, a to ani dohodou, ani rozhodnutím súdu - z uvedeného je
zrejmé, že nie je možné t.č. určiť, kto nadobudol po rozvode manželstva členské práva, resp. členský
podiel,pretoaniniejemožnéododporkynepožadovaťjehovýplatu(nakoľkohonevlastní,nemôžesním
ani disponovať). Naviac, odporkyňa trvalo deklaruje že o členstvo a o nadobudnutie členského podielu
po Y. Y. nemá záujem! Podľa názoru súdu je nevyhnuté, aby právni nástupcovia po zomrelom Y. Y. a

odporkyňa sa na ďalšom členstve v družstve a na prechode členského podielu po rozvode manželstva
Y. Y. a odporkyni dohodli, resp. požiadali o rozhodnutie súd - až ak bude judikované nadobudnutie
členskéhopodieluodporkyňouvzniknetitulnazaplatenienáhradydedičompoY.Y.. Zuvedených
dôvodov súd návrh ako nedôvodný, resp. podaný predčasne, zamietol. Súd rozhodol o náhrade trov
konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149, ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10 a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 1.197,42 eur, a to za právne zastupovanie

OdvolanieprotirozsudkusúduI.stupňapodalnavrhovateľ.Rozhodnutieprvostupňovéhosúduvychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniam.Rozhodnutieokresnéhosúduniejesprávneaniejevsúladesustálenýmnázorom
právnej teórie i súdnej praxe, je chybné, a preto žiada odvolací súd, aby toto rozhodnutie napravil tak,
že ho zmení v jeho požadovanom obsahu a rozsahu. Napriek viacnásobným návrhom navrhovateľa,
aby súd predmet sporu posudzoval v zmysle ust. § 707 ods. 2 O.z., tento tak neurobil, a preto je jeho

rozhodnutie nesprávne. Súd úplne vo svojom rozhodovaní úplne opomenul aplikovať ust. § 853 O.z.,
ktoré sa na tu prejednávaný prípad úplne hodí a je potrebné v tomto prípade podľa neho postupovať.
NapriekexistenciirozsudkuNSSRz11.februára1987,3Cz/85/86,ktorýjenielenmožné,aleajpotrebné
použiť na našu vec, súd rozhodol úplne inak. Podľa rozsudku NS SR z 11. februára 1987, 3Cz/85/86 ust.
§ 180 ods. 2 O.z. (v súčasnosti pozri § 707 ods. 2 O.z.) sa použije obdobne (§ 460 O.z., v súčasnosti

pozri § 853 O.z.) aj na prípady, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný
byt manželmi, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom a do smrti jedného z týchto rozvedených manželov
nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva a o tom, kto z nich
bude ako člen stavebného bytového družstva byt užívať (§ 177 ods. 2 O.z., v súčasnosti pozri § 705 ods.
2 O.z.). V prípade, ak bolo právo na pridelenie družstevného bytu nadobudnuté za trvania manželstva,

členom družstva zostal pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to štátne notárstvo prihliadne
pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom (§ 180 ods. 2 O.z.), pokiaľ ide o zostatkovú
hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Obdobne treba postupovať (§ 496 O.z.), ak
ide o bývalého manžela v tých prípadoch, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na
družstevný byt manželov a v čase od rozvodu do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo

medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva, ako aj o tom, kto z nich
bude člen stavebného bytového družstva byt užívať. To znamená, že nemôže v žiadnom prípade dôjsť k
deleniučlenskéhopodielu,aležečlenskýpodielvdružstevnombytejenedeliteľný.Pojemčlenskýpodiel,
ktorý používa Občiansky zákonník, vyjadruje členstvo v bytovom družstve a práva a povinnosti člena
v družstve vrátane práva nájmu ako aj majetkový podiel. Členský podiel je zakotvený aj v Obchodnom

zákonníku. Veci v právnom zmysle sú veci hnuteľné a nehnuteľné (porovnaj § 118 ods. 1, § 119 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka). Členský podiel je nesporne predmetom právnych vzťahov. Členský podiel
v podielovom spoluvlastníctve, keďže nie je vecou, ale inou majetkovou hodnotu (kde vlastníctvo je
pojmovo vylúčené), byť nemôže. Právna úprava určuje, že s výnimkou spoločného členstva manželovv bytovom družstve platí princíp individuálneho členstva v družstve. Na dedičov v žiadnom prípade
nemôže prejsť spoločné členstvo v bytovom družstve a ani spoločný nájom družstevného bytu, lebo
tomu bránia kogentné ustanovenia § 700 ods. 3, § 706 ods. 3 a § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Pri absencii výslovnej právnej úpravy dopadajúcej na daný právny vzťah súd pri rozhodovaní o žalobe
v takomto prípade musí vychádzať z analogického (§ 853 ods. 1 O.z.) ako ustanovenia tohto právneho
predpisu, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. „Ak vzniklo za trvania manželstva nielen
právo spoločného užívania družstevného bytu, ale i spoločné členstvo v bytovom družstve, potom
hodnota práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je spoločnou majetkovou hodnotou, ku ktorej

musí súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadnutí rovnako ako k iným
majetkovým hodnotám, ktoré majú rozhodnutú o tom, ktorému z manželov má táto hodnota pripadnúť.
Hodnota členských práv a povinností (členského podielu) by však nemala pripadnúť tomu z manželov,
ktorý stratil právo spoločného užívania bytu a tým aj členstvo v družstve. Rozhodnutie o tom, komu
z manželov má členský podiel pripadnúť, bude závisieť predovšetkým na tom, ktorým z nich bude
ako člen družstva byt ďalej užívať, či už na základe dohody rozvedených manželov alebo na základe

právoplatného rozhodnutia súdu.“ (R 42/1972). Pani U. Y. ako odporkyňa, bytom na ul. V. S. XX/XXXX,
O. vzhľadom k tomu, že jej bývalý manžel Y. Y. zomrel a bez toho, aby si do troch rokov vyporiadali BSM
a bez toho, aby si vyporiadali spoločný nájom a spoločné členstvo v družstve, sa stala výlučnou členkou
BD O. a výlučnou nájomkyňou tohto bytu. Ostatní dedičia po zomrelom Y. Y., bývalom manželovi U. Y.
majú len nárok na zaplatenie tzv. vyporiadacej hodnoty členského podielu pripadajúceho na Y. Y. na

základe trhovej ceny bytu tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o dedičstve. Povinnou osobou je pani U. Y.,
keďže sa stala zo zákona výlučnou členkou BD v O. a výlučnou nájomkyňou predmetného bytu a nikto
iný a ani nikto z pozostalých dedičov. Ďalej uvádzal stanoviská a rozsudku NS ČR nasledovne ze dne
5.11.1975, sp. zn. Cpj 30/75, zhodnocení ze dne 21.11.1989, sp. zn. Cpj 38/98, uveřejněné ve Sborníku
stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudů a soudních rozhodnutí nejvyšších soudů č. IV, str. 847; rozsudek

Najvyššího soudu ČR ze dne 14.11.2002, sp. zn. 31 Cdo 2428/2000; usnesení Nejvyššího soudu ČR
ze dne 22.9.2004, sp. zn. 30 Cdo 791/2004. Pod pojmom „členský podiel“ je treba rozumieť „podiel“
definovaný v ust. § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda mieru účasti člena na čistom obchodnom
majetku družstva, ktoré pripadá na jeho podiel. Členský podiel má svoji kvantitatívnu a kvalitatívnu
stránku, či zložku. Členským podielom je treba rozumieť účasť člena v družstve a z neho plynúce

práva a povinnosti. Členský podiel oceňuje ako miera účasti člena na čistom obchodnom majetku k
rozhodnutému okamžiku. Ten, na koho podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku
prešli členské práva a povinnosti zomrelého člena bytového družstva, sa stáva na jeho mieste členom
družstva, bez toho, aby musel požiadať družstvo o členstvo a že na neho bez ďalšieho prechádza
(okrem členstva) tiež nájom družstevného bytu. Uvádzal aj rozsudok NS ČR, sp. zn. 26Cdo/1956/2001.

Navrhovateľ si od odporkyne vzhľadom na uvedené žiada svoju zdedenú čiastku a nič iného. Niet takej
inej osoby okrem odporkyne, ktorá mu to má vyplatiť, a preto je ona tou osobou, ktorá je pasívne vecne
legitimovaná v tomto spore. Odporkyňa celé roky tento byt užíva výlučne sama, t.j. takmer 10 rokov
a je len sama členskou bytového družstva. Nikto iný okrem nej nemôže ani byť účastníkom zmluvy o
prevode práv a povinností podľa § 230 Obchodného zákonníka. Žiada preto odvolací súd, aby zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a vydal tento rozsudok: Odporkyňa je povinná do 5 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 11.286 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p. a. od 1.1.2011
až do zaplatenia ako aj uhradiť trovy konania.

Dňa 14.11.2014 podal navrhovateľ čiastočné späťvzatie návrhu z dôvodu, že dňa 31.10.2014 dostal na

účet 11.300 eur z dôvodu prevodu členských práv a povinností v Bytovom družstve Trnava týkajúcich
sa bytu na ulici V. S. XX/XXXX, XXX XX O. z odporkyne na nadobúdateľa. Túto čiastku dostal na
účet a považuje ju za čiastku zaplatenú odporkyňou. Ide o 11.286 eur, ktorá bola predmetom sporu s
odporkyňou. K zaplateniu spornej sumy došlo až po podaní odvolania, žiada preto odvolací súd aby
pripustil zmenu návrhu a považoval toto podanie za čiastočné späťvzatie návrhu v sume 7.393 eur čo

je rozdiel medzi pôvodným návrhom 11.286 eur a úrokmi z omeškania vo výške 9 % p. a. z tejto sumy
od 1.1.2011 do 31.10.2014, ktoré predstavujú sumu 3.893 eur. Navrhuje preto, aby odvolací súd vydal
rozsudok: Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 3.893 eur
ako aj uhradiť trovy konania.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa.
Uviedla, že odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné, nakoľko skutočnosti uvedené v odvolaní
nemajú oporu v dôkazoch, ktoré boli produkované v prvostupňovom konaní. Súhlasí v celom rozsahu s
právnym názorom uvedeným v rozsudku OS Trnava sp. zn. 15C/15/2012 zo dňa 18.8.2014. Stotožňujesa s názorom prvostupňového súdu, že je nevyhnutné, aby právny nástupcovia po zomrelom Y. Y. ako
i odporkyňa sa na ďalšom členstve v družstve a na prechode členského podielu dohodli a respektíve
požiadali o rozhodnutie súd, aby vznikol právny titul na zaplatenie náhrady dedičom po Y. Y.. Dňa

21.11.2014predložilaodporkyňadokladypotvrdzujúceexistenciutakejtodohody(vyhlásenieovzdanísa
členských práv a povinností) v prospech U. Y., čo bolo podmienkou následného prevodu členských práv
a povinností k tomuto bytu na tretiu osobu a následne uspokojenia nárokov všetkých ostatných dedičov.
P. U. Y. uviedla, že až po týchto právnych krokoch, ktoré doposiaľ navrhovateľ odmietal bolo možné
uskutočniť prevod a vyplatiť tak H. Y. ako i ostatných dedičov. Nárok H. Y., ale i ostatných dedičov po Y.

Y. bol uspokojený v nimi žiadanom rozsahu, a preto odpadol dôvod ďalšieho súdneho sporu vzhľadom
na mimosúdnu dohodu po vynesení rozsudku očakávala, že odvolanie zoberie späť v celom rozsahu
nakoľko odpadol dôvod ďalšieho súdneho konania. Pre prípad rozhodovania odvolacieho súdu o tomto
odvolaní napriek mimosúdnej dohody navrhuje prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu ako
vecne i právne správne.

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania treba považovať za procesný úkon urobený voči súdu, ktorým
žalobca prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Späťvzatie návrhu je
jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa
dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu
vziať ďalším úkonom späť.

V danom prípade v čase, keď už vo veci rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť, došlo zo strany žalobkyne k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania dňa
14.11.2014 z dôvodu, že dňa 31.10.2014 dostal na účet 11.300 eur z dôvodu prevodu členských práv a
povinností v Bytovom družstve Trnava týkajúcich sa bytu na ulici V. S. XX/XXXX, XXX XX O. z odporkyne

na nadobúdateľa. Túto čiastku dostal na účet a považuje ju za čiastku zaplatenú odporkyňou. Ide o
11.286 eur, ktorá bola predmetom sporu s odporkyňou. K zaplateniu spornej sumy došlo až po podaní
odvolania, žiada preto odvolací súd aby pripustil zmenu návrhu a považoval toto podanie za čiastočné
späťvzatie návrhu v sume 7.393 eur čo je rozdiel medzi pôvodným návrhom 11.286 eur a úrokmi z
omeškania vo výške 9 % p. a. z tejto sumy od 1.1.2011 do 31.10.2014, ktoré predstavujú sumu 3.893

eur. Navrhuje preto, aby odvolací súd vydal rozsudok: Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 3.893 eur ako aj uhradiť trovy konania.

Po doručení tohto späťvzatia návrhu odporkyni sa táto vyjadrila, že odvolanie navrhovateľa nepovažuje
za dôvodné, nakoľko skutočnosti uvedené v odvolaní nemajú oporu v dôkazoch, ktoré boli produkované

vprvostupňovomkonaní.SúhlasívcelomrozsahusprávnymnázoromuvedenýmvrozsudkuOSTrnava
sp. zn. 15C/15/2012 zo dňa 18.8.2014. Nárok H. Y., ale i ostatných dedičov po Y. Y. bol uspokojený
v nimi žiadanom rozsahu, a preto odpadol dôvod ďalšieho súdneho sporu vzhľadom na mimosúdnu
dohodu po vynesení rozsudku očakávala, že odvolanie zoberie späť v celom rozsahu nakoľko odpadol
dôvod ďalšieho súdneho konania. Pre prípad rozhodovania odvolacieho súdu o tomto odvolaní napriek

mimosúdnej dohody navrhuje prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu ako vecne i právne
správne.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, po splnení zákonných podmienok odvolací súd s použitím
§ 208 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), späťvzatie časti

návrhu na začatie konania v sume 7.393 eur pripustil, rozsudok súd I. stupňa súdu v tomto rozsahu
zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

Potomsa predmetomprieskumustalaostatnáčasťprvostupňovéhorozsudku. KrajskýsúdvTrnaveako
súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) potom, čo zistil, že odvolanie navrhovateľa podané včas a oprávnenou

osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením
vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v ostatnej časti vecne správne.Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v merite veci , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatňovaného nároku, keď prvostupňový

súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, jeho výsledky správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom
a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktoré na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vo vzťahu k danej veci
vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne presvedčivé a
vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

Rozhodnutie súdu 1. stupňa je zdôvodnené v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Pretože
prvostupňový súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie
jednoznačne ho uviedol akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých dôkazov vychádzal
ako vec právne posúdil správne zdôvodnil a že zamietol z akých dôvodov, prečo považoval nárok za
neopodstatnený, neodôvodnený s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním.

Podľa § 707, ods. 2, prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou
jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania
manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd
v konaní o dedičstve.

Podľa § 853, ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Spoločný nájom bytu manželmi môže vzniknúť len medzi manželmi, ak spolu trvale žijú - vzniká zo
zákona, aj keď nájomná zmluva bola uzavretá len jedným z manželov; pri nájme družstevných bytov má
vznik spoločného nájmu bytu manželmi za následok aj vznik spoločného členstva v družstve. Rozvod
manželstva nemá spravidla za následok zánik práva spoločného nájmu bytu - dochádza k tomu len pri
tých družstevných bytoch, v ktorých bol členom družstva iba jeden z manželov; v ostatných prípadoch sa

na zánik spoločného nájmu bytu manželmi vyžaduje rozhodnutie súdu o zrušení spoločného užívania. V
prípadoch ak boli manželia spoločnými nájomcami a spoločnými členmi družstva, sa rozvedení manželia
môžu dohodnúť ako budú pokračovať v užívaní bytu, najmä či jeden z nich prenechá druhému výlučné
nájomné právo a tým aj výlučné členstvo v družstve; nemôžu sa dohodnúť na tom že naďalej budú
spoločnými nájomcami družstevného bytu (hoci už nie sú manželmi). Ak sa manželia nedohodnú,

zruší súd na návrh jedného z nich spoločný nájom a rozhodne aj o tom ktorý z nich bude ako člen
družstva naďalej nájomcom bytu, čím zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve -
po zániku spoločného členstva sa rozvedení manželia vyporiadajú o hodnote členského podielu. Ak bol
byt v spoločnom nájme manželov a jeden z nich zomrie, spoločný nájom zanikne a jediným nájomcom
sa stane pozostalý manžel (jedná sa teda o redukciu spoločného nájmu bytu na individuálny nájom

pozostalého manžela) - ak sa právo na družstevný byt nadobudlo počas manželstva, zostáva členom
družstva, a teda aj výlučným nájomcom družstevného bytu, pozostalý manžel, ktorému patrí aj členský
podiel (na túto skutočnosť súd prihliadne v konaní o dedičstve). Tým, že sa určí, kto bude ako člen
družstva byť ďalej užívať, rieši sa aj otázka členského podielu, ktorý pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctvabudemusieťpripadnúťtomu,ktosastalužívateľombytuakočlendružstva(R14/1978).

Členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou užívateľa družstevného
bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní manželov (§172, ods. 2 Občianskeho zákonníka) len na jedného
dediča poručiteľa, ktorému pripadol členský podiel, alebo na dvoch dedičov, ak sú manželmi (§172, ods.
2 Občianskeho zákonníka). V konaní o dedičstve je v takom prípade rozhodnutím štátneho notárstva
(teraz súdu) riešené, kto z dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa v stavebnom bytovom družstve,

prípadne ako sa dedičia vyporiadajú ohľadne náhrady zostatkovej hodnoty tohto podielu. Dôsledky
vyplývajúce z nadobudnutia členského podielu pre vznik členstva v družstve a pre prechod práva užívať
byt nie sú predmetom rozhodovania v konaní o dedičstve ( R 46/1972). K dedeniu členského podielu:
Ak byt užívali na základe práva spoločného užívania manželia, ktorým svedčilo aj spoločné členstvov družstve, okamžikom smrti jedného z nich spoločné členstvo zaniká a jediným užívateľom sa stáva
pozostalý manžel, ktorý zostáva členom družstva a ktorému pripadá členský podiel. Ak dôjde k úmrtiu
člena SBD pred uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, vzťahuje sa na pozostalého manžela §

180, ods. 2, druhá veta Občianskeho zákonníka. Členstvo prechádza na toho z dedičov, ktorému pripadá
členský podiel podľa výsledkov konania o dedičstve, prípadne len základný členský vklad. Ani splatením
členského podielu nevzniká ešte právo spoločného užívania bytu manželmi, ani spoločné členstvo v
družstve (R 34/1983).

Odporkyňa uviedla v priebehu konania, že byt bol pridelený dňa 31.3.1989, v čase jej manželstva s Y. Y.,
manželstvo bolo rozvedené dňom 14.4.1998, Y. Y. zomrel dňa X.X.XXXX. Odporkyňa v uvedenom byte
doposiaľ býva, všetky platby platí ona, byt užíva odporkyňa s jedným zo synov Y. Y.. Odporkyňa v zmysle
uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. D 1101/2005 nadobudla 1/2 zostatkovej hodnoty členského
podielu v Bytovom družstve v Trnave k bytu č. XX nachádzajúcom na ul. S. XX, vo výške 10.335,08 Sk,
ako i vo výške všeobecnej ceny 850.000,- Sk titulom zaniknutého a nevyporiadaného BSM - v zmysle

uvedeného uznesenia zvyšnú 1/2 zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve k bytu v
sume 10.335,08 Sk, ako i zvyšnú všeobecnú cenu vo výške 850.000,- Sk nadobudli zákonní dedičia
rovnakým dielom (G. Y., navrhovateľ H. Y., H. Y., O. Y. a maloletý H. Y.) -

Bytové družstvo so sídlom v Trnave sa vyjadrilo dňa 22.11.2013, že dňa 28.10.2013 im bolo doručené

právoplatné osvedčenie o dedičstve č. D/1101/2005 po poručiteľovi Y. Y., na základe ktorého sa dedičmi
zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve so sídlom v Trnave k družstevného bytu na
ul. V. S. XX v O. ku dňu jeho smrti vo výške 343,06 eur, a vo všeobecnej cene ku dňu jeho smrti vo
výške 28.214,83 eur, stali deti poručiteľa G. Y., H. Y., H. Y., O. Y. a H. Y.. Ďalej sa vyjadrilo, že v zmysle
§ 707 Občianskeho zákonníka, ak ide o družstevný byt zanikne smrťou jedného z manželov spoločný

nájom bytu manželmi, a ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom
družstvapozostalýmanželajemupatríčlenskýpodiel.Spoločnéčlenstvovbytovomdružstveaspoločný
nájom družstevného bytu titulom dedenia nemôže zo zákona prejsť na viacerých dedičov. Uvedený byt
bol pridelený za trvania manželstva Y. Y. a U. Y., čím vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve a
spoločný nájom v predmetnom byte. Nakoľko po smrti Y. Y. zdedili 1/2-cu zostatkovej hodnoty členského

podielu viacerí dedičia, pre Bytové družstvo je takého dedičské osvedčenie neakceptovateľné; riešením
je dohoda dedičov o vyrovnaní sa s členským podielom.

Súd I. stupňa správne uzavrel, že neexistuje právny titul, na základe ktorého by odporkyňa mala
povinnosť vyplatiť navrhovateľa - nemožno aplikovať ust. § 707, ods. 2 OZ ani analogicky použitím ust.

§ 853, ods. 1 OZ. Prechod členstva a členského podielu je daná zákonom pre prípad smrti jedného z
členov, čo v danom spore znamená, že odporkyňa v čase smrti Y. Y. nebola „pozostalou manželkou“ -
bola„bývaloumanželkou“,naktorúčasťčlenskéhopodieluY.Y.nijakýmspôsobomneprešla, tátootázka
nebola riešená v dedičskom konaní po Y. Y., preto ani nie je možné zaviazať odporkyňu povinnosťou
vyplatiťčlenskýpodieldedičompoY.Y..PočastrvaniamanželstvaY.Y.aodporkyneimboldňa31.3.1989

pridelený družstevný byt na S. ulici č. XX v O.. Manželstvo Y. Y. a odporkyne bolo právoplatne rozvedené
dňa 14.4.1998. Dňa X.X.XXXX Y. Y. zomrel; dedičmi po Y. Y. bolo jeho päť detí (vrátane navrhovateľa
H. Y.), odporkyňa dedičkou nebola, lebo je bývalá manželka.

Navrhovateľovi pripadol v dedičskom konaní po Y. Y. podiel 1/5-na z polovice zostatkovej hodnoty

družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. V. S. XX v O.; H. Y. zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 4.3.2014 postúpil na navrhovateľa svoju (údajnú) pohľadávku voči odporkyni z titulu nároku
na vyplatenie 1/5-ny z polovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. V.
S. XX v O.. Y. Y. a odporkyni vznikol spoločný nájom bytu manželmi, keďže byt im bol pridelený za
trvania manželstva (§ 703, ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale po rozvode manželstva neboli členské

vzťahy, a otázka prechodu členského podielu medzi bývalými manželmi nijakým spôsobom vyriešená,
a to ani dohodou, ani rozhodnutím súdu . Súd I. stupňa preto správne uzavrel, že nie je možné t.č. určiť,
kto nadobudol po rozvode manželstva členské práva, resp. členský podiel, preto ani nie je možné od
odporkyne požadovať zaplatiť z niečoho čo nevlastní. Dohoda dedičov o tom kto získal členský podiel
neexistuje, preto bol návrh pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietnutý. Úspešná odporkyňa v spore

má právo na náhradu trov voči navrhovateľovi v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., preto navrhovateľ je
povinný zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 1.197,42 eur k rukám jej právneho zástupcu.Odporkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia § 142
ods. 1 Os.p., pretože si ju neuplatnila.

Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci v senáte pomerom hlasom 3 : 0.

Vecne správny rozsudok vo zvyšnej časti preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.